Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
690/380230.f0e31e.pdf
PDF · 104.2 KB
No categories available
3Obdo/28/2006
Najvyšší súd 3 Obdo 28/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Kajčovičovej,
v právnej veci žalobcu M. zastúpeného JUDr. P., proti žalovanému M., zastúpenému
JUDr. M., o zaplatenie 195 500 Sk, na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Cob 16/06–305 zo dňa 19. apríla 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súd z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Starej Ľubovni zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 195 500 Sk s príslušenstvom z titulu nedoplatku kúpnej ceny na zá-
klade kúpnej zmluvy zo dňa 4. októbra 1996, podľa ktorej žalobca predal žalovanému
nákladné motorové vozidlo zn. IVECO 190 TS. Kúpnu cenu dohodli zmluvné strany
v sume 1 045 500 Sk.
V odôvodnení uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že účinne odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996 vo vzťahu
k žalovanému takým spôsobom, aby to u neho nevzbudzovalo pochybnosti
odstúpenia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny
2. októbra 1996 a o dva dni neskôr (4. októbra 1996) už uzavreli sporové strany
kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca nepreukázal, že v čase
od 2. októbra 2006 do 4. októbra 1996 sa stal vlastníkom predmetného vozidla, aby
ho mohol účinne previesť na žalovaného. Súd prvého stupňa dospel k tomuto záveru
po tom, čo doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a dôkazmi, ktoré
navrhli účastníci, v zmysle pokynov, vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania žalovaného rozsudkom č. k.
1 Obdo 12/03 zo dňa 27. januára 2005 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3 Cob 20/02, 3 Cob 21/02, 3 Cob 68/02 zo dňa 17. decembra 2002 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7 Cb 211/97–120 zo dňa
12. decembra 2000 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 7 Cb 211/97–146 zo dňa 20. augusta 2001 a opravného uznesenia č. k.
7 Cb 211/97–169 zo dňa 22. marca 2002 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podľa skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, od podania
žaloby bolo v rámci dokazovania nesporne preukázané, že medzi sporovými
stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetu sporu, t.j. ťahača
IVECO účastníkmi konania dňa 16. septembra 1996. V uvedený deň žalobca
odovzdal žalovanému predmetné vozidlo a žalovaný v súlade s ustanovením § 133
ods. 1 Občianskeho zákonníka týmto dňom nadobudol vlastnícke právo k vozidlu.
Žalovaný súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy vystavil žalovanému toho istého dňa
daňový doklad č. 26/96 na dohodnutú kúpnu cenu 490 000 Sk, ktorú mal žalovaný
zaplatiť žalobcovi v termíne splatnosti do 1. októbra 1996. Sporové strany si v tejto
zmluve dohodli pre prípad, že kupujúci nezaplatí kúpnu cenu v lehote 15 dní
od doručenia faktúry, možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako aj právo
predávajúceho odňať predmet kúpy.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že moment, kedy došlo k odovzdaniu
vozidla autobazáru v Poprade, ku ktorému podľa vyjadrenia brata žalobcu P.,
nedošlo priamo dňa 16. septembra 1996, ale až s odstupom času a ktorý považoval
súd v tomto konaní za sporný, nie je zistiteľný, a to vzhľadom na výpoveď vedúceho
autobazáru Ing. B., ktorý uviedol, že doklady, ktoré vystavil autobazár, boli
antidatumované a prispôsobené tak, aby nevzbudzovali pochybnosti o vierohodnosti
ich vystavenia, a teda ani dôkaz predložený autobazárom, že žalovaný odovzdal
sporný automobil dňa 25. septembra 1996, nemožno považovať za vierohodný.
Rovnako nie je zistiteľné ani, pokiaľ ide o právne úkony účastníkov, ktoré urobili
v období od 16 septembra 1996 do 7. októbra 1996, či a ktoré sú právne účinné.
Žalobu preto zamietol.
Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil
tak, že žalobe vyhovel.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 16. septembra 1996 účastníci
konania uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bola kúpa ťahača návesov typu IVECO FIAT do vlastníctva
kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu 490 000 Sk, ktorá mala byť žalovaným
zaplatená do 15 dní od doručenia faktúry, pričom sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade nezaplatenia kúpnej ceny má predávajúci – žalobca právo od zmluvy
odstúpiť a bez ďalšieho predmet kúpy odňať kupujúcemu. Následne dňa 4. októbra
1996 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy s rovnakým
predmetom kúpy, ktorej plnenie je predmetom konania. V tejto zmluve si účastníci
dohodli oproti kúpnej zmluve zo dňa 16. septembra 1996 kúpnu cenu už vo výške
850 000 Sk bez DPH, čo s DPH vo výške 23% v sume 195 000 Sk predstavuje
1 045 500 Sk. Zároveň si predávajúci a kupujúci dohodli zaplatenie tejto kúpnej ceny
v dvoch splátkach – prvá splátka na základnú cenu v sume 654 500 Sk + splátka
na DPH v sume 195 500 Sk s dátumom splatnosti 7. októbra 1996 a druhá splátka
na základnú cenu v sume 195 500 Sk s dátumom splatnosti 20. novembra 1996 (bod
III/2 tejto zmluvy). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k uzavretiu zmluvy zo dňa
4. októbra 1996 došlo v autobazáre v Poprade po tom, čo na základe sprostredkova-
teľskej zmluvy medzi autobazárom a žalovaným malo dôjsť k ďalšiemu odpredaju
motorového vozidla tretej osobe a prítomný žalobca sa domáhal jeho vrátenia z titulu
neuhradenia kúpnej ceny zo strany žalovaného. Tieto skutočnosti zistil súd prvého
stupňa správne, avšak nesprávne ich posúdil. Odvolací súd, vychádzajúc z tvrdení
žalobcu, ako aj žalovaného v priebehu konania, pokiaľ ide o prejav ich vôle, týkajúci
sa úpravy vzájomných pomerov po tom, čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa
16. septembra 1996, dospel k záveru, že zmluvu, ktorú účastníci uzavreli dňa
4. októbra 1996, formálne označenú ako kúpna zmluva, je potrebné hodnotiť ako
dodatok ku kúpnej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16. septembra
1996, predmetom ktorej je dohoda účastníkov o zmene kúpnej ceny predmetu kúpy,
v súlade s ustanovením § 516 Občianskeho zákonníka. Podpísaním takejto dohody
žalobcom a žalovaným nedošlo k zániku pôvodného záväzku, vyplývajúceho z platne
uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996. Účastníci konania prejavili vôľu
vo vzájomnom záväzkovo-právnom vzťahu zotrvať už za podmienok v zmysle
dohody, označenej ako kúpna zmluva zo dňa 4. októbra 1996, pokiaľ ide o určenie
kúpnej ceny a jej splatnosť. V zmysle ustanovenia § 448 ods. 1 Obchodného
zákonníka má tak žalobca právo na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, resp. jej
žalobou uplatneného nedoplatku vo výške 195 500 Sk. Žalovaný je tiež povinný
zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 v spojení s § 501
ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 16% ročne od 21. októbra 1996 do zapla-
tenia. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. zmenil napadnutý
rozsudok tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.
Namietal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol
uznesením sp. zn. 1 Obdo 12/03 zo dňa 27. januára 2005 tak, že zrušil rozsudok
odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Konštatoval, že žalobca odvodzuje svoje právo od kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi ním a žalovaným dňa 4. októbra 1996. V priebehu konania bolo zistené, že
účastníci uzavreli aj skôr kúpnu zmluvu, a to dňa 16. októbra 1996 na ten istý
predmet plnenia, ale v rozdielne dohodnutej kúpnej cene. V kúpnej zmluve zo dňa
16. septembra 1996 dohodli účastníci zmluvného vzťahu cenu vozidla v sume
490 000 Sk a túto cenu aj pôvodne žalobca žalovanému vyúčtoval. Z tejto nespornej
skutočnosti vychádzal aj súd prvého stupňa, keď vo svojom pôvodnom rozsudku
vyslovil s poukazom na ustanovenie § 349 ods. 1 Obch. zák. a čl. III. zmluvy zo dňa
16. októbra 1996, že žalobca nepreukázal, kedy od zmluvy odstúpil. Odvolací súd sa
s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nestotožnil a vyslovil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav pokiaľ ide o to, že žalobca a žalovaný uzavreli
dve zmluvy na ten istý predmet plnenia, avšak za nesprávny považoval záver o tom,
že účastníci neodstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 16. októbra 1996 a najmä záver, že
ak tak žalobca neurobil v písomnej forme, potom nepreukázal platné odstúpenie
od zmluvy.
V zmysle právneho názoru dovolacieho súdu bolo úlohou súdu prvého stupňa
doplniť dokazovanie ohľadom okolnosti, či od zmluvy zo dňa 16. septembra 1996
bolo odstúpené účinným spôsobom, upraveným v § 349 Obch. zák. a v prípade, ak
sa tak stalo, tak zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán a až potom je
možné uzavrieť, že platia podmienky kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu.
Dovolací súd tiež uviedol, že právny záver odvolacieho súdu je predčasný a ničím
neodôvodnený, keď prvé rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a odôvodnil ho tým, že
účastníci uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, čo nie je dôkazom, že žalobca od pôvodnej
zmluvy kvalifikovaným spôsobom odstúpil.
Na základe takto vysloveného právneho názoru súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie a vzhľadom na jeho výsledok žalobu zamietol. Odvolací súd na základe
odvolania žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, pričom v rozpore
s právnym názorom dovolacieho súdu sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či došlo
k účinnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa 16. septembra 1996. Žalobca doposiaľ
nikdy netvrdil v návrhu na začatie konania a ani v priebehu súdneho konania, že
zmluva, uzavretá dňa 4. októbra 1996, je dodatkom ku kúpnej zmluve, uzavretej dňa
16. septembra 1996. Takýto záver, ku ktorému dospel odvolací súd, nebol žiadnym
z účastníkov v priebehu konania produkovaný. Nie je známe, na základe akých
skutočností dospel odvolací súd k záveru, ku ktorému nedospel ani vo svojich dvoch
predchádzajúcich rozhodnutiach. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 79
O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom, ako aj skutkovými
tvrdeniami žalobcu, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho práva. Svojim
postupom preto odvolací súd porušil ustanovenie § 243d ods. 1 O.s.p.
S poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. preto navrhuje
aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Cob 16/06 zo dňa
19. apríla 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že je síce pravdou, že
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 12/03 zo dňa
17. januára 2005 bolo uložené skúmať, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy
uzavretej účastníkmi dňa 16. septembra 1996, podľa jeho názoru to však nebolo
formulované ako príkaz. Odvolací súd v napadnutom rozsudku posúdil skutkový stav
správne. Navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
prejednal vec podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním z dôvodov, uvedených v § 237 O.s.p. je možné napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu
predmetu konania. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v takom prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak sa stali
skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v napadnutom rozhodnutí
odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou
z vád, uvedených v § 237 O.s.p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa,
ale aj z úradnej povinnosti (§ 242 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia.
Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený
preskúmať len tie skutkové alebo právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní označil.
Žalovaný v dovolaní namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. d/, c/ O.s.p.).
Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť
spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok
rozhodnutia odvolacieho súdu.
V danom prípade odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa, na právne
posúdenie predmetu sporu aplikovali správny právny predpis. Rozdielne právne
závery oboch súdov pri posudzovaní uplatneného nároku sú dôsledkom odlišného
hodnotenia dôkazov, ktoré boli dosiaľ v konaní vykonané.
Žalovaný v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu uvedeného
v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť
aj tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Za vadu konania v zmysle citovaného ustanovenia možno
považovať aj skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne
alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní
skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Pre neúplne zistený skutkový stav možno v zmysle uvedeného dovolacieho
dôvodu dovolaním napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade, ak v rozpore
s ustanovením § 120 O.s.p. nebol vykonaný navrhovaný dôkaz a táto skutočnosť
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je daný aj
v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového
základu, než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ustanovenia
§ 213 ods. 2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého
stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.
Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol po doplnení dokazovania v intenciách
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 12/03 zo dňa
27. januára 2005. Pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby, predmetom ktorej je
zaplatenie sumy 195 500 Sk z titulu kúpnej ceny motorového vozidla IVECO 190 TS
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 4. októbra 1996, dospel k záveru, že uvedená kúpna
zmluva je dodatkom kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996, v dôsledku čoho
nedošlo k zániku pôvodného záväzku, založeného kúpnou zmluvou zo dňa 16. sep-
tembra 1996. Z dosiaľ vykonaného dokazovania však tento záver nemožno vyvodiť,
pričom odvolací súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali.
Keďže v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade, uvedenej v ustanovení § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1,
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania bude rozhodnuté v novom
rozhodnutí o veci (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok..
V Bratislave dňa 31. januára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.