Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/215/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Q. K., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. P. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, so sídlom Námestie Matice slovenskej č. 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému V. V., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX A. A. č. XXX, právne zastúpenému Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná č. 7, 969 01 Banská Štiavnica, o zaplatenie 10.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -67 z 22. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 07. 2019 žalobu žalobcu na úhradu sumy 10.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 15. 05. 2015 až do zaplatenia zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.500,- Eur s príslušenstvom na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 05. 2015. Žalovaný vzniesol námietku premlčania (v odpore proti platobnému rozkazu) voči žalobnému nároku. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , (ďalej aj ,Z“). Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca (predávajúci) a žalovaný spolu s Q.. Q. K. (kupujúci) uzatvorili dňa 15. 05. 2015 kúpno-predajnú zmluvu (ďalej len ,,Kúpna zmluva)“, pričom predmet Kúpnej zmluvy bol špecifikovaný v článku I ako diel 1 o výmere XXX m2, ktorý tvorí novovytvorenú CKN parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2, trvalý trávnatý porast a odčlenený diel 2 o výmere XXXX m2, ktorý tvorí novovytvorenú E. parcelu č. XXXX/X o výmere XXXX m2, vytvorené z pôvodnej Z. parcely č. XXX/X o celkovej výmere 1 hektár XXXX m2 v kultúre orná pôda. Podľa článku IV bod 1 Kúpnej zmluvy bola dojednaná cena za predmet kúpy vo výške 10.500,- Eur. Termín úhrady kúpnej ceny bol zmluvnými stranami dojednaný v hotovosti k rukám predávajúceho pred podpisom zmluvy. Kúpna zmluva bola registrovaná Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym odborom dňa 15. 06. 2015 pod číslom 312/2015. Súd prvej inštancie konštatoval, že je založený na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia

doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zákonodarca v pri uplatnenom nároku neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu v rámci jej trvania. Na uplatnený nárok je nutné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že termín splatnosti kúpnej ceny vo výške 10 500,- Eur bol dohodnutý v prospech predávajúceho (žalobcu), a to pred podpisom Kúpnej zmluvy. K podpísaniu Kúpnej zmluvy došlo dňa 15. 05. 2015 (týmto dňom boli overené taktiež podpisy kupujúceho a predávajúceho), preto k začiatku plynutia premlčacej doby došlo najneskôr k dátumu 15. 05. 2015. Žaloba bola uplatnená na súde prvej inštancie dňa 27. 02. 2019, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 16. 05. 2018. Keďže prvoinštančný súd kvalifikoval vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, preto žalobcovi uplatnený nárok nemohol priznať. V súvislosti s argumentami žalobcu k vznesenej námietke premlčania, t.j. že vzhľadom na uznanie dlhu zo strany žalovaného došlo k predĺženiu všeobecnej premlčacej doby z troch rokov na dobu 10 rokov odo dňa uznania dlhu žalovaným, ku ktorému malo dôjsť ,,zápisnične“ v rámci trestného konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom PZ, odborom kriminálnej polície v Žiari nad Hronom pod ČVS : Y. XXX/X-VYS-ZH-XXXX dňa XX. 11. 2018, súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná, tzn. aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Písomné uznanie dlhu, čo do dôvodu i výšky má podľa za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Neformálne uznanie dlhu nemá za následok vznik právnej domnienky podľa , ani prerušenie premlčacej doby podľa . Žalobca považoval za uznanie záväzku v zmysle výpoveď žalovaného v konaní pred Okresným riaditeľstvom PZ, odborom kriminálnej polície ORPZ OKP, kde žalovaný vystupoval v pozícii svedka. Súd prvej inštancie uviedol, že zákonodarca pre uznanie dlhu stanovuje kogentné podmienky, ktoré musia byť bezpodmienečne splnené, aby nastali účinky uznania záväzku ( i v súvislosti s predĺžením premlčacej doby). Predovšetkým uznanie záväzku musí byť smerované voči veriteľovi ako jedinému subjektu oprávnenému na plnenie, a to jednostranným právnym úkonom dlžníka. Nie je možné konštatovať, že by výpoveď žalovaného v postavení svedka v rámci prípravného konania bolo takýmto prejavom smerujúcim k osobe žalobcu. Zároveň zákonodarca predpokladá uznanie dlhu určitého čo do dôvodu aj do výšky. Podľa názoru súdu prvej inštancie výpoveď žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní v žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako uznanie dlhu čo do výšky uplatneného nároku, pričom výpoveď žalovaného v postavení svedka bola urobená dňa 27. 11. 2018, t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Žalovaný v tom čase vypovedal bez relevantného právneho zastúpenia, preto je nesporné, že o tejto skutočnosti vedomosť nemal, pričom žalobcom tvrdené uznanie dlhu nie je možné považovať za kvalifikovaný prejav uznania dlhu žalovaným do uplatneného nároku, a teda ako s takým nie sú spojené ďalšie právne účinky (predĺženie behu premlčacej lehoty). Pretože žalobný nárok je premlčaný, súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj ,P“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Už pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 22. 07. 2019 uviedol, že žalobný nárok nepovažuje za premlčaný, pretože zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu tvoriaceho predmet sporu vo výške 10.500,- Eur čo do výšky právneho dôvodu, a to prejavom, ktorý bol urobený zo strany žalovaného v spise OR PZ SR, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS: Y.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa 27. 11. 2018. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania. Ďalej uviedol, že ako právny laik nemohol vedieť, že záväzok nie je spoločný a nerozdielny a že účastníčkou bola i druhá kupujúca. Poukázal i na to, že nemal vedomosť o premlčaní pohľadávky a okrem vznesenej námietky namietal i to, že každý z

kupujúcich nadobudol podiel vo výške 1 - ice z predávanej nehnuteľnosti, pričom Kúpna zmluva bola v celku stanovená na výšku 10.500,- Eur, čo nezodpovedá výške žalobou uplatneného nároku. On na pojednávaní sa snažil vysvetliť situáciu, ktorá vznikla konaním žalovaného ako i jeho dcéry. Je nesporné, že dňa 15. 05. 2015 bola uzavretá Kúpna zmluva, v ktorej bol špecifikovaný predmet zmluvy a jednou z kupujúcich bola jeho dcéra, v dôsledku čoho sa upravovala výška ceny tak, že čiastka, ktorá pripadla na jeho dcéru nebola spoplatnená a druhá časť, ktorá pripadala na žalovaného, bola vyčíslovaná a bolo požadované i plnenie. Pre prípad predaja domu (ktorý chcel žalovaný s jeho dcérou postaviť) sa dohodli, že mu bude vyplatená suma 10.500,-Eur, čo zodpovedá podielu pripadajúceho na žalovaného. Žalovaný nikdy nepopieral túto skutočnosť a uznával túto povinnosť. Poukázal na to, že žalovaný spolu s jeho dcérou sa dohodli, že si postavia dom. Mali záujem o pozemok, ktorý bol v jeho vlastníctve. Kúpnu zmluvu uzatvoril, avšak sa dohodli, že pre prípad, ak by došlo k odpredaju predmetného dumu ako i pozemkov iným osobám, bude mu zo strany žalovaného vyplatená suma 10.500,-Eur, preto pri predaji požiadal žalovaného, aby mu túto sumu vyplatil. Svedkom dohody bola i jeho dcéra JUDr. Q. K.. D. nikdy neuviedol, že mu nevyplatí túto sumu, resp. nárok by bol premlčaný, pretože tento nárok a povinnosť vznikol momentom uzavretia Kúpnej zmluvy žalovaným, keď predal dom s pozemkami a následne až týmto momentom bola splnená podmienka, na ktorej sa dohodli, že dôjde k zaplateniu tejto sumy z jeho strany hneď ako mu to dovolia pomery. Žalovaný na polícii nepopieral nárok, uznával ho čo do dôvodu i výšky, tvrdil, že mu zaplatí tento nárok, keď bude mať peniaze, preto podľa jeho názoru nárok uznal ,,do zápisnice podozrivého,“ nepopieral ho, nespochybňoval ho, len v časti jeho splatenia udával neurčitú právnu skutočnosť, bez stanovenia pevného termínu zaplatenia tejto sumy. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď ustálil, že jeho nárok bol už dávno premlčaný. Podľa prejavu urobeného v zápisnici, ktorú žalovaný podpísal a ktorým vyjadrením sa zbavoval trestnej zodpovednosti, došlo k uznaniu tejto pohľadávky a maximálne diskutabilnou by sa stala otázka doby, počas ktorej by bol ochotný zaplatiť túto sumu. Uviedol, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Pre objasnenie celej veci ako i vzájomných vzťahom súd prvej inštancie mal minimálne vypočuť ďalšiu účastníčku zmluvy Q.. Q. K., ktorá bola od počiatku prítomná pri všetkých jednaniach a následne mal zvážiť i prípadný výsluch príslušníka polície, ktorý spisoval zápisnicu a posúdiť tú skutočnosť, či žalovaný za daného stavu dobrovoľne urobil prehlásenie o existencii nároku s výnimkou doby plnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ,,zamietol.“ Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu poukázal na to, že dlh kupujúcich (jeho a dcéry žalobcu) nebol vo výške 10.500,- Eur spoločným a nerozdielnym, ale každý z kupujúcich dlhoval predávajúcemu jednu polovicu kúpnej ceny, preto tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne uviedol, že už v čase jeho výpovede na polícii bol záväzok zo zaplatenia kúpnej ceny premlčaný. síce počíta aj s možnosťou uznania premlčaného dlhu, avšak v takomto prípade je potrebné, aby dlžník o premlčaní dlhu vedel, inak nenastanú spomenuté právne následky uznania dlhu. I v prípade, ak by bol jeho výsluch ako svedka pred orgánom činným v trestnom konaní vykonaný v čase, keď jeho dlh ešte nebol premlčaný, nespĺňa zápisnica náležitosti uvedené v , pretože podpísaná zápisnica pre orgán činný v trestnom konaní nie je jeho písomným uznaním, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky voči žalobcovi, pričom o premlčaní tohto dlhu nebol zo strany orgánu činného v trestnom konaní vôbec informovaný. Konštatoval, že nikdy riadne neuznal svoj dlh voči žalobcovi tak ako to predpokladá a tento bol v čase podania žaloby premlčaný, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol jeho odvolaniu vyhovieť a o trovách konania rozhodnúť podľa výsledku v spore. Opätovne poukázal na to, že medzi stranami došlo k vzájomnej dohode o spôsobe uhradenia hodnoty pozemku pre prípad, že by kupujúci prestali spolu žiť a nehnuteľnosť by predávali. Pretože jedným z účastníkov Kúpnej zmluvy bola jeho dcéra, došlo k určeniu hodnoty dlhu žalovaného na sumu 10.500,- Eur, ktorú sľuboval, že zaplatí ako náhle povypláca všetko v súvislosti so stavbou rodinného domu, s čím on súhlasil. Toto potvrdil žalovaný i vo svojej výpovedi, ktorú urobil ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a nikdy nepoprel, že by neexistoval tento dlh, alebo by sa dohodli na niečom inom.

Ďalej uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla neplnením žalovaného v sume 10 500,- Eur, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. V trestnom konaní žalovaný uznal tento záväzok čo do dôvodu a výšky, akurát nevedel s určitosťou uviesť, kedy tento záväzok splní vzhľadom na výšku získaných financií a potrebu uhradenia dlhov, ktoré existovali v čase, kedy dochádzalo k predaju nehnuteľností. Postoj žalovaného považuje za uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, pričom nedošlo k dohode ohľadne jeho splatenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. 10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žalobou uplatnil žalobný nárok vo výške 10 500,- Eur s príslušenstvom voči žalovanému na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (v pozícii predávajúceho) a žalovaným spolu s JUDr. Q. K., nar. 14. 06. 1987, bytom Svätý Anton (v pozícii kupujúcich) dňa 15. 05. 2015, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v Čl. I Kúpnej zmluvy. 11. Žalovaný (v pozícii dlžníka) v priebehu prvoinštančného konania (v odpore proti platobnému rozkazu) vzniesol námietku premlčania.

12. Odvolací súd konštatuje, že pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací záväzok (naturálny záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného príslušného orgánu.

13. Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov k tomu, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom (prípadne osobou)na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti (t.j. po zročnosti) nemôže trvať bez obmedzenia, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, aby svoje právo uplatnil v stanovenej premlčacej dobe.

14. Pokiaľ sa jedná o neuplatnenie práva, ide o nečinnosť v tom smere, že oprávnený subjekt neuplatnil svoje právo v stanovenej lehote, pričom nezáleží na tom, z akých príčin (či subjektívnych alebo objektívnych príčin. Práva z občianskoprávnych vzťahov sa uplatňujú spravidla na súde, ak nie je daná (výnimočne) právomoc iného orgánu.

15. Účinky uplatnenia práva v premlčacej dobe nastanú však len vtedy, keď sa právo uplatnilo proti tomu subjektu, ktorý má povinnosť plniť voči oprávnenej osobe.

16. Premlčaniu podliehajú zásadne všetky majetkové práva (vrátane ich príslušenstva - napr. úrokov) s výnimkou tých majetkových práv, ktorých povaha nepripúšťa, aby sa premlčali a tých, ktorých uplatnenie podlieha režimu preklúzie. V oblasti občianskeho práva nepodliehajú premlčaniu osobné (osobnostné) práva, vlastnícke právo, takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

17. Premlčacia doba je určená kogentnými ustanoveniami , tzn. dohodou strán ich nemožno ani skrátiť ani predĺžiť. Iba nepriamo ich možno predĺžiť, ak dlžník písomne uzná právo veriteľa čo do dôvodu a výšky, má takéto uznanie podľa za následok prerušenie doterajšej premlčacej doby a vznik plynutia novej desaťročnej doby.

18. ustanovuje dĺžku trvania premlčacej doby, začiatok jej plynutia a podmienky plynutia.

19. Dĺžka premlčacej doby v je určená všeobecnou premlčacou dobou (trojročnou) a osobitnými dlhšími, rep. kratšími dobami /napr. desaťročná premlčacia doba pri práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu ( ), právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu ( ), právach uznaných dlžníkom čo do dôvodu a do výšky ( ), pri nárokoch na náhradu škody spôsobenej úmyselne ( ), pri nárokoch na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané úmyselne ( ), atď.; dvojročná subjektívna pri práve na náhradu škody ( ), pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( ); jednoročná premlčacia doba pri práve z prepravy ( )/.

20. Začiatok plynutia premlčacej doby upravuje všeobecne, resp. osobitne pre určité osobitné prípady. Zo všeobecného určenia začiatku plynutia premlčacej doby treba vychádzať všade tam, kde nie je určený osobitný spôsob určenia začiatku plynutia lehoty. Všeobecne platí pre začiatok plynutia premlčacej doby, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ). Tento deň nastane vtedy, keď napr. uplynul deň zročnosti, t. j. kedy dlžník mal povinnosť zaplatiť dlh. V deň zročnosti (splatnosti) má dlžník ešte možnosť dobrovoľne plniť a veriteľ nemôže ešte právo uplatniť. Až keď tento deň uplynie, možno právo prvý raz uplatniť súdnou cestou. Ak je zročnosť určená určitým časovým rozpätím (dobou), musí uplynúť posledný deň doby. Zročnosť môže byť určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dohodou účastníkov. Ak zročnosť nie je určená žiadnym z týchto spôsobov, je dlžník povinný splniť prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal ( ). Až keď takto určený deň zročnosti uplynie, začne plynúť premlčacia doba.

21. Z obsahu Kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 10 500,- Eur s tým, že mala byť zaplatená žalobcovi (predávajúcemu) ,,v hotovosti k jeho rukám, pred podpisom tejto zmluvy.“ K verifikácii Kúpnej zmluvy žalobcom, žalovaným i kupujúcou JUDr. Q. K. ich vlastnoručnými podpismi došlo dňa 15. 05. 2015, preto súd prvej inštancie správne určil, že termín splatnosti medzi účastníkmi bol dohodnutý najneskôr v momente pred podpísaním zmluvy, a to dňa 15. 05. 2015.

22. Odvolací súd konštatuje, že právo na zaplatenie kúpnej ceny je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený po prvýkrát ( ). Ide totiž o peňažný nárok, ktorý podlieha režimu premlčania. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio neta, pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu už po podpise Kúpnej zmluvy dňa 15. 05. 2015 žalobca mohol uplatniť peňažný nárok na súde (keďže splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá momentom pred podpisom Kúpnej zmluvy) s tým, že do 15. 05. 2018 žalobca mohol uplatniť žalobný nárok na súde, a to v rámci plynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie až dňa 27. 02. 2019, odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že žalobca žalobou neuplatnil žalobný nárok v stanovenej lehote (v premlčacej dobe), pričom žalovaný (dlžník) vzniesol oprávnene námietku premlčania.

24. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. vyžaduje písomnú formu len v dvoch prípadoch a to: 1/ písomnú formu vyžaduje zákon, 2/ ak sa na tejto forme dohodli zmluvné strany. Ustanovenie osobitne zdôrazňuje, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva). Ak je zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom a relatívna, ak ide formu dohodnutú účastníkmi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zmeny termínu splatnosti kúpnej ceny vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, a to na základe písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným (skutočnosť, že by došlo k zmene termínu splatnosti kúpnej ceny na základe písomnej zmluvy žalobca ani netvrdil), preto žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne JUDr. Q. K. ohľadne okolností uzavretia Kúpnej zmluvy by bol nehospodárny.

25. Odvolací súd (stotožňujúc sa s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že výpoveď žalovaného pred orgánom činným v trestnom konaní (Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície) podľa , spísanej do zápisnice, nie je možné považovať za uznanie dlhu podľa , keďže sa nejedná o jednostranný písomný právny úkon dlžníka (žalovaného) adresovaný priamo veriteľovi (žalobcovi), preto výpoveď žalovaného pred orgánom činným v trestnom konaní nezakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval a na jeho základe neho nedochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej všeobecnej premlčacej doby a namiesto nej nezačala plynúť nová desaťročná premlčacia doba podľa .

26. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 02. 2008, sp. zn. , z ktorého vyplýva: ,,Podľa prvá veta ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Ide o samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, keďže dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia ( ). Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo právne dôsledky uvedené (t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým spôsobom, že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je podľa desaťročná a jej plynutie sa začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu, alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie), je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu aj výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná.“

27. Ďalej odvolací súd dodáva, že podanie trestného oznámenia žalobcom pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa , žalovaným, nemalo vplyv na plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže trestné oznámenie žalobcu (v pozícii poškodeného) bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície odmietnuté uznesením ČVS: ORP-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa 05. 12. 2018 a nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo postup podľa .

28. Pretože v posudzovanej veci došlo k uplynutiu všeobecnej premlčacej doby na uplatnenie práva, ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať, preto prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol. 29. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť (, ) vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa považuje taktiež za správny. 30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).