Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 218/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prekoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Benčurom,

Záhradnícka 41, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 22. augusta 2011 sa začalo pred okresným

súdom konanie o zaplatenie sumy 118 643,54 € s príslušenstvom účastníkov – žalobcu

(ďalej len „žalobca“),

proti žalovanému v 1. rade , ,

a sťažovateľovi – žalovanému v 2. rade.

Predmetom konania je nárok žalobcu ako povinnej osoby za poistné plnenie

z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnený podľa

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 524, § 427 a § 420 Občianskeho

zákonníka.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza chronologický priebeh napadnutého konania:

„Po podaní žaloby súd vydal dňa 16. 07. 2012 platobný rozkaz (pod spis. zn.

10 ), ktorý mi bol doručený dňa 30. 11. 2012.

Dňa 13. 12. 2012 som voči platobnému rozkazu podal odpor.

Žalobca sa dňa 01. 03. 2013 k podanému odporu písomne vyjadril.

Žalobca písomným podaním zo dňa 07. 03. 2014 zmenil žalobný petit.

Okresný súd Pezinok uznesením č. l. 118 zo dňa 25. 07. 2014 rozhodol o zmene

žalobného petitu.

Žalobca písomným podaním zo dňa 30. 10. 2015 zmenil žalobný petit.

Okresný súd Pezinok uznesením č. l. 184 zo dňa 10. 12. 2015 rozhodol o zmene

žalobného petitu.

Žalobca podal vo veci dňa 09. 12. 2015 vyjadrenie.

Dňa 18. 02. 2016 sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie.

Žalobca podal vo veci dňa 18. 03. 2016 špecifikáciu žaloby.

Dňa 17. 05. 2016 sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

Žalobca písomným podaním zo dňa 01. 07. 2016 zmenil žalobný petit.

Žalobca písomným podaním zo dňa 25. 07. 2016 zobral žalobu čiastočne späť.

Okresný súd Pezinok uznesením č. l. 503 zo dňa 29. 07. 2016 rozhodol o zmene

žalobného petitu.

Dňa 27. 09. 2016 sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

Dňa 10. 01. 2017 sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

Dňa 14. 03. 2017 sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie.

Dňa 13. 04. 2017 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vo veci

rozhodol rozsudkom.

Voči rozsudku zo dňa 13. 04. 2017 podal odvolanie žalobca, ktoré mi bolo doručené

dňa 03. 07. 2017.

K odvolaniu žalobcu som podal vyjadrenie dňa 06. 07. 2017.

Podľa mojich informácii doposiaľ vec nebola predložená odvolaciemu súdu –

Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.“

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:

„Od začatia konania o úhradu sumy 118.643,54 €, uplynulo viac ako 6 rokov

a 6 mesiacov.

Počas tohto konania sa vecou zaoberal len súd na jednom stupni konania.

Domnievam sa, že dĺžka konania je neprimeraná.

Všeobecný súd mal a má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby bola

vec čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (

a ).

Súd disponuje takými procesnými prostriedkami, ktorými má možnosť zabezpečiť

plynulosť konania a jeho primeraný rýchly priebeh.

Deklarovanie porušenia základného práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov

nepovažujem za dostatočné.

Domáham sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Moja nemajetková ujma vyplýva z pocitu právnej a vnútornej neistoty. Pociťujem

úzkosť z môjho postavenia, pretože neukončené finančné požiadavky voči mojej osobe

negatívne ovplyvňujú môj osobný a rodinný život hmotné zabezpečenie a všestranný rozvoj.

Uplatňované pohľadávky spolu s príslušenstvom (najmä vysokými úrokmi z omeškania)

môžu mať pre mňa a pre príslušníkov mojej rodiny zvlášť nepriaznivé následky...

K základným kritériám, či bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov uvádzam nasledovné:

a) Nejedná sa o skutkovo a právne zložitú vec.

Súd nekoná vo veci plynulo a efektívne, bol opakovane krátkodobo aj dlhodobo

nečinný.

b) Svojim správaním som nespôsobil prieťahy v konaní a nedal som ani dôvod, aby

v tomto konaní došlo k prieťahom.

c) Postup súdu.

Urgencie voči prieťahom v konaní (zo dňa 02. 12. 2013 a zo dňa 30. 04. 2014)

nepriniesli žiadnu nápravu.

ESĽP odmietol prax Ústavného súdu Slovenskej republiky podmieňujúcu podanie

ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu

(Ištván Ištvánová proti SR zo dňa 12. 06. 2012, Komanický proti SR zo dňa 12. 06. 2012).

Preto som sa na predsedu Okresného súdu Pezinok s ďalšími sťažnosťami

už neobrátil, ale sa priamo obrátil na Ústavný súd SR.“

Sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na jeho prejednanie

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok. v konaní vedenom pod spis. zn.

bolo porušené.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, v konaní vedenom pod spis. zn.

, konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.300,00 €,

za porušenie základného práva prerokovať vec bez zbytočných prieťahov ktoré je Okresný

súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia, právnemu zástupcovi. JUDr. Jánovi Benčurovi, advokátovi, na účet vedený

v IBAN: , .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyplýva,

že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej rozsudkom z 13. apríla 2017.

Pokiaľ ide o samotný priebeh konania, ústavný súd konštatuje, že po prvotných procesných

úkonoch je obdobie od 1. marca 2013 do nariadenia pojednávania 18. februára 2016

poznačené nečinnosťou zo strany okresného súdu. Ani v tomto období však nemožno

konštatovať úplnú pasivitu okresného súdu. Žalobca svojím písomným podaním zo 7. marca

2014 navrhol zmenu žalobného petitu. Okresný súd uznesením z 25. júla 2014 rozhodol

o tejto zmene žalobného petitu. Žalobca písomným podaním z 30. októbra 2015 opätovne

navrhol zmenu žalobného návrhu. Okresný súd uznesením z 10. decembra 2015 rozhodol

o tejto zmene žalobného návrhu. Po nariadení prvého pojednávania, ktoré sa uskutočnilo

18. februára 2016, už okresný súd vo veci vykonával plynulo jednotlivé úkony smerujúce

k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a to 13. apríla 2017. Voči rozsudku okresného súdu

z 13. apríla 2017 sa odvolal žalobca. Toto odvolanie bolo sťažovateľovi doručené

3. júla 2017 a sťažovateľ k nemu podal svoje vyjadrenie 6. júla 2017. V čase rozhodovania

ústavného súdu bol podľa zistení z príslušnej civilnej kancelárie okresného súdu spis

vo veci napadnutého konania pripravený na expedovanie Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a v súlade

so zisteniami pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť

v tomto čase je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “

(napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad,

pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase

rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol jedno

dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní. V okolnostiach danej veci

doba konania na okresnom súde však nie je neprimerane dlhá a v prípade sťažovateľa išlo

len o ojedinelý prieťah, ktorý sám osebe nedosahuje ústavne neprimeranú intenzitu.

Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súd hodnotí sťažnosť

sťažovateľa (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd preskúmal obdobie od podania žaloby okresnému súdu do okamihu,

keď je spis pripravený na expedovanie krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní

žalobcu, a dospel k záveru, že z ústavnoprávneho hľadiska toto obdobie ako celok (aj keď

bolo poznačené obdobím nečinnosti okresného súdu) vzhľadom na konkrétne okolnosti

posudzovanej veci – spor o zaplatenie dlžnej sumy – a povahu (neprivilegovaný typ

konania) nemožno posúdiť ako také, ktoré by mohlo reálne založiť kvalifikovaný záver

o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v po prípadnom prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2018