Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/108/2007

Najvyšší súd 3 Sž/108/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: M, zastúpená: A, proti odporkyni: R, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 25.09.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

25.09.2007, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa rozhodnutím č. zo dňa 25.09.2007 uložila navrhovateľke:

1. Za porušenie povinnosti ustanovenej v

o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ) tým, že dňa 24.02.2007 cca o 11.28 hod. odvysielala program: „Už len Bea“, bez zohľadnenia jeho vekovej vhodnosti pre maloletých pri jeho zaradení do vysielania, za čo jej odporkyňa uložila podľa sankciu – upozornenie na porušenie zákona. 2. Za porušenie povinnosti ustanovenej v tým, že pri klasifikácii programu „Už len Bea“ vysielanom dňa 24.02. 2007 o cca 11.28 hod. neuplatnila navrhovateľka Jednotný systém označovania programov (ďalej len JSO) v súlade s podmienkami, ktoré podľa určila odporkyňa, za čo navrhovateľke bola uložená podľa v spojení s sankcia – pokuta vo výške 100 000 Sk.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka,

dôvodiac tým, že odporkyňa ako správny orgán rozhodla o uložení sankcie po uplynutí

23

zákonnej lehoty na uloženie sankcie. Poukazujúc na o správnom konaní (správny poriadok) a na citovaného zákona má za to, že v tomto prípade sa konanie začalo doručením podania (sťažnosti) správnemu orgánu (rade). Zo znenia a vyvodila záver, keďže sťažnosť bola doručená odporkyni dňa 26.02.2007, že odporkyňa nedodržala zákonnú lehotu na uloženie sankcie, a preto je preskúmavané rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Odporkyňa sa písomne vyjadrila k podanému opravnému prostriedku poukazujúc

na tieto skutočnosti:

Rada sa oboznamuje s obsahom sťažností a prerokúva sťažnosť na svojom

zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti. Pretože dikcia viaže moment dozvedenia sa o obsahu sťažnosti na zasadnutie rady, pričom v tejto súvislosti stanovuje 90 dňovú lehotu. Samotné správne konanie, predmetom ktorého je porušenie , sa začína na podnet správneho orgánu (rady), nie je teda návrhovým konaním. Samotná sťažnosť nie je návrhom na začatie konania, nakoľko jej obsah nemusí nevyhnutne odôvodňovať začatie správneho konania. O porušení povinností vyplývajúcich zo sa odporkyňa môže dozvedieť z vlastnej činnosti, alebo aj z oznámení iných subjektov. Je však výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené nie je spravované dispozičnou zásadou, nakoľko sťažovateľ nemá z titulu podania sťažnosti postavenie účastníka konania. V opačnom prípade by mal sťažovateľ právo nakladať (disponovať) s konaním v tom zmysle, že jeho kvalifikovaný prejav vôle by mohol spôsobiť nielen začatie správneho konania, ale i jeho skončenie ešte pred tým, než správny orgán vydá meritórne rozhodnutie. V tomto prípade bola správa o šetrení o sťažnosti č. 953/46-2007 vypracovaná dňa 09.05.2007, a potom predmetné rozhodnutie bolo vydané v zákonnej šesťmesačnej lehote, nakoľko preskúmavané rozhodnutie rady bolo vydané dňa 25.09.2007.

S poukazom na uvedené, požiadala odporkyňa Najvyšší súd SR,

aby preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Najvyšší súd SR ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie č. zo dňa 25.09.2007 podľa (ďalej len ) v spojení s a to z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 175-PgO/O-2407/2006 a výpoveďami účastníkov konania ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka dňa

24.02.2007 cca o 11.28 hod. odvysielala program s názvom „Už len Bea“, ktorý bol označený ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Dňa 26.02.2007 bola odporkyni doručená a zaevidovaná pod č. 953/46-2007 sťažnosť voči vysielaniu televízie J. Následne dňa 09.05.2007 vypracovala odporkyňa správu o šetrení predmetnej sťažnosti a monitorovala vysielanie predmetného programu.

Dňa 28.05.2007 oznámila odporkyňa navrhovateľke začatie správneho konania

v tejto veci, začaté na svojom zasadnutí dňa 22.05.2007.

Podľa rada sa oboznamuje s obsahom

sťažnosti a prerokúva sťažnosť na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti.

Podľa § 14a ods. 9 citovaného zákona, ak sťažnosť obsahuje skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, rada začne vo veci správne konanie.

Podľa za porušenie povinnosti uloženej

týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 64 ods. 5 citovaného zákona proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa

ods. 1 písm. c/ až e/ možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd od 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa ods. 1 písm. c/ nemá odkladný účinok.

Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich

mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa ods. 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

V tomto prípade opravný prostriedok obsahoval jediný dôvod nezákonnosti

preskúmavaného rozhodnutia, ktorý navrhovateľka namietala a to dôvod, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty.

Senát Najvyššieho súdu SR sa zaoberal uvedeným dôvodom namietaným

v opravnom prostriedku a vyhodnotil ho v súlade s citovanými ustanoveniami zákona tak, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorú namietala navrhovateľka v opravnom prostriedku nie je opodstatnená. V tomto prípade ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, bola doručená odporkyni sťažnosť dňa 26.02.2007 na odvysielanie programu s názvom „Už len Bea“ dňa 24.02.2007 so začiatkom o 11.28 hod.

Monitorovacia správa kanceláriou rady bola vypracovaná v lehote podľa § 14a

ods. 8 a to dňa 09.05.2007 (v lehote 90 dní odo dňa doručenia sťažnosti) a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v šesťmesačnej subjektívnej lehote, ktorá v tomto prípade začína plynúť odo dňa 10.05.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po vypracovaní monitorovacej správy, t.j. odo dňa, keď sa podľa názoru senátu, rada o porušení povinnosti podľa mohla dozvedieť. Senát zastáva názor, že je už vnútornou záležitosťou činnosti rady a jej kancelárie, ktorá vykonáva úkony v mene rady, kedy porušenie zákona prerokuje. Okamih skutočného dozvedenia sa o možnom porušení zákona sa viaže na čas, keď sa rada ako právnická osoba

43

o možnom porušení mohla dozvedieť, teda ide o časový okamih vedomostí správneho orgánu, ktorý umožní predbežné posúdenie veci, za čo možno považovať okamih vypracovania monitorovacej správy resp. vypracovanie správy o šetrení sťažnosti. V danom prípade bola monitorovacia správa a správa o šetrení sťažnosti vypracovaná dňa 09.05.2007. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané dňa 25.09.2007, čo znamená, že bolo vydané v zákonnej subjektívnej šesťmesačnej lehote a z uvedených dôvodov námietky navrhovateľky obsiahnuté v opravnom prostriedku považuje senát Najvyššieho súdu SR za nedôvodené.

Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou,

že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom navrhovateľom. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy prejav navrhovateľa nahradiť a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Základným predpokladom konania je tvrdenie navrhovateľa, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé, v ktorých čas- tiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Navrhovateľ musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva. Napokon treba uviesť, že v danom prípade je konanie koncentrované, čo znamená, že navrhovateľ môže žalobné body rozširovať len do konca lehoty na podanie opravného prostriedku. K žalobným bodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

Keďže v správnom súdnictve je súd viazaný dôvodmi obsiahnutými v návrhu –

opravnom prostriedku súd sa už podrobnejšie nezaoberal preskúmavaným rozhodnutím, nakoľko správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá okrem iného znamená, že rozsah preskúmavania rozhodnutia súdom je v dispozícii navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu preskúmavané rozhodnutie

odporkyne v súlade s veta prvá ako zákonné potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 veta prvá tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech nepriznal náhradu trov konania.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. januára 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková