Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
878/394311.9c51eb.pdf
PDF · 98.86 KB
No categories available
4Tost/14/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 14/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba na neverejnom
zasadnutí konanom 28. mája 2015 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenému Ing. G. A.
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu predsedu senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. apríla 2015, sp. zn.
1 T 39/94 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. G. A. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením z 8. apríla 2015 podľa
§ 414 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že odsúdenému Ing. G. A., t. č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, nezapočítava do trestu odňatia slobody v trvaní
5 rokov, uloženého rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. apríla 1997,
sp. zn. 1 T 39/94, právoplatným a vykonateľným dňa 25. septembra 1997, ktorý trest
vykonáva od 17. januára 2013, dobu väzby 184 dní vykonanú v Spojených štátoch
amerických (USA).
Odsúdený Ing. G. A. podal proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť. Vytkol
krajskému súdu, že mu do trestu odňatia slobody nezapočítal čas strávený vo väzbe na území
USA v dĺžke 184 dní. Na odôvodnenie sťažnosti uviedol, že policajnými orgánmi USA
bol zadržaný na základe medzinárodného zatykača vydaného 21. apríla 2009 Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že federálne úrady USA túto skutočnosť „oznámili
Slovenskej strane, táto neprejavila záujem a ochotu spolupracovať, nevyžiadala extradíciu
a príslušné orgány Slovenskej republiky nezačali vydávacie konanie“. Následne na jeho
osobnú žiadosť mu bol umožnený odchod z územia USA a to aj z dôvodu „príkladného života
počas pobytu v USA“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obvineného podľa
§ 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré
tomuto predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol v predmetnej veci správne
a v súlade so zákonom.
Najvyšší súd zistil, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané
Trestným poriadkom na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba, proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo urobené včas, podľa § 192
ods. 1 Tr. por.
Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 1997, sp. zn. 1 T 39/94,
bol Ing. G. A. v konaní proti ušlému uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (v znení zákona
č. 248/1994 Z. z.). Za tento trestný čin ako aj za trestný čin poškodzovania veriteľa podľa
§ 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák., zo spáchania ktorého bol uznaný vinným trestným
rozkazom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 1997, sp. zn. 1 T 72/1995,
bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere päť rokov za súčasného zrušenia výroku o treste uvedeného trestného
rozkazu. Podľa § 39 ods. 3 Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do prvej
nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj trest
zákazu obchodníckej činnosti na päť rokov.
Dňa 13. novembra 1996 predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 1 T 39/94 vydal na obžalovaného príkaz na zatknutie a následne po zistení,
že sa zdržiava na území USA, aj medzinárodný zatýkací rozkaz.
Z obsahu trestného spisu ďalej vyplýva, že Ing. G. A. bol 15. júla 2012 zatknutý
na území USA. Z relevantných dokladov policajných orgánov USA je zrejmé, že od apríla
1995 sa zdržiaval v Chicagu, IL a ostal tam dlhšie ako mu to bolo povolené. Na základe toho
bolo príslušnými orgánmi USA vykonané deportačné konanie. Vo väzbe na území USA
sa nachádzal po dobu 184 dní a 17. januára 2013 bol deportovaný na územie Slovenskej
republiky.
Podľa § 45 ods. 1 Tr. zák. ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe
a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe
do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom
na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia
súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
V zmysle § 45 ods. 4 Tr. zák. súd postupuje podľa rovnakých zásad aj v prípade,
ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine, alebo bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý
skutok.
Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že námietka odsúdeného
Ing. G. A. nie je dôvodná, keďže neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 45 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. na započítanie doby strávenej vo väzbe na území USA v trvaní 184 dní
do uloženého trestu. Táto väzba totiž nebola väzbou na účel vydania (extradície) odsúdeného
do Slovenskej republiky na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ale väzbou
uvalenou na odsúdeného orgánmi USA v rámci deportačného konania. Sťažnostný súd
si preto v celom rozsahu osvojil závery prvostupňového súdu a odkazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia, s ktorým sa najvyšší súd plne stotožňuje.
Nad rámec právnej argumentácie súdu prvého stupňa najvyšší súd v danej súvislosti
zdôrazňuje, že deportačné konanie je vnútroštátnou procedúrou policajných a príslušných
správnych orgánov USA. V imigračných záležitostiach majú výlučnú právomoc americké
úrady a zasahovanie do tohto procesu nie je v zmysle medzinárodných konvencií prípustné.
Podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území USA upravuje legislatíva USA a porušenie
predpisov má spravidla za následok deportáciu z krajiny.
Z obsahu relevantných častí trestného spisu odsúdeného Ing. G. A. je zistiteľné,
že vo vzťahu k nemu nebol uplatnený právny nástroj o extradícii medzi Slovenskou
republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odseku 2 Dohody medzi
Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o extradícii, podpísanej 25. júna 2003
(na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými
o vzájomnom vydávaní páchateľov trestných činov). V posudzovanom prípade prebehlo
deportačné konanie po linke vnútroštátnych zákonných predpisov USA na tom vecnom
základe, že odsúdený porušil vnútroštátne imigračné predpisy USA a nie extradičné konanie
na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného súdom Slovenskej republiky.
Eo ipso teda vyplýva, že ani zadržanie a väzba odsúdeného Ing. G. A. na území
Spojených štátov amerických v trvaní 184 dní, nebola väzbou vydávacou (extradičnou)
v súvislosti s trestnou činnosťou, pre ktorú bol menovaný odsúdený Krajským súdom
v Banskej Bystrici z 23. apríla 1997, sp. zn. 1 T 39/94, ale väzbou uvalenou justičnými
orgánmi USA v rámci deportačného konania po zistení porušenia príslušných vnútroštátnych
predpisov USA upravujúcich podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území tohto štátu.
Z uvedeného je zrejmé, že u odsúdeného Ing. G. A. nie sú splnené dôvody započítania
doby strávenej vo väzbe vykonanej v cudzine do trestu odňatia slobody podľa § 45 ods. 4
Tr. zák., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
jeho sťažnosť na neverejnom zasadnutí zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. mája 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová