Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/125/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. M., bývajúceho v B., proti

žalovanej T. Š., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v L., o ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. januára 1998 č.k. -95 uložil

žalovanej povinnosť zdržať sa v budúcnosti hanlivých, nevhodných a nepravdivých výrokov na

adresu žalobcu, ktoré urazili jeho česť, vážnosť a dôstojnosť. Žalovanej súd zároveň uložil

povinnosť zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie v znení uvedenom vo výrokovej časti

predmetného rozsudku a uložil jej aj povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej

ujmy 5 000 Sk. Vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 6 530 Sk. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé,

že súd tak rozhodol, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná

prostredníctvom hrubých urážok, v rozpore s , opakovane zasiahla

do občianskej cti a dôstojnosti žalobcu. Keďže zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka nepovažoval súd prvého stupňa za postačujúce preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti, žalobcovi priznal právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ). Výšku tejto náhrady,

primeranú zásahu a jeho dôsledkom, určil súd sumou 5 000 Sk.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. decembra 1999, sp. zn.

, sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 970 Sk. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, pretože dospel k záveru, že súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu veci a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, tak v časti ochrany osobnosti ako

aj náhrady nemajetkovej ujmy. O povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania

žalovanému, odvolací súd rozhodol podľa

Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29. apríla 2008,

sp. zn. , sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 10. decembra 1999 sp. zn. , sp. zn. a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku dovolacieho súdu je zrejmé, že dovolaním

napadnutý rozsudok súd zrušil preto, že odvolací súd po podaní námietky zaujatosti žalovanou

nepredložil námietku zaujatosti nadriadenému súdu, čím znemožnil realizáciu procesného práva

žalovanej, aby nadriadený súd posúdil, či v prípade namietaných sudcov sú alebo nie sú dané

dôvody pre ich vylúčenie z konania a rozhodovania danej veci. V dôsledku tohto procesne

nesprávneho postupu odvolací súd zaťažil odvolacie konanie vadou podľa

V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. marca 2009 sp. zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 22. januára 1998 č.k.

-95 napadnutý žalovanou odvolaním a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 181,04 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že

odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny, pretože vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že žalovaná sa voči žalobcovi verejne a opakovane dopustila

hrubo urážlivého a vulgárneho konania, ktoré bolo objektívne spôsobilé znížiť jeho vážnosť

a česť tak v spoločnosti ako aj pracovnom prostredí. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol

podľa

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním a namietala, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá má následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p). Ďalej uviedla, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádza

z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôkazov, ktoré odvolací súd nesprávne

vyhodnotil. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zmenil, žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

pretože dovolaním možno napadnúť, nie akékoľvek právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,

ale iba také rozhodnutie, voči ktorému podanie dovolania pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ). Nejde ani o rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil svoj

právny názor ( ). Odvolací súd tiež výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že je

dovolanie prípustné a ani súd prvého stupňa vo výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). Rozsudok napadnutý dovolaním

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania

žalovanej z ustanovení až 3 nevyplýva.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné podľa ,

dovolací súd ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z ustanovenia § 237

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ustanovenie stanovuje tzv. vady zmätočnosti konania a nemá žiadne obmedzenia vo

výpočte právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania;

ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

Žalovaná vady konania podľa nenamietala. Dovolací súd po preskúmaní

spisu dospel k záveru, že konanie na súdoch nižších stupňov nevykazuje znaky žiadnej z vád

vymenovaných v tomto ustanovení. Prípustnosť dovolania žalovanej preto nevyplýva ani z § 237

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnom aplikovaní práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd aplikoval nesprávny (nenáležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny (náležitý) právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie ( ); samotné (prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci ale nie je procesnou vadou konania v zmysle I keby (prípadne)

rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladalo by to

prípustnosť dovolania žalovanej podľa

Žalovanou tvrdená nedostatočnosť skutkových zistení a nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov, môže mať (v prípade ich opodstatnenosti) dopad na vecnú správnosť

rozhodnutia, avšak ani skutočnosť, že by súdy z takýchto skutkových zistení (prípadne)

vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani nezakladá

prípustnosť dovolania žalovanej podľa tohto ustanovenia.

Keďže prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním

napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom

konaní nepodal návrh na priznanie náhrady týchto trov ( v spojení s

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková