Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/35/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Glamour s. r. o., so sídlom Kolačno 171, Kolačno, IČO: 45 626 081 proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., o vymoženie povinnosti s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a o odvolaní súdneho exekútora, ktorý sa v časti rozvrhu výťažku stáva účastníkom konania, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. februára 2023 č. k. -1093 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností zapísaných na LV: XXX, Katastrálny úrad: Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie: F., obec: F., okres: Nitra, PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. číslo 7/10, vo výmere 193 m2, druh pozemku – záhrada a parc. č. 7/11, vo výmere 747 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo 73, na parcele číslo - 7/11, druh stavby - 10, popis stavby - rodinný dom, umiest. stavby - 1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , Exekučného poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Vyhláška“).

1.1. Uviedol, že dňa 16. 01. 2023 súdny exekútor doručil súdu žiadosť na schválenie rozvrhu výťažku z dražieb nehnuteľností, spolu so spisom a zápisnicou na schválenie. Poukázal na to, že dňa 11. 01. 2022 súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Súhlas s predajom nehnuteľností vykonaním záložného práva udelil právny zástupca oprávneného dňa 13. 02. 2012. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie súdny exekútor doručoval v zmysle § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že uznesením č. k. -198 zo dňa 15. 07. 2022 schválil príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností konanej dňa 17. 05. 2022 vydražiteľovi: G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. I. J. XX/XX. Veľké Kapušany, k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve povinného v podiele 1 za podanie urobené vydražiteľom vo výške 16.800,00 eur. Rozvrhové pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11. 11. 2022 v Exekútorskom úrade JUDr. Július Rosina. Zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti bola doručovaná subjektom podľa § 161 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti rozvrhu výťažku neboli podané.

1.2. Uviedol, že dňa 16. 01. 2023 mu bol doručený návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v sume 16.800,00 eur. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) bola na súdne trovy a trovy exekúcie rozvrhnutá suma v celkovej výške 7.194,84 eura. Trovy súdneho exekútora v sume 6.391,34 eura a trovy konania, ktoré pozostávajú z trov súdneho konania v sume 787,00 eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 eura. Odmena súdneho exekútora bola určená ako 20% zo základu na jej určenie, ktorý predstavuje vymáhaná suma ku dňu dražby, teda istina + úrok. Odmena

takto vyčíslená predstavuje po zaokrúhlení základu a odmeny sumu vrátane DPH (+ náhrada hotových výdavkov) predstavuje spolu sumu 6.391,34 eura, tzn. 3.360,00 eur predstavuje 20% zo základu na jej určenie (20% zo sumy 16.800,00 eur). Súdny exekútor si vyčíslil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, pričom odmena na každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť zodpovedá sume 33,19 eura. Súdny exekútor uviedol, že exekučné záložné právo bolo zriadené na 48 nehnuteľnostiach a vyčíslil si tak odmenu v sume 1.593,12 eura. Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor vyčíslil v sume 373,00 eur, ktorá pozostáva z náhrady za úhradu znalečného K. A. J. v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku v sume 251,10 eura a náhrady za vynaložené poštovné v sume 121, 90 eura. Súdny exekútor uviedol, že mu patrí aj 20% DPH zo súm 3.360,00 eur, 1.593,12 eura a 373,00 eur, a to predstavuje sumu 1.065,22 eura.

1.3. Po preskúmaní návrhu na schválenie rozvrhu výťažku sa nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach za 48 nehnuteľností spolu vo výške 1.593,12 eura. Uvedených 48 nehnuteľností je zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, keďže samotný zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra bol vykonaný aj na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva, ktoré sa netýkajú predmetnej dražby nehnuteľností a samotný zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra bol vykonaný na jednom liste vlastníctva (ktorý je predmetom dražby nehnuteľností), odmena prináleží súdnemu exekútorovi vo výške 33,19 eura, teda za jeden LV č. XXX, a nie spolu 1.593,12 eura ako uviedol súdny exekútor v návrhu na schválenie rozvrhu výťažku. Uvedené vyplýva z gramatického výkladu § 6 vyhlášky, v zmysle ktorej patrí súdnemu exekútorovi odmena za každú zexekvovanú nehnuteľnosť, teda len za tú, ktorú vydražil. Dospel preto k záveru, že výťažok z dražby bol súdnym exekútorom neprávne rozvrhnutý a rozvrh výťažku neschválil. Zároveň poukázal na to, že v prípade opakovaného vykonania rozvrhu výťažku, vynaloženie dodatočných nákladov na jeho vykonanie nesmie byť na úkor zúčastnených účastníkov konania.

2. Oprávnený podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Rozhodnutie súdu v jeho odôvodnení považoval za nezákonné, a navyše, vykazujúce znaky nepreskúmateľnosti. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nezdôvodnil, prečo by mala exekútorovi patriť odmena v inom rozsahu, než v akom ju v rozvrhu uplatnil. Podľa jeho názoru, výklad článku 6 Vyhlášky, ktorý použil súd prvej inštancie, nemá legislatívnu oporu, keďže z gramatického výkladu relevantných ustanovení príslušných právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že zexekvovaním nehnuteľnosti, čo je právnym dôvodom vzniku odmeny za zriadenie exekučného záložného práva sa v tejto súvislosti rozumie zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, nie jej vydraženie. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici -231 zo dňa 21. 02. 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen -246 zo dňa 21. 06. 2018, ktoré pripojil k odvolaniu.

2.2. Tvrdil, že v zmysle platnej právnej úpravy je úplne irelevantné, či bolo exekučné záložné právo zriadené na nehnuteľnosti, ktoré sú v katastrálnom operáte zapísané na jednom liste vlastníctva alebo na viacerých listoch vlastníctva. Nemá právny význam, či došlo k speňaženiu žiadnej, jednej alebo viacerých nehnuteľností, na ktorých sa exekučné záložné právo zriadilo. Namietal, že súdu nepatrí právomoc moderovať výšku trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní Ex 824/10 boli postupne speňažené tri rôzne súbory nehnuteľností (LV XXX k. ú. F., LV XXX k. ú. D. E., LV XXX k. ú. D. E.). Výťažok zo speňažení týchto nehnuteľností spolu v sume 80 500,- EUR prevyšuje vymáhanú pohľadávku a trovy exekúcie. Vo výsledku teda, po realizácii všetkých troch rozvrhov bude jeho pohľadávka v plnom rozsahu uspokojená. Odmenu exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti exekútor uplatnil len v jednom z týchto rozvrhov, t.j. v z časového hľadiska prvom (LV XXX).

2.3. S ohľadom na vyššie uvedený opis rozhodujúcich skutočností a odvolacie dôvody navrhol v súlade s ustanovením , aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozvrh výťažku schváli.

3. Súdny exekútor podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Uvedené odvolanie je obsahom identické s odvolaním oprávneného. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby v súlade s ustanovením odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozvrh výťažku schváli.

4. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora, ani oprávneného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňajú náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 14. 06. 2010 návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi. Súd prvej inštancie vydal poverenie č. k. – 8 zo dňa 16. 06. 2010 na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 17. 06. 2009. V priebehu konania súdny exekútor so súhlasom oprávneného vykonal exekúciu predajom nehnuteľností, pretože boli splnené podmienky na jej vykonanie. Súd prvej inštancie rozhodnutím č. k. – 198 zo dňa 15. 07. 2022 schválil príklep udelený súdnemu exekútorovi na dražbe nehnuteľností konanej dňa 17. 05. 2022 vydražiteľovi: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. XX/XX, D. L., k nehnuteľnostiam povinného zapísaných na LV: XXX, Katastrálny úrad: Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie: F., obec: F., okres: Nitra, PARCELY registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. číslo 7/10, vo výmere 193 m2, druh pozemku – záhrada a parc. č. 7/11, vo výmere 747 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo 73, na parcele číslo

- 7/11, druh stavby - 10, popis stavby - rodinný dom, umiest. stavby – 1 za podanie urobené vydražiteľom vo výške 16 800,00 eur. Následne súdny exekútor vypracoval zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, ktorý podlieha schváleniu súdom, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

10. Podľa § 154 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania, po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. j).

11. Podľa § 157 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí: a) trovy exekúcie okrem trov vzniknutých v súvislosti s vedením exekúcie inými spôsobmi exekúcie ako predajom nehnuteľnosti, b) nedoplatky výživného na maloleté dieťa splatné ku dňu rozvrhu, c) pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie, d) pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekúcii, pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, e) ostatné pohľadávky.

12. Podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, rozvrhu výťažku podlieha schváleniu súdom (§45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 6 Vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

14. Rozhodovaniu podľa §164 Exekučného poriadku predchádza rozvrhové pojednávanie (§154 Exekučného poriadku). Na rozvrhovom pojednávaní určí poradie a spôsob úhrady nárokov na ktoré treba prihliadať (§ 155 Exekučného poriadku). Súdny exekútor teda uskutočňuje rozvrhové pojednávanie na základe presne vymedzených pravidiel. Ide o procesný postup úkon súdneho exekútora, ktorým sa exekúcia predajom nehnuteľnosti končí. Obsah rozdeľovanej podstaty tvorí suma najvyššieho podania a sumy, ktoré zodpovedajú peňažným nárokom podľa § 152 ods. 1 Exekučného poriadku. Výsledkami rozvrhového pojednávania sú zistenia, ktoré nároky sa s definitívnou platnosťou budú uspokojovať z rozdeľovanej podstaty. Tieto nároky súdny exekútor musí zohľadniť podľa poradia ustanoveného zákonom (§ 157 Exekučného poriadku).

15. Súdny exekútor o rozvrhu výťažku nevydáva rozhodnutie, ale spíše o ňom zápisnicu, ktorá obsahuje rozvrh výťažku podľa zásad a poradia pohľadávok. Táto zápisnica o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti je v podstate len návrhom na rozvrh tohto výťažku, ktorý možno napadnúť a preskúmať v konaní. Procesná obrana proti rozvrhu spočíva v troch procesných možnostiach a úkonoch. Osoby a orgány uvedené v § 161 ods. 1 Exekučného poriadku môžu vzniesť u súdneho exekútora námietky proti rozvrhu a to do troch dní po doručení zápisnice o rozvrhu výťažku podľa § 160 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej každý, kto požaduje uspokojenie svojho nároku z rozdeľovanej podstaty, má právo zapierať pravosť, výšku alebo poradie ostatných prihlásených pohľadávok. Zapretie pohľadávky je potrebné robiť najneskôr v priebehu rozvrhového pojednávania.

16. Po tom, čo neboli podané námietky alebo nebola zapretá pravosť, výška alebo poradie pohľadávok, súdny exekútor predloží zápisnicu exekučnému súdu za účelom schválenia rozvrhu výťažku. Rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom najneskôr do 60 dní od predloženia spisu exekútorom bez ohľadu na to, či sa proti rozvrhu obsiahnutému v zápisnici podali alebo nepodali námietky. Pri schvaľovaní rozvrhu výťažku exekučný súd skúma, či sa rozvrh výťažku uskutočnil podľa § 155 až § 158 Exekučného poriadku. Ak pri rozvrhovom pojednávaní neprišlo k procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť rozvrhu alebo k inému porušeniu zákona, uznesením rozvrh schváli.

17. Súčasťou rozhodovania o schválení výsledku rozvrhu podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku je aj rozhodnutie o výške odmeny súdneho exekútora a poradí jej uspokojenia. Dôvodom je práve tá skutočnosť, že schválenie alebo prípadne neschválenie rozvrhu výťažku má vplyv na výšku odmeny súdneho exekútora alebo jej poradia, pretože pri určení poradia sa postupuje v zmysle § 157 Exekučného poriadku, ako je vyššie uvedené. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Napriek tomu, že explicitne nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný výrok o priznaní alebo nepriznaná náhrady trov konania), rozhodnutie súdu je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní má exekútor (v časti týkajúcej sa trov exekúcie) preto postavenie účastníka konania, ktorý je oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním. Bolo by aj nelogické, pokiaľ by Exekučný poriadok toto postavenie nepriznával tomu, koho nároky sa pri rozvrhu výťažku uspokojujú v najprednejšom poradí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. Nepochybne záver o možnosti preskúmavať výšku trov exekúcie súdneho exekútora exekučným súdom vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 23.02.2023 sp. zn. , v ktorom okrem iného uviedol, že „z podstaty sa uspokojujú i súdne trovy a trovy exekúcie, ale súčasne sa s dražbou získaného výťažku uspokojujú aj ďalšie pohľadávky v poradí podľa § 157 ods. 1 Exekučného poriadku a súd rozhoduje buď o schválení, alebo o neschválení rozvrhu výťažku ako celku. Pohľadávku na trovách nie je možné z hľadiska posudzovania prípustnosti dovolania vyhodnocovať izolovane, pretože pokiaľ by sa na trovy exekúcie (alebo na inú položku v poradí) nesprávne rozvrhlo viac z výťažku, ako je zákonom dovolené, o to menej by bola uspokojená iná pohľadávka, čo má nepochybne zásadný význam pre konečný (celkový) rozvrh výťažku a nadväzne i na verdikt o jeho (celkovom) schválení alebo neschválení. Rozhodovanie krajského súdu o odvolaní proti schváleniu rozvrhu výťažku v exekučnom konaní teda nebolo rozhodovaním súdu (iba) o trovách súdneho exekútora, tobôž o jeho nároku v takom zmysle, ako to vyplýva z , ale bolo rozhodovaním o (ne)schválení rozvrhu výťažku získaného verejnou dražbou, v rámci ktorého súd schvaľuje rozvrhnutie výťažku nielen na trovy exekúcie, ale aj na iné nároky veriteľov prihlásené ku dňu dražby. Nemožno preto uzavrieť, že by sťažovateľka napadla dovolaním rozhodnutie o trovách konania tak, ako to má na mysli .“

19. Odvolací súd dodáva, že výsledkami rozvrhového pojednávania sa s definitívnou platnosťou určia nároky, ktoré sa budú uspokojovať z rozdeľovanej podstaty. Pohľadávky sú presne vymedzené zákonom rozdelené do siedmych skupín a vzťah medzi nimi je určený tak, že pokým nie sú uspokojené všetky pohľadávky predošlej skupiny, nemožno pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávok ďalšej skupiny. K pomernému uspokojeniu pohľadávok môže prísť len v rámci tej istej skupiny, pretože platí zásada, že pohľadávky v tej istej skupine majú rovnaké poradie, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak.

20. Pohľadávkami prvej skupiny sú súdne trovy a trovy exekútora. Súdne trovy sú všetky trovy exekučného konania, ktoré vzniknú v exekučnom konaní, v ktorom je vykonaná exekúcia predajom nehnuteľnosti, vrátane trov vzniknutých v spojitosti s postupom exekučného súdu (napr. súdne poplatky vyrubené povinnému). Trovami exekúcie (§ 200 Exekučného poriadku) sa rozumejú výlučne trovy súdneho exekútora, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonávaním dražby nehnuteľnosti. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2010 sp. zn. , v ktorom je okrem iného uvedené, že základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je ustanoveniach § 196 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 199 zákona Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Vykonávacím predpisom, ktorý treba na daný prípad aplikovať, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak neschválil rozvrh výťažku z dražby z nehnuteľnosti. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že nie je dôvodná námietka súdneho exekútora a oprávneného, ktorou namietali tú skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený moderovať výšku trov exekúcie. Ako je vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodoval o schvaľovaní rozvrhu výťažku z dražby v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a skúmal, či sa rozvrh výťažku uskutočnil podľa § 155 až § 158 Exekučného poriadku. Rovnako preto skúmal postup pri rozdeľovaní pohľadávok podľa § 157 Exekučného poriadku, kde sa ako prvé uspokojujú trovy súdneho exekútora. Ako uviedol Ústavný súd vo svojom náleze, ak by nebola daná možnosť tieto trovy preskúmavať exekučným súdom, mohlo by to mať vplyv na uspokojenie pohľadávok tvoriacich ostatné skupiny, čo by malo zásadný význam pre celkový rozvrh výťažku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmaval trovy súdneho exekútora a ich vyčíslenie ako súčasť správneho postupu súdneho exekútora na rozvrhovom pojednávaní.

22. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora odvolací súd uvádza, že v prípade vymoženia pohľadávky predajom nehnuteľnosti na dražbe je pre výpočet odmeny súdneho exekútora potrebné aplikovať § 4 Vyhlášky, podľa ktorej je základom pre učenie odmeny súdneho exekútora výške vymoženej pohľadávky. To znamená, že súdny exekútor si správne vyčíslil odmenu vo výške 20% zo základu vymoženej sumy, čo je 3.360 eur. Popri odmene za vymoženú sumu v rámci vyhlášky je možné súdnemu exekútorovi

priznať odmenu za zriadenie záložného práva podľa § 6 Vyhlášky, a to vo výške 33,19 eura za každú zexekvovanú nehnuteľnosť.

23. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2016 sp. zn. , v ktorom je okrem iného uvedené, že „z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky určuje inak. Sú dané dva spôsoby určovania sumy odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri vymáhaní peňažných pohľadávok, ktoré zakotvuje Vyhláška (). V prvom rade je to určenie sumy odmeny percentom z vymoženej pohľadávky (§ 4 a § 16 ods. 2 vyhlášky). Tento spôsob určovania sumy odmeny súdneho exekútora je prejavom zohľadnenia náročnosti úkonov exekučnej činnosti, ale predovšetkým ocenenia odbornej kvalifikovanosti a s tým súvisiacej zodpovednosti súdneho exekútora za právne bezchybný procesný postup pri vymáhaní pohľadávky konkretizovanej určitou sumou. Je zrejmé, že požiadavky na odbornosť konajúceho exekútora v zásade rastú s výškou vymoženej pohľadávky. S tým sa spája i miera jeho zodpovednosti za bezchybný priebeh exekúcie. Preto je odôvodnenou konštrukcia, podľa ktorej sa suma odmeny súdneho exekútora určuje priamoúmerne sume vymoženej pohľadávky. Druhým spôsobom určovania sumy odmeny súdneho exekútora je jej určovanie paušálnou sumou za bližšie konkretizované úkony exekučnej činnosti. Tento spôsob určovania sumy odmeny má svoje opodstatnenie v skutočnosti, že nie všetky úkony exekučnej činnosti možno ohodnotiť konkrétnou sumou v priamej závislosti od výšky vymoženej pohľadávky (§ 6 vyhlášky). Je však aj výrazom toho, že nie každé exekučné konanie končí vymožením judikovanej pohľadávky (§ 14 vyhlášky). Aj v takom prípade však a priori nemožno spochybňovať kvalitu a odbornosť vo veci konajúceho súdneho exekútora, v dôsledku čoho mu patrí odmena za vykonané úkony, i keď konečný cieľ exekúcie z dôvodov v ňom nespočívajúcich nebol dosiahnutý. Na základe uvedeného je zrejmé, že Vyhláška upravuje dva samostatné spôsoby určovania odmeny súdneho exekútora, a to v závislosti od spôsobu jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie.“

24. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že súdnemu exekútorovi patrí odmena len vo výške 33,19 eura, pretože predmetom dražby nehnuteľnosti je len jeden list vlastníctva, a to LV XXX. V tomto smere je odvolacia námietka súdneho exekútora, ako aj oprávneného dôvodná. Spornou otázkou zostáva výška odmeny súdneho exekútora za zexekvovanie nehnuteľností. Odvolací súd uvádza, že na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu (§ 167 Exekučného poriadku). Súdnemu exekútorovi teda prináleží odmena za každú zexekvovanú nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či napokon prišlo aj k jej predaju, pretože vyhláška takúto povinnosť pre vznik nároku na odmenu neustanovuje. Výraz „zexekvovať nehnuteľnosť“ znamená zriadiť exekučné záložné právo na danú nehnuteľnosť, nie aj výkon tohto záložného práva. Povedané inými slovami to znamená, že zexekvovanie nehnuteľnosti nastáva zápisom katastrálneho odboru okresného úradu na príslušný list vlastníctva. V danom smere je však potrebné uviesť, že odmena v zmysle § 6 Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi len v prípade preukázania zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti. Súdny exekútor uviedol, že exekučné záložné právo bolo zriadené na 48 nehnuteľnostiach a uplatnil si odmenu vo výške 1.593,12 eura. Uvedené bolo preukázané exekučným príkazom na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 20.08.2010, ako aj oznámením správy katastra Topoľčany pre LV XXX, LV XXX, oznámením správny katastra Nitra pre LV XXX, LV XXX a M. XXX, a výpisom z LV XXX. Celkovo teda bolo zriadené záložné právo na 48 nehnuteľnostiach a výpočet odmeny súdneho exekútora je preto správny.

25. Námietka súdneho exekútora a oprávneného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, je dôvodná, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal celým rozvrhovým pojednávaním. Po skonštatovaní nesprávneho postupu súdneho exekútora v rámci výpočtu jeho odmeny sa nevyjadril k ostatným skupinám a pohľadávkam v nich uvedených. Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné.

26. Odvolací súd dodáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

27. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade absentuje skúmanie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností vo všetkých uspokojovaných nárokoch v jednotlivých skupinách, pretože súd prvej inštancie skúmal rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností len v časti vyčíslenej odmeny súdneho exekútora bez skúmania správneho postupu v rámci ďalších skupín tvoriacich rozdeľovanú podstatu.

29. Vzhľadom k skutočnosti, že nebolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o neschválení rozvrhu dražby nehnuteľnosti, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal celým rozvrhovým pojednávaním, došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať žiadosťou na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, ako aj zápisnicou a potrebnými prílohami v kontexte vyššie uvedených názorov odvolacieho súdu a postupovať v zmysle Exekučného poriadku. Pri schvaľovaní rozvrhu výťažku bude skúmať, či sa rozvrh výťažku uskutočnil podľa až Exekučného poriadku.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle v spojení s v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).