Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/29/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bývajúcej v P., zastúpenej

JUDr. E., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému M., s.r.o., so sídlom v P.,

zastúpenému JUDr. B., advokátom so sídlom v S., o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C

304/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. novembra

2007 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

1 655 Sk do rúk JUDr. E., advokátky so sídlom v P..

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov čiastočným rozsudkom z 3. februára 2006 č.k. -425

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 29. novembra 2004 je neplatné a že

pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá. Konanie o náhradu mzdy za obdobie od

1. decembra 2004 do budúcna vylúčil na samostatné konanie.

Uznesením z 12. mája 2006 č.k. -440 Okresný súd Prešov uložil

žalovanému povinnosť uhrádzať žalobkyni mesačne časť pracovnej odmeny vo výške

12 000 Sk od 4. mája 2006 do skončenia súdneho sporu vo veci samej.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. novembra 2007 sp. zn.

, potvrdil rozsudok vo veci samej a zastavil konanie o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 12. mája 2006 č.k. -440

(žalovaný toto odvolanie vzal späť, lebo súd vyhovel jeho návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia ešte pred začatím odvolacieho konania). Odvolací súd vyslovil, že o trovách

konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého

odôvodnil poukazom na , ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd (ďalej len „dohovor“) a (ďalej len

„ústava“) v spojení s Podľa názoru žalovaného boli v konaní porušené

zásady spravodlivého procesu tým, že odvolací súd mu (v rozpore s )

nedoručil písomné vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu. Toto vyjadrenie žalobkyne

poukazovalo na nové skutočnosti a zo strany súdu bolo iba oboznámené na odvolacom

pojednávaní; tým bola sťažená možnosť žalovaného riadne sa pripraviť na odvolacie

pojednávanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že podrobne nevysvetlil, z akých dôvodov

nevykonal všetky ním navrhované dôkazy ( ), nevyporiadal sa tiež so

všetkými jeho odvolacími námietkami a tým zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ Opodstatnenosť dovolania vyvodzoval aj z dovolacích dôvodov v zmysle

ods. 2 písm. b/ a c/ Odvolací súd prehliadol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe

neprávoplatného rozhodnutia Inšpektorátu práce v Prešove, nesprávne aplikoval

a interpretoval právne normy a pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy, ktorá v čase

skončenia pracovného pomeru neplatila (podľa platného

v čase rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľ mohol skončiť okamžite pracovný

pomer vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, teda nie iba výnimočne, ak

zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom). Odvolací súd nesprávne

posúdil vec aj v otázke stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou

a nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov žalovaný

žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie žalovaného ako neprípustné

odmietnuť. Žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo súdy vykonali

dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec preskúmali tak, aby ju mohli zodpovedne posúdiť, zo

zistení vyvodili správne právne závery v súlade s právnymi predpismi a rozsudky aj správne

a úplne odôvodnili. Žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Prípustnosť dovolania žalovaného

v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie žalovaného mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na

dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaní na súdne

pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred

súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanému

realizáciu jeho procesných práv.

Podstatná časť dovolania obsahuje námietku žalovaného, že mu v odvolacom konaní bolo

upreté právo na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje

ústavnoprávne princípy (). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (). Pod spravodlivým súdnym procesom

(fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie

toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

Žalovaný namieta, že súdy v prejednávanej veci popreli zásadu rovnosti účastníkov

konania. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných

podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach

rozhoduje občianskoprávny súd (, ). Pod rovnakým postavením

účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý

proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú

stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať

možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich

ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci

účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného

procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých

procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.

Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to,

ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný ().

Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje , v zmysle

ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších

ustanoveniach , predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich

vedenie konania a priebeh dokazovania. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu obsah spisu

nesvedčí o tom, že by predmetná námietka žalovaného bola opodstatnená. Z toho, ako ju

dovolateľ naformuloval, možno vyvodiť, že k názoru o porušení rovnosti strán nedospel na

základe nerovnakého prístupu súdu k obsahu procesných práv účastníkov konania alebo na

základe diferencovaného či diskriminačného prístupu k ich procesným právam alebo

z dôvodu nevytvorenia rovnakých procesných možností realizácie týchto ich práv, ale na

základe toho, ako súdy vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Podľa žalovaného

totiž súdy pripísali vyšší stupeň preukaznosti a presvedčivosti dôkazom svedčiacim

v prospech žalobkyne. Tým ale nemohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti účastníkov

konania ani práva na spravodlivý súdny proces.

Dovolateľ ďalej namieta, že v predmetnom konaní bol porušený princíp kontradiktórnosti

konania. Podstatou tohto princípu je právo účastníkov konania reagovať na argumenty

a námietky protistrany. K naplneniu princípu kontradiktórnosti je potrebné, aby účastník mal

k dispozícii stanovisko protistrany a zároveň, aby mal možnosť a priestor podať k takémuto

stanovisku svoje vyjadrenie, ktoré zas dostane k dispozícii protistrana. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní na odvolacom súde 7. novembra 2007 vyplýva, že na tomto pojednávaní bolo

vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného v primeranom rozsahu oboznámené a k jeho

obsahu sa ešte podrobne vyjadrila aj právna zástupkyňa žalobkyne. Právny zástupca

žalovaného, ktorý bol na tomto pojednávaní osobne prítomný, nemal k oboznámeniu

vyjadrenia žalobkyne, ale ani k obsahu oboznámeného vyjadrenia žiadne pripomienky. Pritom

z ani žiadneho iného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu doručiť

odvolateľovi vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu. Dovolací súd po posúdení priebehu

tohto odvolacieho konania dospel k záveru, že princíp kontradiktórnosti porušený nebol.

Krajský súd na odvolacom pojednávaní za osobnej účasti právnych zástupcov oboch

účastníkov oboznámil vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného; žalovaný (ktorý aj

v dovolaní potvrdil, že mu bolo prečítané) mal teda toto vyjadrenie v zmysle vyššie

uvedeného „k dispozícii“ a pri svojom prednese (prednese jeho právneho zástupcu) na

odvolacom pojednávaní mal možnosť zaujať stanovisko aj k tomuto vyjadreniu žalobkyne.

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, že

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí

dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru,

že právo žalovaného na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého

rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel

odvolací súd, ale tiež primerané právne posúdenie týchto záverov (k otázke správnosti

právneho posúdenia veci a jej vplyvu na prípustnosť dovolania viď ďalej).

Žalovaný správne poukázal na zásadu, v zmysle ktorej z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla

1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Treba však zdôrazniť, že i keď čl. 6 ods. 1 dohovoru

súdy zaväzuje, aby svoje rozhodnutia odôvodňovali, tento záväzok nemôže byť chápaný tak,

že by vyžadoval podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (viď Van Hurk

v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzovaný vo svetle okolností každého prípadu (viď Ruiz Torija a Hiro Balani

v. Španielsko, 1994). Žalovaný v danom prípade do svojho odvolania zaradil viaceré

námietky (že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o neprávoplatné rozhodnutie

inšpektorátu práce a súd zohľadnil dokazovaním nepreukázaný ekonomický nátlak na

žalobkyňu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nevykonaných alebo nesprávne

vykonaných dôkazov alebo dôkazov nepreukazujúcich jeho zistenia, žalobkyňa mu svojim

konaním spôsobila škodu a jej konanie nebolo v danej situácii bežné). Z hľadiska obsahového

je zrejmé, že odvolací súd tieto odvolacie námietky odvolateľa nielenže zapracoval do svojho

rozhodnutia (uviedol ich výpočet), ale ich mal aj na zreteli a zaoberal sa nimi (viď text na

str. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku začínajúci slovami: „k odvolacím námietkam

žalovaného odvolací súd dodáva...“). Pokiaľ vysvetlenie posúdenia týchto námietok zo strany

odvolacieho súdu nie je presvedčivé alebo úplné, či výstižné, ide o okolnosť majúcu význam

z hľadiska preskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia (k otázke

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu a jej vplyvu na prípustnosť dovolania viď ďalej).

Dovolateľ súdom nižších stupňov vytýka, že nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy a že

vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých

navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná,

môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť,

že k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby bol súdom

vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l ,

ods. 3 ). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec

nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke žalovaného treba dodať, že súd

neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne

nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti a nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle Pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali

z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv.

inej (než v vymenovanej) procesnej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola

síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), sama osebe by ale

nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku namieta aj to, že rozsudky súdov oboch

nižších súdov nie sú dostatočne preskúmateľné. K tomu treba uviesť, že tak odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia mať

náležitosti uvedené v ustanovení ( ). Súdy sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na

všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,

ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.

Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť

preskúmateľné. Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia je v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaná za relevantný dovolací dôvod v zmysle

; nepreskúmateľnosť ale nevedie k procesnej vade konania

v zmysle a nezakladá procesnú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

(viď napríklad rozhodnutia sp. zn. alebo sp. zn. ).

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia dovolateľa o založení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení otázky vzniku škody, účinkov rozhodnutia

inšpektorátu práce, stupňa závažnosti konania žalobkyne alebo o „nelogických záveroch

odvolacieho súdu“, či o nesprávnej aplikácii niektorého ustanovenia

(v znení, ktoré nebolo účinné v čase prejavu vôle okamžite skončiť pracovný pomer) boli

prípadne aj opodstatnené, dovolateľom vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú

v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalobkyni vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu žalovaného ( ods. l písm. c/ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 11 ods. l tejto vyhlášky vo výške 1 465 Sk, čo s náhradou výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16

ods. 3 vyhlášky), t.j. vo výške 190 Sk, predstavuje spolu 1 655 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: