Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 553/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Trenčín sp. zn. z 28. novembra 2013 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 13. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním

doručeným ústavnému súdu 27. novembra 2014, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. novembra 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 13. februára 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“; spolu aj „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. septembra 2013 na okresnom súde

návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

pre trestný čin podľa a a

v znení neskorších predpisov (platný a účinný do 1. januára 2006; ďalej len

„“). Sťažovateľ v návrhu na povolenie obnovy konania

uviedol, že mu bol uložený trest podľa asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 35 ods. 2

, identicky v Trestný

zákon v znení neskorších predpisov, ktorú ústavný súd nálezom sp. zn.

z 28. novembra 2012 zmiernil tak, že sa zvyšuje iba horná hranica trestnej sadzby, a preto,

odvolávajúc sa na uvedený nález ústavného súdu, jemu určená trestná sadzba nie je v súlade

s a vymeraný trest považuje za neprimeraný.

3. Napadnutým uznesením okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením

krajského súdu všeobecné súdy zamietli sťažovateľov návrh na povolenie obnovy konania

predovšetkým z dôvodu, že nález ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra

2012 sa podľa všeobecných súdov nevzťahuje na právnu úpravu asperačnej zásady podľa

4. Sťažovateľ vyslovil v sťažnosti názor, že všeobecné súdy sa v jeho prípade iba

veľmi povrchne zaoberali podstatou ním napadnutých skutočností a odôvodnenia

napadnutých uznesení všeobecných súdov nerešpektujú nález ústavného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012, keďže znenie asperačnej zásady uvedenej

v ustanovení je identické ako v

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ sa tak cíti

byť rozhodnutiami všeobecných súdov diskriminovaný a s poukázaním na rozhodovaciu

činnosť všeobecných súdov v Trnavskom kraji a Bratislavskom kraji (kde všeobecné súdy

podľa názoru sťažovateľa povoľujú obnovu konania aj v prípade, že došlo k uloženiu trestu

2

s použitím asperačnej zásady podľa ) dôvodí,

že nie je zo strany okresného súdu a krajského súdu dodržaná rovnosť pred zákonom.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom konštatoval, že napadnutým

uznesením okresného súdu, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené

jeho základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenia, aby výrokom povolil obnovu konania v sťažovateľovej veci, aby

prikázal okresnému súdu vo veci obnoveného konania konať a rozhodnúť a aby okresnému

súdu prikázal, že v rámci obnoveného konania sa sťažovateľ neberie do väzby. Pre prípad,

že ústavný súd nedospeje k týmto výrokom, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu opätovne prerokovať jeho návrh na povolenie obnovy konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného

súdu

7. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS

20/02, ).

9. Sťažovateľ sťažnosťou napáda uznesenie okresného súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť,

o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

4

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského

súdu

10. Ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti a z priložených príloh, ako aj vlastnou

činnosťou zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené

28. februára 2014.

11. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

12. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

sťažnosť smerujúca voči napadnutému uzneseniu krajského súdu nie je podaná oneskorene.

13. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 28. februára

2014. Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažnosť

ústavnému súdu najneskôr 28. apríla (pondelok) 2014. Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému

súdu 8. októbra 2014 (podaná na poštovú prepravu), z čoho nepochybne vyplýva, že

sťažnosť nepodal v zákonnej dvojmesačnej lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol podľa

ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015