Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/258/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., bývajúceho v S., proti

žalovaným 1/ M., bývajúcej v N., 2/ I., bývajúcemu v N., 3/ B., bývajúcej v N., 4/ P.,

bývajúcemu v P., o zaplatenia 497,90 € (15 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/ až 4/ zastúpených JUDr. I.,

advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 14. decembra 2006 č.k. -44 zaviazal

žalovaného I., aby žalobcovi zaplatil do 3 dní sumu 15 000 Sk spolu s 12,5 % ročným úrokom

z omeškania od 13. októbra 2003 do zaplatenia a v rovnakej lehote tiež náhradu trov konania.

Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že I. spáchal

trestný čin sprenevery ( a ) tým, že nevrátil žalobcovi ním

zaplatený preddavok vo výške 15 000 Sk v zmysle zmluvy o dielo z 18. júna 2003, avšak

dielo podľa tejto zmluvy nevytvoril. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým

žalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný I. (§ 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Priznanie úroku z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a a nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré

-2-3 Cdo 258/2008

ustanovenia . Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

ods. 1

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalovaný I., ktorý ale v priebehu

odvolacieho konania (15. júla 2007) zomrel. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 28. apríla 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaných 1/ až

4/ zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 15 000 Sk spolu s 12,5 % ročným úrokom

z omeškania od 13. októbra 2003 do zaplatenia a v rovnakej lehote tiež náhradu trov konania.

Odvolací súd považoval žalobu za opodstatnenú, lebo žalobcovi vznikla škoda vo výške

15 000 Sk; na tom nič nemení, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil podľa § 420 ods. 1

, i keď správne mal aplikovať a a Obchodného

zákonníka. Odvolací súd uviedol, že hlavným dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvého

stupňa bolo, že pôvodne žalovaný I. zomrel, pričom jeho smrťou žalovaní 1/ až 4/ ako dedičia

vstúpili do jeho práv a povinností ( a ).

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na a v spojení

s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 4/ dovolanie

s odôvodnením, že im v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o súdnych sporoch I., a preto po doručení

predvolania na odvolacie pojednávanie, v ktorom nebolo špecifikované ich procesné

postavenie, „nevediac nič o tejto záležitosti na toto pojednávanie nešli, nakoľko súd im ich

povinnú účasť nestanovil“. Na ich prekvapenie im potom bol doručený dovolaním napadnutý

rozsudok, v ktorom boli označení za žalovaných 1/ až 4/. Až z odôvodnenia tohto rozsudku sa

dozvedeli, o akú vec išlo. Podľa názoru dovolateľov rozhodol odvolací súd predčasne bez

toho, aby bolo potvrdené, či vôbec niektorý z nich a tiež v akom rozsahu nadobudol

konkrétny podiel z dedičstva po I.. Odvolací súd mal správne konanie uznesením, proti

ktorému by bolo prípustné odvolanie, prerušiť ( a

písm. c/ ) a vyčkať na výsledok konania o dedičstve. Namietli tiež, že v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

-3-3 Cdo 258/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna

úprava jeho prípustnosti. Keďže každé konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku má

vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu správnosti rozhodnutia súdu nižšieho

stupňa je obmedzený zákonom taxatívne ustanovenými predpokladmi prípustnosti takéhoto

konania. Z tohto dôvodu možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ). Dovolací súd

môže uskutočniť dovolací prieskum len v prípade dovolania, ktoré je procesne prípustné. Ak

dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa obmedzí len na konštatovanie procesnej

neprípustnosti tohto mimoriadneho dovolania a vysvetlenie, z akého dôvodu nie je dovolanie

prípustné; v takom prípade však nemá procesnú možnosť pristúpiť k posúdeniu správnosti

právnych záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podmienky

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 237

a

Ustanovenie vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne závažných

procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu)

odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté

-4-3 Cdo 258/2008

niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo

veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Treba ale zdôrazniť, že v zmysle (v znení

účinnom v čase podania dovolania žalovaných) dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Ustanovenie

má vo vzťahu k odsekom 1/ až 3/ povahu špeciálnej úpravy a obsahuje výnimku z nich;

vyjadruje zámer zákona, aby určité rozhodnutia (so zreteľom na špecifiká predmetu konania)

neboli v dovolacom konaní prejednávané. V prípadoch, na ktoré dopadá je

v dôsledku toho zo zákona vylúčená prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom

uvedeným v až 3

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 15 000 Sk (na príslušenstvo sa neprihliada).

Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby (15. februára 2006) predstavovala 6 900 Sk

(viď nariadenia vlády č. ), jej trojnásobok 20 700 Sk. Dovolanie

žalovaných teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (15 000 Sk < 3 x 6 900 Sk). Na danú vec sa

preto vzťahuje (v znení účinnom v čase podania dovolania), v zmysle

ktorého je prípustnosť dovolania vylúčená.

So zreteľom na uvedené by prípustnosť dovolania žalovaných zakladala len procesná vada

konania v zmysle Dovolatelia vadu konania v zmysle , , ,

a g/ netvrdili a procesná vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto ustanovení nevyplýva.

-5-3 Cdo 258/2008

Žalovaní namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu

poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

K tej časti dovolania, v ktorej žalovaní poukazujú na spôsob ich predvolania na odvolacie

pojednávanie, dovolací súd uvádza, že v súlade s súd nariaďuje na

prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvoláva účastníkov (žalobcu a žalovaného)

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná (napr. svedkov, znalcov, tlmočníkov). Účastníci

v dovolaní potvrdili, že im bolo doručené predvolanie na pojednávanie pred odvolacím

súdom, avšak „nevediac nič o tejto záležitosti na pojednávanie nešli, nakoľko súd im ich

povinnú účasť nestanovil“. Skutočnosť, že predvolanie doručené žalovaným nešpecifikovalo

ich procesné postavenie (viď č.l. 72 spisu), nemôže mať za následok odňatie možnosti

žalovaných pred súdom konať. Doručením predvolania odvolací súd s dostatočným časovým

predstihom ( ) oboznámil účastníkov konania o nariadenom pojednávaní

a vytvoril im procesnú možnosť zúčastniť sa odvolacieho pojednávania a na ňom realizovať

svoje procesné oprávnenia. Pokiaľ žalovaní túto možnosť nevyužili, nemožno odvolaciemu

súdu vytýkať, že v súlade s vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti

(o možnosti takéhoto postupu súdu boli v predvolaní poučení). V zmysle uvedeného

ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy. Súd účasť na pojednávaní neukladá predvolaným účastníkom ako

povinnosť (s výnimkou vyplývajúcou z , keď nariadil ako dôkaz výsluch

účastníka).

Žalovaní ďalej na odôvodnenie ich námietky o odňatí možnosti pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) uviedli, že odvolací súd rozhodol predčasne bez toho, aby bolo ujasnené, kto

z nich je právnym nástupcom I., a že v súlade so zákonom mal konanie prerušiť až do

ukončenia konania o dedičstve (dovolatelia poukázali na a

ods. 2 písm. c/ ). V súvislosti s touto námietkou dovolací súd poukazuje na to, že

-6-3 Cdo 258/2008

v zmysle súd preruší konanie najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec

a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí

konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo

skôr. Smrť účastníka konania je tu právnou skutočnosťou, na ktorú musí súd vziať zreteľ. Ak

ide o takú vec, pri ktorej smrť účastníka konania nebráni pokračovaniu v konaní, súd

z úradnej povinnosti zistí, kto vstúpil po zomrelom účastníkovi do práv a povinností, o ktoré

išlo v konaní. Ak v priebehu súdneho konania zomrie účastník konania, stávajú sa jeho

procesnými nástupcami v tomto konaní dedičia zomrelého účastníka konania. Teória aj súdna

prax v tejto súvislosti hovoria o tzv. procesnom nástupníctve v prípade univerzálnej sukcesie.

Dedičstvo sa totiž nadobúda smrťou poručiteľa ( ). V čase od

smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve majú dedičia v tých v sporoch s inými osobami,

ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva, postavenie nerozlučných

spoločníkov. Pre úvahu súdu, či v takomto prípade treba konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3

, je rozhodujúca povaha prejednávanej veci a tiež to, či pripúšťa, aby sa s dedičmi

pokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. O prípad, kedy súd môže v konaní

pokračovať, ide vtedy, keď sú v konaní dostatočne zabezpečené procesné práva všetkých

dedičov poručiteľa a možno posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti (napr. podľa § 470

). Predmetná úvaha ale prislúcha súdu konajúcemu v tej - ktorej veci.

Dovolací súd je oprávnený pristúpiť k posúdeniu správnosti takejto úvahy súdu nižšieho

stupňa len ak mu pre to bola vytvorená procesná možnosť zákonu zodpovedajúcim spôsobom

– podaním procesne prípustného dovolania. Prípadná nesprávnosť úvahy súdu nižšieho stupňa

o neexistencii dôvodu pre zastavenie konania podľa a ale sama o sebe

prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá. Pokiaľ teda odvolací súd aj

eventuálne nevyriešil správne otázku právneho nástupníctva žalovaných po zomrelom

žalovanom I. (dovolací súd správnosť jeho riešenia tejto otázky nepreskúmaval) a procesné

právne postavenie priznal prípadne aj tomu z nich, kto v zmysle rozhodnutia o dedičstve

nenadobudol dedičstvo po tomto poručiteľovi, neznemožnil žiadnemu žalovanému realizáciu

niektorého procesného oprávnenia účastníka občianskoprávneho konania a neodňal žiadnemu

z nich možnosť pred súdom konať ( ).

Dovolatelia napokon namietli, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. c/ Túto námietku bližšie nevysvetlili ani skutkovo nevymedzili. Dovolací súd za

tohto stavu nemá možnosť bližšie sa vyjadriť k opodstatnenosti tejto námietky, a preto len

konštatuje, že o vadu uvedenej povahy ide vtedy, keď účastník konania nemal procesnú

-7-3 Cdo 258/2008

spôsobilosť (spôsobilosť pred súdom ako účastník samostatne konať) a nebol riadne

zastúpený. Z námietky žalovaných nie je zrejmé, koho považujú za účastníka, ktorý nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; existencia nimi tvrdenej procesnej vady

konania ale zo spisu nevyplýva.

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalovaných proti výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej nevyplýva ani

z ustanovenia

Treba dodať, že pokiaľ dovolatelia napadli aj výrok rozsudku o trovách konania, má

rozhodnutie odvolacieho súdu charakter uznesenia napriek tomu, že je súčasťou rozsudku.

Tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci

samej súvisí a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu o trovách konania posudzoval dovolací súd prípustnosť dovolania proti

nemu smerujúceho podľa ustanovení vymedzujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu.

Prípustnosť dovolania proti uzneseniu o trovách konania je však vylúčená ustanovením § 239

ods. 3

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. apríla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.

-8-3 Cdo 258/2008

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková