Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/14/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej maloletej V., bývajúcej

v B., zastúpenej matkou J., bývajúcou v B., proti povinnému D., bývajúcemu u E., bytom B.,

zastúpenému JUDr. B., advokátom so sídlom V. 9, o vymoženie výživného, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 21. marca 2006 č.k. -54 zamietol

návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vychádzal z toho, že exekúcii nebráni prekážka skôr

začatého konania, lebo vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 1180/2003 išlo

o vymoženie výživného na maloletú oprávnenú za obdobie od júla 2002 do apríla 2003

a v danom prípade ide o vymoženie výživného za mesiace máj až august 2003. Návrhu na

zastavenie exekúcie nevyhovel, lebo nebol zistený žiadny z dôvodov pre zastavenie exekúcie

v zmysle (ďalej len „“).

Na odvolanie povinného Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. februára 2007 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vychádzal z výsledkov

vykonaného dokazovania, na základe ktorých dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je

dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť, že povinný svoje platby

neuskutočnil tak, ako bolo určené v exekučnom titule. Z týchto dôvodov prvostupňové

rozhodnutie potvrdil ako vecne správne ( ).

-2-3 Cdo 14/2008

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný. Na odôvodnenie jeho

prípustnosti uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

) tým, že súdy nevytvorili obom účastníkom konania rovnaké podmienky pre vyjadrenie

sa k dôkazom, zároveň nevytvorili obom účastníkom rovnaké možnosti argumentovať

a uplatniť svoje tvrdenia. Dovolateľ podal dovolanie tiež „z dôvodu § 239 ods. 2 písm. c/

“ a a Dodal, že v danom prípade „je naplnená podmienka

“. V dovolaní tvrdil, že na informatívnom výsluchu dňa 16. marca 2006 „reálne

uplatnila svoje právo tvrdenia“ len oprávnená, pričom realizácia toho istého práva nebola

povinnému umožnená, lebo „súd odmietol zaznamenať tvrdenia povinného, odmietol založiť

do spisu dôkazy, svedčiace o rozporoch v tvrdeniach oprávnenej“. Zopakoval, že súd prvého

stupňa sa dostatočne nezaoberal jeho procesným úkonom, ktorým navrhol zastavenie

exekúcie, a vytkol mu, že prehliadol uskutočnené platby, ktorými si už raz riadne splnil

uloženú povinnosť. Oprávnená neopodstatnene a nepodložene popiera vykonanie týchto

platieb výživného. Poškodzuje povinného, lebo zamestnávateľ mu v zmysle exekučného

príkazu zadržiava sumu 45 300 Sk. Povinný súdom znovu vytkol, že nepostrehli stratu

účinnosti exekučného titulu (rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu) neskorším rozsudkom (o rozvode manželstva rodičov oprávnenej). Návrh na

vykonanie exekúcie nemal podklad v exekučnom titule, ktorý by bol vykonateľný tak po

stránke formálnej, ako aj materiálnej. Jeho návrhu na zastavenie exekúcie preto malo byť

vyhovené. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako

aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému

súdu Bratislava II.

Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu poprela opodstatnenosť opravného prostriedku

povinného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či je tento opravný prostriedok procesne prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu upravuje Občiansky súdny

-3-3 Cdo 14/2008

poriadok v ustanovení (povinný z neznámeho dôvodu poukazuje aj na

ustanovenie , ktoré sa týka prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku).

Podľa je dovolanie proti uzneseniu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle dovolanie je prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky týchto uznesení, preto prípustnosť dovolania povinného

z ustanovenia a nemožno vyvodiť. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní

poukazuje na , je jeho odkaz nepatričný (toto ustanovenie, ako už

vyplýva z citácie zákona, sa týka prípustnosti dovolania proti uzneseniu, o ktoré

v prejednávanej veci nejde.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania povinného podľa

ustanovení , lebo zo zákona ( druhá veta ) má povinnosť

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z vád uvedených v O procesnú vadu v zmysle tohto

ustanovenia ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých inak

dovolanie nie je prípustné.

-4-3 Cdo 14/2008

Zo spisu vyplýva, že dovolateľ tvrdí existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizáciu tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv, napríklad práva vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaní na

súdne pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk

( )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie

pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou povinnému

realizáciu jeho procesných práv.

Podstatnú časť dovolania tvoria námietky povinného, ktoré sa z hľadiska obsahového

týkajú práva na spravodlivý súdny proces. Treba uviesť, že do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do

obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní ().

Formuláciami, zvolenými v danom prípade povinným, je naznačený jeho názor, že súdy

porušili zásadu rovnosti účastníkov konania. Táto zásada sa má uplatňovať vytváraním

-5-3 Cdo 14/2008

rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých

právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (, ).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu obsah spisu nesvedčí o tom, že by predmetná

námietka bola opodstatnená. Z formulácií dovolateľa možno vyvodiť, že k názoru o porušení

rovnosti strán nedospel na základe nerovnakého prístupu súdu k obsahu procesných práv

účastníkov konania alebo na základe diferencovaného či diskriminačného prístupu k ich

procesným právam alebo z dôvodu nevytvorenia rovnakých procesných možností realizácie

ich práv, ale na základe toho, ako súdy vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, a na

základe toho, že vyšší stupeň preukaznosti a presvedčivosti priznali dôkazom svedčiacim

v prospech oprávnenej. Ani z informatívneho výsluchu uskutočneného súdom 16. marca 2006

nevyplýva opodstatnenosť tvrdenia dovolateľa o nerovnakom prístupe súdu k účastníkom

konania a o tom, že pred súdom „reálne uplatnila svoje právo tvrdenia“ len oprávnená a že

realizácia toho istého práva nebola povinnému umožnená. Zápisnica súdu prvého stupňa

z uvedeného dňa (viď č.l. 43 spisu) to v ničom nepotvrdzuje.

Dovolateľ súdom nižších stupňov vytýka, že nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy a že

vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých

navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná,

môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť,

že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý

dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd rozhodne, že

navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné),

nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred

súdom. K uvedenej námietke treba dodať, že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním

konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho

rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte nevedie k zmätočnosti

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (konkrétne v otázke „straty účinnosti exekučného titulu“, rozporov

medzi návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, oprávnenosti matky maloletej

-6-3 Cdo 14/2008

prijímať platby adresované oprávnenej, právnych dôsledkov neposkytnutia súčinnosti matkou

maloletej pri plnení vyživovacej povinnosti povinným, riadneho splnenia vyživovacej

povinnosti povinným, splnenia formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu),

treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, lebo nesprávnym právnym posúdením veci sa účastníkovi neznemožňuje realizácia

niektorého z jeho procesných oprávnení (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení

veci boli opodstatnené, nesprávne právne posúdenie veci by nezakladalo prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie povinného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

-7-3 Cdo 14/2008

V dovolacom konaní procesne úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková