Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/258/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu I., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. E., advokátkou v B., proti žalovanej T.,

bývajúcej v B., adresa na doručovanie: H., P., zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom v B.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

a neskôr pod sp. zn. , na dovolania žalovanej proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. októbra 1999 sp. zn. , proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 10. decembra 1999 sp. zn. , a proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2000 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 1999 sp. zn. ,

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie,

2. dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 1999

sp. zn. a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2000 sp. zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 10. marca 1997 č.k. -25 rozhodol, že

žalovanej nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovuje zástupcu pre konanie

z radov advokátov. Uvedené uznesenie napadla žalovaná odvolaním, na odôvodnenie ktorého

uviedla, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti v oboch jej

bodoch.

-2-3 Cdo 258/2007

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. januára 1998 č.k. -95 žalovanej

uložil povinnosť „zdržať sa v budúcnosti hanlivých, nevhodných a nepravdivých výrokov na

adresu žalobcu, ktoré urazili jeho česť, vážnosť a dôstojnosť“. Zároveň jej uložil povinnosť

zaslať do 15 dní žalobcovi písomné ospravedlnenie v tomto znení: „Ospravedlňujem sa za

hanlivé, nevhodné a nepravdivé výroky adresované na Vašu osobu, ktoré urazili Vašu

občiansku česť, vážnosť a dôstojnosť v rodine a spoločnosti, ktoré som predniesla pred Vami

a Vašou priateľkou pri našom osobnom stretnutí 12. septembra 1996 v dome č. 21 na ulici Ľ.,

ako aj za ďalšie podobné výroky prednesené pri ďalších stretnutiach pred tretími osobami,

Vašimi kolegami, priateľmi a známymi“. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 5000 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil

poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalovaná

zasiahla do osobnostných práv žalobcu verbálnymi výrokmi, nadávkami a hrubými výrazmi.

Žalobca sa oprávnene domáha, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na

ochranu jeho osobnosti ( ). Keďže zadosťučinenie podľa §

13 ods. 1 nie je postačujúce preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti, má žalobca tiež právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ). Výšku tejto náhrady,

primeranú zásahu a jeho dôsledkom, určil súd sumou 5000 Sk.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním žalovaná. Po predložení veci na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave žalovaná podaním (doručeným súdu 23. júna 1998) vzniesla

námietku zaujatosti všetkých členov senátu tohto súdu, ktorý mal v odvolacom konaní vec

prejednať a rozhodnúť, lebo jeho predseda JUDr. Anton Mihalovits už v minulosti

prejednával inú vec, ktorej účastníčkou bola, a neetický prístup menovaného sudcu, ako aj

jeho neobjektívnosť a priebeh celého konania ju poškodili. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením zo 16. decembra 1998 sp. zn. rozhodol, že JUDr. Anton

Mihalovits, JUDr. Anna Marošová a JUDr. Ľubor Šebo nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Podaním z 26. februára 1999 (doručeným súdu 8. marca 1999) žalovaná vzniesla námietku

zaujatosti JUDr. Antona Mihalovitsa, ktorú odôvodnila poukazom na priebeh odvolacieho

pojednávania 26. februára 1999, v rámci ktorého podľa jej názoru vyšlo najavo, že súd sa

dostatočne neoboznámil s vecou, menovaný predseda znevážil jej dôstojnosť, správal sa k nej

-3-3 Cdo 258/2007

„dehonestujúco“ (podľa vyjadrenia žalovanej na ňu kričal: „my Vám nebudeme dávať žiadne

odpovede na otázky, to sa spýtajte advokáta!“), na druhej strane bol ale k advokátke

protistrany „ústretový a vľúdny“. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra

1999 sp. zn. rozhodol, že JUDr. Anton Mihalovits nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná dovolanie, ktorým

žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Podaním, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené 3. decembra 1999, žalovaná

znovu namietla zaujatosť členov odvolacieho senátu (JUDr. Antona Mihalovitsa, JUDr. Annu

Marošovú a JUDr. Ľubora Šeba). Poukázala pri tom nielen na priebeh odvolacieho

pojednávania 26. februára 1999 (ktorý v porovnaní s predchádzajúcou námietkou len

podrobnejšie opísala), ale tiež na priebeh a výsledky posúdenia jej opakovaných sťažností

adresovaných vtedajšej predsedníčke Krajského súdu v Bratislave (ktorá mala priznať

opodstatnenosť jej sťažnosti s poznámkou, že „z tohto zistenia vyvodím dôsledky vo vlastnej

kompetencii; za zistené nevhodné správanie predsedu odvolacieho senátu JUDr. Antona

Mihalovitsa voči Vám ako účastníčke konania na pojednávaní dňa 26. februára 1999 sa Vám

v mene štátnej správy krajského súdu ospravedlňujem“), a napokon na skutočnosť, že

JUDr. Anna Marošová a JUDr. Ľubor Šebo zo solidarity so svojím kolegom sa dopustili

klamstva tvrdením, že jeho konanie na uvedenom pojednávaní nebolo arogantné.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 1999 sp. zn. ,

potvrdil tak rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 22. januára 1998 č.k.

-95, ako aj uznesenie tohto súdu z 10. marca 1997 č.k. -25 a žalovanú

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Potvrdzujúce výroky svojho rozsudku

odôvodnil odvolací súd vecnou správnosťou oboch napadnutých rozhodnutí a tiež tým, že

odvolania žalovanej sú neopodstatnené. Tento rozsudok napadla žalovaná dovolaním, ktoré

odôvodnila tým, že odvolací súd zámerne porušil „procesný postup“, keď riadne a včas

podanú námietku zaujatosti vôbec nepredložil na rozhodnutie nadriadenému súdu a vec

prejednal a rozhodol 10. decembra 1999 v jej neprítomnosti, hoci požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu vznesenia novej námietky zaujatosti. Odvolací súd tiež rozhodol na

základe neúplných a nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne posúdil po právnej

stránke. Žiadala zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a aj ním potvrdené rozhodnutie súdu

prvého stupňa.

-4-3 Cdo 258/2007

Okresný súd Bratislava IV uznesením zo 4. apríla 2000 č.k. -194 uložil

žalovanej, aby v lehote 5 dní zaplatila súdny poplatok za odvolanie 2200 Sk. Uvedené

uznesenie napadla žalovaná odvolaním. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. mája 2000

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na jeho

vecnú správnosť. Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním,

v ktorom zopakovala podstatné časti jej skorších tvrdení a vyslovila názor, že pre uloženie

povinnosti zaplatiť tento poplatok neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky.

Vyjadrenie žalobcu k dovolaniam sa v spise nenachádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu,

proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolací súd poznamenáva, že

v dovolacom konaní účastníkov označoval tak, ako to zodpovedá ich pôvodnému procesnému

označeniu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , teda

nie tak, ako ich začal označovať Okresný súd Bratislava IV po podaní dovolaní (pod sp. zn.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

1. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 1999

sp. zn. , , treba uviesť, že prípustnosť dovolania žalovanej v danom

prípade nemožno vyvodiť z , lebo nesmeruje proti rozhodnutiu, ktoré by

vykazovalo znaky rozsudkov, ktoré možno napadnúť dovolaním (nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle , dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor

v zmysle a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd

nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle ). So zreteľom na to by

dovolanie žalovanej mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou v zmysle O vadu

takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

-5-3 Cdo 258/2007

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

vylúčené.

V zmysle (v znení do účinnosti ) sú sudcovia

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. V zmysle

v uvedenom znení mali účastníci právo vyjadriť sa o skutočnostiach, pre

ktoré je sudca vylúčený; tieto skutočnosti boli povinní neodkladne oznámiť súdu, na

opakované oznámenia tých istých skutočností súd ale neprihliadal, ak už o nich rozhodol.

Obsah spisu (viď vyššie opísané podstatné časti priebehu konania) svedčí o tom, že

žalovaná 3. decembra 1999, teda ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej

(10. decembra 1999) vzniesla námietku zaujatosti, ktorá sa len sčasti obsahovo kryla s jej

skoršími námietkami zaujatosti a obsahovala aj také nové tvrdenia a žalovanou novo

namietané skutočnosti a argumenty, ktoré v skorších námietkach zaujatosti neuplatnila. Išlo

jednak o poukázanie na (údajné) výsledky prešetrenia jej sťažnosti predsedníčkou Krajského

súdu v Bratislave (ktorá mala potvrdiť, že správanie predsedu odvolacieho senátu voči nej

bolo nevhodné do tej miery, že voči nemu budú vyvodené dôsledky), jednak o tvrdenie

žalovanej, v zmysle ktorého sa členovia senátu zo solidarity s JUDr. Antonom Mihalovitsom

dopustili klamstva tvrdením, že jeho konanie na odvolacom pojednávaní nebolo arogantné,

a napokon o tvrdenie, že JUDr. Anna Marošová potvrdila určité skutočnosti z pojednávania,

i keď sa ho osobne nezúčastnila. So zreteľom na tieto časti námietky zaujatosti vznesenej

žalovanou 3. decembra 1999 je opodstatnený záver, že tu nešlo len o opakované oznámenia

tých istých skutočností, o ktorých už bolo súdom skôr rozhodnuté. Po vznesení tejto námietky

bolo preto možné zo strany súdu vykonať len úkony, ktoré nezniesli odklad, nie však vec

prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ za tejto procesnej situácie nebola námietka zaujatosti žalovanej

predložená na rozhodnutie nadriadenému súdu, došlo zo strany odvolacieho súdu k procesne

-6-3 Cdo 258/2007

nesprávnemu postupu, ktorým bola žalovanej znemožnená realizácia jej procesného práva

domôcť sa podaním námietky zaujatosti toho, aby nadriadený súd posúdil, či so zreteľom na

ňou uvádzané skutočnosti môžu vznikať pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov,

a aby nadriadený súd rozhodol, či namietaní sudcovia sú alebo nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci. Tento procesne vadný postup odvolacieho súdu

vykazuje znaky odňatia možnosti pred súdom konať v zmysle

Výskyt niektorej z vád uvedených v zakladá v každom prípade prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale tiež

dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo takéto rozhodnutie

nemožno považovať za správne. So zreteľom na uvedenú vadu Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia

a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (

ods. 2 ).

2. Samostatným dovolaním žalovaná napadla uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. októbra 1999 sp. zn. . V danom prípade ale napadla rozhodnutie,

ktoré vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky nie ako súd odvolací, ale ako súd nadriadený

v zmysle Toto dovolanie teda smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

uvedený opravný prostriedok nie je prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

procesne neprípustné dovolanie žalovanej bez ďalšieho odmietol (

v spojení s ).

3. Žalovaná podala osobitné dovolanie aj proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu o súdnom poplatku za odvolanie. Ako už bolo uvedené, dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1

). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( ). Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

-7-3 Cdo 258/2007

). Toto dovolanie žalovanej nesmeruje proti uzneseniu, ktoré vykazuje znaky uznesení

uvedených v a , a preto je procesne neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho z tohto dôvodu bez ďalšieho odmietol podľa ustanovenia

v spojení s

Ako vyplýva z bodu 1. výrokovej časti tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, vec sa v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Keďže ani jeden zo sudcov, ktorých sa týka námietka zaujatosti vznesená žalovanou

3. decembra 1999 (č.l. 140 spisu), už na tomto súde nevykonávajú funkciu sudcu, stala sa

predmetná námietka zaujatosti z hľadiska budúceho rozhodovania odvolacieho súdu

bezpredmetnou, so zreteľom na čo odvolací súd v ďalšom konaní nebude na ňu prihliadať.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: