Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nt/102/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/7/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci odsúdeného W. N., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné na neverejnom zasadnutí dňa 13. februára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného W., podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.novembra 2013, sp.zn. 4Nt /102/2013 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W. N. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému W. N., nar. XX.XX.XXXX v N., okres N., trvale bytom N., K. V. XXXX/XX, okres N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. novembra 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Mariána Čáka a Bc. Márie Snopkovej, takto

rozhodol:

Podľa senát okresného súdu návrh odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX na povolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste a súvisiacom výroku o zaradení odsúdeného na výkon trestu v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007, č. k. -267 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.01.2008, č. k. -279 v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pre trestný čin lúpeže podľa , písmeno c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné ako nedôvodný z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 20.09.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného W. N. o povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. pre trestný čin lúpeže podľa , písmeno c), účinného do 31.12.2005, trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa , účinného do 31.12.2005. Návrh odôvodnil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. novembra 2012, ktorým bolo rozhodnuté, že v slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s . Nakoľko bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, ktorá mala podľa jeho vyjadrenia za následok uloženie neprimerane prísneho a vysokého trestu.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal výsluch odsúdeného, vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to oboznámením podstatného obsahu trestného spisu sp. zn. , ako aj podstatnou časťou pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. .

W. N. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007, č. k. -267 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.01.2008, č. k. -279, právoplatným dňa 07.01.2008 uznaný za vineného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , písmeno c), účinného do 31.12.2005 a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa , účinného do 31.12.2005 a bol odsúdený podľa a účinného do 31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov. Podľa písmeno b) účinného do 31.12.2005 bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Odsúdený na verejnom zasadnutí žiadal prejednať jeho návrh na povolenie obnovy.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na použitie inštitútu asperačnej zásady, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012 ako aj na sťažnosť podanú odsúdeným na Ústavný súd SR, ktorú tento prejednal pod sp. zn. . Ďalej uviedol, že nález Ústavného súdu sa vzťahuje aj na a vyjadril presvedčenie, že obnovu konania je nutné povoliť a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zrušiť a výšku uloženého trestu zmeniť.

Prokurátor okresnej prokuratúry žiadal návrh zamietnuť, poukázal na zákonnosť uloženého trestu v rámci základnej trestnej sadzby a na stupeň brutality, akým bol skutok vykonaný.

Podľa , ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa , ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „“), ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne, ktorého je prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa , sú teda splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Zároveň však

podľa názoru súdu nie je možné sa v danom prípade opierať o nález Ústavného súdu. Všeobecný súd nemá právomoc posudzovať konformnosť zákona vo vzťahu k Ústave SR a v danom prípade aj napriek existencii nálezu Ústavného súdu, tento nie je možné analogicky aplikovať aj na , v rámci riešenia prejudiciálnej otázky. Takže už len táto skutočnosť mala za následok, že senát Okresného súdu Trenčín nemohol považovať návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania za dôvodný.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. - 85 súd takto rozhodol: v paragrafe 41 ods. 2 zákona číslo v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody „nie sú v súlade s článkom 1 (ďalej len „“).

Podľa názoru súdu rozhodnutie ústavného súdu ako také nie je obligatórnou podmienkou povolenia obnovy konania, nakoľko samotné ust. odkazuje na postup podľa . Práve tento odkaz robí a ustanovením lex specialis k . V opačnom prípade by sa z mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania stalo formálne konanie s jediným výsledkom

- povolením obnovy konania v každej veci na ktorú má dopad , bez skúmania a posúdenia či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. To znamená, že ustanovenie (hoci odkazuje na postup podľa ) by nútilo súd nerešpektovať a neskúmať splnenie druhej podmienky . Tým by súdu bolo odňatá možnosť dispozičného rozhodovania a došlo by k zmene zmyslu, charakteru i povahy samotnej obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku na formalistické povolenie obnovy konania bez zamyslenia sa na tým či je resp. môže byť povolenie z hľadiska primeranosti trestu opodstatnené alebo nie. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným súdom zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia .

V konaní o obnove sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Súd teda nemôže bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy, bez toho aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie. Nie každá nová skutočnosť či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať následky predvídané v . (ÚS ČR 19/2004-u).

Záver súdu o tom či existencia nových skutočností či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, nemožno ustáliť iným procesným postupom, len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných dôkazov, a to v intenciách ustanovenia , pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia . Preto už v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až potom ako na ich podklade povolí obnovu konania. (TR NS 39/2007 - T, podobne aj NS 8/2001-T 218 a R 72/1980).

V čase podania návrhu na obnovu konania teda existovala nová skutočnosť neznáma súdu v čase, keď rozhodoval o vyššie uvedenom treste pre odsúdeného, pričom touto je práve vyššie citovaný , ktorý okamihom jeho vyhlásenia spôsobil zmenu právnej normy, ktorou sa súd riadil pri ukladaní trestu. Tým je naplnený prvý predpoklad na povolenie obnovy konania v zmysle . Ďalším predpokladom na povolenie obnovy konania je, že táto nová skutočnosť alebo dôkaz by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Oba uvedené predpoklady teda po prvé existencia novej skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu a po druhé spôsobilosť tejto novej skutočnosti alebo dôkazu privodiť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste musia byť súčasne splnené na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania. Ako už bolo uvedené existenciu prvého predpokladu - novej skôr neznámej skutočnosti považuje súd za preukázanú v podobe nálezu Ústavného súdu, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť či v dôsledku stratu činnosti prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trest uje v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhý predpoklad). Ústavným súdom bolo za ústavne nekonformné vyhlásené znenie „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“, nakoľko uvedené znenie neumožňovalo dostatočne individualizovať trest. sa teda dotkol textu za bodkočiarkou. Znenie „ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu“ zostalo nálezom nedotknuté. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu je naďalej v súlade s .

Nad rámec uvedeného však senát okresného súdu považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa vzťahoval i na , trest, ktorý bol odsúdenému W. N. uložený, nie je trestom uloženým mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a jeho výšku považuje súd za primeranú a zákonnú. Obžalovanému bol v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov podľa a účinného do 31.12.2005. Trestná sadzba trestného činu zločinu lúpeže podľa (ako trestného činu zo spáchaných trestných činov najprísnejšie trestného) je v rozpätí 5 - 12 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu sa jedná o rozpätie 5 - 16 rokov. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov podľa a účinného do 31.12.2005. Vzhľadom na charakter spáchaných trestných činov a na všetky okolnosti prípadu, najmä so zohľadnením osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle , t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ako aj vysoký stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, považuje súd tento uložený trest za primeraný, zákonný a dostatočný trest. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.02.2013 v ktorom sa uvádza, že „súdy môžu aj naďalej ukladať páchateľom trestných činov, ak sú splnené podmienky, sprísnené tresty podľa tzv. asperačnej zásady, pričom nie sú viazané trestnou sadzbou nachádzajúcou sa nad jednou polovicou takto zvýšenej trestnej sadzby.“

Odsúdeným prezentovaná skutočnosť v návrhu nie je skutočnosťou (napriek tomu, že súdu nebola v čase rozhodovania známa), ktorá by sama osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňovala iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, príp. by odôvodňovala rozpor uloženého druhu trestu s účelom trestu.

Pretože súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil kumulatívne splnenie podmienok potrebných na povolenie obnovy konania podľa , rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.