Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/385/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. Z., O. č. XX/XX, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 873,57 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -87 zo dňa 28.01.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 40,25 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti vydanému platobnému rozkazu ako podaný neoprávnenou osobou v podstate s odôvodnením, že odpor proti platobnému rozkazu môže v konaní podať výlučne odporca. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia , a a (ďalej len „“).

Proti uvedenému uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zrušenie. Vyjadril názor, že okresný súd mu odmietnutím odporu odňal možnosť konať pred súdom. Dôvodnosť odvolania založil v podstate na tvrdení, že platobný rozkaz nemal byť pre existenciu neprijateľných podmienok v prejednávanej spotrebiteľskej veci vôbec vydaný. Z platnej právnej úpravy vyvodil záver, že ako vedľajší účastník má možnosť vstúpiť do konania na strane spotrebiteľa v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia, doručujú sa mu všetky rozhodnutia vrátane platobnému rozkazu, proti ktorému má právo podať odpor; lehota na podanie odporu mu plynie samostatne od jeho doručenia; nečinnosť spotrebiteľa v konaní nemôže byť považovaná za súhlas s návrhom a dokonca ani prípadný nesúhlas spotrebiteľa s podaným odporom vedľajšieho účastníka nie je dôvodom na jeho odmietnutie, pretože musí byť zo strany súdu posúdený z hľadiska oprávnených záujmov spotrebiteľa. V závere svojho odvolania s poukazom na niektoré primárne a sekundárne pramene európskeho práva a rozhodnutia súdneho dvora poukázal na skutočnosť, že je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými zmluvnými dojednaniami, keď s týmto cieľom ako vedľajší účastník aj vstúpil do konania v prejednávanej veci a podal odpor proti platobnému rozkazu; vnútroštátne právo vrátane procesných ustanovení je preto potrebné aplikovať tak, aby sa zabránilo priznaniu plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že navrhuje uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, pretože vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu; súčasne uplatnil aj vyčíslené trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa prvá a druhá veta , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Podľa , súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie sa nepoužije.

Podľa prvá veta , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Podľa , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.

Odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti poskytnutej sumy podľa zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Pred vydaním platobného rozkazu doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne. Okresný súd následne vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel a riadne ho doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporkyni a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. V lehote na podanie odporu doručil vedľajší účastník okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a poukázal na to, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Následne napadnutým uznesením okresný súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetnú zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty uzavrela odporkyňa ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Okresný súd odmietol odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne ako podaný neoprávnenou osobou. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (konkrétne ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2013, sp. zn. zo dňa 22.01.2014, sp. zn. zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. zo dňa 21.10.2013) vyplýva záver, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu a subjektívne legitimovaný na podanie odporu proti platobnému rozkazu je v zmysle výslovne len odporca; ustanovenie

nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že okrem odporcu môže odpor podať vedľajší účastník, pretože v zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania podľa ; podanie odporu proti platobnému rozkazu totiž nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu, pretože zákon priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník ( druhá veta ); ani prípadný súhlas odporcu s podaním odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom nemôže preklenúť dikciu ustanovenia , podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca a nie všeobecne „účastník“ ( ) ako je to v prípade odvolania; iba odporca rozhoduje o tom, či včasným podaním odporu dôjde zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti; pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto jeho dispozičného práva; na rozdiel od odvolania (ktoré má suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky, t.j. zrušuje sa ním platobný rozkaz ( prvá veta ); v prípade podania odporu vedľajším účastníkom, by sa preto zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné; odporca by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie tretia veta , v zmysle ktorého, ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností; súd by už totiž nemal priestor na žiadnu úvahu. Nakoľko jednou zo zákonných úloh najvyššieho súdu je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou rozhodovaciu činnosťou ( o súdoch v znení neskorších predpisov), odvolací súd výklad predmetného ustanovenia vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rešpektuje.

Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní poukázal aj na ochranu spotrebiteľa v práve európskej únie, odvolací súd uvádza, že v zmysle odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) vo veci sp. zn. zo dňa 27.02.2014, z platného a účinného primárneho ani sekundárneho práva únie nevyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť ochranu spotrebiteľov v podobe práva združenia na ochranu spotrebiteľov vstupovať do jednotlivých individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa (bod 45 odôvodnenia rozsudku); v tomto prípade je teda na každom členskom štáte, aby v zmysle zásady procesnej autonómie takéto pravidlá zaviedol pod podmienkou, že tieto nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podľa vnútroštátneho práva, t.j. tzv. zásada ekvivalencie a súčasne nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo únie, t.j. tzv. zásada efektivity (bod 46 odôvodnenia rozsudku); súdny dvor analýzou primárneho a sekundárneho práva únie dospel k záveru, že právna úprava neumožňujúca vstup združenia na ochranu spotrebiteľa do individuálneho sporu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, resp. exekučného konania, nie je porušením práva únie z uvedených hľadísk (z hľadiska zásady ekvivalencie a zásady efektivity), keď zdôraznil, že hoci právo únie vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu, resp. dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v každom prípade nemožno tvrdiť, že odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok nápravy pred súdom (bod 53 odôvodnenia rozsudku). Z hľadiska posudzovanej veci je preto podľa odvolacieho súdu potrebné uzavrieť, že ak neumožnenie vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nepredstavuje podľa súdneho dvora porušenie práva únie, nemôže byť porušením práva únie ani odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu podaného vedľajším účastníkom v takomto konaní. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra súdneho dvora, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný aj bez návrhu skúmať existenciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je základom uplatneného nároku a následná povinnosť súdu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou neprijateľnou podmienkou viazaný (porovnaj napríklad rozsudok v spojených veciach sp. zn. C-240/1998 až sp. zn. C-244/1998 zo dňa 27.06.2000, rozsudok vo veci sp. zn. C-473/2000 zo dňa 21.11.2002, rozsudok vo veci sp. zn. C-429/2005 zo dňa 04.10.2007 alebo rozsudok vo veci sp. zn. C-472/2011 zo dňa 21.02.2013), keď vylúčenie tejto možnosti súdu skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v určitej fáze konania (napr. pred vydaním platobného rozkazu) je v rozpore s právom únie (porovnaj rozsudok vo veci sp. zn. zo dňa 14.06.2012). Na druhej strane pri skúmaní predpokladov aktívneho prístupu vnútroštátneho súdu v konaní súdny dvor okrem iného vychádza aj z vyššie uvedenej zásady efektivity, v zmysle ktorej pri skúmaní či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva únie sa musí prihliadať na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na priebeh konania, resp. jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov a z tohto hľadiska v prípade potreby vziať do úvahy

zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému akými sú právo na obhajobu, právna istota a riadny priebeh konania (bod 51 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. zo dňa 27.02.2014); súčasne však súdny dvor v inom rozhodnutí zdôraznil, že dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k takému výkladu, ktorý by od vnútroštátneho súdu vyžadoval nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa v konaní (bod 47 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. C-40/2008 zo dňa 06.10.2009), t.j. ani k takému výkladu, podľa ktorého by pasivitu spotrebiteľa bolo nutné nahradiť právom združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka v stúpiť do konania a realizovať procesné úkony v prospech spotrebiteľa. Preto vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení vo vzťahu k legitimácii vedľajšieho účastníka na podanie odporu proti platobnému rozkazu zo strany najvyššieho súdu nie je ani v rozpore s právom únie, pretože jednak ochrana práv spotrebiteľa pri rozhodovaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu je zabezpečená ustanovením , ktoré zakazuje súdu vydať platobný rozkaz na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a jednak procesnou úpravou doručovania platobného rozkazu do vlastných rúk spotrebiteľa ako odporcu, ktorý je v zákonnej lehote oprávnený proti platobnému rozkazu podať odpor. Na základe uvedeného nie je podľa odvolacieho súdu uvedený výklad najvyššieho súdu ani v rozpore s právom únie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s odkazom na ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 40,25 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby v sume 25,73 € (odmena znížená na polovicu podľa vyhlášky MS SR č. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 54,45 € a to podľa a vyhlášky MS SR č. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €; k tomu odmena s režijným paušálom zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 6,71 €, pretože právny zástupca navrhovateľa je jej platiteľom (č.l. 23 spisu), spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľa v sume 40,25 €, ktoré je vedľajší účastník na strane odporkyne v zmysle povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.