Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 697/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom

JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

a jeho uzneseniami sp. zn. z 25. apríla 2014, sp. zn.

zo 14. mája 2014, sp. zn. zo 14. mája 2014, sp. zn.

zo 14. mája 2014 a sp. zn. zo 14. mája 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vedené pod sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

7., 15. a 21. augusta 2014 doručené sťažnosti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn.

z 25. apríla 2014, sp. zn. zo 14. mája 2014, sp. zn.

zo 14. mája 2014, sp. zn. zo 14. mája 2014 a sp. zn.

zo 14. mája 2014 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľ je „občianskym združením založeným v zmysle

o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľa podľa uvedeného zákona“.

1. Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ

vstúpil na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením § 93 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania vedeného

Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo

uplatňovanie finančného plnenia zo spotrebiteľského úveru v sume 307,54 €

s príslušenstvom proti spotrebiteľke – V. Č. Sťažovateľ vstúpil do predmetného súdneho

konania elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom

adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň požiadal o doručenie žalobného

návrhu a jeho príloh pre účel posúdenia dôvodnosti nároku.

Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. -21

z 12. decembra 2012, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú aj na

úhradu trov konania. Predmetný platobný rozkaz bol sťažovateľovi doručený 25. januára

2013 spolu so žalobným návrhom a jeho prílohami. Sťažovateľ v pozícii vedľajšieho

intervenienta podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal,

že platobný rozkaz nemal byť v zmysle vydaný vzhľadom na neprijateľné

zmluvné podmienky obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok.

Ďalej poukázal „na nesúlad právneho titulu so zákonom, nekalosť obchodnej praktiky

v podobe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ a zároveň vzniesol

námietku premlčania uplatneného nároku.

Okresný súd Zvolen uznesením č. k. -72 z 10. júla 2013 odpor

sťažovateľa odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia, poukazujúc na nemožnosť vydania platobného rozkazu vzhľadom na ustanovenie

. Sťažovateľ v odvolaní tiež zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť do konania

aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu,

a oprávnenia zhodné s hlavným účastníkom, ktorého v konaní podporuje.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 25. apríla 2014 tak, že uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa právneho názoru krajského súdu právo podať

odpor proti platobnému rozkazu, resp. právo spochybniť žalobou uplatnený nárok má len

odporca v zmysle .

2. Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ

vstúpil na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania vedeného

Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo

uplatňovanie finančného plnenia zo spotrebiteľského úveru v sume 1 130,79 €

s príslušenstvom proti spotrebiteľke – J. M. Sťažovateľ vstúpil do predmetného súdneho

konania elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom

adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň požiadal o doručenie žalobného

návrhu a jeho príloh.

Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. -26

z 23. augusta 2012, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú aj na

úhradu trov konania. Sťažovateľ v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti platobnému

rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nemal byť

v zmysle vydaný vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej poukázal

„na nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku“ a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -91 z 5. marca 2013 v spojení

s opravným uznesením č. k. -107 z 21. mája 2013 odpor sťažovateľa

odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia, poukazujúc na nemožnosť vydania platobného rozkazu vzhľadom na ustanovenie

. Sťažovateľ v odvolaní tiež zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť do konania

aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu,

a oprávnenia zhodné s hlavným účastníkom, ktorého v konaní podporuje.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

zo 14. mája 2014 tak, že uznesenie Okresného súdu Lučenec potvrdil a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa právneho názoru krajského súdu právo podať

odpor proti platobnému rozkazu, resp. právo spochybniť žalobou uplatnený nárok má len

odporca v zmysle .

3. Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ,

vstúpil na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania vedeného

Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo

uplatňovanie finančného plnenia zo spotrebiteľského úveru v sume 729,17 €

s príslušenstvom proti spotrebiteľom – A. K. a V. K. Sťažovateľ vstúpil do predmetného

súdneho konania elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom

adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň požiadal o doručenie žalobného

návrhu a jeho príloh.

Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. -22

z 24. augusta 2012, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných aj

na úhradu trov konania. Sťažovateľ v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti

platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nemal

byť v zmysle vydaný vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej poukázal

„na nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku“ a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -106 z 11. marca 2013 odpor

sťažovateľa odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia, poukazujúc na nemožnosť vydania platobného rozkazu vzhľadom na ustanovenie

a . Sťažovateľ v odvolaní tiež zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť

do konania aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného

rozkazu, a oprávnenia zhodné s hlavným účastníkom, ktorého v konaní podporuje.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

zo 14. mája 2014 tak, že uznesenie Okresného súdu Lučenec potvrdil a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa právneho názoru krajského súdu právo podať

odpor proti platobnému rozkazu, resp. právo spochybniť žalobou uplatnený nárok má len

odporca v zmysle .

4. Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ

vstúpil na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania vedeného

Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo

uplatňovanie finančného plnenia zo spotrebiteľského úveru v sume 122,19 €

s príslušenstvom proti spotrebiteľke – M. H. Sťažovateľ vstúpil do predmetného súdneho

konania elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom

adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň požiadal o doručenie žalobného

návrhu a jeho príloh.

Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. -29

zo 16. októbra 2012, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú aj

na úhradu trov konania. Sťažovateľ v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti

platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nemal

byť v zmysle vydaný vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej poukázal

„na nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku“ a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -99 z 18. apríla 2013 odpor

sťažovateľa odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia, poukazujúc na nemožnosť vydania platobného rozkazu vzhľadom na ustanovenie

a . Sťažovateľ v odvolaní tiež zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť

do konania aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného

rozkazu, a oprávnenia zhodné s hlavným účastníkom, ktorého v konaní podporuje.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

zo 14. mája 2014 tak, že uznesenie Okresného súdu Lučenec potvrdil a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa právneho názoru krajského súdu právo podať

odpor proti platobnému rozkazu, resp. právo spochybniť žalobou uplatnený nárok má len

odporca v zmysle .

5. Zo sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ

vstúpil na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania vedeného

Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. (konanie bolo neskôr vedené

pod sp. zn. ), predmetom ktorého bolo uplatňovanie finančného plnenia

zo spotrebiteľského úveru v sume 873,57 € s príslušenstvom proti spotrebiteľke – I. C.

Sťažovateľ vstúpil do predmetného súdneho konania elektronickým podaním podpísaným

zaručeným elektronickým podpisom adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň

požiadal o doručenie žalobného návrhu a jeho príloh.

Okresný súd Rimavská Sobota rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k.

-34 z 25. septembra 2012, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovanú aj na úhradu trov konania. Sťažovateľ v pozícii vedľajšieho intervenienta podal

proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal, že platobný rozkaz

nemal byť v zmysle vydaný vzhľadom na neprijateľné zmluvné

podmienky obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej

poukázal „na nesúlad právneho titulu so zákonom, nekalosť obchodnej praktiky v podobe

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ a zároveň vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. -87 z 28. januára 2013

odpor sťažovateľa odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia, poukazujúc na nemožnosť vydania platobného rozkazu vzhľadom na ustanovenie

a . Sťažovateľ v odvolaní tiež zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť

do konania aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného

rozkazu, a oprávnenia zhodné s hlavným účastníkom, ktorého v konaní podporuje.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

zo 14. mája 2014 tak, že uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota potvrdil a sťažovateľa

zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa právneho názoru krajského súdu právo

podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. právo spochybniť žalobou uplatnený nárok má

len odporca v zmysle .

Podľa názoru sťažovateľa postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo

porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie

argumentuje:

«... výklad relevantných procesných noriem je podľa

názoru sťažovateľov ústavne nekonformný a arbitrárny, a tak z ústavného hľadiska

neudržateľný. Predmetný výklad zároveň popiera ich podstatu a zmysel.

... ustanovenie priamo legitimuje na účasť v súdnom konaní

občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Následne

za situácie, keď sú v súdnom konaní priznané vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva

a povinnosti ako účastníkovi ( veta prvá ), formulované stanovisko priamo

popiera vymedzenú zákonnú úpravu a odníma právo na prístup k súdu vedľajšiemu

účastníkovi.

Predmetné stanovisko o nemožnosti podania odporu proti platobnému rozkazu v tzv.

„skrátenom konaní“ diskvalifikuje vedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho zákonným

oprávneniam za účelom naplnenia účelu svojho vstupu do súdneho konania.

Nesprávnosť takéhoto postupu zo strany súdu je zároveň zvýraznená tým, že vedľajší

účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

č. o ochrane spotrebiteľa), nemôže poskytnúť ochranu žalovanému

spotrebiteľovi najmä za situácie, keď všeobecný súd v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9

vydal platobný rozkaz. Uvádzaný postup je zároveň popretím zmyslu a právnej úpravy

Európskej únie smerujúcej k ochrane spotrebiteľov. Všeobecný súd zlyhal pri ex offo súdnej

kontrole neprijateľných zmluvných podmienok, čím porušil čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13

ES o neprijateľných zmluvných podmienkach a súčasne odmietol opravný prostriedok

vedľajšieho účastníka, ktorý sa podaním opravného prostriedku porušeniu zákona snažil

zabrániť...

Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by vedľajší

účastník mohol vstúpiť do konania len v určitej fáze sporového konania, resp. že by

výslovne nemohol vstúpiť do konania v čase do vydania platobného rozkazu.

... Sporové konanie začína podaním návrhu vo veci samej a tým je aj návrh na

vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto nutné konštatovať, že

vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek aj v rozkaznom konaní

do vydania platobného rozkazu resp. po jeho vydaní do právoplatného skončenia súdneho

konania.

Je nevyhnutné rozlišovať dva typy vedľajšieho účastníctva, a v prípade, ak zo zákona

vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv

spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, prípadne na možnosť uskutočňovať

právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne

ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v druhá a tretia veta

Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať

a používať ustanovenia v súlade s účelom základného práva

na súdnu ochranu.»

Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení

krajského súdu „s ohľadom na tú skutočnosť, že sťažovateľ bol zaviazaný na úhradu trov

odvolacieho konania žalobcu. V uvedenom dôsledku je možné predpokladať, že žalobca si

bude uplatňovať svoj nárok voči sťažovateľovi cestou exekúcie. V spojitosti s potvrdením

uznesenia o odmietnutí odporu sťažovateľa nadobudol platobný rozkaz prvostupňového

súdu taktiež účinky exekučného titulu. V prípade, že dôjde k zrušeniu predmetného

rozhodnutia ústavným súdom, prebiehajúcou exekúciou by bol zmarený účel rozhodnutia

o ústavnej sťažnosti. Následky exekúcie by bolo možné po rozhodnutí o ústavnej sťažnosti

s ťažkosťou reparovať.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil mu veci

na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov.

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj

vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o podaných sťažnostiach nie je daná právomoc ústavného súdu.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažností ústavný súd dopytom

na Okresnom súde Zvolen, Okresnom súde Lučenec a Okresnom súde Rimavská Sobota

zistil, že sťažovateľ podal proti sťažnosťami napadnutým uzneseniam krajského súdu

dovolania, o ktorých dosiaľ nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu

aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z bodu 2 výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedených veciach stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2014