Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Nt-102-2013.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Nt/102/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému W. N., nar. XX.XX.XXXX v N., okres N., trvale bytom N., K. V. XXXX/XX, okres N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. novembra 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Mariána Čáka a Bc. Márie Snopkovej, takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Tr. poriadku senát okresného súdu návrh odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX na povolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste a súvisiacom výroku o zaradení odsúdeného na výkon trestu v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007, č. k. 2T 45/2005-267 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.01.2008, č. k. 3To 126/2007-279 v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné ako nedôvodný z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 20.09.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného W. N. o povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T 45/2005 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno c), Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Návrh odôvodnil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy. Nakoľko bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, ktorá mala podľa jeho vyjadrenia za následok uloženie neprimerane prísneho a vysokého trestu.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal výsluch odsúdeného, vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to oboznámením podstatného obsahu trestného spisu sp. zn. 4Nt 102/2013, ako aj podstatnou časťou pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 45/2005.
W. N. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007, č. k. 2T 45/2005-267 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.01.2008, č. k. 3To 126/2007-279, právoplatným dňa 07.01.2008 uznaný za vineného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno c), Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a bol odsúdený podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona a § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 39a odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Odsúdený na verejnom zasadnutí žiadal prejednať jeho návrh na povolenie obnovy.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na použitie inštitútu asperačnej zásady, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS106/2011 zo dňa 28.11.2012 ako aj na sťažnosť podanú odsúdeným na Ústavný súd SR, ktorú tento prejednal pod sp. zn. ÚS 340/2013. Ďalej uviedol, že nález Ústavného súdu sa vzťahuje aj na zákon č. 140/1961 Zb. a vyjadril presvedčenie, že obnovu konania je nutné povoliť a rozsudok Okresného súdu Trenčín 2T 45/2005 zo dňa 10.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To 126/2007 zrušiť a výšku uloženého trestu zmeniť.
Prokurátor okresnej prokuratúry žiadal návrh zamietnuť, poukázal na zákonnosť uloženého trestu v rámci základnej trestnej sadzby a na stupeň brutality, akým bol skutok vykonaný.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“), ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne, ktorého je prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa § 395 Tr. poriadku, sú teda splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Zároveň však
podľa názoru súdu nie je možné sa v danom prípade opierať o nález Ústavného súdu. Všeobecný súd nemá právomoc posudzovať konformnosť zákona vo vzťahu k Ústave SR a v danom prípade aj napriek existencii nálezu Ústavného súdu, tento nie je možné analogicky aplikovať aj na Trestný zákon č. 140/1961 Zb., v rámci riešenia prejudiciálnej otázky. Takže už len táto skutočnosť mala za následok, že senát Okresného súdu Trenčín nemohol považovať návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania za dôvodný.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL.US 106/2011 - 85 súd takto rozhodol: v paragrafe 41 ods. 2 zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody „nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „nález Ústavného súdu“).
Podľa názoru súdu rozhodnutie ústavného súdu ako také nie je obligatórnou podmienkou povolenia obnovy konania, nakoľko samotné ust. § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom odkazuje na postup podľa Trestného poriadku. Práve tento odkaz robí Trestný poriadok a § 394 Tr. poriadku ustanovením lex specialis k § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade by sa z mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania stalo formálne konanie s jediným výsledkom
- povolením obnovy konania v každej veci na ktorú má dopad nález Ústavného súdu, bez skúmania a posúdenia či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. To znamená, že ustanovenie § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom (hoci odkazuje na postup podľa Trestného poriadku) by nútilo súd nerešpektovať a neskúmať splnenie druhej podmienky § 394 Tr. poriadku. Tým by súdu bolo odňatá možnosť dispozičného rozhodovania a došlo by k zmene zmyslu, charakteru i povahy samotnej obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku na formalistické povolenie obnovy konania bez zamyslenia sa na tým či je resp. môže byť povolenie z hľadiska primeranosti trestu opodstatnené alebo nie. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným súdom zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného zákona.
V konaní o obnove sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Súd teda nemôže bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy, bez toho aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie. Nie každá nová skutočnosť či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať následky predvídané v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. (ÚS ČR 19/2004-u).
Záver súdu o tom či existencia nových skutočností či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, nemožno ustáliť iným procesným postupom, len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných dôkazov, a to v intenciách ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 19 Trestného poriadku. Preto už v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až potom ako na ich podklade povolí obnovu konania. (TR NS 39/2007 - T, podobne aj NS 8/2001-T 218 a R 72/1980).
V čase podania návrhu na obnovu konania teda existovala nová skutočnosť neznáma súdu v čase, keď rozhodoval o vyššie uvedenom treste pre odsúdeného, pričom touto je práve vyššie citovaný nález Ústavného súdu, ktorý okamihom jeho vyhlásenia spôsobil zmenu právnej normy, ktorou sa súd riadil pri ukladaní trestu. Tým je naplnený prvý predpoklad na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Tr. poriadku. Ďalším predpokladom na povolenie obnovy konania je, že táto nová skutočnosť alebo dôkaz by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Oba uvedené predpoklady teda po prvé existencia novej skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu a po druhé spôsobilosť tejto novej skutočnosti alebo dôkazu privodiť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste musia byť súčasne splnené na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania. Ako už bolo uvedené existenciu prvého predpokladu - novej skôr neznámej skutočnosti považuje súd za preukázanú v podobe nálezu Ústavného súdu, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť či v dôsledku stratu činnosti § 41 odsek 2 Trestného zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trest uje v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhý predpoklad). Ústavným súdom bolo za ústavne nekonformné vyhlásené znenie „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“, nakoľko uvedené znenie neumožňovalo dostatočne individualizovať trest. Nález Ústavného súdu sa teda dotkol textu za bodkočiarkou. Znenie „ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu“ zostalo nálezom nedotknuté. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu je naďalej v súlade s ústavou.
Nad rámec uvedeného však senát okresného súdu považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa nález Ústavného súdu vzťahoval i na trestný zákon č. 140/1961 Zb., trest, ktorý bol odsúdenému W. N. uložený, nie je trestom uloženým mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a jeho výšku považuje súd za primeranú a zákonnú. Obžalovanému bol v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2T 45/2005 uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona a § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Trestná sadzba trestného činu zločinu lúpeže podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona (ako trestného činu zo spáchaných trestných činov najprísnejšie trestného) je v rozpätí 5 - 12 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu sa jedná o rozpätie 5 - 16 rokov. V konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2T 45/2005 bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona a § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Vzhľadom na charakter spáchaných trestných činov a na všetky okolnosti prípadu, najmä so zohľadnením osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 23 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ako aj vysoký stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, považuje súd tento uložený trest za primeraný, zákonný a dostatočný trest. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 84/2012 zo dňa 13.02.2013 v ktorom sa uvádza, že „súdy môžu aj naďalej ukladať páchateľom trestných činov, ak sú splnené podmienky, sprísnené tresty podľa tzv. asperačnej zásady, pričom nie sú viazané trestnou sadzbou nachádzajúcou sa nad jednou polovicou takto zvýšenej trestnej sadzby.“
Odsúdeným prezentovaná skutočnosť v návrhu nie je skutočnosťou (napriek tomu, že súdu nebola v čase rozhodovania známa), ktorá by sama osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňovala iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, príp. by odôvodňovala rozpor uloženého druhu trestu s účelom trestu.
Pretože súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil kumulatívne splnenie podmienok potrebných na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.