Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
82a/378475.bb40eb.pdf
PDF · 84.79 KB
No categories available
3Tošs/16/2008
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Petra Szaba
v trestnej veci proti obvinenému M. Š. a spol., pre zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom
zasadnutí konanom 4. júla 2008 v Bratislave prerokoval sťažnosti obvinených M. Š.,
P. H., R. Z. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 25. júna 2008, sp. zn. PK 2 T 16/2008, a rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených M. Š., P. H.
a R. Z. s a z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Na obvinených M. Š., P. H., R. Z. a ďalších spoluobvinených bola podaná dňa
13. júna 2008 na Špeciálnom súde v Pezinku obžaloba pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. u vyššie
uvedených troch obvinených, okrem ďalších trestných činov, aj za obzvlášť závažný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a aj v uznesení Špeciálneho súdu
v Pezinku z 25. júna 2008, sp. zn. PK 2 T 16/2008. Týmto uznesením Špeciálny súd
v Pezinku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2008 rozhodol podľa § 79
ods. 2 Tr. por., § 76 ods. 5 Tr. por., čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, že dôvody
väzby obvinených M. Š., P. H. a R. Z. podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
trvajú. V druhom bode výroku tohto uznesenia rozhodol Špeciálny súd tak, že podľa
§ 79 ods. 2 Tr. por. sa menia dôvody väzby u obvineného R. Z. podľa § 71 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. na dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por.
V prípravnom konaní bola lehota trvania väzby u obvinených M. Š., P. H.
a R. Z. predĺžená do 7. júla 2008.
V napadnutom uznesení, ktoré vydal Špeciálny súd v Pezinku po tom,
ako obvinených M. Š., P. H. a R. Z. v ten istý deň 25. júna 2008 vypočul k dôvodom
väzby, uviedol, že u všetkých menovaných obvinených trvajú väzobné dôvody
uvedené v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. aj v súčasnej dobe vzhľadom na to,
že je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, pre ktorú sú trestne stíhaní a možno
predpokladať, že v prípade ich prepustenia na slobodu by došlo medzi obvinenými
ku vzájomnému kontaktu a pôsobeniu na svedkov, osobitne poškodených,
a i navzájom na spoluobvinených v záujme ovplyvnenia alebo odstránenia dôkazov
svedčiacich v ich neprospech, resp., že by mohli pokračovať v protiprávnom konaní.
V tejto súvislosti poukázal na rozsah protiprávneho konania, z ktorého sú obvinení
podozriví, ďalej uviedol, že obvinení sa mali dopúšťať trestnej činnosti dlhú dobu
od roku 2001 do roku 2007 ako dobre organizovaná zločinecká skupina, ktorá mala
používať metódy vydierania, hrubého nátlaku, vyhrážania sa a fyzického
a psychického násilia na svedkov, poškodených, ktorej vodcom mal byť obvinený
M. Š.
Vo vzťahu k obvinenému R. Z. a výroku pod bodom II. napadnutého
uznesenia Špeciálny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III ÚS 67/08 z 18. marca 2008, v ktorom bol vytýkaný nedostatok
označenia dôkazných prostriedkov, doručeniek o zaslaní predvolania obvineného
R. Z. na úkony trestného konania a o ďalších úkonoch smerujúcich k vykonaniu
previerky pobytu obvineného.
Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej prokuratúry a obvinení M. Š., P. H.
a R. Z. prostredníctvom svojich obhajcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti menovaných obvinených
boli podané v zákonom stanovenej lehote.
Sťažnosť prokurátora smerovala v neprospech obvineného R. Z. a domáhal
sa ňou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že u obvineného R. Z.
trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a, písm. b/, písm. c/
Tr. por., teda nie len podľa písmena b/, písmena c/ § 71 ods. 1 Tr. por. Na základe
tejto sťažnosti nebolo možné preskúmať napadnuté uznesenie v zmysle § 192 ods. 1
Tr. por., pretože prokurátor po oznámení napadnutého uznesenia sa výslovne vzdal
sťažnosti.
Napadnuté uznesenie bolo vyhotovené a oznámené prokurátorovi jeho
doručením po výsluchu obvinených na Špeciálnom súde v Pezinku 25. júna 2008
a prokurátor po oboznámení sa s jeho obsahom vyhlásil, že sa vzdáva práva podať
sťažnosť. Je to zaznamenané v zápisnici o výsluchu obvinených na č. l. 2684
trestného spisu, čo prokurátor potvrdil svojím podpisom.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. por. oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne
vzdať.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
okrem iného, aj vtedy, ak bola podaná osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala.
Na základe tohto ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
prokurátora zamietol a nepreskúmaval okolnosti v nej uvádzané, keďže to zákon
nedovoľoval.
Sťažnosti všetkých troch obvinených sa v podstate zhodovali v námietke voči
konaniu Špeciálneho súdu spočívajúcej v tom, že ich výsluch mal byť urobený
na verejnom zasadnutí a nie iba pri úkone nazvanom výsluch obvinených k dôvodom
väzby. Poukázal na to, že verejné zasadnutie súd už nemohol určiť tak, aby bola
zachovaná aj lehota na prípravu na verejné zasadnutie, aj lehota päť dní
na predloženie spisu nadriadenému súdu pred uplynutím lehoty trvania väzby
v prípade podania sťažnosti.
Obvinení M. Š. a P. H. namietali i to, že Špeciálny súd iba konštatoval u nich
existenciu dôvodov väzby, ale samotným rozhodnutím trvanie väzby nepredĺžil.
Podľa ich názoru ak súd rozhoduje o väzbe v čase končiacej
sa lehoty, musí uviesť jednak väzobné dôvody a zároveň lehotu dokedy väzba trvá.
Z tohto dôvodu považujú väzbu po 7. júli 2008 za nezákonnú.
K samotným dôvodom väzby obvinený M. Š. uviedol, že súd
sa obmedzil iba na formálne konštatovanie existencie kolúznej väzby, ale pre taký
záver nemal k dispozícii žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali.
Na základe týchto sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce
napadnutému uzneseniu. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti
všetkých troch obvinených nie sú dôvodné.
Spôsob konania obvinených, o ktorom vypovedali viacerí svedkovia, ktorý
mal spočívať i v nátlaku, vydieraní a vyhrážaní sa, fyzickým i psychickým násilím,
aj používaním násilia voči poškodeným, dostatočne naznačuje na možnosť takého
pôsobenia na svedkov aj v prípade prepustenia obvinených na slobodu, aby tak
marili objasňovanie závažných skutočností pre trestné stíhanie. Nie je nevyhnutné,
aby sa takéto kolúzne konanie zistilo v čase vedenia trestného stíhania, aby
sa mohlo konštatovať, že obvinený koná spôsobom predpokladaným v § 71 ods. 1
písm. b/ Tr. por. Takému konaniu sa má práve zabrániť, čo je zmyslom ustanovenia
Preto, ak z pohľadu existencie dôvodov väzby podľa tohto ustanovenia
Špeciálny súd bral do úvahy dôkazy charakterizujúce činnosť organizovanej
zločineckej skupiny, neuvažoval iba vo všeobecnej rovine, ale vychádzal z dôkazov
ku skutkom zadokumentovaných v spisovom materiáli.
Z týchto dôkazov o charaktere trestnej činnosti obvinených páchanej po dlhšiu
dobu, u obvineného R. Z. i skutočnosť, že sa trestných činov mal dopustiť v čase
prebiehajúcej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iné trestné činy, avšak
podobného charakteru, možno dôvodne predpokladať aj to, že v prípade prepustenia
na slobodu by obvinení pokračovali v trestnej činnosti.
Preto so záverom Špeciálneho súdu o existencii dôvodov väzby všetkých
troch menovaných obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje.
Námietky obvinených týkajúce sa konania predchádzajúceho napadnutému
uzneseniu taktiež nie sú dôvodné. Špeciálny súd postupoval v súlade so zákonom
i s naznačenými článkami Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uvedenými v napadnutom uznesení. Pokiaľ
vypočul obvinených k dôvodom väzby mimo verejného zasadnutia, nebolo
to v rozpore so zákonom.
Povinnosťou súdu bolo podľa § 76 ods. 5 Tr. por. najneskôr do pätnásť dní
od podania obžaloby rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, ak o väzbe už nerozhodol
podľa § 244 ods. 5 Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby.
Podľa § 291 Tr. por. na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon
výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Tr. por. na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam,
kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo
na verejnom zasadnutí.
Pre rozhodovanie o väzbe podľa § 79 ods. 2 Tr. por. nie je predpísaná forma
verejného zasadnutia. Preto mohol Špeciálny súd rozhodnúť o väzbe na neverejnom
zasadnutí. Musel však učiniť zadosť príslušným článkom ústavy a citovaného
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poskytnúť právo
obvineným vyjadriť sa k ich veci pred rozhodnutím o väzbe. Ak tak učinil predvolaním
obvinených na výsluch, v ktorom upovedomil i obhajcov obvinených a prokurátora,
nemožno konštatovať, že by postupoval v rozpore so zákonom a že by z toho
dôvodu malo byť napadnuté rozhodnutie, urobené neskôr na neverejnom zasadnutí,
nezákonné.
Za nezákonné taktiež nemožno považovať napadnuté uznesenie preto,
že nebola určená súdom lehota ďalšieho trvania väzby. Do doby pôvodne predĺženia
lehoty trvania väzby, ktorá ešte v prípravnom konaní bola stanovená do 7. júla 2008
Špeciálny súd rozhodol o dôvodnosti trvania väzby obvinených a aj nadriadený súd
v tejto lehote rozhodol o sťažnostiach obvinených. Preto nemožno väzbu v danom
prípade po 7. júli 2008 považovať za nezákonnú. Určenie lehoty trvania väzby platí
len pre prípravné konanie. Vyplýva to z ustanovenia § 76 ods. 2 a nasl. Tr. por.
Výslovne sa v ustanovení § 76 ods. 2 Tr. por. uvádza, že ak by lehota trvania väzby
v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podať sudcovi
pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného z väzby
neprepustí sám.
V § 76 ods. 6 Tr. por. sú uvedené celkové doby trvania väzby v prípravnom
konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom. V danom prípade, keďže je vedené
trestné stíhanie u všetkých troch obvinených pre obzvlášť závažný zločin je táto doba
stanovená na 48 mesiacov.
V § 76 ods. 7 Tr. por. sa uvádza, že z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá
jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom. Týmto
zákonným ustanovením je určená maximálna lehota trvania väzby v konaní pred
súdom, pričom v § 76 ods. 5 Tr. por. je stanovené, že súdu plynie lehota väzby podľa
odseku 7 od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste. Ako už bolo
uvedené, súd je však povinný najneskôr do pätnásť dní od podania obžaloby
rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, čo v danom prípade Špeciálny súd aj urobil.
V konaní pred súdom v každom jeho štádiu je súd povinný skúmať, či dôvody
väzby trvajú alebo či sa zmenili (§ 79 ods. 2 Tr. por.). V tomto konkrétnom prípade
Špeciálny súd rozhodol v štádiu po podaní obžaloby a pred predbežným
prejednaním obžaloby, a to spôsobom, ktorým bolo zabezpečené právo obvinených
na vyjadrenie sa pred súdom k ich veci, o ktorej mal súd rozhodnúť
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvinených
M. Š., P. H. a R. Z. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. júla 2008
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: