Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/81/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobcu Ing. I. P., bývajúceho v B., proti žalovanému P., zastúpenému JUDr. B. T.,

advokátkou v K., o zaplatenie 30 135 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 4. októbra 2006 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno rozsudkom z 5. októbra 2005, č.k. -154 žalobu

o zaplatenie 30 135 Sk s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. decembra 1995 do

30. septembra 1997 zamietol. V ostatnej časti konanie zastavil s tým, že o náhrade trov

konania rozhodne osobitným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli 31. augusta 1992 nájomnú

zmluvu, ktorou žalobca prenajal P. H. svoju poľnohospodársku pôdu o výmere X. ha na dobu

určitú a to na hospodárske roky 1992 až 1993. Výšku nájomného v bode III. zmluvy určili na

rok 1992 v sume 500 Sk na 1 ha pôdy v naturálnej forme, prípadne vo forme poskytnutia

služieb. Celkové nájomné na rok 1992 predstavovalo 10 045 Kčs. Vyporiadanie nájomného

v naturálnej forme bolo splatné do 11. decembra 1992, vo forme služieb do 31. augusta 1993.

Zároveň sa dohodli, že výška nájomného na rok 1993 bude predmetom dodatku ku zmluve

o nájme. Dodatok ani novú nájomnú zmluvu však neuzavreli ani písomne, ani ústne. Napriek

tomu žalovaný naďalej užíval prenajaté pozemky žalobcu a žalobca nepodal súdu návrh na

vypratanie nehnuteľností. Tak s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy z 31. augusta 1992 aj na rok 1993. Nakoľko

platnú nájomnú zmluvu na obdobie rokov 1995 až 1997 účastníci neuzavreli, žalobca nemá

nárok na nájomné, ale iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa oboch účastníkov

konania dohodnuté nájomné na rok 1992, 1993 bolo primerané aj za nasledujúce roky. Z toho

vyplýva, že užívaním pozemkov žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohatil ročne o sumu

10 045 Sk. Následne súd prvého stupňa uzavrel, že právny úkon účastníkov nazvaný ako

“pamätný zápis“ nemá zákonom predpísané náležitosti uznania dlhu, predovšetkým

neobsahuje výšku uznanej pohľadávky a zo strany žalovaného ho neurobila osoba na to

oprávnená. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu vrátane úrokov z omeškania je podľa

príslušných ustanovení premlčaná a pre vznesenú námietku

premlčania bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. októbra 2006 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (ktorou bola zamietnutá

žaloba o zaplatenie 30 135 Sk s príslušenstvom) zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 30 135 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 1. decembra 1998 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 5 316 Sk na (bližšie

nešpecifikovaný) účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zmenu rozsudku v napadnutej časti odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom

prvého stupňa. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na rozdiel

od ním vysloveného právneho názoru vyslovil názor, podľa ktorého právny vzťah medzi

účastníkmi nevyplýva z bezdôvodného obohatenia, ale ide o nájomný vzťah v zmysle § 663

až . V súvislosti so spornou otázkou, či došlo k uznaniu dlhu

v nadväznosti na uplatnenie si nároku žalobcu za roky 1995 až 1997 až podaním žaloby na

súd v novembri 2000 uzavrel, že “pamätný zápis“ je písomným uznaním dlhu podľa § 558

, ktorý jednostranný právny úkon (žalovaného) bol oprávnený

podpísať predseda družstva v rámci poverenia organizovať a riadiť bežnú činnosť družstva.

V pamätnom zápise je stanovený aj nový termín splatnosti nájomného do konca novembra

1998, preto ak žalobca podal žalobu na zaplatenie dlžného nájomného za roky 1995 až 1997

v celkovej výške 30 135 Sk v novembri 2000, nárok si uplatnil na súde včas. Nakoľko

žalovaný sa dostal do omeškania splnením peňažného dlhu až od 1. decembra 1998, žalobcovi

až od tohto dňa bolo možné priznať úrok z omeškania a v časti o jeho priznanie za obdobie od

1. decembra 1995 do 30. novembra 1997 bolo potrebné žalobu zamietnuť. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), keď

odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tzv. “pamätného zápisu“ ako

uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi. Tento pamätný zápis mal byť iba ponukou

žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy inému právnemu subjektu (A., s.r.o.) a nie družstvu,

a hoci aj žalobca v ňom spísal svoje požiadavky voči zástupcovi družstva, nie je ho možné

podľa obsahu posúdiť ako uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Pamätný zápis ako

uznanie záväzku žalovaného nie je platným právnym úkonom, keďže nebol prejednaný

štatutárnym orgánom družstva, ktorým je predstavenstvo a následne jeho písomné

vyhotovenie by malo byť podpísané dvoma členmi predstavenstva. Uznanie záväzku totiž nie

je možné považovať za právny úkon, ktorý môže urobiť svojvoľne predseda družstva ako

bežnú činnosť družstva spojenú s prevádzkou družstva. V závere dovolania vyslovil názor, že

žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v lehote pred premlčaním uplatnil svoje nároky súdnou

cestou a pokiaľ tak neurobil, bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na žalovaným vznesenú

námietku premlčania nájomného a žalobu zamietnuť.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý (v časti

výroku o vyhovení žalobe žalobcu) vykazuje znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

V prejednávanej veci dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/

, t.j. namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Skutkové zistenia (uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) potrebné pre

posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 30 135 Sk s príslušenstvom titulom nájomného

z poľnohospodárskych pozemkov za obdobie rokov 1995 až 1997, z ktorých vychádzal

odvolací súd pri rozhodovaní veci sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie

dovolacieho súdu, podľa názoru ktorého umožňujú záver, že dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym záverom

odvolacieho súdu, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu dlhu, v dôsledku čoho si

žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžného nájomného za roky 1995, 1996 a 1997 na súde

uplatnil včas.

Podľa veta prvá ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj

dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, uznanie dlhu zákon vymedzuje ako

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi

najavo, že svoj záväzok uznáva. Ide o samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý svoju

zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu

v dobe uznania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom

a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva

prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 Občianskeho

zákonníka). Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo právne dôsledky

uvedené v (t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia

premlčacej doby takým spôsobom, že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je

podľa desaťročná a jej plynutie začína dňom, keď došlo

k uznaniu dlhu alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na

plnenie), je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky,

pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine

obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný

z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená

tak, aby bola objektívne určiteľná.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zhodne s odvolacím súdom konštatuje, že

“pamätný zápis“ spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle

ustanovenia . Je v ňom totiž obsiahnuté písomné uznanie

žalovaného, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, keď je nesporné, že pôvodným

právnym dôvodom vzniku záväzku bola “Zmluva o prenájme“ poľnohospodárskej pôdy

uzavretá medzi účastníkmi konania 31. augusta 1992, na základe ktorej vlastník

poľnohospodárskej pôdy (žalobca) prenajal žalovanému (jeho právnemu predchodcovi)

poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere X. ha za účelom poľnohospodárskeho využitia pre

zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, s určenou ročnou výškou nájomného 500 Kčs za

jeden hektár, čo celkovo predstavuje nájomné 10 045 Kčs (Sk)/rok.

Pokiaľ ide o druhú námietku dovolateľa, a síce, že “pamätný zápis“ ako uznanie

záväzku žalovaného nie je platným právnym úkonom, keďže nebol prejednaný štatutárnym

orgánom družstva, ktorým je predstavenstvo a následne jeho písomné vyhotovenie by malo

byť podpísané dvomi členmi predstavenstva, táto námietka taktiež nie je dôvodná. Je

nesporné, že predmetný “pamätný zápis“ z 10. júna 1998, ktorého obsahom (okrem iného) je

uznanie dlhu, za žalovaného podpísal predseda družstva Ing. S. K. (K.).

Podľa predstavenstvo je štatutárnym orgánom

družstva.

Podľa predstavenstvo plní uznesenia členskej

schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za

predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý

robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov

predstavenstva.

Z citovaného ustanovenia vety tretej teda

vyplýva, že podpis aspoň dvoch členov predstavenstva je potrebný iba pre ten právny úkon,

ktorý robí predstavenstvo a pre ktorý je zákonom predpísaná písomná forma. Aj keď je na

jednej strane pravdou, že pre uznanie dlhu podľa je pod

sankciou neplatnosti stanovená písomná forma (obdobne obligatórne písomnú formu uznania

záväzku predpisuje v ), na druhej strane z ničoho nevyplýva,

že uznanie dlhu je právnym úkonom predstavenstva a teda, že pre jeho platnosť, okrem

dodržania písomnej formy sa vyžadujú podpisy aspoň dvoch členov predstavenstva družstva.

Preto aj v tejto súvislosti sa dovolací súd stotožnil s právnym názorom vysloveným

odvolacím súdom, že v prípade uznania dlhu išlo o právny úkon pri bežnej činnosti družstva,

ktorú v rámci poverenia organizuje a riadi predseda družstva, preto pre platnosť takéhoto

právneho úkonu stačí podpis iba predsedu družstva. Na podporu tohto názoru dovolací súd

poukazuje na skutočnosť, že by bolo aj v logickom rozpore, keď na jednej strane družstvo

nespochybňuje platnosť nájomnej zmluvy, ktorou sa výhradne v mene predsedu družstva (nie

predstavenstva) zaviazalo platiť určené nájomné za poľnohospodársku pôdu, ktorú má

v nájme, no na druhej strane pri porušení vlastnej zmluvnej povinnosti by si následné uznanie

dlhu už osobovalo predstavenstvo. Inými slovami, ak podpisovanie nájomných zmlúv spadá

do právomoci predsedu družstva v rámci jeho poverenia organizovať a riadiť bežnú činnosť

družstva, pri nespornosti pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku spadá taktiež do

právomoci predsedu družstva pri riadení bežnej činnosti družstva aj uznanie, že (družstvo)

zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky.

Pokiaľ teda v prejednávanej veci “pamätný zápis“ obsahuje písomné uznanie

žalovaného, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky v zmysle § 558 Občianskeho

zákonníka, toto uznanie dlhu je podpísané osobou na to oprávnenou (predsedom družstva),

pričom v uznaní bola uvedená lehota na plnenie “do konca novembra 1998“, žaloba na

zaplatenie dlžného nájomného za roky 1995, 1996 a 1997 v celkovej výške 30 135 Sk (3 x

10 045 Sk) bola na súde podaná včas, preto sa žalovaný (dlžník) nemohol úspešne premlčania

dovolať.

Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu

zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Nakoľko však úspešnému účastníkovi v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :