Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 657/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. B., zastúpenej advokátom JUDr. Lubomírom Müllerom,

Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -92 z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2014

doručená sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -92 z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom

podaným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 23. apríla 2012 domáhala

proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„odporca“) zaplatenia náhrady trov nákladov výkonu trestu v sume 35,43 € s prísl. podľa

o súdnej rehabilitácii v znení neskorších

predpisov. V dôsledku rozhodnutia odporcu č. zo 17. augusta 2012

sťažovateľka podaním z 27. augusta 2012 zobrala svoj návrh v časti istiny späť.

Na pojednávaní konanom 14. januára 20123 zobrala späť aj návrh v časti úrokov

z omeškania; trvala však na náhrade trov právneho zastúpenia.

Okresný súd uznesením č. k. -46 zo 14. januára 2013 konanie z

dôvodu späťvzatia návrhu zastavil a odporcu zaviazal zaplatiť sťažovateľke sumu 48,46 €

z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Na základe odvolania odporcu krajský súd

(prvým) uznesením č. k. -60 z 31. júla 2013 zrušil uznesenie okresného

súdu v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne okresný súd uznesením č. k. -77 zo 17. decembra 2013 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov prvostupňového konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 36,19 €; náhradu trov odvolacieho

konania sťažovateľke nepriznal. Na základe odvolania odporcu krajský súd (druhým)

uznesením č. k. -92 z 20. júna 2014 uznesenie okresného súdu potvrdil a

zároveň rozhodol, že „Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva“, čo

odôvodnil tým, že „Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná (má nárok

na náhradu trov) a hoci si náhradu trov právneho zastúpenia uplatnila, jej právny zástupca

ich nevyčíslil, a preto mu podľa nemohli byť priznané.“. Uvedené

rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2014.

Sťažovateľka sťažnosťou napáda výlučne druhý výrok uznesenia krajského súdu

č. k. -92 z 20. júna 2014, pričom poukazuje na odôvodnenie svojho podania

z 25. februára 2014 označeného ako „Vyjádření k odvolání žalované“, v ktorom

prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd „žalobkyni přiznal náhradu

nákladů odvolacího řízení, t. j. k dnešnímu dni odměnu a paušální náhradu na 1 úkon

právní pomoci (toto podání)“. Právny zástupca v tomto podaní odmenu nevyčíslil, pretože

tak urobil už v predchádzajúcom podaní z 29. marca 2013 označenom ako „Vyjádření

k odvolání žalované“ (proti prvému uzneseniu krajského súdu, pozn.), v ktorom náhradu

trov svojho právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslila celkovou sumou 24,41 €

pozostávajúcou z odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 16,60 € a jeden režijný

paušál v sume 7,81 €; ako aj podania z 25. februára 2014 označeného ako „Vyjádření

k odvolání žalované“, v ktorom navrhla, aby odvolací súd „žalobkyni přiznal náhradu

nákladů odvolacího řízení, t. j. k dnešnímu dni odměnu a paušální náhradu na 1 úkon

právní pomoci (toto podání)“.

Sťažovateľka namieta, že uvedeným rozhodnutím krajského súdu bolo porušené jej

základné právo na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodňuje tým,

že trovy odvolacieho konania, resp. odmenu za právne zastúpenie v odvolacom konaní,

musí v konečnom dôsledku zaplatiť zo svojho len preto, že tieto jej právny zástupca

v druhom odvolacom konaní „neopakoval“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že krajský súd uznesením č. k. -92 z 20. júna 2014 vo výroku,

ktorým jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, porušil jej základné právo podľa

a listiny a právo podľa dohovoru, aby

napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a aby sťažovateľke priznal náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 284,08 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -92

z 20. júna 2014 vo výroku, ktorým jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Napriek tomu, že sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa

problematiky náhrady trov konania, ktorú v sťažnosti aj konkrétne cituje, ústavný súd pri jej

predbežnom prerokovaní zistil, že sa vyznačuje nedostatkom odôvodnenia, pretože

sťažovateľka námietku porušenia svojich práv neodôvodnila v súlade s ich obsahom

v zmysle . Sťažovateľka v sťažnosti vyslovila len

obavu, že trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov jej právneho zastúpenia bude

musieť zaplatiť zo svojho.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , ). Povinnosti advokáta vylučujú, aby

ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby

také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady ().

Nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama

osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním

vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého právo

na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nepovažoval

za účelné vyzývať sťažovateľku na odstránenie vytýkaného nedostatku, pretože

vychádzajúc z z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod

na spochybnenie, resp. korekciu právneho záveru krajského súdu o nepriznaní náhrady trov

(druhého) odvolacieho konania sťažovateľke podľa § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Sťažnosť sťažovateľky by preto bolo možné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014