Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e46/372932.c3bd1e.pdf
PDF · 123.65 KB
No categories available
6Obo/94/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 94/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Š., a.s. Š., a.s., P.X., B.,
IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. S.M., Š. č. X., B. proti žalovanému: J.I. – T.-P.,
miesto podnikania H.X., T., zastúpeného advokátom JUDr. J.L., Nám. sv. S.X., T.,
o ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2007, č. k. 7 Cb/38/1999-598, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2007 č. k 7 Cb 38/99-598 sa
v napadnutej časti, v ktorej sa žaloba na uverejnenie rozsudku zamietla, p o t v r d z u j e.
V časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť 500 000,-- Sk
a v časti, ktorou bol nárok na primerané zadosťučinenie zamietnutý vo zvyšku v sume
6 500 000,-- Sk sa z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 500 000,-- Sk ako primerané zadosťučinenie. Zamietol návrh
žalobcu na priznanie práva uverejniť rozsudok. Vo zvyšku návrh zamietol a konanie zastavil.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Konanie podľa § 96 O.s.p. bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu v časti petitu,
v ktorom sa domáhal uloženia zdržovacej povinnosti a to zdržať sa uvádzania a rozširovania
údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky alebo iným na to príslušným orgánom, zdržať sa
rozširovania a využívania materiálu, porovnanie cien platných k 1. januáru 1999
zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a.s. a I. tlačivá v hospodárskej súťaži, zdržať sa
uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien žalobcu a žalovaného, ktoré nie je
objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa po čiastočnom späťvzatí návrhu
žalobca sa domáhal práva na trovy žalovaného zverejniť rozsudok v denníkoch P., S., H.
a v týždenníku T. a to v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku, v ktorých sa konštatuje,
že zo strany žalovaného došlo k nekalému súťažnému konaniu.
Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 7 000 000,-- Sk ako primerané
zadosťučinenie.
Z vykonaného dokazovania krajský súd mal za preukázané, že obaja účastníci
konania sú súťažiteľmi na trhu. Žalobca uplatnený nárok založil na tvrdení, že žalovaný
s cieľom získať prospech porovnávaním cien k 1. novembru 1998 a k 1. januáru 1999
a šírením porovnávacieho cenníka účelovo vyvolal u spotrebiteľov zdanie, že ponúka tovar
rovnakej kvality ako žalobca, pritom za nižšie ceny ako žalobca s mnohoročnou a všeobecne
známou vynikajúcou kvalitou s výborným renomé a takýmto konaním sa žalovaný dostal
v hospodárskej súťaži na miesto, ktoré by sám bez žalobcu nikdy nedosiahol. Žalovaný
uplatnený návrh považoval len za výsledok konkurenčného boja a s ním súvisiacich vzťahov.
Tvrdil, že ku svojmu konaniu bol vyprovokovaný správaním žalobcu, ktorý sa snažil získať
a udržať monopolné postavenie na trhu tlačív v oblasti zdravotníctva, v čom bol podporovaný
aj postupom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalovaný tvrdil, že za účelom
získania zákazníka žiadne cenové porovnanie nevykonal a nikdy takéto cenové porovnanie
odberateľom zdravotníckych zriadení nerozposielal, vypracovaný cenník zaslal len MZ SR.
Porovnanie cien dvoch súťažiteľov samo o sebe nie je možné považovať za
nekalosúťažné konanie. Porovnávacia reklama je prípustná podľa zákona č. 147/2001 Z.z.
o reklame, jej medze upravuje § 4 ods. 2. Do účinnosti tohto zákona nebola zakázaná.
Podstatu nekalosúťažného konania videl krajský súd v konaní žalovaného v neobjektívnom
porovnávaní cien tlačív, keďže ceny žalobcu boli vždy dojednávané s odberateľmi
individuálne a šírením resp. rozposielaním zdravotníckym zariadeniam, teda obchodným
partnerom oboch súťažiteľov.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že postup pri tvorbe cien vyvoláva pochybnosti.
Cenník žalobcu, na ktorom je porovnávanie založené, nezodpovedá cenám žalobcu v čase
porovnania, ceny tlačív nekorešpondujú ani s cenami žalobcu podľa časopisu M., z ktorého
podľa tvrdenia žalovaného pri tvorbe cien vychádzal, sú cenami v prospech žalovaného. M.
obsahuje maloobchodné ceny s DPH a takto utvorený porovnávací cenník bol šírený
odberateľom zdravotníckych tlačív. Porovnanie cien v roku 1999 obsahovalo len 177 tlačív,
hoci žalovaný tvrdil, že mal autorizovaných celkom 327 druhov zdravotníckych tlačív.
Rozširovanie porovnávacieho cenníka vychádzajúceho z neobjektívneho porovnávania nie je
konaním v súlade s dobrými mravmi. Preto toto konanie žalovaného pokladal za
nekalosúťažné v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za opodstatnený nárok súd
pokladal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa
§ 51 Obchodného zákonníka v sume 500 000,-- Sk, do ktorej žalobe vyhovel a vo zvyšku
zamietol. Uviedol, že výšku určil závažnosťou a intenzitou nekalosúťažného konania, dosah
tohto konania, úroveň obratu, výška obchodného majetku. Pri rozhodovaní o výške
prisúdeného zadosťučinenia zohľadnil, že obaja súťažiaci sú finančne a kapitálovo silné
subjekty, že žalobca je súťažiteľ s mnohoročnou tradíciou, obratom predaja žalovaného, že na
trhu v roku 1999 pôsobilo minimálne 9 podnikateľov v oblasti výroby tlačív a motívom
konania žalovaného, brániť sa proti selektívnemu prístupu Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky, ktorý uprednostňoval žalobcu pred ostatnými dodávateľmi.
Za dostatočnú sankciu vo vzťahu k nekalosúťažnému súťažiteľovi pokladal finančné
zadosťučinenie v sume 500 000,-- Sk, a preto zverejnenie rozsudku podľa § 55 ods. 2
Obchodného zákonníka v navrhovanom rozsahu nepovažoval za opodstatnené. O trovách
rozhodol podľa § 142 ods. 2 (čiastočný úspech v konaní) a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(zastavené konanie).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o povinnosti zaplatiť primerané
zadosťučinenie a vo výroku o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie. Namietal, že
rozhodnutie pokladá za nesprávne, neobsahuje odôvodnenie, ktoré by umožňovalo zistiť
skutkové a právne závery, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel. Neprihliadol na jeho podstatu
obrany proti uplatneným nárokom. Poukázal na ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka
a súdnu prax, kedy forma primeraného zadosťučinenia je prípustná v prípadoch zistenia
nekalosúťažného konania závažnejšieho charakteru najmä z hľadiska jeho dôsledkov na
strane poškodeného súťažiteľa. Zdôraznil, že od počiatku sporu jasne a zrozumiteľne
namietal, že zostavením porovnávacích cenníkov reagoval na zjavne nekalosúťažné konanie
žalobcu spočívajúce v tom, že tento sa prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR,
Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a neskôr aj Úradu priemyselného
vlastníctva SR snažil vytvoriť stav, že okrem žalobcu nie je žiaden iný subjekt oprávnený
zdravotnícke tlačivá ich odberateľom dodávať. Súd sa nezaoberal konaním žalobcu, ktorý mal
snahu monopolizovať postavenie na trhu zdravotníckych tlačív, keď po určitú dobu až do
rozhodnutia Protimonopolného úradu SR a prijatia odborného usmernenia Ministerstva
zdravotníctva SR sa podarilo vylúčiť ďalších súťažiteľov z účasti na predaji týchto tlačív.
Ak žalobcovi potom poklesli tržby z predaja zdravotníckych tlačív, tak len v dôsledku
získanej možnosti ďalších súťažiteľov dodávať tieto tlačivá ich odberateľom. Nebola však
preukázaná príčinná súvislosť s tvrdeným poklesom tržieb z predaja tlačív a tým, že
k niektorým z odberateľov sa dostal porovnávací cenník Š.- I. Naopak preukázal, že žalobca
oznamoval v roku 1998 odberateľom zdravotníckych tlačív, že len on je oprávnený dodávať
tieto tlačivá. Zdôraznil, že ak zostavil porovnávací cenník, tak mal len snahu presvedčiť
zainteresované štátne orgány a inštitúcie o ekonomickej výhodnosti toho, aby na trhu
zdravotníckych tlačív bolo umožnené pôsobiť všetkým spôsobilým a oprávneným výrobcom
týchto tlačív. Nikdy nerozširoval cenník v záujme poškodiť žalobcu, vytlačiť ho z trhu alebo
získať odberateľov pre seba, ale len v záujme dokázať výhodnosť pripustenia konkurencie
v tejto oblasti. Súd sa zaoberal len zistením, či porovnanie cien v žalobcom doložených
porovnávacích cenníkoch Š. - I. bolo objektívne alebo nie. Vytýkal súdu nesprávny
a nedôsledný postup, keď poukázal na niektoré konkrétne druhy zdravotníckych tlačív,
u ktorých ceny nemali korešpondovať s cenami uvedenými v časopise M. Zdôraznil, že
porovnanie cien zostavil z dvoch vtedy dostupných materiálov, v ktorých žalobca uvádzal
ceny zdravotníckych tlačív. Súd prvého stupňa mal pri objektívnom postupe prihliadať na
tieto zdroje. Tiež poukázal na chybný matematický výpočet cien s DPH v cenníkoch žalobcu
a na disproporcie, ktoré z toho pri porovnávaní cien vznikli. Znovu zdôraznil, že ceny
uvedené v cenníku sú presné a úplne objektívne, použil presný výpočet ceny s DPH a to bez
ohľadu na to, či presne vypočítaná cena zvýšila alebo znížila cenu pre porovnanie. Z toho
dôvodu pokladal za neobjektívne a neadekvátne konštatovanie súdu, že cenové porovnanie
nebolo vykonané objektívne. V porovnávacích cenníkoch nešíril o žalobcovi žiadne
nepravdivé údaje, ale len uviedol ceny, za ktoré žalobca v tom čase ponúkal na predaj
zdravotnícke tlačivá a na porovnanie k týmto cenám uviedol zas ceny, ktoré ponúkal
žalovaný za tie isté tlačivá. Toto konanie nemožno potom hodnotiť ako nekalosúťažné
konanie, nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nemohlo ani privodiť ujmu iným
súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Súd vôbec neprihliadol k tomu, že porovnávacie denníky
najprv doručil príslušným štátnym úradom a inštitúciám a tieto potom rozposlal odberateľom
zdravotníckych tlačív. Z týchto vzájomných súvislostí konanie žalovaného potom nemožno
považovať za konanie obsiahnuté v generálnej klauzule
§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej namietal postup súdu pri určení druhu a výšky
primeraného zadosťučinenia. Priznanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme
predpokladá nekalosúťažné konanie väčšej intenzity a to z hľadiska doby trvania ako aj
zásahu do práv poškodeného súťažiteľa a rozsahu následkov takéhoto zásahu. Musí byť
nepochybne zistené, že dotknutý účastník utrpel nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo
druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až po
takomto zistení možno posudzovať aká čiastka požadovaná ako zadosťučinenie je primeraná
k vyrovnaniu nemateriálnej ujmy v peniazoch. Tvrdil, že ak by konanie napriek uvedeným
výhradám bolo pokladané za nekalosúťažné konanie, vzhľadom na preukázané okolnosti za
ktorých by k tomu došlo, tak jedinou primeranou formou zadosťučinenia bolo požadované
nemajetkové plnenie - zverejnenie rozsudku na trovy žalovaného. Z rozsudku nemožno zistiť
úvahu súdu pri určení formy a výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Určenie jej
výšky podľa úvahy súdu nemôže byť totožné so svojvôľou súdu, musí byť založené na
konkrétnych zistených skutočnostiach vyplývajúcich z dokazovania, čo nebolo. Jej výšku
priznanú súdom pokladá za neprimerane vysokú. Poukázal ďalej na to, že v slovenských
podmienkach je súťažiteľ s mnohoročnou tradíciou a kvalitu jeho výrobkov potvrdzujú
výsledky verejných súťaží.
Ďalej namietal nesprávnosť výroku o trovách konania a nedostatok jeho odôvodnenia.
Má za to, že v konaní bol úspešný v rozsahu 85,72% , preto nie je zrejmý dôvod rozhodnutia
súdu v tejto časti. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 254 480,-- Sk a náhradu
trov odvolacieho konania.
Proti všetkým výrokom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca odvolanie.
Podľa jeho názoru v spore bolo preukázané, že žalovaný s cieľom získať prospech, ktorý sám
nedosiahol, neobjektívnym porovnávaním a šírením tohto neobjektívneho porovnávania
predmetnými cenníkmi účelovo vyvolal u spotrebiteľov zdanie, že ponúka tovar rovnakej
kvality ako žalobca, ale za nižšiu cenu. Takýmto konaním sa žalovaný dostal v hospodárskej
súťaži na miesto, kde by sa sám bez žalobcu nikdy nedostal. Uvádzaný motív žalovaného
nemôže ospravedlňovať správanie žalovaného, lebo proti selektívnemu prístupu Ministerstva
zdravotníctva SR sa mohol brániť inak, podaním návrhu na Protimonopolný úrad SR.
Motívom podľa žalobcu je presadiť sa na trhu na úkor iného súťažiteľa a v konečnom
dôsledku maximalizovať svoj zisk. Výška primeraného zadosťučinenia má byť primeraná tak
vo vzťahu k žalobcovi, aby mu za vzniknutú ujmu mohla byť spôsobilá aj skutočne privodiť
zadosťučinenie, tak aj vo vzťahu k žalovanému spôsobom, aby táto sankcia predstavovala
citeľný zásah, ktorý bude pôsobiť presvedčivo a preventívne. Úroveň obratu a výška
obchodného majetku žalovaného v konaní podľa jeho vedomia skúmaná nebola. Súd prvého
stupňa nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania ohľadne rozhodnutia súdu
o primeranosti výšky zadosťučinenia. V odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal
presvedčivo, výstižne a zrozumiteľne z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, keď
primerané zadosťučinenie posúdil sumou 500 000,-- Sk a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Rovnako pokladal za nepreskúmateľný výrok rozhodnutia týkajúci sa zamietnutia návrhu na
priznanie práva uverejniť rozsudok. Za nesprávny pokladal aj výrok o náhrade trov konania.
Má za to, že súd mal o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že výška
peňažného plnenia závisela od úvahy súdu. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolania žalobcu a žalovaného sú dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že
žalovaný konal nekalosúťažne. Žalovaný svojim v návrhu vytýkaným konaním sa dopustil
nekalej súťaže vymedzenej v generálnej klauzule v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Išlo
o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a bolo spôsobilé
privodiť ujmu žalobcovi.
Je nepochybné, že účastníci konania sú súťažiteľmi. Ich podnikateľská činnosť je
rovnaká, obaja podnikajú vo vydavateľskej činnosti. Odvolací súd má za to, že konanie
spočívajúce v zasielaní písomností s porovnávaním cien výrobkov jedného súťažiteľa
s druhým súťažiteľom aj v prípade, ak by ceny v porovnávacom dokumente boli pravdivé,
nemá charakter čestného súťažného styku. Konečným účelom takéhoto konania žalovaného
bolo presadiť sa na trhu na úkor žalobcu, ktorý pred inkriminovaným časom (1998) mal na
trhu vo vydavateľskej činnosti dominantné postavenie. Išlo o konanie nekalosúťažné a takéto
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu
Žalobca si voči žalovanému ako právnu ochranu proti nekalej súťaži uplatnil
primerané zadosťučinenie v sume 7 000 000,-- Sk a uverejnenie rozsudku v určenom rozsahu
na trovy žalovaného (§ 53 a § 55 Obchodného zákonníka).
Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú ujmu. Poskytnutie ochrany
peňažnou formou prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková,
bude mať negatívne majetkove dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zadosťučinenie poskytnuté
v peniazoch je dôvodné tam, kde zásah do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže
mať dôsledky (niekedy aj veľmi výrazné hoci ťažko vyčísliteľné) tiež v jeho majetkovej sfére.
Súd prvého stupňa žalobcovi priznal zadosťučinenie v sume 500 000,-- Sk.
V odôvodnení síce uviedol, čo pokladal za rozhodujúce hľadiská pre rozhodovanie o výške
zadosťučinenia, aby toto bolo primerané k závažnosti, intenzite nekalosúťažného konania a k
dosahu tohto konania na úroveň obratu a výšky obchodného majetku. V odôvodnení však
absentuje úvaha súdu, na základe ktorého hľadiska dospel k priznanej výške zadosťučinenia.
Odvolací súd preto nemôže preskúmať správnosť, dôvodnosť a primeranosť tejto uplatnenej
právnej ochrany žalobcu.
Z uvedeného dôvodu v tejto časti napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h/ a ods. 3 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní pri určení výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať
z rozsahu intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku žalovaného za
rok 1998 a 1999. Bude ďalej rozhodovať spravidla hodnota majetku dotknutého nekalou
súťažou, povaha, intenzita a trvanie nekalosúťažného deliktu a celkové okolnosti
konkrétneho prípadu.
Zverejnenie rozsudku (jeho časti) podľa § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka má
zvláštnu povahu satisfakcie, pretože sa tým úspešnému účastníkovi dostáva morálneho
zadosťučinenia. Súčasne naplňuje znaky aj funkcie reparačnej, pretože publikácia rozsudku
ma zreteľné reklamné aspekty v prospech úspešného účastníka.
V čase rozhodovania odvolacieho súdu je nepochybné, že žalovaný už nekoná
nekalosúťažne. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu žalovaný s
nekalosúťažným konaním prestal po nariadení predbežného opatrenia súdom, a preto v časti
zdržovacieho petitu vzal žalobu späť. Táto časť uplatnenej právnej ochrany stratila význam
morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného obdobia do tohto času je značný časový
odstup, v ktorom žalovaný konal nekalosúťažne.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná v časti zverejnenia časti rozsudku. Pretože k tomuto stanovisku dospel aj súd
prvého stupňa, v tejto časti je napadnuté rozhodnutie vecne správne, a preto ho podľa § 219
O.s.p. potvrdil.
V novom rozhodnutí o veci súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. septembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová