Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
95f/372087.f5979a.pdf
PDF · 108.69 KB
No categories available
3Cdo/258/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 258/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., bývajúceho v S., proti
žalovaným 1/ M., bývajúcej v N., 2/ I., bývajúcemu v N., 3/ B., bývajúcej v N., 4/ P.,
bývajúcemu v P., o zaplatenia 497,90 € (15 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 15 C 174/2006, na dovolanie žalovaných 1/ až 4/ zastúpených JUDr. I.,
advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2008 sp. zn.
5 Co 67/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 14. decembra 2006 č.k. 15 C 174/2006-44 zaviazal
žalovaného I., aby žalobcovi zaplatil do 3 dní sumu 15 000 Sk spolu s 12,5 % ročným úrokom
z omeškania od 13. októbra 2003 do zaplatenia a v rovnakej lehote tiež náhradu trov konania.
Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že I. spáchal
trestný čin sprenevery (§ 248 ods. 1 a 2 Trestného zákona) tým, že nevrátil žalobcovi ním
zaplatený preddavok vo výške 15 000 Sk v zmysle zmluvy o dielo z 18. júna 2003, avšak
dielo podľa tejto zmluvy nevytvoril. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým
žalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný I. (§ 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Priznanie úroku z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 a § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
-2-3 Cdo 258/2008
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalovaný I., ktorý ale v priebehu
odvolacieho konania (15. júla 2007) zomrel. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. apríla 2008
sp. zn. 5 Co 67/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaných 1/ až
4/ zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 15 000 Sk spolu s 12,5 % ročným úrokom
z omeškania od 13. októbra 2003 do zaplatenia a v rovnakej lehote tiež náhradu trov konania.
Odvolací súd považoval žalobu za opodstatnenú, lebo žalobcovi vznikla škoda vo výške
15 000 Sk; na tom nič nemení, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, i keď správne mal aplikovať § 351 ods. 1 a 2 a § 373 Obchodného
zákonníka. Odvolací súd uviedol, že hlavným dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa bolo, že pôvodne žalovaný I. zomrel, pričom jeho smrťou žalovaní 1/ až 4/ ako dedičia
vstúpili do jeho práv a povinností (§ 460 a § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 4/ dovolanie
s odôvodnením, že im v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o súdnych sporoch I., a preto po doručení
predvolania na odvolacie pojednávanie, v ktorom nebolo špecifikované ich procesné
postavenie, „nevediac nič o tejto záležitosti na toto pojednávanie nešli, nakoľko súd im ich
povinnú účasť nestanovil“. Na ich prekvapenie im potom bol doručený dovolaním napadnutý
rozsudok, v ktorom boli označení za žalovaných 1/ až 4/. Až z odôvodnenia tohto rozsudku sa
dozvedeli, o akú vec išlo. Podľa názoru dovolateľov rozhodol odvolací súd predčasne bez
toho, aby bolo potvrdené, či vôbec niektorý z nich a tiež v akom rozsahu nadobudol
konkrétny podiel z dedičstva po I.. Odvolací súd mal správne konanie uznesením, proti
ktorému by bolo prípustné odvolanie, prerušiť (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a vyčkať na výsledok konania o dedičstve. Namietli tiež, že v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
-3-3 Cdo 258/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna
úprava jeho prípustnosti. Keďže každé konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku má
vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu správnosti rozhodnutia súdu nižšieho
stupňa je obmedzený zákonom taxatívne ustanovenými predpokladmi prípustnosti takéhoto
konania. Z tohto dôvodu možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd
môže uskutočniť dovolací prieskum len v prípade dovolania, ktoré je procesne prípustné. Ak
dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa obmedzí len na konštatovanie procesnej
neprípustnosti tohto mimoriadneho dovolania a vysvetlenie, z akého dôvodu nie je dovolanie
prípustné; v takom prípade však nemá procesnú možnosť pristúpiť k posúdeniu správnosti
právnych záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podmienky
prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 237
Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne závažných
procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu)
odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté
-4-3 Cdo 258/2008
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo
veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Treba ale zdôrazniť, že v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. (v znení
účinnom v čase podania dovolania žalovaných) dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy
je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
má vo vzťahu k odsekom 1/ až 3/ povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich;
vyjadruje zámer zákona, aby určité rozhodnutia (so zreteľom na špecifiká predmetu konania)
neboli v dovolacom konaní prejednávané. V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 5 O.s.p. je
v dôsledku toho zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom
uvedeným v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 15 000 Sk (na príslušenstvo sa neprihliada).
Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby (15. februára 2006) predstavovala 6 900 Sk
(viď § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 428/2005 Z.z.), jej trojnásobok 20 700 Sk. Dovolanie
žalovaných teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (15 000 Sk < 3 x 6 900 Sk). Na danú vec sa
preto vzťahuje § 238 ods. 5 O.s.p. (v znení účinnom v čase podania dovolania), v zmysle
ktorého je prípustnosť dovolania vylúčená.
So zreteľom na uvedené by prípustnosť dovolania žalovaných zakladala len procesná vada
konania v zmysle § 237 O.s.p. Dovolatelia vadu konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, d/, e/
a g/ O.s.p. netvrdili a procesná vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto ustanovení nevyplýva.
-5-3 Cdo 258/2008
Žalovaní namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu
poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva.
K tej časti dovolania, v ktorej žalovaní poukazujú na spôsob ich predvolania na odvolacie
pojednávanie, dovolací súd uvádza, že v súlade s § 115 ods. 1 O.s.p. súd nariaďuje na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvoláva účastníkov (žalobcu a žalovaného)
a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná (napr. svedkov, znalcov, tlmočníkov). Účastníci
v dovolaní potvrdili, že im bolo doručené predvolanie na pojednávanie pred odvolacím
súdom, avšak „nevediac nič o tejto záležitosti na pojednávanie nešli, nakoľko súd im ich
povinnú účasť nestanovil“. Skutočnosť, že predvolanie doručené žalovaným nešpecifikovalo
ich procesné postavenie (viď č.l. 72 spisu), nemôže mať za následok odňatie možnosti
žalovaných pred súdom konať. Doručením predvolania odvolací súd s dostatočným časovým
predstihom (§ 115 ods. 2 O.s.p.) oboznámil účastníkov konania o nariadenom pojednávaní
a vytvoril im procesnú možnosť zúčastniť sa odvolacieho pojednávania a na ňom realizovať
svoje procesné oprávnenia. Pokiaľ žalovaní túto možnosť nevyužili, nemožno odvolaciemu
súdu vytýkať, že v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti
(o možnosti takéhoto postupu súdu boli v predvolaní poučení). V zmysle uvedeného
ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy. Súd účasť na pojednávaní neukladá predvolaným účastníkom ako
povinnosť (s výnimkou vyplývajúcou z § 131 ods. 1 O.s.p., keď nariadil ako dôkaz výsluch
účastníka).
Žalovaní ďalej na odôvodnenie ich námietky o odňatí možnosti pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) uviedli, že odvolací súd rozhodol predčasne bez toho, aby bolo ujasnené, kto
z nich je právnym nástupcom I., a že v súlade so zákonom mal konanie prerušiť až do
ukončenia konania o dedičstve (dovolatelia poukázali na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V súvislosti s touto námietkou dovolací súd poukazuje na to, že
-6-3 Cdo 258/2008
v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. súd preruší konanie najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec
a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí
konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo
skôr. Smrť účastníka konania je tu právnou skutočnosťou, na ktorú musí súd vziať zreteľ. Ak
ide o takú vec, pri ktorej smrť účastníka konania nebráni pokračovaniu v konaní, súd
z úradnej povinnosti zistí, kto vstúpil po zomrelom účastníkovi do práv a povinností, o ktoré
išlo v konaní. Ak v priebehu súdneho konania zomrie účastník konania, stávajú sa jeho
procesnými nástupcami v tomto konaní dedičia zomrelého účastníka konania. Teória aj súdna
prax v tejto súvislosti hovoria o tzv. procesnom nástupníctve v prípade univerzálnej sukcesie.
Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). V čase od
smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve majú dedičia v tých v sporoch s inými osobami,
ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva, postavenie nerozlučných
spoločníkov. Pre úvahu súdu, či v takomto prípade treba konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3
O.s.p., je rozhodujúca povaha prejednávanej veci a tiež to, či pripúšťa, aby sa s dedičmi
pokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. O prípad, kedy súd môže v konaní
pokračovať, ide vtedy, keď sú v konaní dostatočne zabezpečené procesné práva všetkých
dedičov poručiteľa a možno posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti (napr. podľa § 470
Občianskeho zákonníka). Predmetná úvaha ale prislúcha súdu konajúcemu v tej - ktorej veci.
Dovolací súd je oprávnený pristúpiť k posúdeniu správnosti takejto úvahy súdu nižšieho
stupňa len ak mu pre to bola vytvorená procesná možnosť zákonu zodpovedajúcim spôsobom
– podaním procesne prípustného dovolania. Prípadná nesprávnosť úvahy súdu nižšieho stupňa
o neexistencii dôvodu pre zastavenie konania podľa § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. ale sama o sebe
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá. Pokiaľ teda odvolací súd aj
eventuálne nevyriešil správne otázku právneho nástupníctva žalovaných po zomrelom
žalovanom I. (dovolací súd správnosť jeho riešenia tejto otázky nepreskúmaval) a procesné
právne postavenie priznal prípadne aj tomu z nich, kto v zmysle rozhodnutia o dedičstve
nenadobudol dedičstvo po tomto poručiteľovi, neznemožnil žiadnemu žalovanému realizáciu
niektorého procesného oprávnenia účastníka občianskoprávneho konania a neodňal žiadnemu
z nich možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dovolatelia napokon namietli, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237
písm. c/ O.s.p. Túto námietku bližšie nevysvetlili ani skutkovo nevymedzili. Dovolací súd za
tohto stavu nemá možnosť bližšie sa vyjadriť k opodstatnenosti tejto námietky, a preto len
konštatuje, že o vadu uvedenej povahy ide vtedy, keď účastník konania nemal procesnú
-7-3 Cdo 258/2008
spôsobilosť (spôsobilosť pred súdom ako účastník samostatne konať) a nebol riadne
zastúpený. Z námietky žalovaných nie je zrejmé, koho považujú za účastníka, ktorý nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; existencia nimi tvrdenej procesnej vady
konania ale zo spisu nevyplýva.
Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania
žalovaných proti výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej nevyplýva ani
Treba dodať, že pokiaľ dovolatelia napadli aj výrok rozsudku o trovách konania, má
rozhodnutie odvolacieho súdu charakter uznesenia napriek tomu, že je súčasťou rozsudku.
Tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci
samej súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia
odvolacieho súdu o trovách konania posudzoval dovolací súd prípustnosť dovolania proti
nemu smerujúceho podľa ustanovení vymedzujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu.
Prípustnosť dovolania proti uzneseniu o trovách konania je však vylúčená ustanovením § 239
ods. 3 O.s.p.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.
-8-3 Cdo 258/2008
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková