Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa : Západoslovenská distribučná, a.s. Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 517 zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Vodná č. 3, 040 01 Košice, proti odporkyni: R. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Ing. Branislav Pecho, advokát so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra o zaplatenie 2168,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.168,59 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.168,59 eur od 15.04.2007 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 476,23 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd odporkyni zaplatenie súdneho poplatku n e u k l a d á.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 2168,59 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2168,59eur od 15.04.2007 do zaplatenia na tom základe, že dňa 8.2.2007bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa pri ktorej bolo zistený neoprávnený odber. Zo stupačkovej svorkovnice hlavného prívodu cez opravovanú poistku bol napojený vodič CY 2,5 mm2, ktorý bol napojený do radovej svorkovnice a odtiaľ viedol do bytu č.l. odporkyne mimo merania bez platnej zmluvy. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu v dôsledku ktorého vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 2168,59 eur. Navrhovateľ vyfakturoval predmetnú škodu faktúrou č. 2207002878 vystavenou dňa 27.03.2007 splatnou dňa 14.04.2007. V predmetnej veci bol vydaný okresným súdom Topoľčany trestný rozkaz č. k. -45, ktorým bola odporkyňa uznaná vinnou, že neoprávnene odoberala elektrickú energiu, čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a týmto konaním spôsobila odporcovi škodu vo výške 2168,59 eur. Odporkyňa nárok uznala listom zo dňa 2.4.2007, ktorý sama zaslala navrhovateľovi a tento mu bol doručený dňa 21.5.2007.

Súd konal v neprítomnosti navrhovateľa resp. jeho zástupcu podľa § 101 ods.2 OSP, ktorý svoju neprítomnosť z dôvodu hospodárnosti konania riadne ospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie v zmysle zákona o energetike zo dňa 08.02.2007 č.l.8-9 spisu, vyúčtovania náhrady škody faktúrou č. 2207002878 zo dňa 08.02.2007 splatnej dňa 14.04.2007 v sume 65331 Sk t.j. 2168,59 eur č.l.5 spisu, pokusu o zmier č.l.6 spisu, výpočtu škody č.l.7 spisu, uznania záväzku zoo dňa 02.04.2007 č.l.69 spisu, pripojeného trestného spisu Okresného súdu Topoľčany č.k. najmä trestného rozkazu č.l.45 spisu a uplatnenia náhrady škody navrhovateľom v trestnom konaní č.l.10-16 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-389/2-OSV-PD-2006, vyjadrenia navrhovateľa k

námietke premlčania odporkyne č.l.79-81 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z protokolu o škode č.l.8-9 spisu vyplýva, že dňa 8.2.2007 navrhovateľ zistil pri kontrole odberného miesta neoprávnený odber zo stupačkovej svorkovnice hlavného prívodu cez opravovanú poistku bol napojený vodič cca 2,5 mm2, ktorý bol pripojený do radovej svorkovnice a odtiaľ viedol do bytu č. 1 odporkyne mimo meranie bez platnej zmluvy, preto si navrhovateľ vyčíslil škodu faktúrou zo dňa 08.02.2007 splatnou dňa 14.04.2007 vo výške 2168,59 eur /65331 Sk/ súčasťou ktorej je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom.

Odporkyňa doporučeným listom zo dňa 02.04.2007 t.j. nárok uznala čo do dôvodu a výšky keď uviedla cit" Na základe Vášho vyúčtovania náhrady škody zo dňa 27.3.2007 som si vedomá spôsobenej škody za nelegálny odber elektriny vo výške 65331 Sk, ktorú som ochotná splácať v mesačných splátkach po 500 Sk z dôvodu, že som na materskej dovolenke, mám štyri maloleté deti vo veku do troch rokov, ktoré sú zverené do jej výchovy, druh je vo výkone trestu, do rodiny finančne neprispieva. Jej mesačný príjem je 6500 Sk a má aj iné splátky a pôžičky. Z listu vyplýva, že sa týka vyúčtovania náhrady škody č. 2207002878, protokolu o škode č. I045/49/2007.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si je vedomá toho, že bola odsúdená v trestnom konaní, podpis na liste zo dňa 02.04.2007 je asi jej vlastnoručným podpisom, či posielala tento list si už nepamätala ale je možné, že ho navrhovateľovi posielala, podpis na protokole o škode si nepamätala a je možné, že ho navrhovateľovi posielala, nárok uznáva, že tam nejaká škoda vznikla.

Zástupca odporkyne uviedol, že žiadosť zo dňa 02.04.2007 nepovažuje za uznanie dlhu čo do dôvodu, , nakoľko z uvedeného listu okrem slovného spojenia za nelegálny odber elektriky nevyplýva akého obdobia sa tento odber elektriky má týkať a teda nie je zrejmý presný dôvod uznania dlhu. Trval na tom, že nárok je premlčaný, trval na námietke premlčania nároku, odporkyňa uznala nárok čo do výšky a nie čo do dôvodu, lebo dôvod uznania nie je jasne vyjadrený.

Zástupca navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania listom zo dňa 25.07.2014 uviedol, že z písomného listu odporkyne označeného ako vyúčtovanie náhrady škody - odpoveď nesporne vyplýva, že odporkyňa uznala svoj dlh čo do dôvodu, lebo v liste odporkyne sú jednoznačné indikátory konkrétneho dlhu odporkyne, keďže je v ňom presne, jasne, zrozumiteľne a určito uvedené, vyúčtovanie náhrady škody č. 2207002878 čo je faktúra, ktorou navrhovateľ vyúčtoval konkrétnu náhradu škody spôsobenú konkrétnym neoprávneným odberom, ktorý je predmetom tohto konania a ktorá tvorila prílohu návrhu na začatie konania. Protokol o škode č. 1045/49/2007- listinný dôkaz preukazujúci zistenie konkrétneho neoprávneného odberu, ktorý tvorí predmet tohto konania, na ktorom sa nachádza vlastnoručný podpis odporkyne, ktorým potvrdila zistené skutočnosti a ktorý protokol bol tiež pripojený k návrhu na začatie konania. Vyjadrenie odporkyne "Som si vedomá spôsobenej škody za nelegálny odber elektriky" k spôsobenej škode v zmysle faktúry č. 2207002878 v súlade s protokolom, nakoľko vo faktúre označenej ako vyúčtovanie škody je uvedené: Na základe protokolu Vám vyúčtovávame náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie.

Podľa § 39 ods.1 písm. a/bod l a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike Neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa vyhl. § 1 ods. l až 5 vyhl. MH SR č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 39 ods.2 zákona o energetike škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s

dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a/ v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 110 ods. l Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ vykonal dňa 08.02.2007 kontrolu odberu elektrickej energie u odporkyne, ktorú kontrolu vykonal kontrolór navrhovateľa u odporkyne kontrolu pri

ktorej zistil neoprávnený odber tak, že zo stupačkovej svorkovnice hlavného prívodu cez opravovanú poistku bol napojený vodič cca 2,5 mm2, ktorý bol pripojený do radovej svorkovnice a odtiaľ viedol do bytu č. l t.j. do bytu odporkyne mimo meranie bez platnej zmluvy čím navrhovateľovi vznikla neoprávneným odberom škoda., ktorú si vyúčtoval na základe faktúry č. 2207002878 splatnej dňa 27.03.2007 v sume 2168,59 eur //65331 Sk/. Skutočná škoda bola zistená neoprávneným odberom elektriny a bola vypočítaná na základe skutočne nameranej hodnoty prúdu priamo na vodiči, denná spotreba podľa §1 ods.4 písm. c/ vyhl. MH č. 154/2005 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o niektorých podmienkach dodávky elektriny a spôsob výpočtu škody. Na výpočet sa použila zaťažiteľnosť odberného elektrického zariadenia na ktoré je odberné elektrické zariadenie pripojené a časové využitie 12 hodín, nakoľko v danom prípade nebola zistená denná doba využitia dlhšia. Prúdová zaťažiteľnosť neoprávnene napojených vodičov bola vypočítaná podľa vzorca I/A/ 230 x U/V/ 33/ x 12 / hodinová využiteľnosť/ :1000P kWh = 91,08 KWh denná spotreba. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa v zmysle § 1 ods.2 vyhl. vypočíta vynásobením dennej spotreby počtom dní počas ktorých neoprávnený odber trval. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol stanovený odo dňa nasledujúceho po dni vykonania kontroly odberného miesta do dňa zistenia neoprávneného odberu t.j. do 08.02.2007 . Denná spotreba elektriny 91,08 kWh x 140 dní /počas ktorých neoprávnený odber trval/=12751,20 kWh, pri jednotkovej cene elektriny v období neoprávneného odberu 4,62 Sk, 12751,20 kWh x 4,62 Sk cena= 58910,54 Sk. K výške škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sú pripočítané náklady / doprava 521,91 Sk, mzda, odvody 917,55 Sk , réžia 178,08 Sk, ostatné náklady4802,81 Sk spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny , ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu elektriny predstavovali sumu 6420,35 Sk vychádzajúce z v tom čase platnej vnútropodnikovej kalkulácie nákladov. Spolu 58910,54 Sk + 6420,35 Sk =65330,89 Sk zaokrúhlene 65.331 Sk t.j. 2168,59 eur.

Navrhovateľ doručil odporkyni faktúru č. 2207002878, ktorou vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber zo dňa 08.02.2007 splatnou dňa 14.04.2007 v sume 65 331 Sk t.j. 2168,59 eur súčasťou ktorej bol aj protokol o škode č. . Odporkyňa listom zo dňa 02.04.2007 navrhovateľovi oznámila, že si je vedomá spôsobenej škody za nelegálny odber elektrickej energie vo výške 65331 Sk, ktorú sa zaväzuje uhrádzať v mesačných splátkach po 500 Sk čo odôvodnila nepriaznivou finančnou situáciou. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že odporkyňa uznala nárok čo do výšky náhrady škody, pokiaľ ide o námietku premlčania z dôvodu absencie uznávacieho prejavu vôle zo strany odporkyne čo do dôvodu, súd mal dôvod nároku z listu zo dňa 02.04.2007 za preukázaný, keď odporkyňa v uznávacom prejave zo dňa 02.04.2007 uviedla, že je si vedomá spôsobenej škody za nelegálny odber el. energie, pričom z tohto uznávacieho prejavu vyplýva, že sa týka faktúry č. 2207002878 a protokolu o škode 1045/49/2007, pričom z predmetných listinných dôkazov možno ustáliť bez akýchkoľvek pochybností dôvod uznávacieho prejavu. Odporkyňa sama na pojednávaní uviedla, že spôsobila navrhovateľovi nejakú škodu, bola odsúdená v trestnom konaní. Z predmetného listu vyplýva, že sama odporkyňa ihneď po doručení faktúry a protokolu o škode nárok uznala, sama tento list navrhovateľovi zaslala, teda podľa názoru súdu slobodne, vážne a zrozumiteľne vyjadrila vôľu navrhovateľovi takto spôsobenú škodu zaplatiť, tento list poslala navrhovateľovi doporučene a podľa pečiatky príjemcu bol tento list navrhovateľovi doručený 21.05.2007 v dobe troch mesiacov po vzniku škody / škoda vznikla dňa 8.2.2007 podľa protokolu o škode/ teda uznala nepremlčaný nárok čo do dôvodu a výšky.

Z trestného spisu Okresného súdu Topoľčany č. k. a to, trestného rozkazu č. k. -45 zo dňa03.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2007vyplýva, že odporkyňa bola právoplatne odsúdená na tom základe, že v mieste svojho prechodného bydliska v H. F. K.. F. XXX/X R. T. Č..X vľavo na prízemí odoberala elektrickú energiu na bežnú prevádzku domácnosti bez uzavretia zmluvy o dodávke elektriny, pričom domácnosť odporkyne nebola prevádzkovaná ako odberné miesto elektrickej energie a bola bez nainštalovania merača spotreby elektrickej energie, čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e/ Trestného zákona, za čo bola odsúdená k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Predchodca navrhovateľa bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas uplatnil, čo vyplýva z č.l.10-16 vyšetrovacieho spisu.

Z uznávacieho prejavu odporkyne zo dňa 2.4.2007 mal súd za preukázané, že nárok uznala čo do dôvodu a výšky, pričom išlo o škodu spôsobenú úmyselne za ktorú bola odporkyňa právoplatne odsúdená, pričom premlčacia lehota začala plynúť od uznávacieho prejavu t.j. od 02.04.2007 a skončí dňa 02.04.2017, pričom navrhovateľ podal návrh na tunajšom súde dňa 1.10.2013, teda v zákonom

stanovenej lehote vychádzajúc z § 110 Občianskeho zákonníka, keď premlčacia lehota u uznaného nároku je 10 rokov. Odporkyňa z vlastného podnetu a dobrovoľne nárok uznala bez akéhokoľvek vplyvu navrhovateľa. Podpis odporkyne podľa jej vyjadrenia na protokole o škode č. 1045/49/2007 zo dňa 8.2.2007 je vlastnoručným podpisom odporkyne, tento je vizuálne identický s tým, ktorý je na uznávacom prejave odporkyne zo dňa 02.04.2007, pričom odporkyňa výslovne nepoprela, že by na uznávacom prejave nebol jej podpis a v tomto prípade by musela preukázať opak. Súd mal z uznávacieho prejavu odporkyne zo dňa 2.4.2007 č.l.69 spisu za preukázané uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky a na takýto nárok je potrebné aplikovať § 110 Občianskeho zákonníka, pričom pre tento prípad platí desaťročná premlčacia lehota, teda nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2008 č. k. , v ktorom konštatoval, že " na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 občianskeho zákonníka / t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým spôsobom , že začína plynúť vždy nová premlčacia doba , ktorá je podľa § 110 Občianskeho zákonníka 10 ročná a jej plynutie začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie/ je potrebné , aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu , ako aj výšky , pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní práva nesporná."

Súd mal za preukázané základné atribúty vzniku škody a to výšku škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností odporkyne ako odberateľa elektrickej energie, ktorá ju odoberala bez uzavretej zmluvy, čím došlo k neoprávneného odberu podľa § 39 ods.2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a podľa § 1 vyhl. č. 154/2005 Z. z. ,ktorou sa stanovuje spôsob škody určenej neoprávneným odberom elektrickej energie vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu škody vo výške 2361,28 eur, preto navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom bez uzavretej zmluvy.

Návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, preto súd rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2.361,28 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.361,28 € od 15.4.2007 / t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry / do zaplatenia.

Navrhovateľ je v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb.. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o konanie o náhradu škody spôsobenej trestným činom. Súd preto podľa § 2 ods.2 cit. zákona odporkyni zaplatenie súdneho poplatku neuložil z dôvodu, že odporkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods.1 OSP s poukazom na jej osobné a majetkové pomery.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. a, c, vyhl.č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych za 4 úkony právnej služby á 91,29 eur x 4 = 365,16 eur, prevzatie a príprava, návrh, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k námietke premlčania na výzvu súdu, režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl. za rok 2013 á 7,81 eura x 2=15,62 eur, za rok 2014 á 8,04 eur x2 = 16,08 eur spolu 396,86 eur + 20% DPH 79,37= 476,23 na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú: 13 918 55 026 vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s. spolu vo výške 476,23 eur podľa § 149 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.