Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/194/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v exekučnej

veci oprávneného I., bývajúceho v Rakúskej republike, W. proti povinnému J., bývajúcemu

vo V., o vymoženie 112 978 Sk, vedenej na Okresnom súde L. pod sp. zn. Er 676/96, na

dovolanie súdneho exekútora J., so sídlom v L., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 31. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. mája 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd L. uznesením z 28. októbra 2005 č.k. Er 676/96-154 rozhodol, že neschvaľuje

rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností v katastrálnom území L. zapísaných na liste

vlastníctva č. X., ktorý uskutočnil 31. januára 2005 súdny exekútor J.. Zároveň vyhovel

námietkam oprávneného voči rozvrhu výťažku. Rozhodol tak po zistení, že súdnym

exekútorom uskutočnený rozvrh výťažku sa prieči ustanoveniu § 157 ods. 1 a 2 zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "").

Uvedené uznesenie napadol odvolaním súdny exekútor, ktorý namietal, že dôvody pre

neschválenie rozvrhu výťažku neboli dané. Uviedol, že týmto opravným prostriedkom napáda

-2-3 Cdo 194/2007

predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa „v časti trov exekúcie“ a žiada, aby bolo v tejto

časti zrušené a rozvrh výťažku schválený.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. mája 2007 sp. zn.

odvolanie súdneho exekútora odmietol, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1

písm. b/ ). Vychádzal z toho, že ak súd neschválil rozvrh výťažku dražby a neodvolal sa

žiadny z účastníkov konania, nemohol sa odvolať ani súdny exekútor, lebo tento nie

oprávnený hodnotiť správnosť postupu súdu pri rozhodovaní o neschválení rozvrhu výťažku.

Z ustanovenia § 157 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pri rozvrhu výťažku sa určuje,

v akom poradí a v akej výške sa uspokoja pohľadávky, nejde tu ale o explicitné rozhodovanie

o trovách exekúcie. Súdny exekútor preto ani so zreteľom na § 37 ods. 1 Exekučného

poriadku nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti uzneseniu súdu o neschválení

rozvrhu výťažku.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním súdny exekútor, ktorý tvrdil, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Túto vadu založil nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý nepreskúmal

jeho odvolanie z hľadiska vecnej opodstatnenosti, čím „bol popretý nárok súdneho exekútora

na náhradu trov exekúcie“. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí, že

dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

-3-3 Cdo 194/2007

republiky ( ). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá

znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením odmietol odvolanie

súdneho exekútora. Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania súdneho exekútora prichádzala do úvahy, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak

je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Dovolateľ vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho opravného

prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Súdny exekútor uvádza, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký nesprávny,

procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné

práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Za procesne vadný postup súdu, ktorým sa odvolateľovi odníma možnosť pred súdom

konať, sa v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje aj to, ak odvolací

súd odmietne odvolanie podľa , hoci podmienky pre postup podľa tohto

ustanovenia neboli dané (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

-4-3 Cdo 194/2007

). Z dovolania vyplýva názor súdneho exekútora, že odmietnutím jeho

odvolania mu bola takto odňatá možnosť pred súdom konať. Namieta, že bol oprávnený

podať odvolanie proti uzneseniu súdu o neschválení rozvrhu výťažku a týmto opravným

prostriedkom sa domôcť preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu

prvého stupňa v odvolacom konaní; odvolací súd mu ale znemožnil realizáciu tohto

procesného oprávnenia.

V zmysle odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného

ustanovenia vyplýva zásada, v zmysle ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní

podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že

odvolanie prípustné je. V Exekučnom poriadku je prípustnosť odvolania výslovne ustanovená

(medziiným aj) v § 164 ods. 1 veta tretia, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu

výťažku je prípustné odvolanie.

Úprava prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o rozvrhu výťažku zodpovedá

mimoriadnemu významu rozvrhu výťažku v rámci exekučného konania, ktorý bezprostredne

predchádza zavŕšeniu exekučného konania. So zreteľom na význam tohto štádia exekučného

konania podlieha rozvrh výťažku schváleniu súdom (§ 164 ods. 1 Exekučného poriadku).

Rozvrh výťažku uskutočňuje súdny exekútor po schválení príklepu súdom (viď § 154 ods. 1

veta prvá Exekučného poriadku), pričom na rozvrhovom pojednávaní určí poradie a spôsob

úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať (§ 155 Exekučného poriadku). Podľa výsledkov

rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v poradí, ktoré je uvedené

v ustanovení § 157 ods. 1 Exekučného poriadku (pohľadávky sa rozdeľujú do určitých skupín,

pričom platí, že až po uspokojení pohľadávok v prednejšej skupine možno pristúpiť

k uspokojeniu pohľadávok v ďalšej skupine; ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho

istého poradia, uspokoja sa pomerne). V najprednejšom poradí sa pri tom uspokojujú súdne

trovy a trovy exekúcie (viď § 157 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Trovami exekúcie sú

v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov

a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.

V rozsudku sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na § 37

ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku (v zmysle ktorého je súdom poverený exekútor

účastníkom konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie) a uviedol, že v časti exekučného

-5-3 Cdo 194/2007

konania, v ktorej súd rozhoduje o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku dražby na

základe výsledkov rozvrhového konania, prináleží postavenie účastníka konania aj súdnemu

exekútorovi, lebo v rámci tohto rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti

a výšky trov exekúcie, ktorej riešenie má nepochybne zásadný význam pre konečný (celkový)

rozvrh výťažku. Pokiaľ teda uznesenie súdu o rozvrhu výťažku dražby (tak o jeho schválení,

ako aj neschválení) možno napadnúť odvolaním v zmysle § 164 ods. l Exekučného poriadku,

nie je opodstatnený výklad, v zmysle ktorého by procesné oprávnenie napadnúť toto

uznesenie odvolaním nemalo prislúchať aj súdnemu exekútorovi. Na tomto právnom názore

zotrváva dovolací súd aj v prejednávanej veci.

K dôvodom uvádzaným odvolacím súdom v napadnutom uznesení treba uviesť, že pri

rozhodovaní o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku súd skutočne explicitne

nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný

výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania). Rozhodnutie súdu ale napriek tomu

je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré

trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní (v časti

týkajúcej sa trov exekúcie) má preto súdny exekútor postavenie účastníka konania (viď § 37

ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý je oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním.

Bolo by aj nelogické, pokiaľ by toto postavenie a oprávnenie nepriznával

tomu, nároky koho sa pri rozvrhu výťažku uspokojujú v najprednejšom poradí (viď § 157

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom

prípade odmietol odvolanie súdneho exekútora ako neoprávnenej osoby (§ 218 pod. 1 písm. b/

), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Tým odňal dovolateľovi jeho právo

domôcť sa podaním opravného prostriedku vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia

v riadnom opravnom konaní a konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle

Procesná vada v zmysle zakladá vždy prípustnosť dovolania

a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za

správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil (§ 234b ods. 1

) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

-6-3 Cdo 194/2007

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: