Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tošs/24/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala

a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci obvineného B. A.

a spol., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné,

prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2008 v Bratislave sťažnosti

obvinených B. A., N. P. a J. B. proti uzneseniu Špeciálneho súdu zo dňa 3. júla 2008, č.k.

-5100 o ich ďalšom trvaní väzby rozhodol

t a k t o:

Podľa sťažnosti obvinených B. A., nar. X., t. č.

vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Bratislave, N. P., nar. X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

väzby v Košiciach a J. B., nar. X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal

dňa 8. februára 2008 na Špeciálny súd v Pezinku (pracovisku v Banskej Bystrici postúpená dňa

11. februára 2008) obžalobu číslo VII/2 Gv 93/06-848, v ktorej kládol v bode 1/ obvineným B. A.,

N. P., J. B. a ďalším šiestim obvineným za vinu spáchanie trestného činu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa číslo , v bode 2/

obvineným A., P. a B. spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/

číslo v znení účinnom podľa zákona číslo , v bode 4/

obvineným A., P. a B. spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3

v znení zákona číslo , v bode 5/ obvinenému A. spolu

so spoluobvinenými S. a C. spáchanie trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného

zákona v znení účinnom podľa zákona , v bode 6/ obvinenému A. trestný čin

vydierania podľa v znení účinnom podľa zákona číslo 300/2005 Z.

z., v bode 7/ obvineným A., P. a B. spáchanie trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1

v znení účinnom podľa zákona , v bode 8/ obvinenému

A. spáchanie trestného činu hrubého nátlaku podľa v znení zákona

číslo , v bode 9/ obvinenému P. spoločne so spoluobvinenými T. a P. spáchanie

trestného činu vydierania podľa v znení účinnom podľa zákona číslo

, v bode 12/ obvineným A. a B. spolu so spoluobvineným P. spáchanie trestného činu

poškodzovania cudzej veci podľa , v súbehu

s trestným činom všeobecného ohrozenia podľa v znení zákona číslo

, v bode 13/ obvinenému A. zločin podplácania podľa ,

ods. 2 písm. a/, písm. b/ a bode 17/ obvinenému P. spoločne so spoluobvineným

H. spáchanie trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185

ods. 1 písm. a/, ods. 5 číslo v znení zákona číslo

Uvedených protiprávnych konaní a ďalších siedmich samostatných skutkov ďalších

spolupáchateľov sa obvinení (ktorých je celkom pred súd v tejto veci postavených dvanásť) mali

dopustiť na tých skutkových základoch, ako sú špecifikované v skutkových vetách bodov 1/ - 17/

výrokovej časti citovanej obžaloby (viď č. l. 4553-4644 spisu).

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júla 2008 bola podľa

trestná vec pre skutok uvedený v bode 5/ vylúčená zo spoločného konania na samostatné konanie,

a to z dôvodu jeho urýchlenia (viď č. l. 5046 spisu). Z č. l. 5076 spisu vyplýva, že zhodne podľa

boli v rovnaký deň z predmetnej trestnej veci vylúčené skutky

označené v obžalobe pod bodmi 4/, 6/, 8/, 12/ a 13/.

V zmysle Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len Špeciálny súd) v ostatných veciach, okrem iného aj vo vzťahu k obvine-

ným B. A., N. P. a J. B. (rozumej v rozsahu skutkov 1/, 2/, 7/, 9/ a 17/) nariadil hlavné pojednávanie

na dni 11. - 12., 16., 19., a 26. septembra 2008, ako aj dni 1. - 3. októbra 2008.

Uznesením, č. k. -5100 v zmysle vyslovil,

že väzba obvinených B. A., N. P. a J. B. ďalej trvá.

Súčasne uznesením z 3. júla 2008, č. k. -5109 rozhodol tak, že podľa § 79

ods. 3 žiadosti obvinených B. A., N. P. a J. B. o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol. Súčasne podľa zamietol aj žiadosť obvineného

J. B. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Rozhodnutie, č. k. -5100 odôvodnil (v zhode s dôvodmi uznesenia na č. l.

5109 spisu) poukazom na okolnosti a štádium predmetného trestného konania odvíjajúceho

sa od podania obžaloby, dal do pozornosti ustanovenia § 2 ods. 6, § 79 ods. 3, § 45 ods. 1, § 71

a . Preskúmajúc problematiku ďalšieho trvania väzby dospel prvostupňový

súd k záveru, že u všetkých troch obvinených naďalej pretrvávajú dôvody väzby v zmysle § 71

ods. 1 písm. a/ a u obvinených A. a P. aj dôvody väzby obsiahnuté v ustanovení

, vyhodnotiac aj tú skutočnosť, že v postupe konania došlo

k vylúčeniu prejednania časti špecifikovanej súdenej trestnej činnosti na samostatné konanie.

V tomto smere procesne konajúci prvostupňový súd primárne deklaroval, že zistil podmienky

na nariadenie hlavného pojednávania vymedzených skutkov, teda principiálne tých skutkov,

ktorými mali byť podľa podanej obžaloby spáchané závažné a spoločensky vysoko nebezpečné

trestné činy. Vo vzťahu k nim vyslovil názor, že dôvodnosť podozrenia z ich spáchania naďalej

trvá, pričom s procesnými výhradami obžalovaných a ich obhajcov, prezentovanými v žiadostiach

o prepustenie z väzby na slobodu, sa súd v priebehu výkonu hlavného pojednávania vysporiadal.

K predmetným záverom o ďalšom trvaní väzby Špeciálny súd dospel aj za situácie,

že na verejnom zasadnutí konanom o predbežnom prejednaní obžaloby vyšli najavo, resp. boli

predložené také listinné dôkazy, ktoré môžu naznačovať zmenu postoja jedného z kľúčových

svedkov M. C.. Ani po tejto jeho zmenenej výpovedi nepovažuje súd prvého stupňa dôvodnosť

podozrení voči obvineným za zoslabenú do takej miery, aby už v tomto štádiu zmenil svoj názor

o tom, že podozrenia a dôkazy zo spáchania žalovanej trestnej činnosti sú voči obvineným dôvodné.

Vo vzťahu k obvinenému A. prvostupňový súd nezistil ani formálne ani žiadne ďalšie iné

pochybenia týkajúce sa údajného nezapočítania vydávacej väzby, majúc za to, že boli dodržané

procesné pravidlá a zákonné lehoty.

Podľa zistení Špeciálneho súdu naďalej trvajú tzv. útekové dôvody väzby všetkých troch

obvinených vyplývajúce z ustanovenia , pričom má za to,

že predmetná obava je tu naďalej daná a je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ani jeden

z obvinených sa v čase, keď ich orgány činné v trestnom konaní potrebovali k jednotlivým úkonom

trestného stíhania nezdržiavali vo svojich trvalých bydliskách, nepreberali predvolania a do výkonu

väzby museli byť na základe príkazov na zatknutie dodaní. Obvinený A. sa skrýval na území

Maďarskej republiky, všetci sa zdržiavali u svojich kamarátov, pričom podľa výpovedí svedkov

C. a D. nevychádzali z ich bytov, skrývajúc sa pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vo vzťahu k obvineným A. a P., má konajúci súd za to, že nepominuli ani dôvody tzv.

preventívnej väzby v zmysle . Obaja obvinení

sa už v minulosti dostali do rozporu so zákonom, boli už aj odsúdení súdmi Slovenskej republiky

a v rámci tejto trestnej veci sú stíhaní za spáchanie viacerých naozaj závažných trestných činov.

Je dané podozrenie nielen z jednorázových protizákonných aktov, ale môže ísť o trestnú činnosť

kontinuálneho charakteru s veľkým rizikom obnovenia protizákonnej činnosti, a to jednak

vzhľadom na charakter žalovaných skutkov a vysokú mieru organizovanosti a prepojenosti skupiny,

ktorá môže byť kedykoľvek obnoviteľná. Skupina mala naviac preukázateľne pracovať s rôznymi

zbraňami. Napokon obvinený A. je v súčasnej dobe v iných konaniach trestne stíhaný za ďalšie

závažné trestné činy, čo umocňuje pokračovací dôvod jeho väzby.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote sťažnosti obvinení B. A., N. P.

a J. B. (dôvody ich sťažností sú koncipované voči obom uzneseniam na č. l. 5100 a 5109 spisu

súčasne).

V písomných dôvodoch sťažnosti obhajca obvineného A. JUDr. S. (sťažnosť doručená

Špeciálnemu súdu 11. júla 2008 – č. l. 5097 spisu) namietal, že prvostuňový súd konajúci

o predbežnom prejednaní obžaloby síce rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvinených, avšak

nestanovil čas, do ktorého sa väzba predlžuje, teda neuviedol dobu určitú, čo podľa jeho názoru

zákon vyžaduje. Zhrnul, že za tejto situácie ide o chybu, ktorú nie je možné napraviť v konaní

pred súdom druhého stupňa a preto žiadal prepustiť obvinených z väzby na slobodu.

Zo sťažnosti obvinených B. A. a N. P., ktorú zdôvodnil ich spoločný obhajca JUDr. M. K.

a ktorú doručil Špeciálnemu súdu dňa 24. júla 2008 (č. l. 5132 – 5134 spisu) vyplýva nasledované.

Trvanie väzby u oboch obvinených považuje za neopodstatnené, nezákonné a rozporné s aplikačnou

praxou Európskeho súdu, ktorá je pre vnútroštátne súdy Slovenskej republiky záväzná.

Prostredníctvom obhajcu sťažovatelia vyjadrili názor, že skutkové dôvody ich väzby sú založené

výlučne na právnej kvalifikácii trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny,

opodstatnenosť ktorej však dosiaľ považujú za nepreukázanú. Súčasne vyslovili názor, že tzv.

útekové i preventívne dôvody ich väzby podľa ,

v tomto štádiu trestného konania nie sú dané a súd prvého stupňa ich ani patrične v napadnutom

rozhodnutí nezdôvodnil. nepozná podľa sťažovateľov inštitút obligatórnej väzby

založenej na domnelom úteku, bez súčasnej existencie iných konkrétnych skutočností,

odôvodňujúcich obavu z vyššie uvedených následkov. Namietali závery Špeciálneho súdu

vyplývajúce z predbežného prejednania obžaloby vo vzťahu k nim predneseným procesnoprávnym

výhradám vyžadujúcim potrebu odmietnutia obžaloby, čím by fakticky muselo dôjsť k situácii,

že ich postavenie pred súd je predčasné a ďalšie trvanie ich väzby nemá oporu v zákone. V závere

(č. l. 5133 – 5144 spisu) poukázali na aplikačnú prax Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo vzťahu k prerokovávanej právnej problematike a navrhli v zmysle § 194 ods. 1 písm. a/

napadnuté uznesenie zrušiť, v dôsledku čoho dôjde k ich prepusteniu z väzby

na slobodu.

Obvinený B. A. vo vlastnoručne koncipovaných písomných dôvodoch sťažnosti (č. l. 5135

– 5138 spisu), doručených Špeciálnemu súdu dňa 25. júla 2008 taktiež namietal svoje ponechanie

vo väzbe, nestotožniac sa s výrokom ani s odôvodnením napadnutého uznesenia. Namietal

aj zloženie senátu, ktorý dňa 3. júla 2008 vo veci konal (predseda senátu JUDr. J. H. a členovia

JUDr. J. G. a JUDr. R. P.), napadol úpravy v rozvrhu práce konajúceho súdu do tej miery,

že predmetná prax skrýva v sebe možnosť zneužitia a domáhal sa konania zákonného súdu, za aký

v tomto prípade považuje senát rozhodujúci vo veci v minulosti (rozumej pred dňom 3. júla 2008)

v zložení predseda senátu JUDr. J. G. a členovia JUDr. S. S. a V. M.. Neuspokojil sa v tomto smere

s konštatáciou nového predsedu senátu konajúceho súdu JUDr. H. v tom smere, že zmena senátu

pramení zo zmeny rozvrhu práce označeného súdu, a to v dôsledku skončenia činnosti sudcov

JUDr. S. a M. a vyslovil názor, že ak už sa tak stalo, mal zostať predsedom senátu

JUDr. G..

V súvislosti s už skôr prezentovanými námietkami znova namietal a dal do pozornosti,

že bola prekročená lehota trvania jeho väzby v prípravnom konaní nezapočítaním väzby v Maďar-

skej republike. Vo vzťahu k útekovým dôvodom svojej väzby uviedol, že v mieste svojho trvalého

bydliska sa nezdržiaval z dôvodu vlastnej bezpečnosti a tiež preto (č. l. 5137 spisu), aby neohrozil

svoju rodinu, pretože podľa neho niektorý z premotivovaných policajtov by niekoho postrelil.

Vyslovil názor, že ani dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nie je absolútnym

väzobným dôvodom, ale môže mať len dočasný charakter. Dĺžka trvania väzby nemá byť závislá

od tzv. obtiažnosti veci. Útekové ani pokračovacie dôvody jeho väzby neobstoja, pričom viac

skutkov bolo vylúčených na samostatné konanie. Je nevinný a žiadne skutky nespáchal.

Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a domáhal sa svojho prepustenia z väzby

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa ,

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, a konanie

predchádzajúce týmto výrokom uznesenia a tak zistil, že sťažnosti obvinených B. A., N. P. a J. B.

nie sú dôvodné.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že Špeciálny súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia podrobne a jasne zdôvodnil na základe akých záverov trvajú dôvody väzby všetkých

troch dotknutých obvinených. Predmetné rozhodnutie korešponduje s predchádzajúcimi vo veci

vydanými rozhodnutiami o väzbe obvinených, pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených

smeroch nenastali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil nijaké také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

závery, že postup Špeciálneho súdu, ktorým rozhodoval o žiadostiach obvinených o prepustení

z väzby na slobodu nebol zákonný a správny. Sťažnostné dôvody obsiahnuté v sťažnostiach

obvinených i ich obhajcov nemajú ten charakter, aby formálne i materiálne spochybnili dôvodnosť

ďalšieho trvania ich väzby, a to vo vzťahu k obvineným A. a P. v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ a vo vzťahu k obvinenému B. podľa

Obhajcovia obvinených síce poukázali v sťažnostných námietkach na množstvo judikátov

Európskeho súdu pre ľudské práva a na pravidlá spravodlivého súdneho procesu, a v súvislosti

s tým aj na podmienky obmedzenia ich osobnej slobody, avšak druhostupňový súd žiadne

pochybenia v naznačených smeroch nezistil. Napokon nejde o novú argumentáciu sťažovateľov,

pričom je potrebné poukázať na fakt, že v predmetných súvislostiach sa s namietanými

skutočnosťami čiastočne už v minulosti argumentačne podrobne vysporiadal iný senát Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. februára 2008, sp. zn.

(väzba obvineného A. na území Maďarskej republiky, predchádzajúca výluka časti

veci zo spoločného konania a podobne).

V tomto smere konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje

na aktuálnosť skôr publikovaných rozhodnutí v tejto trestnej veci súdmi oboch druhov a stupňov,

a to z hľadísk záverov o nutnosti väzby dotknutých obvinených. Jedná sa o uznesenie Špeciálneho

súdu zo dňa 17. decembra 2007, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 9. januára 2008, č. k. -4541 (zväzok 11 spisu), uznesenie

Špeciálneho súdu zo dňa 12. februára 2008, č. k. -4701 v spojení s uzneseniami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2008, č. k. -4804

a z 28. februára 2008, č. k. -4819 (zväzok 12 spisu), uznesenia Špeciálneho súdu

z 9. apríla 2008, č. k. -4868 a zo dňa 17. apríla 2008, č. k. -4903

v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2008j, č. k.

-4918 a -4921, uznesenie Špeciálneho súdu zo 6. mája 2008, č. k.

-4948.

Podstatným spojivkom pri rozhodovaní o väzbe všetkých obvinených vo vzťahu

k prezentovaným uzneseniam je ten nesporný záver, že pretrvávajú konkrétne skôr špecifikované

útekové dôvody ich väzby v zmysle a u obvinených A. a P.

aj konkrétne pokračovacie dôvody na ich väzbu uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/

, a to v takom rozsahu ako boli rozvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach

pojednávajúcich o nutnosti realizácie ich väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky si všetky tieto

závery ako aj závery a dôvody napadnutého uznesenia osvojuje, plne sa s nimi stotožňuje a v celom

rozsahu na ich správnosť odkazuje.

Sťažnostná námietka obhajcu JUDr. S. k nestanoveniu určenia času dĺžky ďalšej väzby

obvinených je nutné poznamenať len toľko, že takýto postup zákon nevyžaduje. Konajúce súdy

rozhodujú o trvaní väzby pro futuro, bez stanovenia konkrétneho dňa, keď maximálne trvanie väzby

určuje zákon lehotami uvedenými v . Pred uplynutím týchto lehôt koná

ex offo alebo na žiadosť príslušný súd v rámci postupu svojho konania.

Pokiaľ ide o námietku obvineného B. A. vo vzťahu ku konajúcemu senátu a k rozvrhu práce

Špeciálneho súdu, táto neobstojí z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákona nemôže

zasahovať do personálneho obsadenia a rozvrhu práce akéhokoľvek iného súdu pôsobiaceho

na území Slovenskej republiky.

Nezistiac preto podmienky na zmenu napadnutého uznesenia, č. k. -5100

zo dňa 3. júla 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvinených B. A., N. P. a J. B.

ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 20. augusta 2008

JUDr. Ján M i h a l, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová