Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-65-2003.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/65/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci navrhovateľky: I. Š., O. Z. Č.. XXX, P., proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78,-€ s prísl. a iné, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 73,03,-€ z a s t a v u j e.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2003, doplneným podaním doručeným 31.3.2004 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu k úhrade nemajetkovej ujmy 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78,-€ a tiež majetkovej ujmy vo výške 15.000,- Sk, t.j. 497,91,-€ s príslušen-stvom a náhrady trov konania, to všetko titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup.
Svoj návrh odôvodnila tým, že 22.10.1996 podal voči nej Igor Malinovský žalobu vo veci ochrany osobnosti, ktorá sa prejednávala na Okresnom súde Bratislava IV v konaní sp. zn. 6C 619/96, pred zákonným sudcom JUDr. Jančovičom. Uvedený sudca porušil jej práva tým, že v rozpore so zákonom nevyniesol rozsudok vo veci v rozpore so zákonom do 1 roka od podania žaloby, zámerne, ako to vyplýva zo spisu, robil prieťahy v konaní, toleroval neprítomnosť/ignorovanie výziev svedkov navrhovateľa, ktorí sa na súd včas nedostavili a celkovo šlo o vykonštruovaný proces a krivé svedecké výpovede. Na Krajskom súde v Bra-tislave sa domáhala aj zrušenia rozsudku, ktorý sudca vyniesol v jej neprospech, kde vec rozhodoval sudca Mihalovits, avšak ten taktiež nezákonne prvostupňový rozsudok potvrdil rozhodnutím 20Co 156/98, 20Co 173/98-147. Postup súdu prvého stupňa je v rozpore s prá-vom, ktoré jej zaručuje Ústava SR, ako aj Dohovory o ľudských právach, spôsobuje jej traumu, drží ju v neistote a psychickom napätí. Vo veci podala aj žalobu vedenú pod sp. zn. 17C 117/03, avšak tam namieta nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní proti rozsudku 6C 619/96, v tomto konaní sa domáha nesprávneho úrad-ného postupu v konaní prvostupňového súdu. Sudca Jančovič konal v prospech navrhovateľa, napomáhal svedkom pri výpovedi, nechal sa ovplyvniť advokátkou protistrany, sprístupnil spis agentovi Štb P.. S., ktorý bol angažovaný v helsinskom výbore ako bezplatný právny poradca pre obete režimu a to bez jej súhlasu.
Na pojednávaní navrhovateľka špecifikovala, že to čo žaluje v konaní je, že sudca Jančovič nerozhodol v zmysle zákona do 1 roka ako mu predpisoval vtedy platný zákon, keď návrh bol podaný 22.10.1996 a rozsudok bol vyhlásený až 22.1.1998. Týmto postupom došlo k zásahu do jej práv a to práva na
spravodlivý proces v zmysle Ústavy SR, ako aj práva v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo celé spôsobilo, že sa psychicky zrútila, rozpadol sa jej imunitný systém a bola aj finančne na dne, pričom od r. 2001 bola uznaná invalidnou pre syndróm chronickej únavy. Nárok nemôže byť premlčaný, lebo konanie kontinuálne pokračovalo odvolacím a ne-skôr aj dovolacím konaním. Konanie jej spôsobilo vážne problémy, zháňala právne rady, mala a má pocit bezmocnosti, bola ponižovaná zo strany súdu. Výšku ujmy odvodzuje od toho, že ide o hrubé porušenie jej práv. Už len to samotné úmyselné porušenie by malo byť dostatoč-ným dôvodom na jej priznanie. O výške škody sa dozvedala priebežne počas celého konania. Majetková ujma predstavuje náklady cestovného na pojednávania až po dovolacie konanie, vrátane dovolania, náklady na vyhotovenie fotokópií materiálov, ktoré predkladala na súde, súdny poplatok za podanie odvolania voči prvostupňovému rozsudku 6C 619/96. O tejto škode sa dozvedela odkedy bolo podávané odvolanie. O príslušnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovovalo ročnú lehotu na rozhodnutie v uvedenom spore sa dozvedela až keď sa riešilo dovolacie konanie. Potvrdila tiež, že súdny poplatok za odvolacie konanie si uplatnila aj v konaní 17C 117/2003 a túto si uplatňuje, keďže v konaní 17C jej priznaná táto suma nebola.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada, aby súd konanie zastavil, keďže návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 10.7.2003 pod sp. zn. 17C 117/03 si uplatňuje navrhovateľka z rovnakého titulu sumu 200.000,- Sk.
Na pojednávaní odporca doplnil svoje vyjadrenie keď uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 17C 117/03, predmetom ktorého bol len postup Krajského súdu v Bratislave a nie postup Okresného súdu Bratislava IV, nevznáša už námietku litispen-dencie, navrhovateľka ale nepreukázala základné podmienky na priznanie nároku. Vzniesol aj námietku premlčania, keďže lehota na uplatnenie nároku začala plynúť deň po uplynutí ročnej lehoty od podania návrhu, t.j. 23.10.1997 a teda svoj nárok si menovaná mohla uplatniť do 23.10.2000, pričom návrh vo veci podala až v r. 2003. Taktiež poukázal na to, že zákon č. 58/1969 Zb. nepozná náhradu nemajetkovej ujmy a preto žiadal návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedeným výsluchom navrhovateľky, vyja-drením sa odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi a to: spisom Okresného súdu Brati-slava IV sp. zn. 6C 619/96, spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C 117/2003, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Mariánom Jančovičom vo veci navrho-vateľa H. Q. proti odporkyni I. Š., na základe návrhu zo dňa 22.10. 1996, v konaní o ochranu osobnosti, rozsudkom č.k. 6C 619/96-95 zo dňa 22.1.1998, uložil odporkyni povinnosť zdržať sa hanlivých, nevhodných a nepravdivých výrokov na adresu ža-lobcu, uložil jej zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenia a uhradiť mu nemajetkovú ujmu 5.000,-Sk a náhradu trov konania. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Na základe odvolania od-porkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 1999 sp. zn. 20Co 156/98, 20Co 173/98 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave napadla odporkyňa dovolaním a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 29.4.2008 v konaní vedenom pod spisovou značkou 3 Cdo 258/2007, 3 Cdo 63/2008 zrušil uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesnej chyby pre neriešenie námietky zaujatosti v odvolacom konaní. Po opätovnom pre-jednaní vec Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 14Co 327/2008-333 zo dňa 17.3.2009 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV potvrdil a zaviazal odporkyňu k náhrade trov. Dňa 5.8.2010 Najvyšší súd SR uznesením 3Cdo 125/2010 odmietol dovolanie odporkyne. Uzne-senie nadobudlo právoplatnosť 29.9.2010.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C 117/2003 vyplýva, že navrhovateľka dňa 10.7. 2003 podala žalobu proti SR - MS SR o náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní 20Co 156/98, 20Co 173/98, t.j. v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 619/96. V konaní sa voči od-porcovi domáhala nemajetkovej ujmy 200.000,- Sk, pričom podaním z 12.8.2003 si uplatnila aj majetkovú ujmu 15.700,- Sk, ktorú tvorili: 2.200,- Sk ako poplatok za odvolacie konanie, 1.970,- Sk náhrada trov odvolacieho konania, 5.000,- Sk nemajetková ujma vyplatená navrho-vateľovi, 6.530,- Sk náhrada trov konania advokátke navrhovateľa a podaním zo 6.2.2004 rozšírila uplatnenú majetkovú ujmu o čiastku 410,90,- Sk, predstavujúcu náklady na fotokópie
k žalobe, kazety a batérie do diktafónu a pásku do písacieho stroja. Súd rozsudkom č.k. 17C 117/03-61 z 28.4.2004 návrh v celom rozsahu zamietol, pričom právoplatnosť nadobudol roz-sudok dňom 22.6.2004.
Navrhovateľka v priebehu konania navrhla doplniť dokazovanie vypočutím ňou vyho-tovených zvukových záznamov z pojednávaní v konaní Okresného súdu Bratislava IV 6C 619/96 na porovnanie s obsahom zápisníc, ako aj obsahom jej zdravotnej dokumentácie a fo-tografiami, kto sa v predmetnom byte, ktorý bol uvedený v konaní 6C 619/96 naozaj schádzal, keď tam navrhovateľ v uvedenom konaní v rozhodnom čase ani nebýval. Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka špecifikovala na pojednávaní, že predmetom žaloby je nedo-držanie ročnej lehoty na rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C 619/96, vyhodnotil uvedené návrhy na doplnenie dokazovania ako nedôvodné a keďže ich vykonanie nebolo potrebné na rozhodnutie súdu vo veci samej, aj s poukazom na zásadu účelnosti a rýchlosti konania tieto zamietol.
Podľa § 200i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného v čase podania návrhu v konaní 6C 619/96, súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby.
Podľa § 27 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného od 1.7.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími pred-pismi.
Podľa § 1 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, veta prvá, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").
Podľa § 1 ods. 2 z. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občian-skom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Podľa § 18 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plne-nia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 ne-správnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnenia.
Podľa § 22 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa pre-mlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatne-nie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upus-tilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v pe-niazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislos-tiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť.
Navrhovateľka si uplatnila nárok z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní 6C 619/96, kde za nesprávny úradný postup označila skutočnosť, že v danom prípade šlo o spor o ochranu osobnosti, kde mal sudca súdu 1. stupňa rozhodnúť do 1. roka od podania žaloby, čo neurobil. V konaní si navrhovateľka uplatnila nemajetkovú ujmu a taktiež ujmu majetkovú, ktorú na pojednávaniach 11.3.2008 a 9.10.2012 špecifikovala tak, že táto spočíva v nákladoch na cestovné na pojednávania až po dovolacie konanie, nákla-doch za vyhotovenie fotokópií materiálov, ktoré v konaní predkladala a súdny poplatok za odvolacie konanie voči rozsudku 6C 619/96.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejed-návať znova.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C 117/2003 súd zistil, že navrhovateľka si v pred-metnom konaní uplatnila voči rovnakému odporcovi zhodný nárok v časti majetkovej ujmy a to za súdny poplatok za odvolacie konanie voči rozsudku 6C 619/96 v sume 2.200,- Sk, t.j. 73,03,-€. Keďže konanie 17C 117/2003 bolo skončené 22.6.2004 právoplatným rozsudkom, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol, ide o prekážku veci rozhodnutej v zmysle uvede-ného § 159 ods. 3 O.s.p. a preto súd konanie v tejto časti uplatneného súdneho poplatku za odvolacie konanie zastavil.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v konaní 6C 619/96 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV išlo o konanie o ochranu osobnosti, kde bola v zmysle § 200 i ods. 4 O.s.p. povinnosť súdu rozhodnúť do 1. roka od podania žaloby, pričom žaloba bola v uvedenom konaní podaná dňa 22.10.1996 a súd rozhodol rozsudkom č.k. 6C 619/96-95 dňa 22.1.1998.
Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania keď uviedol, že premlčacia doba za-čala plynúť nasledovný deň po uplynutí jedného roka od podania žaloby v konaní 6C 619/96 a zároveň namietol, že podľa z.č. 58/1969 Zb. nie je možné priznať nemajetkovú ujmu.
K uplatnenému nároku súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného § 27 ods. 2 z.č. 514/ 2003 Z.z. je potrebné na nárok navrhovateľky aplikovať z.č. 58/1969, keďže k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava IV došlo pred 1.7.2004, kedy nadobudol účin-nosť z.č. 514/2003 Z.z.
Čo sa týka uplatneného majetkového nároku, podľa § 22 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. uve-dený zákon stanovuje premlčaciu dobu na 3 roky, pričom súd ustálil, že premlčacia doba na uplatnenie uvedeného nároku navrhovateľke začala plynúť od nasledujúceho dňa po rozhod-nutí prvostupňového súdu v konaní 6C 619/96, t.j. od 23.1.1998, keď navrhovateľka síce už od nasledujúceho dňa po uplynutí
jednoročnej lehoty po podaní návrhu v uvedenej veci mohla vedieť, že došlo k predmetnému nesprávnemu úradnému postupu, avšak až vydaním rozhod-nutia prvostupňového súdu vo veci jej už bola známa aj výška škody, keďže túto si uplatňuje za nesprávny úradný postup súdu 1. stupňa. Navrhovateľka návrh vo veci podala dňa 15.4. 2003, teda už po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 23.1.2001, preto súd vyhodnotil námietku premlčania nároku v časti majetkovej škody zo strany odporcu za opod-statnenú. Obrana navrhovateľky, že o povinnosti súdu rozhodnúť do jedného roka sa dozve-dela až dodatočne je podľa názoru súdu nedôvodná, nakoľko uvedené ustanovenie platilo v zákone už v čase podania návrhu v konaní 6C 619/96 a v zmysle vyššie cit. § 200 i O.s.p. o tomto súd nemal povinnosť účastníka poučovať. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľke náhradu majetkovej škody nepriznal.
Navrhovateľka si taktiež uplatnila aj nárok na nemajetkovú ujmu za predmetný ne-správny úradný postup. K tejto súd uvádza, že zákon č. 58/1969 Zb. neupravuje priznanie nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup, avšak podľa § 20 tohto zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákon-níkom. Keďže odporca vzniesol vyššie uvedenú námietku premlčania, súd sa zaoberal jej dôvodnosťou aj v časti nemajetkovej ujmy, pričom konštatuje, že ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, finančná náhrada za zásah do ochrany osobnosti je majetkovým nárokom, ktorý sa premlčuje, pričom Občiansky zákonník v § 101 taktiež stanovuje trojročnú premlčaciu dobu nároku, ktorej plynutie súd ustálil zhodne ako pri majetkovej škode uplatnenej navrhova-teľkou a preto aj túto časť nároku súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil ako premlčanú a návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa uvedených ustanovení, keď k zastaveniu ko-nania v časti 73,03,- € z dôvodu prekážky veci už rozhodnutej nedošlo v dôsledku správania odporcu, ktorému tak vznikol v tejto časti nárok na náhradu trov a v ostatnej časti návrhu bol odporca plne úspešný, avšak tomuto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si ju neuplatnil a žiadne jeho trovy nevyplynuli ani zo súdneho spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona