Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tošs/16/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Petra Szaba

v trestnej veci proti obvinenému M. Š. a spol., pre zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom

zasadnutí konanom 4. júla 2008 v Bratislave prerokoval sťažnosti obvinených M. Š.,

P. H., R. Z. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 25. júna 2008, sp. zn. PK , a rozhodol

t a k t o :

I. Podľa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.

II. Podľa sťažnosti obvinených M. Š., P. H.

a R. Z. s a z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Na obvinených M. Š., P. H., R. Z. a ďalších spoluobvinených bola podaná dňa

13. júna 2008 na Špeciálnom súde v Pezinku obžaloba pre zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. u vyššie

uvedených troch obvinených, okrem ďalších trestných činov, aj za obzvlášť závažný

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a aj v uznesení Špeciálneho súdu

v Pezinku z 25. júna 2008, sp. zn. PK . Týmto uznesením Špeciálny súd

v Pezinku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2008 rozhodol podľa § 79

ods. 2 , , , ods. 5

a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, že dôvody

väzby obvinených M. Š., P. H. a R. Z. podľa ,

trvajú. V druhom bode výroku tohto uznesenia rozhodol Špeciálny súd tak, že podľa

sa menia dôvody väzby u obvineného R. Z. podľa

písm. a/, písm. b/, písm. c/ na dôvody väzby podľa ,

písm. c/

V prípravnom konaní bola lehota trvania väzby u obvinených M. Š., P. H.

a R. Z. predĺžená do 7. júla 2008.

V napadnutom uznesení, ktoré vydal Špeciálny súd v Pezinku po tom,

ako obvinených M. Š., P. H. a R. Z. v ten istý deň 25. júna 2008 vypočul k dôvodom

väzby, uviedol, že u všetkých menovaných obvinených trvajú väzobné dôvody

uvedené v , aj v súčasnej dobe vzhľadom na to,

že je dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, pre ktorú sú trestne stíhaní a možno

predpokladať, že v prípade ich prepustenia na slobodu by došlo medzi obvinenými

ku vzájomnému kontaktu a pôsobeniu na svedkov, osobitne poškodených,

a i navzájom na spoluobvinených v záujme ovplyvnenia alebo odstránenia dôkazov

svedčiacich v ich neprospech, resp., že by mohli pokračovať v protiprávnom konaní.

V tejto súvislosti poukázal na rozsah protiprávneho konania, z ktorého sú obvinení

podozriví, ďalej uviedol, že obvinení sa mali dopúšťať trestnej činnosti dlhú dobu

od roku 2001 do roku 2007 ako dobre organizovaná zločinecká skupina, ktorá mala

používať metódy vydierania, hrubého nátlaku, vyhrážania sa a fyzického

a psychického násilia na svedkov, poškodených, ktorej vodcom mal byť obvinený

M. Š.

Vo vzťahu k obvinenému R. Z. a výroku pod bodom II. napadnutého

uznesenia Špeciálny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 18. marca 2008, v ktorom bol vytýkaný nedostatok

označenia dôkazných prostriedkov, doručeniek o zaslaní predvolania obvineného

R. Z. na úkony trestného konania a o ďalších úkonoch smerujúcich k vykonaniu

previerky pobytu obvineného.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej prokuratúry a obvinení M. Š., P. H.

a R. Z. prostredníctvom svojich obhajcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti menovaných obvinených

boli podané v zákonom stanovenej lehote.

Sťažnosť prokurátora smerovala v neprospech obvineného R. Z. a domáhal

sa ňou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1

písm. a/ zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že u obvineného R. Z.

trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a, písm. b/, písm. c/

, teda nie len podľa písmena b/, písmena c/ Na základe

tejto sťažnosti nebolo možné preskúmať napadnuté uznesenie v zmysle § 192 ods. 1

, pretože prokurátor po oznámení napadnutého uznesenia sa výslovne vzdal

sťažnosti.

Napadnuté uznesenie bolo vyhotovené a oznámené prokurátorovi jeho

doručením po výsluchu obvinených na Špeciálnom súde v Pezinku 25. júna 2008

a prokurátor po oboznámení sa s jeho obsahom vyhlásil, že sa vzdáva práva podať

sťažnosť. Je to zaznamenané v zápisnici o výsluchu obvinených na č. l. 2684

trestného spisu, čo prokurátor potvrdil svojím podpisom.

Podľa oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne

vzdať.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

okrem iného, aj vtedy, ak bola podaná osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala.

Na základe tohto ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

prokurátora zamietol a nepreskúmaval okolnosti v nej uvádzané, keďže to zákon

nedovoľoval.

Sťažnosti všetkých troch obvinených sa v podstate zhodovali v námietke voči

konaniu Špeciálneho súdu spočívajúcej v tom, že ich výsluch mal byť urobený

na verejnom zasadnutí a nie iba pri úkone nazvanom výsluch obvinených k dôvodom

väzby. Poukázal na to, že verejné zasadnutie súd už nemohol určiť tak, aby bola

zachovaná aj lehota na prípravu na verejné zasadnutie, aj lehota päť dní

na predloženie spisu nadriadenému súdu pred uplynutím lehoty trvania väzby

v prípade podania sťažnosti.

Obvinení M. Š. a P. H. namietali i to, že Špeciálny súd iba konštatoval u nich

existenciu dôvodov väzby, ale samotným rozhodnutím trvanie väzby nepredĺžil.

Podľa ich názoru ak súd rozhoduje o väzbe v čase končiacej

sa lehoty, musí uviesť jednak väzobné dôvody a zároveň lehotu dokedy väzba trvá.

Z tohto dôvodu považujú väzbu po 7. júli 2008 za nezákonnú.

K samotným dôvodom väzby obvinený M. Š. uviedol, že súd

sa obmedzil iba na formálne konštatovanie existencie kolúznej väzby, ale pre taký

záver nemal k dispozícii žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali.

Na základe týchto sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192

ods. 1 písm. a/, písm. b/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce

napadnutému uzneseniu. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosti

všetkých troch obvinených nie sú dôvodné.

Spôsob konania obvinených, o ktorom vypovedali viacerí svedkovia, ktorý

mal spočívať i v nátlaku, vydieraní a vyhrážaní sa, fyzickým i psychickým násilím,

aj používaním násilia voči poškodeným, dostatočne naznačuje na možnosť takého

pôsobenia na svedkov aj v prípade prepustenia obvinených na slobodu, aby tak

marili objasňovanie závažných skutočností pre trestné stíhanie. Nie je nevyhnutné,

aby sa takéto kolúzne konanie zistilo v čase vedenia trestného stíhania, aby

sa mohlo konštatovať, že obvinený koná spôsobom predpokladaným v § 71 ods. 1

písm. b/ Takému konaniu sa má práve zabrániť, čo je zmyslom ustanovenia

Preto, ak z pohľadu existencie dôvodov väzby podľa tohto ustanovenia

Špeciálny súd bral do úvahy dôkazy charakterizujúce činnosť organizovanej

zločineckej skupiny, neuvažoval iba vo všeobecnej rovine, ale vychádzal z dôkazov

ku skutkom zadokumentovaných v spisovom materiáli.

Z týchto dôkazov o charaktere trestnej činnosti obvinených páchanej po dlhšiu

dobu, u obvineného R. Z. i skutočnosť, že sa trestných činov mal dopustiť v čase

prebiehajúcej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iné trestné činy, avšak

podobného charakteru, možno dôvodne predpokladať aj to, že v prípade prepustenia

na slobodu by obvinení pokračovali v trestnej činnosti.

Preto so záverom Špeciálneho súdu o existencii dôvodov väzby všetkých

troch menovaných obvinených podľa ,

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje.

Námietky obvinených týkajúce sa konania predchádzajúceho napadnutému

uzneseniu taktiež nie sú dôvodné. Špeciálny súd postupoval v súlade so zákonom

i s naznačenými článkami a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uvedenými v napadnutom uznesení. Pokiaľ

vypočul obvinených k dôvodom väzby mimo verejného zasadnutia, nebolo

to v rozpore so zákonom.

Povinnosťou súdu bolo podľa najneskôr do pätnásť dní

od podania obžaloby rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, ak o väzbe už nerozhodol

podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby.

Podľa na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon

výslovne ustanovuje.

Podľa na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam,

kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo

na verejnom zasadnutí.

Pre rozhodovanie o väzbe podľa nie je predpísaná forma

verejného zasadnutia. Preto mohol Špeciálny súd rozhodnúť o väzbe na neverejnom

zasadnutí. Musel však učiniť zadosť príslušným článkom a citovaného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poskytnúť právo

obvineným vyjadriť sa k ich veci pred rozhodnutím o väzbe. Ak tak učinil predvolaním

obvinených na výsluch, v ktorom upovedomil i obhajcov obvinených a prokurátora,

nemožno konštatovať, že by postupoval v rozpore so zákonom a že by z toho

dôvodu malo byť napadnuté rozhodnutie, urobené neskôr na neverejnom zasadnutí,

nezákonné.

Za nezákonné taktiež nemožno považovať napadnuté uznesenie preto,

že nebola určená súdom lehota ďalšieho trvania väzby. Do doby pôvodne predĺženia

lehoty trvania väzby, ktorá ešte v prípravnom konaní bola stanovená do 7. júla 2008

Špeciálny súd rozhodol o dôvodnosti trvania väzby obvinených a aj nadriadený súd

v tejto lehote rozhodol o sťažnostiach obvinených. Preto nemožno väzbu v danom

prípade po 7. júli 2008 považovať za nezákonnú. Určenie lehoty trvania väzby platí

len pre prípravné konanie. Vyplýva to z ustanovenia a nasl.

Výslovne sa v ustanovení uvádza, že ak by lehota trvania väzby

v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podať sudcovi

pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného z väzby

neprepustí sám.

V sú uvedené celkové doby trvania väzby v prípravnom

konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom. V danom prípade, keďže je vedené

trestné stíhanie u všetkých troch obvinených pre obzvlášť závažný zločin je táto doba

stanovená na 48 mesiacov.

V sa uvádza, že z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá

jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom. Týmto

zákonným ustanovením je určená maximálna lehota trvania väzby v konaní pred

súdom, pričom v je stanovené, že súdu plynie lehota väzby podľa

odseku 7 od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste. Ako už bolo

uvedené, súd je však povinný najneskôr do pätnásť dní od podania obžaloby

rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby, čo v danom prípade Špeciálny súd aj urobil.

V konaní pred súdom v každom jeho štádiu je súd povinný skúmať, či dôvody

väzby trvajú alebo či sa zmenili ( ). V tomto konkrétnom prípade

Špeciálny súd rozhodol v štádiu po podaní obžaloby a pred predbežným

prejednaním obžaloby, a to spôsobom, ktorým bolo zabezpečené právo obvinených

na vyjadrenie sa pred súdom k ich veci, o ktorej mal súd rozhodnúť

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvinených

M. Š., P. H. a R. Z. zamietol podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. júla 2008

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: