Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/658/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: AGROB BUCHTAL SLOVENSKO, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 12/A, Bratislava, IČO: 35 749 661, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík, & Partners, s.r.o., so sídlom Račianska 61, 831 02 Bratislava, proti povinnému: D.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX G. B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 58 089,36 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 24391/08 súdnou exekútorkou Mgr. Angelikou Slopovskou, Exekútorský úrad so sídlom Sedlárska 6, Bratislava, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. -161 zo dňa 11. septembra 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. -161 zo dňa 11. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -161 zo dňa 11. septembra 2012 vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18. júla 2012 neschválil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č.k. -143 zo dňa 28. marca 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. mája 2012, vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku zo dňa 01. februára 2012 a tento rozvrh výťažku neschválil. V uvedenom uznesení exekučný súd uložil súdnej exekútorke, aby vykonala nový rozvrh výťažku, v ktorom v prvej skupine bude uspokojovať nielen trovy exekúcie exekútorky, ale aj trovy exekúcie oprávneného, čiže trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní ako aj súdne trovy oprávneného nielen v exekúcii, ale aj v predchádzajúcom konaní. Zároveň bude exekútorka svoju odmenu vypočítavať z vymoženej sumy, teda sumy 19 900,- Eur a nie z vymáhanej sumy. Dňa 16. augusta 2012 exekútorka podala na súd návrh na schválenie nového rozvrhu výťažku zo dňa 18. júla 2012, a zároveň predložila exekučnému súdu aj námietku oprávneného proti tomuto rozvrhu výťažku. Uvedená námietka bola totožná s námietkou oprávneného proti predchádzajúcemu rozvrhu výťažku. Súdna exekútorka opätovne vypočítala svoju odmenu z vymáhanej sumy. Súdna exekútorka vo svojom návrhu na schválenie rozvrhu výťažku uviedla, že má nárok na odmenu z vymáhanej sumy a poukázala na rozhodnutie dovolacieho súdu č.k. . Exekučný súd dospel k záveru, že námietka oprávneného je dôvodná a rozvrh výťažku neschválil, pričom poukázal na skutočnosť, že svojím rozhodnutím č.k. -143 zo dňa 28. marca 2012 neschválil rozvrh výťažku zo dňa 01. februára 2012, kde presne uviedol, ako má súdna exekútorka rozhodovať o trovách exekúcie. Súdna exekútorka proti tomuto rozhodnutiu nepodala odvolanie, a preto je týmto rozhodnutím viazaná. Exekučný súd na záver uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý bol vydaný v úplne inej veci.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože exekučný súd nesprávne vec právne posúdil a nesprávne si vyložil a aplikoval právnu normu na vec sa vzťahujúcu. Súdna exekútorka uviedla, že viazanosť rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom konaní nie je možné zamieňať s viazanosťou podľa . Rozhodovanie exekučného súdu nie je vždy dvojstupňové, preto nie

je možné z vyňať ustanovenie o viazanosti názorom exekučného súdu. Pre exekútora je preto daná viazanosť rozhodovaním exekučného súdu v rozsahu výroku jeho rozhodnutia, teda nie jeho zdôvodnenia. Ďalej uviedla, že proti predchádzajúcemu rozhodnutiu o neschválení rozvrhu výťažku nepodala odvolanie, pretože súhlasila s tým, že rozvrh výťažku nebol vykonaný správne, pretože do 1. skupiny nesprávne zaradila súdne trovy a trovy exekúcie. Zároveň uviedla, že nemohla podať odvolanie proti dôvodom rozhodnutia o neschválení rozvrhu výťažku, pretože podľa ust. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Ďalej poukázala na skutočnosť, že musela vykonať nové rozvrhové pojednávanie, na ktorom musí znova nanovo určiť poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať, pričom toto nové pojednávanie a na ňom uskutočnený rozvrh podlieha nanovo schváleniu súdom, proti ktorému je znova prípustné odvolanie. Súdna exekútorka tiež vytýkala napadnutému uzneseniu jeho stručnosť a nepreskúmateľnosť. K výpočtu svojej odmeny súdna exekútorka uviedla, že exekučný súd na toto exekučné konanie nesprávne aplikoval právnu normu, konkrétne ust. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej le „vyhláška!) v znení pred vyhláškou MS SR a po nej a nesprávne si vyložil znenie ust. vyhlášky MS SR , a preto je jeho názor na výpočet zákonnej odmeny exekútora v tejto exekučnej veci nesprávny. Poukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2008, zo dňa 30. júna 2008, zo dňa 22. mája 2008 a zo dňa 22. novembra 2010, ktoré objasňujú výpočet odmeny súdneho exekútora v znení vyhlášky MS SR č. a po nej. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený k podanému odvolaniu súdnej exekútorky uviedol, že názor súdnej exekútorky, v zmysle ktorého majú pre ňu právoplatné rozhodnutia exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci iba odporúčajúci charakter, je v absolútnom rozpore so zásadami, na ktorých je právny poriadok Slovenskej republiky postavený, a to najmä so zásadou záväznosti právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v konkrétnej veci. Podľa oprávneného z ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) je zrejmá bezpodmienečná viazanosť exekútora rozhodnutiami exekučných súdov v konkrétnom exekučnom konaní. Podľa oprávneného nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 28. marca 2012 sa v predmetnom exekučnom konaní založila prekážka veci rozhodnutej, následkom čoho už nie je možné posudzovať otázku, či sa má odmena exekútora vypočítavať z vymoženej peňažnej čiastky alebo celkovej vymáhanej peňažnej čiastky inak, ako je to uvedené v právoplatnom uznesení exekučného súdu zo dňa 28. marca 2012. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. júna 2008. Oprávnený ďalej uviedol, že zo strany súdnej exekútorky došlo k nesprávnej interpretácii prechodného ustanovenia účinného od 01. mája 2008 novelizovanej vyhlášky a následne i k nesprávnej aplikácii ust. vyhlášky v znení účinnom pred 01. májom 2008, v dôsledku čoho došlo na strane oprávneného k vzniku majetkovej ujmy tým, že rozvrhovým výťažkom zo dňa 01. februára 2012 sa mu priznalo menej ako mu malo byť priznané. Podľa oprávneného pojem „základ pre určenie pohľadávky“ a pojem „odmena“ nie je možné chápať, vykladať a aplikovať ako jeden a ten istý pojem. Ďalej uviedol, že prechodné ustanovenie vyhlášky je potrebné vykladať tak, že exekútorovi patrí odmena v zmysle ustanovenia vyhlášky pred novelizáciou, pričom pri vyčíslení základu pre určenie odmeny sa má postupovať podľa novelizovaného ustanovenia vyhlášky, a nie podľa ust. vyhlášky pred novelizáciou, nakoľko podľa prechodného ustanovenia vyhlášky sa jednoznačne aplikujú skoršie predpisy výlučne vo vzťahu k odmene a nie vo vzťahu k vyčísleniu samotného základu na určenie odmeny. Z tohto dôvodu pri správnom výklade prechodného ust. vyhlášky mala byť odmena súdnej exekútorky určená ako 20% z výšky vymoženej pohľadávky a nie ako 20% z výšky vymáhanej pohľadávky. Oprávnený tiež uviedol, že nesprávny výklad a nesprávna aplikácia ustanovení vyhlášky pri určení odmeny súdnej exekútorky za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii v danej exekučnej veci zásadným spôsobom ovplyvnil výšku uspokojenia pohľadávky oprávneného v jeho neprospech, nakoľko takto určený rozvrh výťažku predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorým mu vznikla taká značná majetková ujma, ktorá mu vzniknúť nemusela, keby zo strany súdnej exekútorky došlo k správnej interpretácii prechodného ustanovenia vyhlášky. Interpretácia predmetných ustanovení vyhlášky súdnou exekútorkou preto v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. predstavuje jednoznačne taký výklad, ktorý v konečnom dôsledku porušuje základné právo oprávneného garantované SR i Dodatkovým protokolom. Podľa oprávneného má uvedený Nález Ústavného súdu SR vyššiu právnu silu ako Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. . Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. februára 2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný súd dňa 29. februára 2008 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5603 020656. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 29. júna 2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k. -115 zo dňa 06. novembra 2009 exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku Mgr. Angeliku Slopovskú. Dňa 14. marca 2012 bol exekučnému súdu doručený návrh súdnej exekútorky na schválenie rozvrhu výťažku z nehnuteľností, ktoré sa mali dražiť spolu s námietkami oprávneného proti rozvrhu výťažku. Exekučný súd uznesením č.k. -143 zo dňa 28. marca 2012 vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 01. februára 2012 neschválil. Dňa 16. augusta 2012 bol exekučnému súdu doručený opätovne návrh na schválenie rozvrhu výťažku z nehnuteľností, ktoré sa mali dražiť spolu s námietkami oprávneného proti rozvrhu výťažku. Exekučný súd následne napadnutým uznesením č.k. -161 zo dňa 11. septembra 2012 vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18. júla 2012 neschválil.

Odvolací súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. novembra 2010, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 je vymáhaná alebo vymožená suma. V uvedenom Rozsudku uviedol: „Základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je v ustanoveniach a nasl. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Podľa výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora ( a ) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Vykonávacím predpisom, ktorý treba na daný prípad aplikovať, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. Podľa ustanovenia uvedenej vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16). To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení ( vyhlášky) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Dovolací súd sa v tejto časti stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že za vymáhanú sumu je pritom treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona (odôvodnený iba poukazom na spravodlivé riešenie), že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom skutočne vymožená peňažná suma. Dôkazom súladnosti záverov dovolacieho súdu s dikciou všeobecne záväzného právneho predpisu je aj novelizované ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. (účinnej od 1. mája 2008), podľa ktorého základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16), teda slovo „vymáhaná“ sa nahrádza slovom „vymožená“. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že podľa prechodného ustanovenia vyhlášky č. v exekučných konania začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov“.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. februára 2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. v zmysle § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov, t.j. do 30. apríla 2008. Odmena súdneho exekútora je upravená v Druhom dieli (§ 4 až § 21a) vyhlášky. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. apríla 2008 základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška

vymáhanej pohľadávky, preto právny názor exekučného súdu, že súdna exekútorka si mala svoju odmenu vypočítavať z vymoženej sumy, teda sumy 19 900,- Eur, a nie z vymáhanej sumy, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď napadnutým uznesením vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18. júla 2012 neschválil z dôvodu, že súdna exekútorka nepostupovala správne pri výpočte svojej odmeny podľa vyhlášky, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa na ďalšie konanie

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.