Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/152/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: M.. P. S., D.. XX.XX.XXXX, N. F. A. XXXX/XX, W. Z., zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, proti odporcovi: Investigatívne centrum Jána Kuciaka, so sídlom Konventná 621/3, Bratislava, IČO: 518 20 897, zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava IČO: 35 906 464, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.11.2021, č.k. -85, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol( výrok I), odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50 eur ( výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , ,,,, , (ďalej len „“) a vecne tým, že nemal za dostatočne preukázanú skutočnosť, že došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, respektíve že by došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v takej miere, aby bolo dôvodným nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Z priložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že dňa 06.09.2021 bol zverejnený článok H. O. na webovej stránke odporcu s názvom „G. H. O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S.Á.“. V predmetnom článku autor na viacerých miestach označil navrhovateľa, pričom v článku bola zverejnená aj fotografia navrhovateľa. Zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov nemal za osvedčený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, keďže z navrhovateľových tvrdení a dôkazov jednoznačne nevyplývalo, že by odporca jednoznačne uverejnil nepravdivé alebo klamlivé tvrdenia, interpretácie týkajúce sa osoby navrhovateľa. Nemal tak za naplnenú podmienku potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Za uvedenej situácie považoval za vhodné, aby sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany, ktorá by smerovala k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Poukázal na odpoveď odporcu zo dňa 28.09.2021, podľa ktorého odporca dal navrhovateľovi ponuku na rozhovor, kde by mal priestor vyjadriť sa ku všetkým otázkam, alternatívne odporca uverejní písomné odpovede navrhovateľa na otázky, ktoré by mu mali byť zaslané k téme prezentovanej v článku. Navrhovateľ však nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal využitie predmetnej ponuky odporcom. Mal za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomery, taktiež nepreukázal, že zverejnením článku, videa

bolo tak zasiahnuté do jeho osobnostných práv, čo by malo za následok vzniku ďalšej ujmy na strane navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil, že by mu nejaká ujma na jeho osobnostných práv vznikla. Zdôraznil, že medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a pri vydávaní rozsudku. Pričom poukázal na skutočnosť, že dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravu pomerov procesných strán, preto návrh na nariadenia neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Nakoľko návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plný úspech mal v konaní odporca. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporcovi žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd prvej inštancie odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

4. Zároveň uložil navrhovateľovi, aby na účet súdu zaplatil súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka .

5. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie navrhovateľ dôvodiac ust. v spojení s , , a . Mal za to, že napadnuté uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti, nakoľko v ňom absentujú zákonné náležitosti, ktoré musí kvalifikované (súdne) rozhodnutie vždy a za každých okolností spĺňať, a to riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. „rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného [...] opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.” Namietal, že súd prvej inštancie sa obmedzil na všeobecné konštatovanie o nesprávnosti jeho argumentácie bez toho, aby tieto závery akokoľvek vysvetlil najmä spôsobom, prečo ich považuje za nesprávne resp. prečo neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu , podľa ktorého „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a preto bol nesprávne vytvorený celkový skutkový základ sporového konania. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú podľa jeho názoru v nesprávnom zistení porušenia, resp. hrozby porušenia práv žalobcu, existencie trváceho zásahu do osobnostných práv žalobcu a potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami. So závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v napadnutom uznesení nesúhlasil, nakoľko ním predložené dôkazy boli súdom zistené a posúdené nesprávne. Ním podaný návrh spĺňal všetky právne dôvody na jeho nariadenie, najmä však potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu pokračujúceho zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Preukázal, že trvajúcim konaním odporcu je sústavne porušované jeho právo na ochranu osobnosti, nakoľko neustálym zverejnením napadnutého článku a videá na sociálnych sieťach sa zväčšuje zásah do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a to každým dňom, po ktoré je napadnutý článok a video zverejnené na sociálnych sieťach resp. v online priestore. Odporca zverejneným článkom na svojej webovej stránke, ako aj na jeho Facebook stránke, ako aj zverejnením a videa na jeho Youtube kanály zjavne neprimeraným spôsobom zverejnil neoverené, nepravdivé a jeho osobnosť dehonestujúce tvrdenia a vlastné úsudky, ktoré u bežného čitateľa vyvoláva dojem protispoločenskej, resp. protiprávnej činnosti navrhovateľa. Odporca tým, že zverejnil napadnutý článok závažným spôsobom zasiahol do jeho osobnostných práv, keď neprimeraným spôsobom zverejnil neoverené a nepravdivé údaje o jeho (údajne vedomej) účasti na údajne netransparentnej súťaži na prevádzkovanie solárnych elektrární. V článku sú ďalej zverejnené aj jeho dve (2) fotografie, z toho pod jednou je uverejnené aj jeho meno a priezvisko. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol tvrdenia odporcu uvedené v článku a videu, ktoré považuje za zásah do svojich osobnostných práv. Jedná sa najmä o: a) tvrdenie odporcu, že v roku 2009 prebehol netransparentný výber firiem organizovaný štátnou akciovkou SEPS na prevádzkovanie solárnych elektrární, pričom tejto netransparentnej súťaže sa mal zúčastniť aj on. Uvedené konštatácie uvedené na 9 miestach sú prezentované ako preukázané zistenia odporcu, ktoré nepripúšťajú iný výklad, než im autor článku prisudzuje;

b) difamačné tvrdenia v znení, že o údajnom netransparentnom výberovom konaní mal byť - označovaný ako jeden z oligarchov - zjavne vopred informovaný. V spojení s týmto vyhlásením sa meno a priezvisko navrhovateľa spolu s predmetom podnikania v článku uvádza na 14 miestach, c) tvrdenia o netransparentnom udeľovaní licencií pre osoby, ktoré získali možnosť prevádzkovať solárne elektrárne a to vrátane navrhovateľa. 6. Tvrdenie, že vo výberovom konaní o pridelenie licencie na prevádzkovanie solárnych elektrární SEPS-om prišlo 97 obálok, pričom „SEPS zamietol 21 žiadostí a 36 solárnych elektrární schválil, zvyšných 40 obálok už ani netvoril“. Článok pritom nijak nevysvetľuje, či 97 subjektov (počet doručených obálok) bolo „spoluorganizátormi“ údajnej netransparentnej súťaže, keďže s ohľadom na krátkosť času sa iba „oligarchovia“ zrejme dozvedeli, že takáto súťaž bude SEPS-om vyhlásená. Napadnutý článok pritom uvádza, že má majetkovú účasť iba na troch projektoch solárnych elektrární. A pritom čitateľovi jednoznačne podsúva ničím nepreukázanú jeho spojitosť s údajne netransparentnou súťažou SEPS-u a účelovo spája jeho podnikanie v oblasti solárnej elektriny s viacerými inými fyzickými osobami (najmä s podnikateľom M.. N.), bez zohľadnenia súkromnej povahy podnikania, bez zohľadnenia skutočného rozsahu podnikania žalobcu v danej oblasti. A najmä bez korektného a pravdivého zohľadnenia toho, že dobu a cenu za výkup solárnej elektrickej energie nestanovila žiadna zo súkromných spoločností žalobcu a už vôbec nie žalobca sám. Nie je, a ani nebol zodpovedný za podmienky, za akých SEPS vypísala súťaž. Navyše on má majetkovú účasť v troch solárnych elektrárňach, pričom schválených projektov v roku 2009 bolo 36. Konštatácie o netransparentnej súťaži a jeho účasti na tejto súťaži sú v celom obsahovom kontexte článku dehonestujúce, difamačné tvrdenia odporcu vo vzťahu k jeho osobe. Obsah článku, v spojení s titulkom, jeho obrazovou podobizňou bez akýchkoľvek pochybností má a musí vyvolať u čitateľa dojem jeho protispoločenskej činnosti. Jedná sa teda o takú interpretáciu jeho osobnosti (v prostredí podnikania so solárnou elektrinou), ktorá nezodpovedá pravde a ktorá zásadným spôsobom jeho osobnosť poškodzuje. Odporca ničím nepreukázal, že súťaž vyhlásená a realizovaná SEPS-om mala byť netransparentná, tak ako odporca jednoznačne v článku tvrdí. Pritom samotný názov článku „. H.Č. O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S. determinuje snahu autora článku poukázať (bez akýchkoľvek dôkazov) na jeho prepojenie s inými podnikateľmi (najmä s podnikateľom M.. N.) a dokonca ho bezdôvodne spojiť s politickou stranou SMER. Za ďalší zásah do jeho osobnostných práv považuje zverejnenie jeho obrazovej snímky (fotografie) v článku bez jeho súhlasu. Nakoľko konajúci súd svoje skutkové zistenia v napadnutom uznesení jasne, logicky a presvedčivo nezdôvodnil, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f), podľa ktorého má konanie „inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ a „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.“ Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nedôsledne zaoberal danosťou nároku vo veci samej, resp. túto nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne závery súdu prvej inštancie spočívajú na údajnej neexistencií potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu a o údajnom neosvedčení zásahu do práv žalobcu. Mal za to, že odporca v napadnutom článku uverejnil nepravdivé a klamlivé tvrdenia najmä však zavádzajúce interpretácie týkajúce sa jeho osoby. Jeho grafické vyobrazenie, titulok článku a samotný obsah napadnutého článku spolu predstavuje taký interpretačný záver o jeho osobe, ktorý u priemerného čitateľa vzbudzuje dojem, že protiprávne konal. Vykonštruované spojenie jeho podnikateľskej činnosti spolu s inými podnikateľmi interpretuje odporca v napadnutom článku ako určitú protispoločenskú činnosti namierenému proti (zrejme) verejnému záujmu. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval ustanovenie na prejednávanú vec, a to v časti jeho slovného vyjadrenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporového konania pri existencii preukázaného zásahu do osobnostných práv. Mal tak za to, že všetky zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia boli naplnené. Je fyzickou osobou, bez špecifického postavenia verejne činnej osoby. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva jeho povinnosť reagovať na akúkoľvek ponuku o rozhovor. V prípade, ak dochádza k zásahu do jeho osobnostných práv , tento protiprávny stav nie je možné konvalidovať nesplnením neexistujúcej právnej (aj etickej) povinnosti, aby poskytol rozhovor obzvlášť tomu, kto tento zjavne protiprávny stav nastolil. Nevyužitie práva na rozhovor s (zrejme) členom občianskeho združenia nemôže dodatočne legitimovať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Naopak, akceptácia ponuky na rozhovor nemôže tvoriť prerekvizitu na vydanie neodkladného opatrenia. To, že neakceptoval ponuku odporcu, nemôže súd vykladať na jeho ťarchu žalobcu a vice versa na obranu odporcu. Verejne nečinná fyzická osoba nemá zákonom ustanovenú povinnosť využiť ponuku odporcu o rozhovor. V zmysle Tlačového zákona má dotknutá osoba zákonom priznané práva najmä právo na opravu a právo na odpoveď. Odporca však nie je vydavateľom (ani vydavateľom internetového periodika) a teda nepodniká v intenciách Tlačového zákona. Hoci Tlačový zákon taktiež pojednáva o priznaných právach a nie povinnostiach dotknutých

osôb, odporca nemohol postupovať v zmysle tohto zákona, nakoľko spadá ako deregulovaný subjekt mimo vecnej pôsobnosti Tlačového zákona. Preto súd prvej inštancie nesprávne na prejednávanú vec aplikoval a interpretoval Tlačový zákon, v spojení s príslušnými ustanoveniami . V zmysle uvedeného došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , podľa ktorého „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Namietal, že súd prvej inštancie nemal poučovať strany konania ako procesné postupovať v sporových veciach, nakoľko za súčasnej právnej úpravy nemôže odkázať navrhovateľa na podanie žaloby vo veci samej len z dôvodu, že sa orgán ochrany práva nevie vysporiadať so samotným jeho podaním. Takéto konanie resp. nekonanie súdu môže byť kvalifikované ako denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti). Pri trvácom zásahu do jeho osobnostných práv je objektívne nemožné účinne sa domáhať ochrany práv a právom chránených záujmov iným spôsobom ako formou nariadenia neodkladného opatrenia. S predmetnými otázkami sa však súd prvej inštancie riadne v napadnutom uznesení nevysporiadal, preto je odvolanie prípustné podľa a v zmysle ktorých „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“ a konanie má „inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“ Dočasnou úpravou pomerov medzi stranami konania by nedošlo k zásahu do práva odporcu, nakoľko odporca by nebol nijako obmedzovaný na právach a právom chránených záujmoch. Úpravou pomerov medzi stranami by ďalej nebol vytvorený ani nenávratný stav alebo by sa nezasialo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov strán sporového konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá neodkladné opatrenie v požadovanom znení.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa podaním zo dňa 12.01.2022 vyjadril odporca a uviedol, že navrhovateľom formulovaný petit je neurčitý, nakoľko navrhovateľ nekonkretizoval, akej webstránky odporcu a Facebook stránky sa petit týka a ani neoznačil YouTube kanál. Neuviedol ani weblink na článok, aby mohlo byť prípadné rozhodnutie o neodkladnom opatrení určité, zrozumiteľné a vykonateľné. Navrhovateľ žiada stiahnutie celého článku odporcu v rozsahu 20 strán, a to z dôvodu, že je v ňom 9x spomenutý a nachádza sa v ňom jeho fotka. Takýto nárok nie je proporcionálny a požadovaný zásah súdu by jednoznačne neprimerane zasiahol do slobody prejavu odporcu, nakoľko väčšina textu článku sa totiž navrhovateľa netýka, resp. ho nespomína a informuje o úplne iných subjektoch. Odstránenie týchto častí textu článku na podnet navrhovateľa nie je možné, keďže na to nemá aktívnu legitimáciu. Mal za to, že návrh navrhovateľa nespĺňa náležitosti vyžadované podľa . Z návrhu ani dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že informácie v článku sú nepravdivé, ani neoznačil konkrétny výrok týkajúci sa jeho osoby neoznačil ako difamačný, resp. porušujúci jeho práva na ochranu osobnosti. Z obsahu návrhu je možné sa domnievať, že jeho predmetom a dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia má byť existencia článku na J..L..sk, na sociálnej sieti Facebook a video na platforme YouTube. Navrhovateľ však žiadne video (jeho zvukovoobrazový záznam) súdu na technickom nosiči nepredložil. Jeho existenciu tak nepreukázal. Nebol mu predložený žiadny článok z facebookovej stránky, ktorý má byť predmetom Návrhu. Súd mu preto nemôže uložiť žiadnu povinnosť v súvislosti s článkom alebo videom, ktorého existencia nebola preukázaná. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie zásahu do osobnostných práv znáša navrhovateľ, preto sa vyjadril iba k článku na J..L., G.torý je súčasťou spisu a teda ako jediný môže byť predmetom tohto konania. Upriamil pozornosť na to, že navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne tvrdenie o jeho osobe, ktoré má zasahovať do jeho ochrany osobnosti. V bode 7) namietal tvrdenie, že v roku 2009 prebehol netransparentný firiem organizovaných štátnou akciovkou SEPS, ktoré získali možnosť prevádzkovať solárne elektrárne. Podľa navrhovateľa ide o jednoznačne odsudzujúce tvrdenia, čo v spojení s titulkom, fotografiou navrhovateľa a tvrdením, že navrhovateľ od štátu inkasuje neoprávnené finančné zdroje vzbudzuje u čitateľa dojem pravdepodobnosti protispoločenskej činnosti v článku uvedených oligarchov. Tento zložitý konštrukt navrhovateľa má viaceré nedostatky. V článku napr. neuviedol, že navrhovateľ inkasuje peniaze od štátu neoprávnene. Zároveň navrhovateľ sám v bode 35 Návrhu napísal, že „nie je, a ani nebol zodpovedný za podmienky, za akých SEPS vypísala súťaž“. Nikde v článku sa netvrdí, že navrhovateľ zorganizoval, alebo ovplyvnil danú súťaž. Sám navrhovateľ to vylučuje. Preto na podanie návrhu na odstránenie článku z dôvodu výroku o netransparentnej súťaži SEPS-u nemá aktívnu legitimáciu. Daný výrok sa ho totiž netýka, a nemôže tak byť spôsobilý zasiahnuť do jeho osobnostných práv. V bode I.B návrhu navrhovateľ spochybňuje jeho činnosť, ktorý zverejňuje článku na webe ako občianske združenie. Predkladá svoje úvahy o tom, že takéto konanie odporuje zákonu o združovaní občanov a tlačovému zákonu. Tieto domnienky a názory navrhovateľa sú absolútne irelevantné v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia (aj v prípadnom konaní o ochranu osobnosti). Vysvetlil spoločnosti RUŽIČKA AND PARTNERS, s.r.o. v liste z 28.09.2021 (je prílohou k Návrhu), že ním zverejnené články na jeho webe J..L..sk Z. jednoznačne produktom žurnalistickej práce, sú vytvorené novinárom, je držiteľom spravodajskej licencie podľa a na autora článku sa aplikujú privilégiá a výsady novinárov. Vo vzťahu k otázke zverejnenia fotografie navrhovateľa bez súhlasu uviedol, že takýto súhlas podľa nepotreboval. Okrem toho, zverejnenie nejakej fotografie, ktorá je oficiálna a nezobrazuje žalobcu v nevhodnej pozície nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia prikazujúceho jej okamžité odstránenie. Takéto rozhodnutie súdu by odporovalo princípu proporcionality. Najmä by však nebola splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov ohľadne fotografie, ako to vyžaduje . V prípade konfliktu práva na ochranu osobnosti na jednej strane a práv a na slobodu prejavu na strane druhej, nakoľko ide o práva rovnocenné, súd musí zohľadňujúc všetky osobitosti konkrétneho prípadu navzájom vyvažovať tieto práva. Konflikty vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , ). K tomu možno dodať, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Pri posudzovaní vzájomne kolidujúcich práv na ochranu osobnosti (dobrej povesti) a na slobodu prejavu, je potrebné skúmať nielen to, či prednesené výroky zasahujú do osobnostných práv subjektu, ktorého sa týkajú, ale aj to, či je daný zásah neoprávnený; či nevybočuje z medzí, v ktorých je daný prejav pod ochranou práva na slobodu prejavu. Neodkladné opatrenie, ktorého sa navrhovateľ domáha, by v prípade jeho nariadenia znamenalo zásah štátnej moci do jeho práva na slobodu prejavu. Takýto zásah je za zachovania podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možný len v striktne vymedzených prípadoch. Dôvody pre obmedzenie slobody prejavu musia byť interpretované úzko, pričom potreba obmedziť slobodu prejavu musí byť v každom jednotlivom prípade presvedčivým spôsobom preukázaná (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Jersild v. Dánsko z 23. septembra 1994). K obmedzeniu slobody prejavu možno pristúpiť, len ak má takýto zásah oporu v zákone (zákonný základ), ak smeruje k uskutočneniu legitímneho cieľa spočívajúceho v niektorom z dôvodov ospravedlňujúcich obmedzenie slobody prejavu v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru, ak je primeraný takémuto cieľu a ak ide o zásah v demokratickej spoločnosti nevyhnutný (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci Feldek v. Slovensko z 12. júla 2001). V prípade autoritatívnych zásahov štátnej moci obmedzujúcich výkon práva na slobodu prejavu je potrebné postupovať zvlášť zdržanlivo, ak by tento zásah bol výsledkom iba skráteného konania, kde má protistrana (pôvodca prejavu) len obmedzené (resp. v prvej inštancii žiadne) možnosti brániť sa a kde rýchlosť konania prevažuje nad dôslednosťou zistenia skutkového stavu a zásadou rovnosti strán sporu. Vo vzťahu k navrhovateľom prezentovenému testu proporcionality uviedol, že aplikácia tohto testu navrhovateľom a jeho výsledok je nesprávny. O KOM: Navrhovateľ sa stroho označil za fyzickú osobu, ktorá nie je verejne činná. To je však absolútne nedostatočné posúdenie osoby navrhovateľa, najmä vo svetle témy článku. Navrhovateľ je osoba verejného záujmu, ktorého miera ochrany je znížená. Je totiž predseda predstavenstva spoločnosti SLOVNAFT, a.s., jednej z najvýznamnejších spoločností na Slovensku. Takisto sa on a jeho rodina podnikateľsky angažuje v mnohých ďalších sektoroch hospodárstva, ktoré poberajú dotácie od štátu a pod. Ako konečný užívateľ výhod z viacerých spoločností prevádzkujúcich solárne elektrárne (ktoré poberajú vysoké doplatky od štátu) je povinný strpieť zverejňovanie týchto informácií. AKO: Navrhovateľ uvádza, že informovanie o ňom je mimoriadne sugestívne, intenzívne a je bezdôvodne spájaný s údajne netransparentnou súťažou SEPS-u z roku 2009. Navrhovateľ vôbec nepopiera skutkové tvrdenia v článku, tieto tak možno považovať za nesporné a pravdivé. Ide napr. o tvrdenia, že vlastnil alebo spoluvlastnil spoločnosti, ktorá licenciu na solárne elektrárne v roku 2009 od SEPS dostali. Ide napr. Industrial Zone Kútniky, N.O.S. Construction <https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=434051&SID=7&P=1>a SE 2010. <https:// www.orsr.sk/vypis.asp?ID=455991&SID=7&P=1> V článku sa uvádza, že za roky 2012 až 2020 tieto tri elektrárne pri Dunajskej Strede, utŕžili <https://www.urso.gov.sk/zoznam-vyrobcov-s-doplatkom- za-uplynule-roky/> podľa <https://www.urso.gov.sk/zoznam-vyrobcov-s-doplatkom-za-uplynule-roky/ >Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na doplatkoch, ktorými štát vyrovnáva rozdiel medzi trhovou a garantovanou cenou vyrobenej energie, spoločne vyše 44,5 milióna eur. Išlo tak o vecné, pravdivé a objektívne informovanie verejnosti o nakladaní s prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Na tieto informácie má verejnosť právo. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že o ňom informuje bezdôvodne. Nemôže byť zodpovedný alebo sankcionovaný za to, aké dojmy o navrhovateľovi si vytvoria čitatelia na základe článku, v ktorom sú uvedené pravdivé a presné informácie. ČO: navrhovateľova analýza v tejto časti

je nezrozumiteľná. Je jednoznačné, že predmetom článku je štátna podpora obnoviteľných zdrojov energie zo štátneho rozpočtu. V zmysle judikatúry ESĽP i slovenských súdov sú verejné financie vždy témou verejného záujmu. V bode 49 Návrhu na otázku „ČO“ uvádza, že samotný názov článku sa snaží poukázať bez dôkazov na prepojenie navrhovateľa s inými podnikateľmi a bezdôvodne ho spojiť s politickou stranou SMER (aj keď navrhovateľa priamo nemenuje, ale údajne to vyplýva z kontextu článku). Prepojenie na pána Brhela bolo v článku nasledovné: „N. T. S. F. XXXX S. XX A.I. S. M. R. H. Z. T. R. G., G. Z. Z. Z. P. P. S.. S. Z. V. A. H. A. S. S. H.: Z. XXXX, D..P..Z.. Y. V. L. R. G. S. V. B..“. Ani tento výrok navrhovateľ nespochybnil. Navrhovateľ v ním vykonanom teste proporcionality nebol schopný uviesť, ČO (aké tvrdenia) sú predmetom testu proporcionality. Navrhovateľ v teste posudzuje výroky, ktoré sa v článku vôbec nenachádzajú. Sám navrhovateľ uznáva, že ním napádané závery majú z článku len „vyplývať“, resp. sú to dojmy, ktoré si čitatelia mohli po prečítaní vytvoriť. Napr. v bode 53 Návrhu navrhovateľ tvrdí, že článok vytvára dojem že je jednou z dvoch ústredných postáv obchodovania so solárnou elektrinou. V bode 54 opisuje dojem, že z článku vyplýva, že je podnikateľ blízky Smeru, čo údajne nie je pravda. Podstatou Návrhu na neodkladné opatrenie je v skutočnosti snaha znemožniť zverejnenie informácií legitímne získaných z verejných zdrojov a odhaľujúcich, kto vlastní solárne elektrárne a je príjemcom vysokých platieb od štátu za výkup solárnej elektriny. Je zrejmé, že navrhovateľovi je zverejňovanie týchto informácií o jeho príjmoch zo sporne povolených solárnych elektrární nepríjemné, ale nemá žiadny právny nárok zakázať šírenie takýchto informácií. V článku sa uvádza meno navrhovateľa v spojení s informáciami z verejných registrov (RPVS, Obchodný register a pod.), ktoré sú pravdivé a žalobca ich ani nepopiera. Mal tak za to, že testom proporcionality je jednoznačne možné dospieť len k takému záveru, že žalobca je osoba verejného záujmu, ktorá musí zniesť informovanie o svojej osobe, informácie o ňom v článku nemajú difamačnú povahu a nie sú spôsobilé zásahu do jeho práv. Uviedol, že v návrhu absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne autoritatívnym rozhodnutím súdu zasiahnuť do právnych pomerov strán. Z Návrhu nevyplýva, aké konkrétne nebezpečenstvo navrhovateľovi prítomnosťou dotknutého článku na jeho webe hrozí, ani aké škody na osobnostných právach navrhovateľa má daný článok svojou prítomnosťou spôsobovať. V Návrhu a dôkazov neboli osvedčené negatívne účinky zverejnenia článku a už vôbec nie je zrejmé, aká hrozba či ujma vyplýva z jeho súčasnej prítomnosti na webe J..L..sk. V časti I.D Návrhu navrhovateľ namieta výrok y z článku o netransparentnom výberovom konaní SEPS- u v roku 2009. Ako uvádza aj navrhovateľ, tento názor prezentoval už týždenník TREND v článku „Nezdaníš sponzora svojho“ zo 07.06.2013. Jeho článok na tento článok odkazuje. Navrhovateľ žiadne právne kroky proti vydavateľovi Trendu nepodnikol, avšak po 9 rokoch mu parafrázovanie ustanovení tohto článku vadí. Vzhľadom na 9 rokov dlhú pasivitu navrhovateľa v žiadnom prípade nie je možné nariadiť voči identickým výrokom neodkladné opatrenie, a to m.i. pre nesplnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Uloženie povinnosti odstrániť dotknutý článok z webovej stránky za daných okolností, kedy nie je zrejmé, aké nepriaznivé účinky na práva žalobcu vyvolávajúce aktuálnu a naliehavú potrebu úpravy pomerov strán by mal článok spôsobovať, by v skutočnosti predstavovalo priznanie hmotnoprávneho práva na zadosťučinenie vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie uviedol, že má za to, že napadnuté uznesenie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia normované v §, 234 a nasl. Na str. 5 a nasl. uznesenia súd vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažuje návrh za dôvodný, ktoré predpoklady a podmienky a podmienky na nariadenie neboli splnené. V prípade neodkladného opatrenia sú nároky na dokazovanie, ale aj odôvodnenie rozhodnutia znížené. Nie je dôležitý rozsah (počet strán), ale obsah, zrozumiteľnosť a presvedčivosť odôvodnenia a právnych úvah súdu. To sa prirodzene vždy odvíja od kvality návrhu/žaloby, o ktorom súdu rozhoduje. Ak je návrh zjavne nedôvodný, ako v prípade návrhu navrhovateľa, nie je nutné rozsiahlo a detailne polemizovať s nepodstatnými argumentmi prednesenými v Návrhu (napr. o tom, či zverejňovanie článkov na J..L..sk M.e v súlade so o združovaní občanov). Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, že trvácim konaním sústavne porušuje jeho práva na ochranu osobnosti a zverejňovaním článkov a videí sa má zväčšovať zásah do jeho občianskej cti a dôstojnosti uviedol, že navrhovateľ daný zásah do ochrany osobnosti nepreukázal. Aj v bode 16 odvolania navrhovateľ potvrdzuje, že nebol zodpovedný za súťaž SEPS v roku 2009. Nepopiera, že spoluvlastní 3 solárne elektrárne, ktoré v danej súťaži boli úspešné (tieto skutočnosti boli v článku riadne preukázané a zdrojované). Ide o informácie pochádzajúce z článku Trendu z roku 2003. Tieto fakty vylučujú nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenie posúdil aj otázku, či existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. A prioritne posudzoval podmienku v a správne v bode 9 uznesenia konštatoval, že zásah do osobnostných práv žalobcu nemá za preukázaný. Keďže nebola hodnoverne preukázaná dôvodnosť a trvanie nároku (zásah resp. ohrozenie

do práv) súd nemusel a ani nemohol sa podrobne venovať otázke potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ak navrhovateľ namietal nesprávnosť záverov súdu o tom, že z návrhu a z dôkazov nie je osvedčený zásah do jeho osobnostných práv, upriamil pozornosť na to, že v bode 25 navrhovateľ len opakuje, že žalovaný v článku uverejnil nepravdivé a klamlivé tvrdenia, najmä však interpretácie týkajúce sa osoby navrhovateľa. Avšak v celom odvolaní však tieto údajne nepravdivé tvrdenie vôbec nekonkretizoval. Iba v bode 16 odvolania uvádzal tvrdenia, ktoré považuje za zásah do svojich práv. Tieto sa však všetky týkajú informácie o netransparentnom výbere prevádzkovateľov solárnych elektrární zo strany SEPS a nie konkrétnych výrokoch o jeho osobe. Námietka navrhovateľa, že súd nesprávne aplikoval a interpretoval na prípad tlačový zákon je zjavne nesprávny. Súd vôbec tlačový zákon na Návrh a celé konanie neaplikoval, vo svojom odôvodnení uznesenia (od bodu 6. a nasl.) ho ani nespomína. Jediný, kto sa tlačovému zákonu venuje, je žalobca, a to vo svojom Návrhu, čo súd prirodzene v uznesení spomenul. Uviedol, že súd je povinný zasahovať do vzťahov medzi stranami v minimálnej miere tak, aby nepoškodil ich práva. V tomto prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil v uznesení, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa žalovanému v článku a napr. poprieť akúkoľvek spojitosť svojej osoby s výberovým konaním SEPS v roku 2009, prípadne akékoľvek napojenie na solárne elektrárne a pod. Túto ponuku mu poskytol počas prípravy článku a bola žalobcom odmietnutá, čo je v článku explicitne uvedené. Následne bola ponuka opätovne predložená v liste z 28.09.2021. Je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, ak navrhovateľ dostane priestor na vyjadrenie k téme, úmyselne sa nevyjadrí, ale následne žiada neodkladným opatrením odstránenie článku z dôvodu, že je (údajne nedôvodne) spájaný s určitými osobami a udalosťami. Toto údajné prepojenie mohol a mal poprieť priamo v článku. Takto sa javí postup navrhovateľa ako zneužitie práva, ktoré si nezasluhuje právnu ochranu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , (ďalej „“). Predmetom odvolacieho prieskumu bol zamietajúc výrok uznesenia súdu prvej inštancie a závislý výrok o trovách konania, výrok súdu prvej inštancie ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok, ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. V posudzovanej veci navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť, aby okamžite odstránil článok autora H. O. pod názvom „. H. O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S. R. M. J. Z. V. R. M. T. Z. V. S. A. D. „. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť.L. P. R. J. Z., Facebook stránky a z YouTube kanála. Neodkladnosť úpravy pomerov navrhovateľ odvodzoval od toho, že iba nariadené neodkladné opatrenie môže odporcovi - občianskemu združeniu zabrániť v pokračujúcom zásahu do jeho osobnostných práv, ku ktorému došlo zverejnením článku „G. H. O. A. pre Z. I.F. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S.“ na webovej stránke odporcu od 06.09.2021, na Facebook stránke odporcu od 10.09.2021 a videu na YouTube kanály od 10.09.2021. Mal za to, že odporca neprimeraným spôsobom zverejnil neoverené, nepravdivé a jeho osobnosť dehonestujúce tvrdenia a vlastné úsudky, ktoré v čitateľovi vyvolali dojem protiprávnej činnosti navrhovateľa. Pričom upriamil pozornosť na to, že nie je verejne činnou osobou. Mal za to, že v súčasnosti neexistuje žiadny legitímny dôvod, ktorý by ospravedlňoval predlžovanie súčasného stavu veci, nakoľko ďalším zverejnením článku a videa nielenže pokračuje protiprávny stav, ale navrhovateľovi sa aj zväčšuje zásah do občianskej cti a to každým dňom, po ktoré je článok a video zverejnené na sociálnych sieťach, vždy pod názvom odporcu. Keďže odporca na základe žiadosti navrhovateľa o odstránenie resp. výmaz článku doposiaľ predmetný článok, video neodstránil mal za to, že je nevyhnutné nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby zabrániť, aby mu vznikala ďalšia ujma.

20. Z citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia predstavuje síce zjednodušený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o to však viac vyžaduje na navrhovateľovi, aby všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov popísal a uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko neosvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov je jedným zo základných dôvodov na to, aby súd zjavne neodôvodnenému nároku neposkytol požadovanú ochranu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie zdôvodnil tým, že nemal za preukázaný zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania vychádzajúc zob skutkového stavu a právneho posúdenia, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil ním tvrdený zásah do osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.

21. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že mu súd svojim rozhodnutím neposkytol ochranu, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľ zásah do osobnostných práv odvodzoval od toho, že odporca v článku „G. H. O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S. uviedol, že v roku 2009 prebehol netransparentný výber firiem organizovaný štátnou akciovkou SEPS na prevádzkovanie solárnych elektrární, pričom tejto netransparentnej súťaže sa mal zúčastniť aj on. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok odvolateľa je potrebné vzhliadnuť na to, že predmetný článok odporcu v rozsahu 20 strán sa zaoberá nasledovnými témami : „.A. S. W. za Z. I. R. I. Z. S. D. X. U.?, G. P. R. H. A.?, Z. G. Z.Á. I. Z. D. A. Z. P. M. N., V. G. Z. G. D. D.?, G. Š. R. Z. I. Z. Z. P. S., Č. D. A.É. A., G. T. M. N. Ú. D. T. I.?, G. Z. W. S. I. V. M. N., G. O. Z. P. S., M. Š., Č.L. Z. M. O., V. Y. Š. R. A. Z. I., R. A. A. L. Ď. A. R. I. T. V. R. L. S. na Ú. A.“. Z uvedeného vyplýva, že odporca v predmetnom článku nastoliť viacero súvisiacich tém, ktoré vyplynuli z rozhodnutia štátu z roku 2009, od kedy štát zaviedol licencie na solárne elektrárne a v stanovenom rozsahu garantoval výrobcom elektriny z fotovoltických elektrární trhovú cenu elektriny. V predmetnom článku odporca jasne vyslovil, že netransparentné výberové konanie zorganizovala štátna akciovka SEPS, nie samotný navrhovateľ, ktorý sa tejto verejnej súťaže len zúčastnil. Pričom konštatácia odporcu „. S. F. XXXX D. H., F., Z.

V. W.R. Ú. Ž. na S. F., S. W., Ž. L. P. S. W. X.“ jednak vychádzala z informácií časopisu Trend a použitie slova „vzbudzovala dojem“ neznamenalo označenie navrhovateľa „ako jedného z oligarchov zjavne vopred informovaných“. Informáciu o tom, že medzi firmami, ktoré vo výzve uspeli, bola aj firma navrhovateľa, samotný navrhovateľ nespochybnil, čiže je pravdivou, preto jej uvedenie v kontexte s obsahom článku nie je možné ani považovať za difamačné. Ostatne informácie o podnikateľských aktivitách navrhovateľa uvedené v predmetnom článku vychádzali z verejne dostupných databáz, tak ako i informácie týkajúce sa ostatných firiem uchádzajúcich sa o licenciu a následné dotácie zo strany štátu. Za podsúvanie ničím nepodložených spojitostí navrhovateľa s inými podnikateľmi nemožno považovať naznačenie kapitálového prepojenie medzi navrhovateľom a inými podnikateľmi v danej oblasti, keďže v predmetnom článku odporca odkázal na zdroje, z ktorých čerpal, jednalo sa o verejne prístupné databázy, a to „orsr.sk, jusdice.cz, finstat.sk, avantfunds.cz, URSO, ICJK“. Uvedenie verejne prístupných informácii o osobe navrhovateľa a iných podnikateľských subjektoch podnikajúcich v rovnakej príp. podobnej oblasti, tak nemožno považovať za zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Rovnako je z obsahu predmetného článku nad všetky pochybností zrejmé, že dobu a cenu výkupu solárnej energie stanovil štát... „. W. S. Ú. X. S. F. XXXX B. S. S. Y. na XX F. W. .....“. Prijatie argumentácie navrhovateľa, že účelom predmetného článku bola jeho dehonestácia v očiach čitateľov, by viedlo k záveru, že už len samotná úvaha o použití verejných financií príp. navodenie polemiky o témach čerpania verejných zdrojov v spojení s naznačením prepojenia záujmových skupín, by znamenala zásah do práv tam označených osôb. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že za zásah do osobnostných práv je potrebné považovať aj zverejnenie jeho obrazovej snímky bez jeho súhlasu, je potrebné upriamiť pozornosť, že snímka navrhovateľa sa v predmetnom článku nachádzal len 2x, a to v logu článku a pri naznačení majetkových prepojení, pričom obe fotografie zachytávajú osobu navrhovateľa, bez akéhokoľvek náznaku dehonestácie, so zámerom čitateľom ozrejmiť o akú osobu sa konkrétne jedná. Pričom snímky navrhovateľa podobného formátu sú rovnako prístupné aj na internetových prehliadačoch. Z obsahu celého predmetného článku je zrejmým, že odporca ním mienil vyvinúť tlak na verejnú diskusiu o podpore a ďalšom financovaní solárnej energie, kedy za účelom poskytnutia získaných informácií uviedol údaje i o osobe navrhovateľa. Informovanie verejnosti o tom, že navrhovateľ vlastnil alebo spoluvlastnil spoločnosti, ktoré licenciu na solárne elektrárne v roku 2009 od SEPS dostali, že za roky 2012 až 2020 tieto tri elektrárne A. W. Z.e, utŕžili <https://www.urso.gov.sk/zoznam-vyrobcov-s-doplatkom- za-uplynule-roky/> podľa <https://www.urso.gov.sk/zoznam-vyrobcov-s-doplatkom-za-uplynule-roky/ >Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na doplatkoch, ktorými štát vyrovnáva rozdiel medzi trhovou a garantovanou cenou vyrobenej energie, spoločne vyše 44,5 milióna eur, ktoré navrhovateľ ani nepoprel, nemožno považovať za zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Tvrdenie navrhovateľa, že predmetný článok vyvolá u čitateľa dojem jeho protispoločenskej aktivity, rovnako neobstoja, nakoľko toto svoje tvrdenie navrhovateľ nepreukázal. Odvolací súd v tejto časti súhlasí s argumentáciou odporcu, že odporca ani nemohol a nemôže objektívne ovplyvniť reakcie čitateľov na predmetný článok. Nakoľko tak navrhovateľ neosvedčil, že predmetným článkom došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv bolo ďalej nadbytočným osobitne sa zaoberať splnením ďalších zákonných predpokladov potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného odvolacie námietky odvolateľa týkajúce sa rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých namietal stručnosť napadnutého uznesenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia upriamil pozornosť na to, že navrhovateľ nevyužil ponuku odporcu na rozhovor, uvedené konštatovanie vzhliadnuc na skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil zásah do jeho osobnostných práv, bolo nadbytočným a bez vplyvu na posúdenie veci, nakoľko bolo výlučne na rozhodnutí navrhovateľa, či považuje za potrebné sa k téme vyjadrovať. V prejednávanej veci tak súd prvej inštancie správne reagoval na podstatné a relevantné navrhovateľom uvádzané tvrdenia, preto rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

22. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odvodzoval od toho, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že neosvedčil zásah odporcu do jeho práv. Preskúmaním napadnutého uznesenia má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne vo veci aplikoval ust. a vyhodnocoval, či navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie posudzujúc návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúc z ust. , správne na zistený skutkový stav aplikoval ust. , ktoré umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nakoľko v danom prípade navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, postupoval súd prvej inštancie správne, keď návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne aplikoval ust. Tlačového zákona, nakoľko tak ako už odvolací súd uviedol v bode 21 rozhodnutia, súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na nesplnení podmienok stanovených v ust. , a na skutkové závery neaplikoval ust. Tlačového zákona. Nakoľko súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nebol dôvod na postup podľa ust. a nasl. , preto konštatáciu súdu prvej inštancie, že i napriek zamietajúcemu rozhodnutiu by sa mohol navrhovateľ za danej situácie domáhať súdnej ochrany, nemožno považovať za uloženie povinnosti navrhovateľovi podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej.

23. Nedôvodnou sa javí i námietka odvolateľa, že dočasnou úpravou pomerov medzi stranami by nedošlo k zásahu do práva odporcu. Za situácie, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, by uloženie povinnosti odporcovi odstrániť predmetný článok bolo neprimeraným zásahom do slobody prejavu odporcu. Pričom v časti uloženia povinnosti odporcovi okamžite odstrániť článok G. H. O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P. N. Č. S.“ z webstránky odporcu, Facebookovej stránky odporcu je potrebné uviesť, že v tejto časti nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť i z dôvodu, že v tejto časti je návrh neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný, a to z dôvodu, že navrhovateľ bližšie nešpecifikoval označenie webstránky odporcu a označenie Facebook stránky odporcu. Vo vzťahu k časti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi okamžite odstrániť video pod názvom “O. A. pre Z. I. V. V. R. D. Ť. P.” z webovej stránky odporcu, facebookovej stránky odporcu a z jeho Youtubu kanála, je potrebné doplniť, že navrhovateľ v tejto časti nepredložil dôkaz o existencie citovaného videa ani o tom, že odporca na uvedených platformách uvedené video uverejnil a rovnako ním podaný návrh v časti označenia webovej a facebookovej stránky odporcu je neurčitým a nevykonateľným.

24. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku I a vo výroku II) ako vecne správne podľa , potvrdil. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , tak, že odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).