Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c5/379870.ae0de9.pdf
PDF · 118.66 KB
No categories available
3Cdo/194/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v exekučnej
veci oprávneného I., bývajúceho v Rakúskej republike, W. proti povinnému J., bývajúcemu
vo V., o vymoženie 112 978 Sk, vedenej na Okresnom súde L. pod sp. zn. Er 676/96, na
dovolanie súdneho exekútora J., so sídlom v L., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 31. mája 2007 sp. zn. 12 CoE 44/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 31. mája 2007 sp. zn. 12 CoE 44/2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd L. uznesením z 28. októbra 2005 č.k. Er 676/96-154 rozhodol, že neschvaľuje
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností v katastrálnom území L. zapísaných na liste
vlastníctva č. X., ktorý uskutočnil 31. januára 2005 súdny exekútor J.. Zároveň vyhovel
námietkam oprávneného voči rozvrhu výťažku. Rozhodol tak po zistení, že súdnym
exekútorom uskutočnený rozvrh výťažku sa prieči ustanoveniu § 157 ods. 1 a 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok").
Uvedené uznesenie napadol odvolaním súdny exekútor, ktorý namietal, že dôvody pre
neschválenie rozvrhu výťažku neboli dané. Uviedol, že týmto opravným prostriedkom napáda
-2-3 Cdo 194/2007
predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa „v časti trov exekúcie“ a žiada, aby bolo v tejto
časti zrušené a rozvrh výťažku schválený.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. mája 2007 sp. zn. 12 CoE 44/2007
odvolanie súdneho exekútora odmietol, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že ak súd neschválil rozvrh výťažku dražby a neodvolal sa
žiadny z účastníkov konania, nemohol sa odvolať ani súdny exekútor, lebo tento nie
oprávnený hodnotiť správnosť postupu súdu pri rozhodovaní o neschválení rozvrhu výťažku.
Z ustanovenia § 157 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pri rozvrhu výťažku sa určuje,
v akom poradí a v akej výške sa uspokoja pohľadávky, nejde tu ale o explicitné rozhodovanie
o trovách exekúcie. Súdny exekútor preto ani so zreteľom na § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti uzneseniu súdu o neschválení
rozvrhu výťažku.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním súdny exekútor, ktorý tvrdil, že
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Túto vadu založil nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý nepreskúmal
jeho odvolanie z hľadiska vecnej opodstatnenosti, čím „bol popretý nárok súdneho exekútora
na náhradu trov exekúcie“. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí, že
dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
-3-3 Cdo 194/2007
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá
znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením odmietol odvolanie
súdneho exekútora. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania súdneho exekútora prichádzala do úvahy, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho opravného
prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Súdny exekútor uvádza, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné
práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Za procesne vadný postup súdu, ktorým sa odvolateľovi odníma možnosť pred súdom
konať, sa v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje aj to, ak odvolací
súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci podmienky pre postup podľa tohto
ustanovenia neboli dané (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 110/2004, sp. zn. 1 Cdo 82/2005, sp. zn. 2 Cdo 168/2004, sp. zn.
-4-3 Cdo 194/2007
4 Cdo 139/2006). Z dovolania vyplýva názor súdneho exekútora, že odmietnutím jeho
odvolania mu bola takto odňatá možnosť pred súdom konať. Namieta, že bol oprávnený
podať odvolanie proti uzneseniu súdu o neschválení rozvrhu výťažku a týmto opravným
prostriedkom sa domôcť preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa v odvolacom konaní; odvolací súd mu ale znemožnil realizáciu tohto
procesného oprávnenia.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva zásada, v zmysle ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní
podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že
odvolanie prípustné je. V Exekučnom poriadku je prípustnosť odvolania výslovne ustanovená
(medziiným aj) v § 164 ods. 1 veta tretia, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu
výťažku je prípustné odvolanie.
Úprava prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o rozvrhu výťažku zodpovedá
mimoriadnemu významu rozvrhu výťažku v rámci exekučného konania, ktorý bezprostredne
predchádza zavŕšeniu exekučného konania. So zreteľom na význam tohto štádia exekučného
konania podlieha rozvrh výťažku schváleniu súdom (§ 164 ods. 1 Exekučného poriadku).
Rozvrh výťažku uskutočňuje súdny exekútor po schválení príklepu súdom (viď § 154 ods. 1
veta prvá Exekučného poriadku), pričom na rozvrhovom pojednávaní určí poradie a spôsob
úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať (§ 155 Exekučného poriadku). Podľa výsledkov
rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v poradí, ktoré je uvedené
v ustanovení § 157 ods. 1 Exekučného poriadku (pohľadávky sa rozdeľujú do určitých skupín,
pričom platí, že až po uspokojení pohľadávok v prednejšej skupine možno pristúpiť
k uspokojeniu pohľadávok v ďalšej skupine; ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho
istého poradia, uspokoja sa pomerne). V najprednejšom poradí sa pri tom uspokojujú súdne
trovy a trovy exekúcie (viď § 157 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Trovami exekúcie sú
v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
V rozsudku sp. zn. 3 Cdo 161/2005 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na § 37
ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku (v zmysle ktorého je súdom poverený exekútor
účastníkom konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie) a uviedol, že v časti exekučného
-5-3 Cdo 194/2007
konania, v ktorej súd rozhoduje o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku dražby na
základe výsledkov rozvrhového konania, prináleží postavenie účastníka konania aj súdnemu
exekútorovi, lebo v rámci tohto rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti
a výšky trov exekúcie, ktorej riešenie má nepochybne zásadný význam pre konečný (celkový)
rozvrh výťažku. Pokiaľ teda uznesenie súdu o rozvrhu výťažku dražby (tak o jeho schválení,
ako aj neschválení) možno napadnúť odvolaním v zmysle § 164 ods. l Exekučného poriadku,
nie je opodstatnený výklad, v zmysle ktorého by procesné oprávnenie napadnúť toto
uznesenie odvolaním nemalo prislúchať aj súdnemu exekútorovi. Na tomto právnom názore
zotrváva dovolací súd aj v prejednávanej veci.
K dôvodom uvádzaným odvolacím súdom v napadnutom uznesení treba uviesť, že pri
rozhodovaní o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku súd skutočne explicitne
nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný
výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania). Rozhodnutie súdu ale napriek tomu
je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré
trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní (v časti
týkajúcej sa trov exekúcie) má preto súdny exekútor postavenie účastníka konania (viď § 37
ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý je oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním.
Bolo by aj nelogické, pokiaľ by Exekučný poriadok toto postavenie a oprávnenie nepriznával
tomu, nároky koho sa pri rozvrhu výťažku uspokojujú v najprednejšom poradí (viď § 157
ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku).
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom
prípade odmietol odvolanie súdneho exekútora ako neoprávnenej osoby (§ 218 pod. 1 písm. b/
O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Tým odňal dovolateľovi jeho právo
domôcť sa podaním opravného prostriedku vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia
v riadnom opravnom konaní a konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Procesná vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá vždy prípustnosť dovolania
a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za
správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil (§ 234b ods. 1
O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
-6-3 Cdo 194/2007
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. mája 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: