Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/10/2007

RO Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a členov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu: V., so sídlom v K. zastúpeného JUDr. J., advokátom v M.

N., proti žalovanej S. S., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. novembra 2006 sp. zn. 1 Co

222/2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. novembra 2006 sp. zn. vo

výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu a rozhodol o náhrade trov konania

účastníkov a štátu z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 16.5.2006 č.k. -331 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.438.413 Sk s 10 % úrokom z omeškania od 7.6.2004

do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.097.834 Sk na účet právneho zástupcu

žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol

a rozhodol o trovách štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu

zložil na účet Colného úradu v Prešove colnú zábezpeku na zabezpečenie colného dlhu

v celkovej sume 46.795.260 Sk za obdobie rokov 1996 až 2001 v zmysle §§ 82 a 212

ods. 1 Colný zákon, účinného v rozhodnom období (ďalej len Colný

zákon). Časť finančných prostriedkov z tejto zábezpeky colný úrad použil na zabezpečenie

colných dlhov a časť v sume 21.708.413 Sk síce v zmysle § 216 ods. 2 Colného zákona vrátil,

avšak prebytky vyplatil neoprávnenej osobe Ing. J., ktorá vykonávala u právneho predchodcu

žalobcu funkciu colného deklaranta a preukazovala sa falošnými plnými mocami a nie

deklarantovi (žalobcovi). Tým, že Colný úrad Prešov vyplatil prebytky colných zábezpek

neoprávnenej osobe a nepoukázal ich právnemu predchodcovi žalobcu, došlo na strane

žalobcu ku vzniku škody. Táto škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom

zamestnancov colného úradu (k vyplateniu prebytkov Ing. N. došlo bez písomnej žiadosti

deklaranta, bez overenia totožnosti Ing. N. bez overenia ním predkladaných splnomocnení,

neboli vyhotovované platobné poukazy, atď.). Keďže zamestnanci plnili úlohy štátneho

orgánu, boli splnené všetky zákonné predpoklady pre založenie zodpovednosti štátu za škodu

v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len ). Nevzhliadol žiadne dôvody pre uznanie,

že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného ( ) a ani pre možnosť jej

zníženia v zmysle . Žalobe preto po sumu 20.438.413 Sk vyhovel. V časti nároku,

týkajúceho sa sumy 1.270.000 Sk požadovanej za obdobie od 4.3.1997 do 24.7.1997,

prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, ktorú považoval za dôvodnú

(nárok bol uplatnený po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty uvedenej v ).

V tejto časti preto žalobcovi uplatnený nárok nepriznal.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27.11.2006 sp. zn. na odvolanie

oboch účastníkov potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobe vyhovel do

sumy 10.219.206,50 Sk s príslušenstvom a vo výroku, ktorým žalobe vyhovel nad túto sumu

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolanie žalobcu odmietol a rozhodol o trovách

konania. V súvislosti s odvolaním žalobcu uviedol, že žalobca podal odvolanie oneskorene.

Právnemu zástupcovi žalobcu bol totiž rozsudok súdu prvého stupňa doručený 29.6.2006.

Lehota na odvolanie uplynula žalobcovi 14.7.2006 (piatok). Keďže žalobca podal odvolanie

obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 14.8.2006, podal ho evidentne po uplynutí

odvolacej lehoty. Postupoval preto podľa a jeho odvolanie

odmietol.

Pokiaľ preskúmaval správnosť rozsudku okresného súdu na základe odvolania

žalovanej, zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi

žalobcom a colným úradom vznikol zložením colnej zábezpeky na zabezpečenie colného

dlhu, ako povinnosti upravenej v ustanovení §§ 82 a 212 ods. 1 Colného zákona a že na

majetku spravovanom právnym predchodcom žalobcu vznikla škoda v celkovej sume

21.708.413 Sk v podobe neoprávneného manipulovania s tzv. nepoužitými colnými

zábezpekami, ktoré colný úrad vracal zamestnancovi právneho predchodcu žalobcu

Ing. N. a ktorý takto získané finančné prostriedky neodviedol v prospech svojho

zamestnávateľa, ale ich použil pre vlastnú spotrebu. Rovnako ako súd prvého stupňa dospel

k právnemu názoru, že tu existujú dôvody pre založenie zodpovednosti štátu v zmysle § 18

, lebo škodu spôsobili nesprávnym postupom zamestnanci colného

úradu a tento nesprávny úradný postup je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane

žalobcu. Ak by totiž zamestnanci colného úradu pri vracaní prebytkov colných zábezpek

postupovali riadne, k zneužitiu finančných prostriedkov by nedošlo. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že ku škode na majetku žalobcu došlo nielen pričinením sa

zamestnancov colného úradu, ale aj nedbanlivým prístupom samotného žalobcu, jeho

zodpovedných zamestnancov (chýbala akákoľvek riadiaca práca a kontrola colnej agendy

súvisiaca s preberaním colných zábezpek). Ustálil preto, že škoda bola spôsobená aj

zavinením samotného žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za

primerané, aby žalobca znášal škodu pomerne v rozsahu 50 %. Rozsudok okresného súdu

preto vo vyhovujúcej časti do sumy 10.219.206,50 Sk s príslušenstvom potvrdil a

v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

Tento rozsudok krajského súdu na podnet žalovaného napadol vo výroku, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý žalobe do sumy 10 219 206,50 Sk s 10 %

úrokom z omeškania od 7.6.2004 do zaplatenia vyhovel, mimoriadnym dovolaním generálny

prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol v tejto časti jeho zrušení v spojení s rozsudkom

súdu prvého stupňa a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože bol ním

porušený zákon. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho (i prvostupňového) súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Vyslovil názor, že v danom prípade k naplnenou

nedošlo. Žalobcom tvrdená škoda je len škodou fiktívnou a nie skutočnou škodou, ktorá mu

vznikla a ktorej vznik predpokladá ustanovenie §18 tohto zákona. Žalobca doposiaľ o vydanie

prebytku na prijatých colných zábezpekách nepožiadal, teda v čase rozhodovania súdov

41MCdo 10/2007

nižších stupňov škoda, ktorej náhradu z titulu nesprávneho úradného postupu colného úradu

žalobca voči Slovenskej republike požaduje, ešte nevznikla. Skutočnosť, že preplatok colnej

zábezpeky vyplatil colný úrad neoprávnenej osobe, je pre záver o predčasnosti podania žaloby

právne irelevantná.

Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, eventuálne konanie

zastaviť. Poukázal na to, že vo veci bolo zo strany oboch účastníkov podané dovolanie proti

rozsudku odvolacieho súdu a vec na dovolacom súde vedená pod sp.zn. 2Cdo 81/2007,2Cdo

82/2007, takže v prípade mimoriadneho dovolania ide o prekážku litispendecie. Súčasne

považoval názor generálneho prokurátora SR vyslovený v dovolaní za nesprávny. Trval na

tom, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom colného úradu, ktorý prebytky z

colnej zábezpeky vyplatil neoprávnenej osobe. Dôvodil, že ustanovenie § 216 ods.2 Colného

zákona je obligatórnej povahy a colný úrad je povinný vrátiť prebytky colných zábezpek ex

offo, bez toho, aby bol požiadaný o ich vrátenie.

Žalovaná sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnila a žiadala mu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že na podanie tohto opravného prostriedku boli splnené podmienky požadované ustanovením

, preskúmal ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

toto rozhodnutie treba zrušiť.

Predovšetkým treba uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe

podaného dovolania zo strany žalobcu rozsudkom z 29. apríla 2008 sp.zn. ,

zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. novembra 2006 sp. zn.

vo výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v časti nad

sumu 10.219.206,50 Sk zamietol a dovolanie žalovanému proti uvedenému rozsudku

odmietol. V rámci prieskumnej činnosti dovolací súd vo vzťahu k tej časti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, však dovolací súd sa mohol zaoberať iba

existenciou vád uvedených v ustanovení , teda dovolacieho dôvodu podľa

ods.2 písm. a/ Tieto vady nezistil, a preto dovolanie žalovanej odmietol. Predmetom je

dovolacieho prieskumu neboli iné dovolacie dôvody, pretože dovolanie účastníka konania

v tomto smere nebolo prípustné . Právna úprava mimoriadneho dovolania však pripúšťa za

podmienok stanovených v zákone ( a ) preskúmať rozhodnutia odvolacieho

51MCdo 10/2007

súdu aj z dovolacích dôvodov uvedených v a , nakoľko tieto

neboli predmetom dovolacieho prieskumu v dovolacím konaní. ( v danom prípade v konaní

vedenom pod sp.zn. , ). Námietka žalobcu týkajúca sa procesnej

neprípustnosti mimoriadneho dovolania je preto nedôvodná.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov

spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí

tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. (

Zb).

Pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej

náhrady. Treba preto aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.v

peniazoch.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, alebo ujma spočívajúca vo zvýšení

pasív poškodeného. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcom v tom, že

u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to dalo očakávať.

Pre správne posúdenie otázky, či v danom prípade vznikla žalobcovi škoda a či ide

o záväzkový vzťah zo spôsobenej škody majúci povahu súkromnoprávneho vzťahu, bolo

určujúce predovšetkým to, z akého skutkového základu žalobca vyvodzoval svoj nárok

na peňažné plnenie.

Žalobcovi mala vzniknúť škoda v dôsledku toho, že colný orgán prijal od žalobcu

finančné prostriedky z titulu colnej zábezpeky na zabezpečenie colného dlhu v celkovej sume

46.795.260 Sk za obdobie rokov 1996 až 2001, čím si splnil zákonnú povinnosť v zmysle §§

82 a 212 ods. 1 Colného zákona . Časť finančných prostriedkov z tejto zábezpeky colný úrad

použil na zabezpečenie colných dlhov a časť v sume 21.708.413 Sk síce vrátil, avšak vyplatil

ich neoprávnenej osobe. Požadované peňažné plnenie, ktoré si žalobca uplatnil formou

náhrady škody teda zodpovedá nevrátenej časti prebytkov colných zábezpek.

Spôsob použitia colnej zábezpeky upravuje § 216 ods. 2 Colného zákona. Túto môže

colný úrad použiť na úhradu cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, skladného,

pokuty uloženej podľa colného zákona a nákladov konania, ak nie je colný dlh v lehotách

určených týmto colným zákonom dobrovoľne splnený, alebo ak s jej použitím na úhradu cla,

daní a iných platieb uplynutím týchto lehôt deklarant vysloví súhlas. Postup colného úradu

v prípade, ak vznikne prebytok na prijatých platbách upravuje posledná veta vyššie

uvedeného zákonného ustanovenia . Z jej znenia - prípadný prebytok colnej zábezpeky sa

vráti deklarantovi vyplýva, že colný úrad prebytok na prijatých platbách má vrátiť z úradnej

povinnosti. Ak tak však neurobí, teda je na deklarantovi, aby požiadal o jeho vydanie. Ide o

právny vzťah medzi deklarantom a colným úradom. Colný úrad musí o žiadosti deklaranta

rozhodnúť. Ak pri rozhodovaní o vrátení preplatku dôjde k vzniku škody v príčinnej súvislosti

s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo v súvislosti s nesprávnym úradným postupom

colného úradu (napr. nevrátením preplatku alebo nevydaním rozhodnutia ), teda k splneniu

predpokladov stanovených v , resp. , prichádza do úvahy

zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu.

Vyplatenie preplatkov neoprávnenej osobe zo strany colného úradu ešte nezakladalo

vznik škody žalobcu, tak ako to posúdil odvolací súd. Z obsahu spisu nevyplýva, či a akým

spôsobom sa žalobca pokúsil získať uspokojenie svojej pohľadávky voči colnému úradu,

ktorému prebytky boli vyplatené a ktorý ich bol povinný vrátiť. Správa o prešetrení veci

z Inšpekcie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 7.8.2001 iba popisuje

postup colného úradu pri vyplácaní prebytkov neoprávnenej osobe, nie však postup vzťahu

k žalobcovi.

Odvolací súd vec takto neposudzoval, preto jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení. ( ). Z týchto dôvodov dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods.1, ods.2 veta prvá

s použitím ) .

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :