Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 657/2014
PDF · 139.27 KB
No categories available
III. ÚS 657/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť V. B., zastúpenej advokátom JUDr. Lubomírom Müllerom,
Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, pre namietané porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 14 Co/258/2014-92 z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2014
doručená sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 14 Co/258/2014-92 z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom
podaným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 23. apríla 2012 domáhala
proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„odporca“) zaplatenia náhrady trov nákladov výkonu trestu v sume 35,43 € s prísl. podľa
§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších
predpisov. V dôsledku rozhodnutia odporcu č. 10119/20012/153 zo 17. augusta 2012
sťažovateľka podaním z 27. augusta 2012 zobrala svoj návrh v časti istiny späť.
Na pojednávaní konanom 14. januára 20123 zobrala späť aj návrh v časti úrokov
z omeškania; trvala však na náhrade trov právneho zastúpenia.
Okresný súd uznesením č. k. 11 C/97/2012-46 zo 14. januára 2013 konanie z
dôvodu späťvzatia návrhu zastavil a odporcu zaviazal zaplatiť sťažovateľke sumu 48,46 €
z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Na základe odvolania odporcu krajský súd
(prvým) uznesením č. k. 14 Co/238/2013-60 z 31. júla 2013 zrušil uznesenie okresného
súdu v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Následne okresný súd uznesením č. k. 11 C/97/2012-77 zo 17. decembra 2013 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov prvostupňového konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 36,19 €; náhradu trov odvolacieho
konania sťažovateľke nepriznal. Na základe odvolania odporcu krajský súd (druhým)
uznesením č. k. 14 Co/258/2014-92 z 20. júna 2014 uznesenie okresného súdu potvrdil a
zároveň rozhodol, že „Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva“, čo
odôvodnil tým, že „Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná (má nárok
na náhradu trov) a hoci si náhradu trov právneho zastúpenia uplatnila, jej právny zástupca
ich nevyčíslil, a preto mu podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nemohli byť priznané.“. Uvedené
rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2014.
Sťažovateľka sťažnosťou napáda výlučne druhý výrok uznesenia krajského súdu
č. k. 14 Co/258/2014-92 z 20. júna 2014, pričom poukazuje na odôvodnenie svojho podania
z 25. februára 2014 označeného ako „Vyjádření k odvolání žalované“, v ktorom
prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd „žalobkyni přiznal náhradu
nákladů odvolacího řízení, t. j. k dnešnímu dni odměnu a paušální náhradu na 1 úkon
právní pomoci (toto podání)“. Právny zástupca v tomto podaní odmenu nevyčíslil, pretože
tak urobil už v predchádzajúcom podaní z 29. marca 2013 označenom ako „Vyjádření
k odvolání žalované“ (proti prvému uzneseniu krajského súdu, pozn.), v ktorom náhradu
trov svojho právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslila celkovou sumou 24,41 €
pozostávajúcou z odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 16,60 € a jeden režijný
paušál v sume 7,81 €; ako aj podania z 25. februára 2014 označeného ako „Vyjádření
k odvolání žalované“, v ktorom navrhla, aby odvolací súd „žalobkyni přiznal náhradu
nákladů odvolacího řízení, t. j. k dnešnímu dni odměnu a paušální náhradu na 1 úkon
právní pomoci (toto podání)“.
Sťažovateľka namieta, že uvedeným rozhodnutím krajského súdu bolo porušené jej
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodňuje tým,
že trovy odvolacieho konania, resp. odmenu za právne zastúpenie v odvolacom konaní,
musí v konečnom dôsledku zaplatiť zo svojho len preto, že tieto jej právny zástupca
v druhom odvolacom konaní „neopakoval“.
Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že krajský súd uznesením č. k. 14 Co/258/2014-92 z 20. júna 2014 vo výroku,
ktorým jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, porušil jej základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a aby sťažovateľke priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 284,08 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 14 Co/258/2014-92
z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Napriek tomu, že sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa
problematiky náhrady trov konania, ktorú v sťažnosti aj konkrétne cituje, ústavný súd pri jej
predbežnom prerokovaní zistil, že sa vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, pretože
sťažovateľka námietku porušenia svojich práv neodôvodnila v súlade s ich obsahom
v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka v sťažnosti vyslovila len
obavu, že trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jej právneho zastúpenia bude
musieť zaplatiť zo svojho.
Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 789/09, III. ÚS 280/2013). Povinnosti advokáta vylučujú, aby
ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby
také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti
na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady (II. ÚS 117/05).
Nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama
osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním
vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 3/97,
I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľa ktorého právo
na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nepovažoval
za účelné vyzývať sťažovateľku na odstránenie vytýkaného nedostatku, pretože
vychádzajúc z čl. 51 ods. 1 ústavy z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod
na spochybnenie, resp. korekciu právneho záveru krajského súdu o nepriznaní náhrady trov
(druhého) odvolacieho konania sťažovateľke podľa § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Sťažnosť sťažovateľky by preto bolo možné odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2014