Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 293/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil –

Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v a práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 24. júna 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 24. júna 2014.

2

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný uznesením

vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej

jednotky finančnej polície, expozitúry Stred Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľka

Policajného zboru“) sp. zn. ČVS: PPZ 571/NKA FP z 3. decembra 2013 pre

pokračujúci zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) a pre pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 2 písm. c)

a ods. 4 .

V tejto veci bol sťažovateľ uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 6. decembra 2013 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 17. decembra 2013 podľa § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) 2. júna 2014

doručila okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby (okrem iného aj)

sťažovateľa, ktorému však okresný súd nevyhovel a uznesením sp. zn.

z 13. júna 2014 podľa lehotu väzby sťažovateľa (a ďalšieho

obvineného) nepredĺžil.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala krajská prokuratúra sťažnosť,

na základe ktorej krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 24. júna 2014

rozhodol tak, že podľa uznesenie okresného súdu

zrušil a podľa lehotu trvania väzby sťažovateľa a ďalšieho

obvineného predĺžil do 3. decembra 2014.

Sťažovateľ je presvedčený, že napadnutým uznesením krajský súd zasiahol do jeho

základného práva na osobnú slobodu ( ) a práva na slobodu a bezpečnosť

(čl. 5 ods. 3 dohovoru). Podľa jeho názoru uznesenie krajského súdu „nespĺňa náležitosti

riadneho a zákonného rozhodnutia nielen z pohľadu jeho obsahu, právnych a skutkových

dôvodov (materiálne podmienky), ale aj procesu, ktorý mu predchádzal (formálne

podmienky väzby) a tým je v nesúlade s SR“.

Sťažovateľ ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýka jeho nepreskúmateľnosť

a nedostatok dôvodov. Sťažovateľ uvádza, že „Súd absolútne neuviedol, z akých

konkrétnych už vykonaných dôkazov má vyplývať dôvodné, až kvalifikované podozrenie, že

som sa dopustil predmetného konania, čo je podkladom predĺženia väzby podľa ust. § 76

ods. 2 Spomenul len všeobecne, že tieto sú dané, pričom z obsahu rozhodnutia

žiadne nevyplývajú. Nie je tu naplnený základný predpoklad pre rozhodnutie o predĺžení

väzby – existencia odôvodneného podozrenia zo spáchania trestného činu. Pritom

jednoznačné konštatovanie súdu o ich existencii nie je podporené reálnym skutkovým

stavom.“.

Podľa názoru sťažovateľa „Takisto nevyplývajú z obsahu uznesenia ani skutkové

dôvody pre pokračovanie mojej väzby ešte pol roka. Keďže v mojom prípade išlo...

o kolúznu väzbu, mal sa súd zaoberať podrobne mojimi kolúznymi aktivitami. Len strohé

uvedenie, že vyšetrovateľ ešte bude vykonávať ďalšie dôkazy, výsluchy svedkov, nestačí. Súd

musí špecifikovať, aké konkrétne kolúzne aktivity hrozia pri prepustení na slobodu, čo tu

však absentuje... Dôvody môjho nesúhlasu s predĺžením väzby som podrobne špecifikoval aj

vo vyjadrení k návrhu prokurátora na predĺženie väzby, ale s nimi sa Krajský súd v Banskej

Bystrici žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci mnohé z nich sú zásadné.“.

Takisto podľa sťažovateľa rozhodnutie o predĺžení jeho väzby „preventívnej podľa

písm. c)... nebolo zdôvodnené absolútne vôbec, ani jednou vetou. Na akých zisteniach,

dôvodných podozreniach či dôkazoch súd založil svoj záver o trvaní preventívnej väzby,

z rozhodnutia absolútne nevyplýva. Je zarážajúce, že takéto neodôvodnené, skutkovo

nepodložené a teda nezákonné a neústavné rozhodnutie je základom pre ďalšiu polročnú

väzbu.“.

Námietky k obsahu rozhodnutia krajského súdu, ale aj k postupu orgánov činných

v trestnom konaní sťažovateľ zhrnul tak, že „rozhodnutie neobsahuje bližšie zdôvodnenie

4

základných podmienok predĺženia väzby a tieto podmienky ani“ neboli „v čase

rozhodovania dané:

čím má byť zmarený účel trestného konania;

z čoho vyplýva kvalifikované podozrenie zo spáchania trest. činu mnou;

z akých dôkazov súd vyvodil dôvodnosť kolúznej väzby;

z akých dôkazov súd vyvodil dôvodnosť preventívnej väzby;

Zvyšní spoluobvinení boli po výpovedi a priznaní sa prepustení na slobodu, ja som

odmietol vypovedať a teda som ďalej držaný vo väzbe, čo sa javí ako zjavne diskriminačné

vo vzťahu k právam obvinených nevypovedať.

Všetky podstatné dôkazy boli už v čase vydania dotknutého rozhodnutia obstarané

a teda nemohli ani len hroziť kolúzne aktivity.

V súčasnej dobe už nepodnikám, preto nemohli ani len hroziť pokračovacie trestné

aktivity.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. zo dňa 24. 6. 2014

bolo porušené právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. zo dňa 24. 6. 2014.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €, ktoré

je povinný mu vyplatiť Krajský súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od právoplatnosti

rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa

Brázdila, Trhová 1... Zvolen..., do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa je ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie....

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

6

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide

o krajský súd rozhodujúci o predĺžení lehoty väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu

sp. zn. z 24. júna 2014 už bolo predmetom prieskumu ústavným súdom

z hľadiska jeho ústavnej konformity, a to na základe sťažnosti podľa

podanej , (spoluobvinený sťažovateľa),

zastúpeným tiež právnym zástupcom sťažovateľa, ktorou namietal porušenie tých istých

práv podľa a dohovoru, o ktorej ústavný súd uznesením č. k.

z 25. novembra 2014 rozhodol tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú

odmietol.

Pretože podstata oboch sťažností je v prekrývajúcich sa častiach zhodná, ústavný súd

nemal dôvod odkloniť sa pri svojom súčasnom rozhodovaní od záverov uvedených

v rozhodnutí z 25. novembra 2014. Odlišnosť sťažností spočíva v tom, že sťažovateľ

vykonával väzbu z dôvodov podľa a , pričom

obvinený len z dôvodu podľa .

8

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol tieto skutočnosti:

„... odvolací súd na základe predloženého spisového materiálu... dospel k záveru,

že boli splnené procesné podmienky na konanie o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby

uvedené v ustanovení , pretože z doposiaľ vykonaných dôkazov naďalej

vyplýva dôvodné, až kvalifikované podozrenie, že obaja obvinení sa dopustili konania, pre

ktoré sú trestne stíhaní...

Z obsahu spisu bolo ďalej zistené, že obaja obvinení boli vzatí do väzby uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica zo 06. 12. 2013, sp. zn. v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. 12. 2013, sp. zn. , a to

z dôvodov , a z dôvodov

Naposledy krajský súd rozhodoval v súvislostí s väzbou oboch obvinených uznesením

z 26. 05. 2014, sp. zn. , kedy zamietol sťažnosti oboch obvinených proti

uzneseniu okresného súdu, ktorým zamietol podľa ich žiadosti

o prepustenie z väzby a neprijal písomný sľub obvineného a nenahradil

jeho väzbu dohľadom probačného úradníka.

Obaja obvinení sa mali dopustiť rozsiahlej daňovej trestnej činnosti plánovaným

a organizovaným spôsobom v úmysle získať majetkový prospech. V súčasnom štádiu

konania sa vykonávajú vyšetrovacie úkony priebežne a ďalšie úkony, ktoré je potrebné ešte

vykonať, podrobne rozviedol prokurátor vo svojom písomnom návrhu z 30. mája 2014,

ktorý si odvolací súd pre vecnú správnosť v celom rozsahu osvojil. Nakoniec aj samotný

uviedol, že doposiaľ neboli vypočutí svedkovia, ktorých vypočutie navrhol.

Pokiaľ majú obvinení pocit, že vo vyšetrovaní dochádza k prieťahom, tak ide o ich

subjektívny názor, ktorý je nedôvodný, pretože nemá oporu v doterajšom vyšetrovaní.

Keďže aj v súčasnom štádiu trestného konania naďalej trvajú dôvody väzby, pre ktoré

bola obmedzená osobná sloboda oboch sťažovateľov a ich prípadným prepustením by

dosiahnutie účelu trestného konania bolo podstatne sťažené, krajský súd potom sťažnosti

krajského prokurátora sčasti vyhovel, pretože predĺženie lehoty trvania ich väzby

do 03. 12. 2014 považoval za primerané a potrebné, vzhľadom na náročnosť veci a potrebu

vykonania ďalších dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie svojho

rozhodnutia sp. zn. z 26. 05. 2014.

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že to, či je dĺžka väzby primeraná, je potrebné posúdiť

v každom prípade individuálne, s ohľadom na jeho špecifické okolnosti. Zistil, že naďalej

pretrvávajúca väzba v danom prípade si vyžaduje dôležitý verejný záujem, ktorý aj napriek

prezumpcii neviny prevažuje nad princípom rešpektovania osobnej slobody. Potreba

zadováženia dôkazov uvedených v návrhu prokurátora na predĺženie väzby predstavuje

relevantný a dostatočný dôvod na držanie obvinených vo väzbe počas obdobia

nevyhnutného na objektívne ukončenie vyšetrovania a na podanie obžaloby. Krajský súd už

vo svojom rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že v posudzovanom prípade

vyšetrovateľ priebežne a plánovane vykonáva výsluchy svedkov, ale aj celý rad procesných

postupov, od ktorých je závislé vykonanie ďalších nadväzujúcich procesných úkonov

a dôkazov, a to logicky, po vyhodnotení doteraz zadovážených dôkazov. Odvolací súd

nezistil prieťahy subjektívneho charakteru.

Za daného stavu okresný súd pochybil, keď nevyhovel návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených, keď navyše sa v ňom uvedenými

dôvodmi vôbec nezaoberal.

Preto krajský súd po zrušení napadnutého uznesenia rozhodol vo veci sám tak,

že väzbu obom obvineným predĺžil opäť mesiacov, t. j. do 03. 12. 2014, ktorá doba je podľa

názoru odvolacieho súdu primeraná obťažnosti veci, charakteru a rozsahu dôkazov, ktoré

sa majú vykonať a ostatných procesných úkonov. Takto predĺžená väzba je aj v súlade

s ustanovením keď ani plynutím času nedošlo k žiadnej zmene

v dôvodoch, pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvineného

podľa , .. Prepustením obvinených na slobodu, by totiž mohlo

byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, t. j. najmä náležité zistenie

trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľa podľa zákona.“

Keďže krajský súd poukázal na odôvodnenie návrhu krajskej prokuratúry č. k.

Kv 30/12/6600 200 z 30. mája 2014 na predĺženie lehoty trvania väzby, ktoré si osvojil

a ktoré bolo sťažovateľovi preukázateľne známe, pretože sa k nemu vyjadroval podaním z 9.

10

júna 2014, ústavný súd považoval za potrebné oboznámiť aj s týmto návrhom. Krajská

prokuratúra v ňom okrem iného uviedla:

„Preskúmaním vyšetrovacieho spisu som zistil, že materiálne podmienky trvania

väzby (skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného

činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchali obvinení) u oboch obvinených stále

trvajú a sú odôvodnené doposiaľ vykonanými dôkazmi. Vyplýva z nich, že...“.

Na tomto mieste prokurátor krajskej prokuratúry podrobne rozpísal skutky, pre ktoré

je sťažovateľ trestne stíhaný, a ďalej uviedol:

«Formálne podmienky trvania väzby (jednak postupy pri začatí trestného stíhania,

vznesení obvinenia a pri obmedzení osobnej slobody a zadržaní obvinených, ako aj

podmienky vzťahujúce sa k procesu predĺženia väzby) sú tiež v súčasnej dobe dané

a vyplývajú z obsahu materiálov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise.

U obv. sú dôvody kolúznej väzby dané tým, že tento

sa telefonicky kontaktoval s osobami , , ,

, , , s ktorými komunikoval

aj ohľadom zabezpečovania účtovných dokladov, o prevode obchodných podielov

spoločnosti ešte počas výkonu daňových kontrol, o zakladaní novej spoločnosti

Poukazujem na hovor č. medzi a

o tom, že z účtovníctva pri daňovej kontrole budú vylúčené vstupy z faktúr

spoločnosti ..., hovor č. s o ďalších plánoch

„od koho a cez koho budú nakupovať a komu a cez koho predávať“. V hovore č.

s hovoria o tom, že vo februári musí platiť Rehánek, že Kancko „mu má

niečo dať naspäť“, to je jedno čo, guľatinu. V hovore č. s hovorí

o príprave človeka, ktorého prinesie, na čo reaguje , že v piatok bude treba,

na čo nasleduje SMS správa s údajmi na . V hovore č. pýta

od peniaze s tým, že „firma je moja... budeme riešiť spolu, vieš kedy ...

zajtra ... lebo už mám toho dosť ...“. Následne sa „ “ pýta, čo má povedať žene

z daňového keď sa ho spýta za pokladňu. Uvádzané skutočnosti svedčia o možnej obave

z kolúznych aktivít – o možnom ovplyvňovaní osôb zo strany obvineného, ktoré budú

vypočúvané, ako aj o možnom odstraňovaní listinných dôkazov (poukazujem na okolnosti

predaja spoločností a , u ktorých zrejme neboli odovzdané novým

majiteľom účtovné doklady). Uvádzanými skutočnosťami sú dané aj dôvody preventívnej

väzby, keďže je zrejmé, že spolu s ďalšími osobami vykonáva obdobné podnikateľské aktivity

ako podnikateľ fyzická osoba pod obchodným menom , pričom

bolo zistené, že nevlastní žiaden majetok, resp. že všetok majetok, čo nadobudol počas

svojho podnikania, dal zapísať na svoju manželku a dcéru. Celkový obraz o fungovaní

zainteresovaných podnikateľských subjektov a ich vzájomných vzťahoch (vyplývajúci

z výpovedí a najmä ), ktoré vykonávali reálnu

podnikateľskú činnosť v danej oblasti podnikania, pričom však v niektorých prípadoch

vystavované doklady nezodpovedali skutočnému priebehu vykonania intrakomunitárneho

obchodu (práve vo vzťahu k Maďarsku popísaný zaužívaný spôsob obchodovania s drevom

a výrobkami z dreva využívanie nárazníkových firiem, aby sa to vyplatilo pre maďarské aj

slovenské firmy), resp. vykazovali aj nikdy nevykonané „papierové“ obchody, čím si

vylepšovali finančnú situáciu. Tieto skutočnosti svedčia o existencii dôvodnej obavy,

že v prípade ponechania na slobode by mohol obvinený pokračovať v rovnakej trestnej

činnosti daňového charakteru, za ktorú mu bolo vznesené obvinenie...

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že u obvinených

..., nemožno účel väzby dosiahnuť inak. Poukazujem pritom aj

na posledné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 26. 05. 2014...

Z vyšetrovacieho spisu som zároveň zistil, že vyšetrovateľka PZ vykonáva

vyšetrovanie plynulo a dôsledne so zameraním na úplné objasnenie všetkých dôležitých

okolností skutku ako aj okolností vzťahujúcich sa na osoby obvinených. Okrem opakovaných

výsluchov samotných obvinených, boli vypočutí aj svedkovia, bolo zabezpečené množstvo

listinných dôkazov, ktoré sú pri dokazovaní trestnej činnosti daňového charakteru

nevyhnutne dôležité, bol prepísaný obsah telefonických hovorov, vrátane prekladu

do slovenského jazyka, bolo vyžiadané množstvo správ z príslušných daňových úradov

a inštitúcií, jednak k osobám obvinených, ako aj k relevantným okolnostiam, ktoré je

potrebné v predmetnej veci posudzovať.

12

Stotožnil som sa so stanoviskom vyšetrovateľky PZ, že k objasneniu skutkového stavu

veci a ukončeniu vyšetrovania je ešte potrebné vykonať ďalšie úkony, konkrétne najmä

vykonať výsluchy zamestnancov jednotlivých podnikateľských subjektov a obchodných

spoločností oboch obvinených za účelom zistenia reálnej činnosti spoločnosti a rozsahu

realizovanej výroby, nákupov a predajov tovaru (výsluchy svedkov u subjektu

už boli sčasti vykonané), výsluchy zamestnancov subjektov, ktoré boli

na vstupe, z ktorých faktúr bol uplatňovaný odpočet dane z pridanej hodnoty, výsluchy

štatutárnych orgánov a splnomocnených zástupcov deklarovaných maďarských

odberateľských spoločností podľa vystavených faktúr, ako aj (po zistení konkrétnych miest

vykládky pri reálnom vývoze tovaru a ustálení skutočných odberateľov tovaru a zabezpečení

ich vstupných faktúr) výsluchy štatutárnych orgánov alebo splnomocnených zástupcov

reálnych odberateľov tovaru v zahraničí (v zmysle výpovedí obvinených

a ), k čomu bude spracovaná žiadosť o právnu pomoc do Maďarska;

v neposlednom rade, ale až po ustálení všetkých obchodných transakcií a ich vyhodnotení

po právnej stránke (či boli reálne, či prebehli tak ako to dokladujú listiny alebo inak, alebo

či boli len predstierané), vykonať aj dokazovanie k rozsahu stíhaných skutkov (osobami

znalými odbornými vedomosťami v danom smere) a že prepustením obvinených na slobodu

hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

V lehote do 03.07.2014 nie je možné potrebné dôkazy vykonať a prípravné konanie

ukončiť.

Nakoľko dôvody väzby u obvineného ... naďalej trvajú a pre

obtiažnosť veci, spočívajúcu v náročnosti jej vybavenia nielen zo skutkového (najmä rozsah

stíhanej trestnej činnosti a množstvo osôb, ktoré sa na nej podieľali), ale aj právneho

hľadiska (aplikácia mimotrestných noriem), trestné stíhanie nie je možné v sedemmesačnej

lehote ukončiť a prepustením obvinených na slobodu hrozí, že bude zmarené dosiahnutie

účelu trestného konania, navrhujem predĺžiť lehotu trvania väzby u obvinených

a... do 03. januára 2015.»

Ústavný súd sa oboznámil aj s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 26. mája 2014, ktorým podľa

(okrem iného) sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 23. apríla 2014 o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3

zamietol.

V tomto rozhodnutí krajský súd tiež uviedol:

«Doposiaľ vykonané dôkazy nespochybnili a vôbec nezoslabili dôvodné podozrenie

zo spáchania trestnej činnosti obvinenými. Na dôvodnosti väzby sa ani plynutím času nič

nezmenilo. Práve výpovede obvinených a len toto

dôvodné podozrenie umocnili. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, spôsob a najmä

rozsah jej spáchania a tiež vzájomné prepojenie jednotlivých členov organizovanej

skupiny, je daná naďalej dôvodná obava, že obvinený bude pôsobiť na svedkov

a spoluobvinených, ktorí sú na slobode alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie, resp. obaja budú pokračovať v páchaní daňovej trestnej

činnosti z dôvodov ako ich zistil prvostupňový súd...

... krajský súd... zdôrazňuje, že pokiaľ sa obvinení a k trestnej činnosti

priznali a zo spáchania tejto usvedčili ostatných obvinených, rozhodne to nemožno

považovať za „nátlak“ na oboch sťažovateľov, ale ako súčasť významných skutočností pri

rozhodovaní prokurátora o ich ďalšom trvaní väzby.»

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci konania

o ústavnej sťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby sťažovateľa

alebo akéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným súdom. Znovu

pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124

) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať zlučiteľnosť

opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (). Ústavný súd ďalej

pripomína, že na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného

a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takého zabezpečovacieho prostriedku,

akým je väzba v trestnom konaní, sú funkčne uspôsobené všeobecné súdy, a preto

sťažovateľom iniciovaný ústavný prieskum jeho väzobného rozhodnutia môže spočívať len

14

posúdení, či k predĺženiu trvania lehoty väzby sťažovateľa došlo z dôvodov a spôsobom,

ktoré ustanovuje .

Sťažovateľ napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vytýka predovšetkým

nedostatok dôvodov a jeho nepreskúmateľnosť.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka (m. m. ).

Ako z citovaných častí odôvodnení rozhodnutí krajského súdu (tak z 26. mája 2014,

ako aj z 24. júna 2014), ale aj citovanej časti odôvodnenia návrhu krajskej prokuratúry

na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa (z 30. mája 2014) vyplýva, na všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové a právne otázky súvisiace s pozbavením sťažovateľa

osobnej slobody boli dané vyčerpávajúce odpovede.

Napadnuté uznesenie krajského možno považovať za dostatočne odôvodnené, a teda

ústavne udržateľné, keďže v spojení s ďalšími, obsahom sťažovateľovi známymi

dokumentmi (rozhodnutím krajského súdu a návrhom krajskej prokuratúry), tvoriacimi

súčasť vyšetrovacieho spisu, dáva jasné, zrozumiteľné a určité odpovede na relevantné

otázky týkajúce sa opodstatnenosti ďalšieho trvania väzby sťažovateľa, resp. potreby jej

pokračovania. Je evidentné, že krajský súd sa zaoberal a primerane vyhodnotil (osvojením si

argumentácie krajskej prokuratúry a poukazom na svoje predošlé rozhodnutie, od vydania

ktorého neuplynul ani mesiac) dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľa (usvedčovanie

zo spáchania trestnej činnosti ďalšími obvinenými), existenciu dôvodov väzby sťažovateľa,

a to tak „kolúznej“, ako aj „preventívnej“ (poukaz na dôkazy o telefonických rozhovoroch

sťažovateľa s ďalšími osobami a jeho postup pri vykonávaní podnikateľskej činnosti –

zbavovanie sa majetku v prospech blízkych osôb a vykonávanie ďalšej podnikateľskej

činnosti), ako aj potrebu vykonania ďalších procesných úkonov v tejto trestnej veci, ktoré

boli dostatočne konkretizované.

Pri realizovaní svojho prieskumu teda ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

danosť dôvodov väzby a nevyhnutnosť jej ďalšieho trvania odôvodnil síce stručne, ale

primerane. Sťažovateľove námietky predostreté v sťažnosti ústavnému súdu v tomto svetle

neboli spôsobilé spochybniť záver krajského súdu ani o pretrvávaní dôvodov väzby podľa

a a ani o potrebe jej ďalšieho trvania. Pozbavenie

osobnej slobody z týchto dôvodov je pritom legitímne, slúžiace na zabezpečenie účelu

trestného konania vyjadreného v . Krajský súd odkazom na predošlé

rozhodnutie o väzbe sťažovateľa a osvojením si argumentácie návrhu krajskej prokuratúry

uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujú potrebu ďalšieho

trvania pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa. Odkaz na tieto okolnosti uvedené

v predošlom rozhodnutí neznižuje ich relevanciu, pokiaľ súd preskúmaním všetkých

okolností prípadu dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii.

Odôvodnenie krajského súdu odkazujúce na predchádzajúce rozhodnutie v tej istej

veci možno považovať za síce krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú

alternatívu odôvodnenia (napr. , , , ,

, ), pretože obsah predchádzajúcich rozhodnutí je účastníkom

konania známy ich oznámením, prípadne môže byť známy využitím inštitútu nazretia

do spisu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením

základného práva na osobnú slobodu zaručeného v a práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 dohovoru a označeným napadnutým uznesením

krajského súdu sp. zn. z 24. júna 2014 absentuje relevantná príčinná

súvislosť, preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

16

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015