Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 488/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti A. P., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Petrom Holéczym,

Vojenská 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť A. P. trovy konania v sume 417,98 €

(slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Ing. Petra Holéczyho, Vojenská 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. augusta 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. P. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj

„žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. marca 2005 okresnému súdu žalobu

proti odporcovi, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 478 951 Sk (15 898,26 €) z titulu ušlej

mzdy a jej príslušenstva. Po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu sp. zn.

18 zo 4. júna 2005 bola vec zapísaná do registra „C“ a bola jej pridelená

sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 9 600 €

a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr 50/13 z 25. septembra 2014 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2014, v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„Predmetný spor je po skutkovej stránke zložitejší a svojou povahou náročnejší na

dokazovanie. Po právnej stránke sa nejaví byť zložitým, takže pri efektívnejšom

a sústredenejšom postupe mohol súd v napadnutom konaní postupovať aj plynulejšie. Dĺžka

konania, ktoré trvá od roku 2005 až doposiaľ, bola ovplyvnená aj niekoľkonásobnou

zmenou v osobe zákonného sudcu. Nakoniec k dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci

konania, na žiadosť ktorých bolo viacero pojednávaní odročených. A to či už z dôvodu

žiadosti o mimosúdne riešenie sporu, zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu a tiež

z dôvodov na strane žalovanej.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania:

„Sťažovateľ, ktorý v predmetnej veci vystupuje ako žalobca doručil Okresnému súdu

Košice I dňa 30. 3. 2005 žalobu, ktorou sa domáha od žalovanej S. a. s. zaplatenia sumy

478.951,- Sk (15.898,26 EUR).

Vec bola zapísaní do oddelenia Ro pod sp. zn. 18 .

Dňa 7. 6. 2005 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -7.

Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Vec bola následne zapísaná

do registra C pod sp. zn. a pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi

Mgr. Zsigovi.

Dňa 23. 9. 2005 súd odoslal účastníkom konania výzvy a poučenia podľa ust. § 114

a vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku

za odpor.

Dňa 3. 4. 2006 Okresný súd Košice I postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti

Okresnému súdu Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica nesúhlasil s postúpením

veci a dňa 27. 6. 2006 predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -43 zo dňa 25. 7. 2006 rozhodol,

že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný súd Košice I. Vec bola vrátená

Okresnému súdu Košice I dňa 11. 9. 2006.

Súd uznesením č. k. -48 zo dňa 6. 11. 2006 uložil žalovanej doplatiť

súdny poplatok za odpor vo výške 760,- Sk. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 27. 11. 2006

odvolanie žalovaná.

Spis bol dňa 1. 12. 2006 predložený s opravným prostriedkom na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -58

zo dňa 24. 1. 2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 5. 2. 2007 bola vec pridelená do oddelenia 39 C na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Murínovej.

Dňa 16. 3. 2007 súd nariadil vo veci pojednávanie na 27. 4. 2007.

Pojednávanie nariadené na 27. 4. 2007 po prejednaní veci bolo odročené na

neurčito za účelom poskytnutia lehoty účastníkom konania na mimosúdne riešenie sporu.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 5. 10. 2007. Toto pojednávanie bolo bez

prejednania veci odročené na neurčito na opakovanú žiadosť účastníkov o uzavretie

mimosúdnej dohody.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 5. 2. 2008. Po prejednaní veci súd

pojednávanie odročil na 19. 3. 2008 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 19. 3. 2008 po prejednaní veci bolo odročené na neurčito

za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 9. 9. 2010 bola vec pridelená do oddelenia 19 C na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Stolárovej.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 15. 4. 2011. Toto pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti sudkyne bolo odročené na neurčito,.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 9. 9. 2011. Po prejednaní veci bolo

pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 14. 9. 2012. Tento termín pojednávania

bol zrušený a dňa 11. 9. 2012 bola vec opätovne pridelená na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Murínovej.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 27. 11. 2012. Toto pojednávanie bolo

odročené na žiadosť žalovanej na neurčito.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 4. 2. 2013. Toto pojednávanie bolo

odročené na žiadosť žalovanej.

Dňa 6. 2. 2013 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Zuzane Kudlovskej.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 7. 11. 2013. Po prejednaní veci bolo

pojednávanie odročené na 16. 1. 2014 za účelom doplnenia dokazovania.

Toto pojednávanie bolo preročené na žiadosť žalobcu na deň 18. 2. 2014.

Pojednávanie nariadené na 18. 2. 2014 bolo bez prejednania veci odročené na

neurčito na žiadosť žalobcu.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 29. 5. 2014. Toto pojednávanie bolo

preročené na 11. 9. 2014. Tento termín pojednávania bol následne preročený na 18. 9.

2014.

Na pojednávaní dňa 18. 9. 2014 súd vo veci meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ

nenadobudol právoplatnosť.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 27. októbra 2014, v ktorom okrem iného uviedol:

„Na pojednávaní na OS KE 1 dňa 29. 05. 2014 bol stav na míle vzdialený

od rozhodnutia, prejednávalo sa či a akého znalca ustanoviť a ku ktorému z dvoch hlavných

problémov (1. náhrada ušlej mzdy a 2. náhrada za škodu) alebo ku obidvom. Bola

stanovená úloha súdom žalobcovi pripraviť súdu návrhy na dokazovanie a na ďalší postup

a navrhnúť otázky pre znalca. Súčasne bol stanovený termín ďalšieho pojednávania

na 11. 09. 2014 za účelom posúdenia návrhov, ustanovenie znalca s predpokladom

kvalitného a kvalifikovaného rozhodnutia po získaní znaleckého posudku.

V dňoch 02. 06. 2014 a 18. 06. 2014 bola splnená úloha stanovená súdom žalobcovi,

písomne špecifikovať otázky pre znalca a písomné odpovede žalobcu súdu na mnohé

položené otázky.

Behom prázdnin 26. 08. 2014 doručená žiadosť ÚS na OS KE I o vyjadrenie

k ústavnej sťažnosti a predpoklad, že teda OS KE I sa tým dozvedel o prijatí ústavnej

sťažnosti sťažovateľa.

Dňa 18. 09. 2014 klasické pojednávanie na OS Košice za účasti oboch strán aj s ich

právnymi zástupcami s predpokladom ustanovenia znalca skončilo prekvapivo náhle

na absolútne prekvapenie všetkých prítomných a vyhlásil sa neprijateľný Rozsudok.

Žalobca oznámil okamžité odvolanie sa...

Je evidentné, že k najväčším prieťahom na OS KE I došlo v rokoch 2008 až 2010

medzi 19. 03. 2008 a 09. 09. 2010.

A v podstate aj v rokoch 2011 až 2012.

Samotný spor po právnej stránke vôbec nie je zložitý. Ťažkosti robia len matematické

úkony, totiž presný výpočet výšky nevyplatenej mzdy, čo mohol súd hneď na začiatku sporu

zveriť znalcovi z oblasti miezd a následne rozhodnúť, ako od počiatku žalobca navrhoval.

Trojnásobná či štvornásobná zmena konajúceho sudcu bola v moci OS KE I nie

sťažovateľa.

Zdravotné dôvody na strane sťažovateľa zdržali súd z doterajších skoro 10 rokov len

obdobie od 16. 01. 2014 do 18. 02. 2014, teda len 1 mesiac náhodnou zhodou, že dňa

16. 01. 2014 a dňa 18. 02. 2014 boli tak sťažovateľ, ako aj PZS hospitalizovaní a operovaní

na oči v ten samý deň, ako boli nariadené tieto dve pojednávania a dopredu sa preto obaja

aj včas písomne ospravedlnili.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 25. septembra 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie a dôvod odročenia sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu

nevyplatených mzdových nárokov po skončení pracovného pomeru tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke

hodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie

napadnuté sťažnosťou. Samotný okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti okrem iného uviedol,

že „spor po právnej stránke sa nejaví byť zložitým, takže pri efektívnejšom a sústredenejšom

postupe mohol súd v napadnutom konaní postupovať aj plynulejšie“.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného právna na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že dôvody na strane sťažovateľa (odročenie pojednávaní

nariadených na 27. apríl 2007 a 5. október 2007 z dôvodu snahy o uzavretie mimosúdnej

dohody a odročenie pojednávaní nariadených na 16. január 2014 a 18. február 2014

zo zdravotných dôvodov), na ktoré v súvislosti s priebehom napadnutého konania poukázal

okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti, dĺžku napadnutého konania zásadným spôsobom

neovplyvnili. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania nezistil také dôvody, ktoré by

v súvislosti s ovplyvnením jeho dĺžky bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zistil, že okresný súd bol bez relevantného dôvodu vo veci úplne nečinný v období

od 19. marca 2008 do 12. novembra 2010, teda viac ako 2,5 roka. Ústavný súd ďalej

konštatuje, že okrem pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 9. septembra 2011 a bolo odročené

na neurčito, bol okresný súd úplne nečinný bez relevantného dôvodu aj v priebehu rokov

2011 a 2012.

Skutočnosťou, na ktorú vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal okresný súd

(viacnásobné zmeny zákonného sudcu), nemožno podľa názoru ústavného súdu v žiadnom

prípade ospravedlniť to, že napadnuté konanie v takej citlivej veci pre sťažovateľa (náhrada

mzdy) nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 9,5 rokoch od jeho začatia, čo je

z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany

označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 9 600 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že svoju „ujmu vidí okrem

iného aj v pocitoch neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd

za neprimeranú dobu ôsmich rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v takom relatívne

jednoduchom prípade, ktorého predmetom je len spor o výške finančnej čiastky za ušlú

mzdu“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä to, čo je pre

sťažovateľa „v stávke“, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti advokátom

JUDr. Ing. Petrom Holéczym. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá je 804 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013

a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje spolu s režijným

paušálom (2 x 7,81 € a 1 x 8,04 €) sumu 417,98 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014