Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tošs/7/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. februára 2008 v Bratislave

v trestnej veci proti obvinenému B. A. a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné sťažnosť obvineného

N. P. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici,

z 12. februára 2008, sp. zn. BB – , a rozhodol:

t a k t o :

Podľa sťažnosť obvineného N. P.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Na obvineného N. P. bola podaná obžaloba pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a ďalšie trestné

činy, z nich najzávažnejší v bode 2/ obžaloby, a to trestný čin vraždy podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. v znení účinnom v čase, keď sa mal

skutok stať a k jeho spáchaniu malo dôjsť 19. mája 2004, keď

obvinený N. P. mal spolu s ďalšími obvinenými v priestoroch bývalého

poľnohospodárskeho družstva v Stretave v maštali usmrtiť poškodeného A. N., keď

jeden z obvinených sa mal obvineného N. P. opýtať, či sa má s poškodeným A. N.

pohrať s nožom, na čo mu mal obvinený N. P. povedať, že nechce, aby tam bolo

veľa krvi, nech ho zadusí, na čo ešte iný obvinený mal omotať slučku lana od auta

okolo krku poškodeného a slučku uťahovať rukami tak, že sa nohou mal zapierať

o rameno poškodeného a prvý obvinený mu mal zapchávať striedavo nosné dierky,

až ho nakoniec mali zadusiť, čo malo trvať 10 minút, potom ho mali vyniesť von

z budovy maštale, kde ho mali obvinení, medzi nimi aj N. P., vyzliecť donaha a hodiť

do vopred pripravenej jamy a zahrabať.

Špeciálny súd v Pezinku po dôjdení obžaloby určil termín neverejného

zasadnutia na 12. februára 2008 za účelom rozhodnutia o väzbe. Keďže obvinení

nesúhlasili so skrátením lehoty piatich pracovných dní na prípravu na verejné

zasadnutie, verejné zasadnutie bolo zrušené a bol nariadený toho istého dňa výsluch

obvinených, pri ktorom boli prítomní prokurátor i obhajcovia obvinených. V rámci

tohto výsluchu obvinení žiadali o prepustenie z väzby. Obvinený N. P.

pri výsluchu uviedol, že od novembra 2007, keď bola urobená rekonštrukcia prípadu,

nebol vo vzťahu k nemu uskutočnený žiadny vyšetrovací úkon. Tvrdil, že dôvody

väzby u neho pominuli.

Po vypočutí obvinených Špeciálny súd rozhodol uznesením tak, že výrokom

v bode I. konštatoval podľa , že u obvinených dôvody väzby

trvajú, a to u obvineného N. P. podľa , Výrokom

v bode II. zamietol žiadosť iných dvoch obvinených o prepustenie z väzby opierajúc

sa o ustanovenie Tento výrok sa ale netýkal obvineného N. P.

Vo vzťahu k nemu súd uviedol iba v odôvodnení uznesenia, že o žiadosti obvineného

N. P. nemohol rozhodovať, keďže v žiadosti neuvádzal iné nové dôvody než

v predchádzajúcej, o ktorej Špeciálny súd v Pezinku rozhodol 18. januára 2008 tak,

že ju zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím

z 29. januára 2008, sp. zn. , sťažnosť obvineného zamietol. Teda

neuplynula ešte lehota 30 dní od predchádzajúceho rozhodnutia o jeho žiadosti,

ktorá bola zamietnutá.

K dôvodnosti trvania väzby vo vzťahu k obvinenému N. P. Špeciálny súd

uviedol, že tak ako ďalší obvinení, je naďalej dôvodne podozrivý

zo spáchania žalovaných trestných činov. Nič sa podľa jeho názoru nezmenilo

na skutočnostiach zakladajúcich dôvody väzby podľa ,

keď pre nepreberanie predvolania na procesné úkony nezdržiavaním sa na adrese

bydliska a vyhýbaním sa týmto úkonom, bola daná obava z úteku a skrývania

sa obvineného.

K reálnosti obáv z pokračovania v trestnej činnosti prvostupňový súd uviedol,

že aj obvinený N. P. je dôvodne podozrivý, že sa opakovane a po dlhšiu dobu mal

dopúšťať protispoločenskej činnosti a aj v minulosti sa opakovane dostal do rozporu

so zákonom, za čo bol súdom potrestaný. Aj vo vzťahu k nemu súd poznamenal,

že posledný skutok mal byť zločineckou skupinou spáchaný v januári 2006,

len niekoľko mesiacov po prepustení z predchádzajúceho výkonu väzby, čo prispieva

k reálnosti obáv z pokračovania v trestnej činnosti.

Zároveň súd konštatoval, že prepustením obvinených na slobodu bude

zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť

i obvinený N. P.. Sťažnosť bola včas podaná.

V sťažnosti síce nepresne uvádza, že podľa bola

zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby. V skutočnosti vo vzťahu k nemu

rozhodol súd podľa tak, že dôvody jeho väzby trvajú. Proti tomuto

výroku mohol obvinený N. P. podať sťažnosť.

Sťažnosť obvineného N. P. je dosť nepresne formulovaná tak,

že sa prelínajú argumentácie týkajúce sa iného obvineného s obvineným N. P.

Za nezameniteľnú možno s istotou považovať námietku obvineného N. P., že aj

vo vzťahu k nemu považuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené

pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti, o ktoré sa má opierať obava z útekovej väzby

a že konkrétna obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti vychádza len

zo špekulácie takéhoto prípadného konania, lebo pre dôvod tzv. preventívnej väzby,

by musel vyvíjať aktívne kroky, že bude pokračovať v trestnej činnosti.

Nevedno, či námietka, že ak bola vylúčená vec týkajúca sa usmrtenia

poškodeného M. Š., dôvody väzby sú založené len na trestnom čine založenia

a zosnovania zločineckej skupiny, ktorej opodstatnenosť nebola preukázaná, sa má

týkať oboch obvinených, teda aj obvineného N. P.

S istotou sa ďalšia námietka, že nemal dostatok času na preštudovanie

spisového materiálu, môže pripisovať i tomuto obvinenému a rovnako aj ďalšia,

že z pätnástich obvinených, ktorí mali byť členmi zločineckej skupiny, je na slobode

dvanásť obvinených, u ktorých dôvody väzby pominuli.

Preto obvinený N. P. navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie podľa zrušil a prepustil

ho na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa

správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,

že sťažnosť obvineného N. P. nie je dôvodná.

Postup súdu, keď ešte skôr, než by pristúpil k predbežnému prejednaniu

obžaloby, čo si vyžaduje dlhší čas, rozhodol o väzbe obvinených, nie je možné

považovať za nesúladný so zákonom. Ustanovenie prikazuje

aj súdu v každom období trestného stíhania, teda aj od podania obžaloby do určenia

termínu verejného, či neverejného zasadnutia na predbežné prejednanie obžaloby,

skúmať či dôvody väzby trvajú. Keďže obvinení boli oboznámení s výsledkami

vyšetrovania, a teda aj obvinený N. P. si bol vedomý, čo sa mu kladie

za vinu, potom skutočnosť nedoručenia obžaloby obvinenému v čase výsluchu

zameranom na otázky väzby ešte nemožno považovať za takú neodstrániteľnú

chybu, pre ktorú by sa malo napadnuté uznesenie, resp. konanie, ktoré

mu predchádzalo, považovať za nezákonné a zrušiť ho. Súd síce nemusel úkon

smerujúci k doručeniu obžaloby urobiť až 13. februára 2008, ale mohol to urobiť

hneď pri predvolaní obvinených, resp. upovedomení iných osôb o verejnom

zasadnutí, na ktorom mienil rozhodnúť len o otázke väzby. Forma umožnenia

vyjadrenia sa obvineného pred súdom pri rozhodovaní o väzbe nie je predpísaná

a ak to považoval Špeciálny súd za vhodné urobiť na verejnom zasadnutí, nemožno

mu to vyčítať. Ak potom pre námietku obvinených zrušil verejné zasadnutie a v ten

istý deň vypočul obvinených za prítomnosti prokurátora a obhajcov a rozhodol

o väzbe, nebolo to v rozpore so zákonom.

K námietke, že bol vylúčený zo spoločného konania jeden skutok týkajúci

sa usmrtenia poškodeného M. Š. treba poznamenať, že na skutočnosti,

že aj v tomto období konania je obvinený N. P. v súčasnom ponímaní stíhaný

za obzvlášť závažný zločin, to nič nemení. Skutok v bode 2/ obžaloby je kvalifikovaný

ako trestný čin vraždy podľa , Tr.

účinnom v čase, keď sa mal skutok stať. Námietky, ktoré v tej súvislosti vznášal iný

obvinený s poukazovaním na zásadu špeciality sa na obvineného N. P. nevzťahujú.

Z vyjadrení obajcu pri vypočúvaní obvineného je zrejmé, že bol oboznámený

s tým, v akom postavení sa obvinený N. P. nachádza pokiaľ ide o kvalifikáciu

skutkov. Možnosť štúdia spisových materiálov nie je časovo limitovaná v priebehu

celého trestného konania. Pre rozhodnutie o väzbe nie je podmienkou, že musí byť

rozhodnuté o tejto otázke na verejnom zasadnutí so zachovaním lehoty piatich

pracovných dní na prípravu. Podstatné je poskytnutie možnosti obvinenému pred

rozhodnutím o otázke, ktorá sa ho týka, vyjadriť sa osobne pred súdom, čo Špeciálny

súd zachoval.

Námietky vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom väzby, že tieto chýbajú, nie

sú zo strany obvineného N. P. opodstatnené. Pred vzatím do väzby boli zistené

konkrétne skutočnosti, ktoré znamenali nielen predpoklad, že by mohol ujsť alebo

sa skrývať, ale priamo už naplnenie toho, čomu má väzba zabrániť. Obvinený

sa skrýval, nebol dostupný orgánom činným v trestnom konaní. Nešlo teda len

o hrozbu vysokým trestom, ktorá však je tiež skutočnosťou zreálňujúcou obavu

z úteku a po podaní obžaloby ešte umocnila túto obavu.

Rovnako vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa

treba uviesť, že nešlo len o „špekuláciu“ takého prípadného konania, že obvinený

N. P. bude pokračovať v trestnej činnosti. Dôvody uvádzané prvostupňovým súdom

sú dané, sú skutočnosťou, nie imaginárnou predstavou. Skutočnosťou

je, že skutok, pre ktorý je obvinený N. P. trestne stíhaný, časovo spadá

do dlhšieho obdobia, že obvinený N. P. zo stáleho zdroja príjmu mal poberať len

sociálne dávky vo výške okolo 1 800 Sk a že charakter trestnej činnosti, pre ktorú

je stíhaný naznačuje, že si tak mal zaobstarávať zdroj príjmov a rovnako

je skutočnosťou, že už bol krátko predtým, než sa mal začať skutok v bode 1/

obžaloby, vo výkone trestu odňatia slobody za jeden z takých istých trestných činov,

pre trestný čin vydierania, za aký je aj teraz trestne stíhaný, keď 26 mesačný trest

odňatia slobody vykonal 27. júla 2000. Zodpovedá tiež skutočnosti, že obvinený N. P.

bol vo väzbe od 9. marca 2005 do 16. augusta 2005. Skutok v bode 17/ mal spáchať

obvinený P. s ďalším obvineným, teda je podozrenie, že sa tak malo stať potom ako

bol prepustený z väzby.

V súhrne všetky tieto skutočnosti vedú k opodstatnenému záveru, že je reálna

obava, že by obvinený N. P. mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti takého

druhu, pre aké je trestné stíhaný.

Nemôže obstáť námietka obvineného, že by sa museli zistiť už konkrétne

aktivity smerujúce k páchaniu trestnej činnosti. To by bolo proti zmyslu tohto

zaisťovacieho prostriedku, lebo konkrétne aktivity by mohli znamenať prvotné štádiá

páchania trestnej činnosti a tomu sa má práve väzbou zabrániť.

Z uvedených dôvodov nepovažuje Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

obvineného N. P. za dôvodnú, preto ju podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: