Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 223/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Fulkom, Podtatranského 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd oznámením Okresného súdu Prešov sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. (ďalej len „napadnuté

oznámenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 7. februára 2018 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví

podľa . Okresný súd podľa upustil

od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu, pretože pokladal nepodmienečný trest odňatia

slobody, ktorý bol sťažovateľovi uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 2. mája 2012 vo výmere 5 rokov za skutok kvalifikovaný podľa § 234 ods. 2

účinného do 31. decembra 2005, a nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 12 rokov, ktorý bol sťažovateľovi uložený rozsudkom Okresného súdu

Michalovce sp. zn. z 24. júna 2016 za skutok kvalifikovaný podľa § 172

ods. 2 účinného od 1. januára 2006, na ochranu spoločnosti a jeho

nápravu za dostatočné.

3. Proti rozsudku okresného súdu zo 7. februára 2018 podal prokurátor Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove

uznesením sp. zn. z 21. júna 2018 tak, že ho zamietol.

4. Sťažovateľ 26. júla 2018 podal okresnému súdu návrh na započítanie väzby

a trestu podľa z dôvodov podľa Trestného

zákona, „ktorým sa domáhal započítania do aktuálneho trestu 12 rokov (Okresný súd

Michalovce - vec - sp. zn. ) aj väzbu a trest už vykonané v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ...“.

5. Okresný súd vybavil predmetný návrh sťažovateľa napadnutým oznámením, ktoré

nie je označené dátumom vydania a v ktorom okresný súd oznámil, že „nakoľko v trestnom

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. mu trest odňatia

slobody nebol uložený, keďže od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu bolo upustené, nie je

možné započítanie väzby a trestu tak ako žiada vo svojej žiadosti.“. Napadnuté oznámenie

bolo sťažovateľovi doručené 8. októbra 2018.

6. Sťažovateľ uvádza, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere

12 rokov, ktorý mu uložil Okresný súd Michalovce rozsudkom z 5. mája 2016. Poukazuje

na to, že okresný súd vo výrokovej časti rozsudku zo 7. februára 2018 «upustil od uloženia

súhrnného trestu nielen vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

, ale aj vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn.

.

19. Druhá veta ustanovenia § 45 ods. Tr. zák. reglementuje: „... Rovnako sa

postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.“

To znamená, že bolo povinnosťou Okresného súdu v Prešove započítať sťažovateľovi

do aktuálne vykonávaného trestu aj dobu strávenú vo väzbe a výkone trestu v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

20... konštatovanie okresného súdu v oznámení, že nie je možné započítanie väzby

a trestu tak, ako to žiadal sťažovateľ v návrhu z 26. 7. 2018, lebo mu trest odňatia slobody

nebol uložený, keďže od uloženia súhrnného trestu bolo upustené, je v extrémnom rozpore

s druhou vetou § 45 ods. 1 Tr. zák.

23. Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bol

sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Z tohto trestu sťažovateľ

vykonal pobytom vo väzbe a vo výkone trestu okolo 44 mesiacov a následne bol

podmienečne prepustený na slobodu.

24. Okresný súd Prešov oznámením sp. zn. porušil práva sťažovateľa na

osobnú slobodu podľa a , písm. a), ods. 4 Dohovoru

a princíp zákonnosti trestných činov a trestov, pretože nezapočítal sťažovateľovi väzbu

a trest vykonanú v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

do aktuálne uloženého trestu.».

7. Sťažovateľ argumentuje, že okresný súd v napadnutom oznámení aplikoval

a vykladal svojvoľne a v extrémnom rozpore s princípom

spravodlivosti. Z uvedeného ustanovenia podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva,

že k započítaniu väzby a trestu má dôjsť aj vtedy, keď súd upustil od uloženia súhrnného

trestu alebo ďalšieho trestu. Podľa sťažovateľa porušenie princípu spravodlivosti je

očividné, keďže okresný súd rozsudkom zo 7. februára 2018 „upustil od uloženia

súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Košice I z 2. 5. 2012... a vzhľadom

na rozsudok Okresného súdu Michalovce z 5. 5. 2016... sťažovateľovi bola započítaná doba

strávená vo väzbe do uloženého trestu len z konania Okresného súdu Michalovce sp. zn.

.“.

8. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva (sťažovateľa)... na osobnú slobodu a princípu zákonnosti

trestných činov a trestov podľa ... a , ods. 4

Dohovoru... a práva na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

... a Dohovoru... Oznámením Okresného súdu Prešov sp. zn.

boli porušené.

2. Oznámenie Okresného súdu Prešov sp. zn. zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. (Sťažovateľovi)... priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5000 Eur, ktoré je

Okresný súd Prešov povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. (Sťažovateľovi)... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný

súd Prešov povinný vyplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

9. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodňuje takto:

„30. V okolnostiach danej veci by nepriznanie primeraného finančného

zadosťučinenia bolo nespravodlivé...

32. Porušenie práv sťažovateľa bolo osobitne hrubé a svojvoľné. Satisfakcia má

zmierniť prežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť, neistotu a úzkosť.

... sťažovateľovi nebola započítaná doba strávená vo väzbe a výkone trestu cca 44

mesiacov. Vnútorné pocity krivdy, ktorým je sťažovateľ vystavený, sú nepochybne hodné

odškodnenia.“

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu

4. decembra 2018, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom

súde.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

16. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom.

19. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

21. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že okresný súd porušil

označené práva podľa a dohovoru tým, že arbitrárne aplikoval a interpretoval

ods. 1 . Na základe tejto aplikácie a výkladu dospel okresný súd k záveru,

že nemožno započítať väzbu a trest tak, ako to navrhol sťažovateľ vo svojom návrhu.

22. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity,

na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných

práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu,

ktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom

súde (m. m. ).

23. Podľa o započítaní väzby a trestu rozhodne

predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu

trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená.

24. Podľa proti uzneseniu podľa odseku 1 je

prípustná sťažnosť.

25. Predmetom prerokúvanej veci je otázka započítania väzby alebo trestu –

hmotnoprávne podmienky pre započítanie väzby a trestu sú vymedzené v § 45 Trestného

zákona. Procesný postup, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu vo veci započítania

väzby a trestu, je vymedzený v .

26. Vychádzajúc z – o započítaní väzby a trestu rozhoduje

predseda senátu v zásade ex offo podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času,

keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená. Nie je vylúčené, aby o tejto veci rozhodol

aj na podnet napr. odsúdeného. Vo veci započítania väzby a trestu rozhoduje predseda

senátu uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. Výkladom § 414 ods. 1 Trestného

poriadku možno dospieť k záveru, že uznesením rozhodne predseda senátu o započítaní

väzby a trestu, ale aj o tom, že väzba a trest sa nezapočítava. Proti uzneseniu podľa § 414

ods. 1 je prípustná sťažnosť – v ktorej možno namietať, že väzba alebo

trest neboli započítané v rozsahu, v akom mali byť započítané, prípadne možno namietať to,

že väzba alebo trest neboli započítané vôbec. Predmetný výklad § 414 ods. 1 Trestného

poriadku podporuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov – napr. uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. a sp. zn.

, ktorými najvyšší súd rozhodoval o sťažnostiach proti uzneseniam

predsedov senátov, ktorými títo nezapočítali väzbu, resp. zadržanie do trestu odňatia

slobody.

27. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh

na započítanie väzby a trestu. Tento návrh vybavil okresný súd napadnutým oznámením,

v ktorom uviedol, že väzbu a trest nemožno započítať spôsobom, ktorý žiadal sťažovateľ.

Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia , dospel k záveru,

že okresný súd neuplatnil svoju právomoc riadne, pretože o návrhu sťažovateľa nerozhodol

uznesením, proti ktorému by zároveň bola prípustná sťažnosť. Uvedenú skutočnosť

sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamieta, ústavný súd sa však touto otázkou zaoberal

v rozsahu skúmania procesných podmienok konania pred ústavným súdom, v tomto prípade

toho, či ústavný súd má právomoc rozhodnúť v predmetnej veci.

28. Ústavný súd vo svojich skorších rozhodnutiach (,

) rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu (na prístup

k súdu) podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru iným zásahom všeobecného súdu, ktorý spočíval v tom, že najvyšší súd

nerozhodol uznesením o odmietnutí odvolania, ktoré považoval za podané oneskorene,

ale na odvolanie neprihliadal a vybavil ho len listom (porovnaj tiež m. m. ).

Aktuálne prerokúvaná vec je podobná – okresný súd o návrhu sťažovateľa na započítanie

väzby a trestu nerozhodol uznesením, ako to predpokladá ,

ale podanie (návrh) sťažovateľa vybavil formou listu. Napriek tejto podobnosti

so spomenutými prípadmi ústavný súd nerozhodol o porušení označených práv

podľa a dohovoru napadnutým oznámením okresného súdu. Ústavný súd vychádzal

v prvom rade z toho, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamietal to, že okresný súd mal

rozhodnúť uznesením. V tomto smere ústavný súd zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom

a dôvodmi návrhu na začatie konania (porovnaj ). Ústavný súd

tiež prihliadol na to, že sťažovateľ má k dispozícii právny prostriedok nápravy v systéme

všeobecného súdnictva – táto skutočnosť odlišuje vec sťažovateľa od citovaných prípadov,

v ktorých išlo o podanie odvolaní, ktoré sú časovo ohraničené uplynutím lehoty na podanie

odvolania. V sťažovateľovej veci vzniknutý nezákonný stav možno napraviť tak, že okresný

súd rozhodne uznesením o návrhu sťažovateľa na započítanie väzby a trestu. Alternatívne –

vzhľadom na to, že započítanie väzby a trestu nie je obmedzené procesnou lehotou,

sťažovateľ môže opakovane podať návrh na započítanie väzby a trestu s tým, že okresný

súd bude povinný rozhodnúť uznesením v zmysle právneho názoru ústavného súdu

vysloveného v tomto uznesení.

29. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) a podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

30. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019