Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/28/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Kajčovičovej,

v právnej veci žalobcu M. zastúpeného JUDr. P., proti žalovanému M., zastúpenému

JUDr. M., o zaplatenie 195 500 Sk, na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. –305 zo dňa 19. apríla 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súd z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Starej Ľubovni zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

zaplatenia sumy 195 500 Sk s príslušenstvom z titulu nedoplatku kúpnej ceny na zá-

klade kúpnej zmluvy zo dňa 4. októbra 1996, podľa ktorej žalobca predal žalovanému

nákladné motorové vozidlo zn. IVECO 190 TS. Kúpnu cenu dohodli zmluvné strany

v sume 1 045 500 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho

tvrdenia, že účinne odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996 vo vzťahu

k žalovanému takým spôsobom, aby to u neho nevzbudzovalo pochybnosti

odstúpenia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny

2. októbra 1996 a o dva dni neskôr (4. októbra 1996) už uzavreli sporové strany

kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca nepreukázal, že v čase

od 2. októbra 2006 do 4. októbra 1996 sa stal vlastníkom predmetného vozidla, aby

ho mohol účinne previesť na žalovaného. Súd prvého stupňa dospel k tomuto záveru

po tom, čo doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a dôkazmi, ktoré

navrhli účastníci, v zmysle pokynov, vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania žalovaného rozsudkom č. k.

zo dňa 27. januára 2005 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. , , zo dňa 17. decembra 2002 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7 Cb 211/97–120 zo dňa

12. decembra 2000 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.

k. 7 Cb 211/97–146 zo dňa 20. augusta 2001 a opravného uznesenia č. k.

7 Cb 211/97–169 zo dňa 22. marca 2002 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Podľa skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, od podania

žaloby bolo v rámci dokazovania nesporne preukázané, že medzi sporovými

stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetu sporu, t.j. ťahača

IVECO účastníkmi konania dňa 16. septembra 1996. V uvedený deň žalobca

odovzdal žalovanému predmetné vozidlo a žalovaný v súlade s ustanovením § 133

ods. 1 týmto dňom nadobudol vlastnícke právo k vozidlu.

Žalovaný súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy vystavil žalovanému toho istého dňa

daňový doklad č. 26/96 na dohodnutú kúpnu cenu 490 000 Sk, ktorú mal žalovaný

zaplatiť žalobcovi v termíne splatnosti do 1. októbra 1996. Sporové strany si v tejto

zmluve dohodli pre prípad, že kupujúci nezaplatí kúpnu cenu v lehote 15 dní

od doručenia faktúry, možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako aj právo

predávajúceho odňať predmet kúpy.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že moment, kedy došlo k odovzdaniu

vozidla autobazáru v Poprade, ku ktorému podľa vyjadrenia brata žalobcu P.,

nedošlo priamo dňa 16. septembra 1996, ale až s odstupom času a ktorý považoval

súd v tomto konaní za sporný, nie je zistiteľný, a to vzhľadom na výpoveď vedúceho

autobazáru Ing. B., ktorý uviedol, že doklady, ktoré vystavil autobazár, boli

antidatumované a prispôsobené tak, aby nevzbudzovali pochybnosti o vierohodnosti

ich vystavenia, a teda ani dôkaz predložený autobazárom, že žalovaný odovzdal

sporný automobil dňa 25. septembra 1996, nemožno považovať za vierohodný.

Rovnako nie je zistiteľné ani, pokiaľ ide o právne úkony účastníkov, ktoré urobili

v období od 16 septembra 1996 do 7. októbra 1996, či a ktoré sú právne účinné.

Žalobu preto zamietol.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil

tak, že žalobe vyhovel.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 16. septembra 1996 účastníci

konania uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle a nasl. ,

predmetom ktorej bola kúpa ťahača návesov typu IVECO FIAT do vlastníctva

kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu 490 000 Sk, ktorá mala byť žalovaným

zaplatená do 15 dní od doručenia faktúry, pričom sa zmluvné strany dohodli, že

v prípade nezaplatenia kúpnej ceny má predávajúci – žalobca právo od zmluvy

odstúpiť a bez ďalšieho predmet kúpy odňať kupujúcemu. Následne dňa 4. októbra

1996 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy s rovnakým

predmetom kúpy, ktorej plnenie je predmetom konania. V tejto zmluve si účastníci

dohodli oproti kúpnej zmluve zo dňa 16. septembra 1996 kúpnu cenu už vo výške

850 000 Sk bez DPH, čo s DPH vo výške 23% v sume 195 000 Sk predstavuje

1 045 500 Sk. Zároveň si predávajúci a kupujúci dohodli zaplatenie tejto kúpnej ceny

v dvoch splátkach – prvá splátka na základnú cenu v sume 654 500 Sk + splátka

na DPH v sume 195 500 Sk s dátumom splatnosti 7. októbra 1996 a druhá splátka

na základnú cenu v sume 195 500 Sk s dátumom splatnosti 20. novembra 1996 (bod

III/2 tejto zmluvy). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k uzavretiu zmluvy zo dňa

4. októbra 1996 došlo v autobazáre v Poprade po tom, čo na základe sprostredkova-

teľskej zmluvy medzi autobazárom a žalovaným malo dôjsť k ďalšiemu odpredaju

motorového vozidla tretej osobe a prítomný žalobca sa domáhal jeho vrátenia z titulu

neuhradenia kúpnej ceny zo strany žalovaného. Tieto skutočnosti zistil súd prvého

stupňa správne, avšak nesprávne ich posúdil. Odvolací súd, vychádzajúc z tvrdení

žalobcu, ako aj žalovaného v priebehu konania, pokiaľ ide o prejav ich vôle, týkajúci

sa úpravy vzájomných pomerov po tom, čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa

16. septembra 1996, dospel k záveru, že zmluvu, ktorú účastníci uzavreli dňa

4. októbra 1996, formálne označenú ako kúpna zmluva, je potrebné hodnotiť ako

dodatok ku kúpnej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16. septembra

1996, predmetom ktorej je dohoda účastníkov o zmene kúpnej ceny predmetu kúpy,

v súlade s ustanovením . Podpísaním takejto dohody

žalobcom a žalovaným nedošlo k zániku pôvodného záväzku, vyplývajúceho z platne

uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996. Účastníci konania prejavili vôľu

vo vzájomnom záväzkovo-právnom vzťahu zotrvať už za podmienok v zmysle

dohody, označenej ako kúpna zmluva zo dňa 4. októbra 1996, pokiaľ ide o určenie

kúpnej ceny a jej splatnosť. V zmysle ustanovenia § 448 ods. 1 Obchodného

zákonníka má tak žalobca právo na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, resp. jej

žalobou uplatneného nedoplatku vo výške 195 500 Sk. Žalovaný je tiež povinný

zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 v spojení s § 501

ods. 1 vo výške 16% ročne od 21. októbra 1996 do zapla-

tenia. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením zmenil napadnutý

rozsudok tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.

Namietal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol

uznesením sp. zn. zo dňa 27. januára 2005 tak, že zrušil rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Konštatoval, že žalobca odvodzuje svoje právo od kúpnej zmluvy, uzavretej

medzi ním a žalovaným dňa 4. októbra 1996. V priebehu konania bolo zistené, že

účastníci uzavreli aj skôr kúpnu zmluvu, a to dňa 16. októbra 1996 na ten istý

predmet plnenia, ale v rozdielne dohodnutej kúpnej cene. V kúpnej zmluve zo dňa

16. septembra 1996 dohodli účastníci zmluvného vzťahu cenu vozidla v sume

490 000 Sk a túto cenu aj pôvodne žalobca žalovanému vyúčtoval. Z tejto nespornej

skutočnosti vychádzal aj súd prvého stupňa, keď vo svojom pôvodnom rozsudku

vyslovil s poukazom na ustanovenie § 349 ods. 1 Obch. zák. a čl. III. zmluvy zo dňa

16. októbra 1996, že žalobca nepreukázal, kedy od zmluvy odstúpil. Odvolací súd sa

s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nestotožnil a vyslovil, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav pokiaľ ide o to, že žalobca a žalovaný uzavreli

dve zmluvy na ten istý predmet plnenia, avšak za nesprávny považoval záver o tom,

že účastníci neodstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 16. októbra 1996 a najmä záver, že

ak tak žalobca neurobil v písomnej forme, potom nepreukázal platné odstúpenie

od zmluvy.

V zmysle právneho názoru dovolacieho súdu bolo úlohou súdu prvého stupňa

doplniť dokazovanie ohľadom okolnosti, či od zmluvy zo dňa 16. septembra 1996

bolo odstúpené účinným spôsobom, upraveným v § 349 Obch. zák. a v prípade, ak

sa tak stalo, tak zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán a až potom je

možné uzavrieť, že platia podmienky kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu.

Dovolací súd tiež uviedol, že právny záver odvolacieho súdu je predčasný a ničím

neodôvodnený, keď prvé rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a odôvodnil ho tým, že

účastníci uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, čo nie je dôkazom, že žalobca od pôvodnej

zmluvy kvalifikovaným spôsobom odstúpil.

Na základe takto vysloveného právneho názoru súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie a vzhľadom na jeho výsledok žalobu zamietol. Odvolací súd na základe

odvolania žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, pričom v rozpore

s právnym názorom dovolacieho súdu sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či došlo

k účinnému odstúpeniu od zmluvy zo dňa 16. septembra 1996. Žalobca doposiaľ

nikdy netvrdil v návrhu na začatie konania a ani v priebehu súdneho konania, že

zmluva, uzavretá dňa 4. októbra 1996, je dodatkom ku kúpnej zmluve, uzavretej dňa

16. septembra 1996. Takýto záver, ku ktorému dospel odvolací súd, nebol žiadnym

z účastníkov v priebehu konania produkovaný. Nie je známe, na základe akých

skutočností dospel odvolací súd k záveru, ku ktorému nedospel ani vo svojich dvoch

predchádzajúcich rozhodnutiach. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 79

, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom, ako aj skutkovými

tvrdeniami žalobcu, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho práva. Svojim

postupom preto odvolací súd porušil ustanovenie

S poukazom na ustanovenie a preto navrhuje

aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa

19. apríla 2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že je síce pravdou, že

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

17. januára 2005 bolo uložené skúmať, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy

uzavretej účastníkmi dňa 16. septembra 1996, podľa jeho názoru to však nebolo

formulované ako príkaz. Odvolací súd v napadnutom rozsudku posúdil skutkový stav

správne. Navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

prejednal vec podľa a bez nariadenia

pojednávania. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov, uvedených v je možné napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu

predmetu konania. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v takom prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, teda ak sa stali

skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v napadnutom rozhodnutí

odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

z vád, uvedených v , prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa,

ale aj z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Z ustanovenia § 242 ods. 1 vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia.

Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený

preskúmať len tie skutkové alebo právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní označil.

Žalovaný v dovolaní namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ).

Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V danom prípade odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa, na právne

posúdenie predmetu sporu aplikovali správny právny predpis. Rozdielne právne

závery oboch súdov pri posudzovaní uplatneného nároku sú dôsledkom odlišného

hodnotenia dôkazov, ktoré boli dosiaľ v konaní vykonané.

Žalovaný v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu uvedeného

v ustanovení , podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť

aj tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Za vadu konania v zmysle citovaného ustanovenia možno

považovať aj skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne

alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci. O vadu konania pri zisťovaní

skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak pri dokazovaní súd nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Pre neúplne zistený skutkový stav možno v zmysle uvedeného dovolacieho

dôvodu dovolaním napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade, ak v rozpore

s ustanovením nebol vykonaný navrhovaný dôkaz a táto skutočnosť

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací dôvod podľa ustanovenia je daný aj

v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového

základu, než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle ustanovenia

a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje zistenia súd prvého

stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.

Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol po doplnení dokazovania v intenciách

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

27. januára 2005. Pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby, predmetom ktorej je

zaplatenie sumy 195 500 Sk z titulu kúpnej ceny motorového vozidla IVECO 190 TS

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 4. októbra 1996, dospel k záveru, že uvedená kúpna

zmluva je dodatkom kúpnej zmluvy zo dňa 16. septembra 1996, v dôsledku čoho

nedošlo k zániku pôvodného záväzku, založeného kúpnou zmluvou zo dňa 16. sep-

tembra 1996. Z dosiaľ vykonaného dokazovania však tento záver nemožno vyvodiť,

pričom odvolací súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali.

Keďže v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade, uvedenej v ustanovení § 241

ods. 2 písm. b/ , dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa ,

2 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania bude rozhodnuté v novom

rozhodnutí o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok..

V Bratislave dňa 31. januára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.