Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/94/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Š., a.s. Š., a.s., P.X., B.,

IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. S.M., Š. č. X., B. proti žalovanému: J.I. – T.-P.,

miesto podnikania H.X., T., zastúpeného advokátom JUDr. J.L., Nám. sv. S.X., T.,

o ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2007, č. k. -598, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2007 č. k -598 sa

v napadnutej časti, v ktorej sa žaloba na uverejnenie rozsudku zamietla, p o t v r d z u j e.

V časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť 500 000,-- Sk

a v časti, ktorou bol nárok na primerané zadosťučinenie zamietnutý vo zvyšku v sume

6 500 000,-- Sk sa z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 500 000,-- Sk ako primerané zadosťučinenie. Zamietol návrh

žalobcu na priznanie práva uverejniť rozsudok. Vo zvyšku návrh zamietol a konanie zastavil.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Konanie podľa bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu v časti petitu,

v ktorom sa domáhal uloženia zdržovacej povinnosti a to zdržať sa uvádzania a rozširovania

údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvom

zdravotníctva Slovenskej republiky alebo iným na to príslušným orgánom, zdržať sa

rozširovania a využívania materiálu, porovnanie cien platných k 1. januáru 1999

zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a.s. a I. tlačivá v hospodárskej súťaži, zdržať sa

uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien žalobcu a žalovaného, ktoré nie je

objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa po čiastočnom späťvzatí návrhu

žalobca sa domáhal práva na trovy žalovaného zverejniť rozsudok v denníkoch P., S., H.

a v týždenníku T. a to v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku, v ktorých sa konštatuje,

že zo strany žalovaného došlo k nekalému súťažnému konaniu.

Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 7 000 000,-- Sk ako primerané

zadosťučinenie.

Z vykonaného dokazovania krajský súd mal za preukázané, že obaja účastníci

konania sú súťažiteľmi na trhu. Žalobca uplatnený nárok založil na tvrdení, že žalovaný

s cieľom získať prospech porovnávaním cien k 1. novembru 1998 a k 1. januáru 1999

a šírením porovnávacieho cenníka účelovo vyvolal u spotrebiteľov zdanie, že ponúka tovar

rovnakej kvality ako žalobca, pritom za nižšie ceny ako žalobca s mnohoročnou a všeobecne

známou vynikajúcou kvalitou s výborným renomé a takýmto konaním sa žalovaný dostal

v hospodárskej súťaži na miesto, ktoré by sám bez žalobcu nikdy nedosiahol. Žalovaný

uplatnený návrh považoval len za výsledok konkurenčného boja a s ním súvisiacich vzťahov.

Tvrdil, že ku svojmu konaniu bol vyprovokovaný správaním žalobcu, ktorý sa snažil získať

a udržať monopolné postavenie na trhu tlačív v oblasti zdravotníctva, v čom bol podporovaný

aj postupom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalovaný tvrdil, že za účelom

získania zákazníka žiadne cenové porovnanie nevykonal a nikdy takéto cenové porovnanie

odberateľom zdravotníckych zriadení nerozposielal, vypracovaný cenník zaslal len MZ SR.

Porovnanie cien dvoch súťažiteľov samo o sebe nie je možné považovať za

nekalosúťažné konanie. Porovnávacia reklama je prípustná podľa

o reklame, jej medze upravuje § 4 ods. 2. Do účinnosti tohto zákona nebola zakázaná.

Podstatu nekalosúťažného konania videl krajský súd v konaní žalovaného v neobjektívnom

porovnávaní cien tlačív, keďže ceny žalobcu boli vždy dojednávané s odberateľmi

individuálne a šírením resp. rozposielaním zdravotníckym zariadeniam, teda obchodným

partnerom oboch súťažiteľov.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že postup pri tvorbe cien vyvoláva pochybnosti.

Cenník žalobcu, na ktorom je porovnávanie založené, nezodpovedá cenám žalobcu v čase

porovnania, ceny tlačív nekorešpondujú ani s cenami žalobcu podľa časopisu M., z ktorého

podľa tvrdenia žalovaného pri tvorbe cien vychádzal, sú cenami v prospech žalovaného. M.

obsahuje maloobchodné ceny s DPH a takto utvorený porovnávací cenník bol šírený

odberateľom zdravotníckych tlačív. Porovnanie cien v roku 1999 obsahovalo len 177 tlačív,

hoci žalovaný tvrdil, že mal autorizovaných celkom 327 druhov zdravotníckych tlačív.

Rozširovanie porovnávacieho cenníka vychádzajúceho z neobjektívneho porovnávania nie je

konaním v súlade s dobrými mravmi. Preto toto konanie žalovaného pokladal za

nekalosúťažné v zmysle . Za opodstatnený nárok súd

pokladal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa

v sume 500 000,-- Sk, do ktorej žalobe vyhovel a vo zvyšku

zamietol. Uviedol, že výšku určil závažnosťou a intenzitou nekalosúťažného konania, dosah

tohto konania, úroveň obratu, výška obchodného majetku. Pri rozhodovaní o výške

prisúdeného zadosťučinenia zohľadnil, že obaja súťažiaci sú finančne a kapitálovo silné

subjekty, že žalobca je súťažiteľ s mnohoročnou tradíciou, obratom predaja žalovaného, že na

trhu v roku 1999 pôsobilo minimálne 9 podnikateľov v oblasti výroby tlačív a motívom

konania žalovaného, brániť sa proti selektívnemu prístupu Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky, ktorý uprednostňoval žalobcu pred ostatnými dodávateľmi.

Za dostatočnú sankciu vo vzťahu k nekalosúťažnému súťažiteľovi pokladal finančné

zadosťučinenie v sume 500 000,-- Sk, a preto zverejnenie rozsudku podľa § 55 ods. 2

v navrhovanom rozsahu nepovažoval za opodstatnené. O trovách

rozhodol podľa (čiastočný úspech v konaní) a

(zastavené konanie).

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o povinnosti zaplatiť primerané

zadosťučinenie a vo výroku o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie. Namietal, že

rozhodnutie pokladá za nesprávne, neobsahuje odôvodnenie, ktoré by umožňovalo zistiť

skutkové a právne závery, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel. Neprihliadol na jeho podstatu

obrany proti uplatneným nárokom. Poukázal na ustanovenie

a súdnu prax, kedy forma primeraného zadosťučinenia je prípustná v prípadoch zistenia

nekalosúťažného konania závažnejšieho charakteru najmä z hľadiska jeho dôsledkov na

strane poškodeného súťažiteľa. Zdôraznil, že od počiatku sporu jasne a zrozumiteľne

namietal, že zostavením porovnávacích cenníkov reagoval na zjavne nekalosúťažné konanie

žalobcu spočívajúce v tom, že tento sa prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR,

Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a neskôr aj Úradu priemyselného

vlastníctva SR snažil vytvoriť stav, že okrem žalobcu nie je žiaden iný subjekt oprávnený

zdravotnícke tlačivá ich odberateľom dodávať. Súd sa nezaoberal konaním žalobcu, ktorý mal

snahu monopolizovať postavenie na trhu zdravotníckych tlačív, keď po určitú dobu až do

rozhodnutia Protimonopolného úradu SR a prijatia odborného usmernenia Ministerstva

zdravotníctva SR sa podarilo vylúčiť ďalších súťažiteľov z účasti na predaji týchto tlačív.

Ak žalobcovi potom poklesli tržby z predaja zdravotníckych tlačív, tak len v dôsledku

získanej možnosti ďalších súťažiteľov dodávať tieto tlačivá ich odberateľom. Nebola však

preukázaná príčinná súvislosť s tvrdeným poklesom tržieb z predaja tlačív a tým, že

k niektorým z odberateľov sa dostal porovnávací cenník Š.- I. Naopak preukázal, že žalobca

oznamoval v roku 1998 odberateľom zdravotníckych tlačív, že len on je oprávnený dodávať

tieto tlačivá. Zdôraznil, že ak zostavil porovnávací cenník, tak mal len snahu presvedčiť

zainteresované štátne orgány a inštitúcie o ekonomickej výhodnosti toho, aby na trhu

zdravotníckych tlačív bolo umožnené pôsobiť všetkým spôsobilým a oprávneným výrobcom

týchto tlačív. Nikdy nerozširoval cenník v záujme poškodiť žalobcu, vytlačiť ho z trhu alebo

získať odberateľov pre seba, ale len v záujme dokázať výhodnosť pripustenia konkurencie

v tejto oblasti. Súd sa zaoberal len zistením, či porovnanie cien v žalobcom doložených

porovnávacích cenníkoch Š. - I. bolo objektívne alebo nie. Vytýkal súdu nesprávny

a nedôsledný postup, keď poukázal na niektoré konkrétne druhy zdravotníckych tlačív,

u ktorých ceny nemali korešpondovať s cenami uvedenými v časopise M. Zdôraznil, že

porovnanie cien zostavil z dvoch vtedy dostupných materiálov, v ktorých žalobca uvádzal

ceny zdravotníckych tlačív. Súd prvého stupňa mal pri objektívnom postupe prihliadať na

tieto zdroje. Tiež poukázal na chybný matematický výpočet cien s DPH v cenníkoch žalobcu

a na disproporcie, ktoré z toho pri porovnávaní cien vznikli. Znovu zdôraznil, že ceny

uvedené v cenníku sú presné a úplne objektívne, použil presný výpočet ceny s DPH a to bez

ohľadu na to, či presne vypočítaná cena zvýšila alebo znížila cenu pre porovnanie. Z toho

dôvodu pokladal za neobjektívne a neadekvátne konštatovanie súdu, že cenové porovnanie

nebolo vykonané objektívne. V porovnávacích cenníkoch nešíril o žalobcovi žiadne

nepravdivé údaje, ale len uviedol ceny, za ktoré žalobca v tom čase ponúkal na predaj

zdravotnícke tlačivá a na porovnanie k týmto cenám uviedol zas ceny, ktoré ponúkal

žalovaný za tie isté tlačivá. Toto konanie nemožno potom hodnotiť ako nekalosúťažné

konanie, nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nemohlo ani privodiť ujmu iným

súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Súd vôbec neprihliadol k tomu, že porovnávacie denníky

najprv doručil príslušným štátnym úradom a inštitúciám a tieto potom rozposlal odberateľom

zdravotníckych tlačív. Z týchto vzájomných súvislostí konanie žalovaného potom nemožno

považovať za konanie obsiahnuté v generálnej klauzule

. Ďalej namietal postup súdu pri určení druhu a výšky

primeraného zadosťučinenia. Priznanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme

predpokladá nekalosúťažné konanie väčšej intenzity a to z hľadiska doby trvania ako aj

zásahu do práv poškodeného súťažiteľa a rozsahu následkov takéhoto zásahu. Musí byť

nepochybne zistené, že dotknutý účastník utrpel nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo

druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až po

takomto zistení možno posudzovať aká čiastka požadovaná ako zadosťučinenie je primeraná

k vyrovnaniu nemateriálnej ujmy v peniazoch. Tvrdil, že ak by konanie napriek uvedeným

výhradám bolo pokladané za nekalosúťažné konanie, vzhľadom na preukázané okolnosti za

ktorých by k tomu došlo, tak jedinou primeranou formou zadosťučinenia bolo požadované

nemajetkové plnenie - zverejnenie rozsudku na trovy žalovaného. Z rozsudku nemožno zistiť

úvahu súdu pri určení formy a výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Určenie jej

výšky podľa úvahy súdu nemôže byť totožné so svojvôľou súdu, musí byť založené na

konkrétnych zistených skutočnostiach vyplývajúcich z dokazovania, čo nebolo. Jej výšku

priznanú súdom pokladá za neprimerane vysokú. Poukázal ďalej na to, že v slovenských

podmienkach je súťažiteľ s mnohoročnou tradíciou a kvalitu jeho výrobkov potvrdzujú

výsledky verejných súťaží.

Ďalej namietal nesprávnosť výroku o trovách konania a nedostatok jeho odôvodnenia.

Má za to, že v konaní bol úspešný v rozsahu 85,72% , preto nie je zrejmý dôvod rozhodnutia

súdu v tejto časti. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 254 480,-- Sk a náhradu

trov odvolacieho konania.

Proti všetkým výrokom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca odvolanie.

Podľa jeho názoru v spore bolo preukázané, že žalovaný s cieľom získať prospech, ktorý sám

nedosiahol, neobjektívnym porovnávaním a šírením tohto neobjektívneho porovnávania

predmetnými cenníkmi účelovo vyvolal u spotrebiteľov zdanie, že ponúka tovar rovnakej

kvality ako žalobca, ale za nižšiu cenu. Takýmto konaním sa žalovaný dostal v hospodárskej

súťaži na miesto, kde by sa sám bez žalobcu nikdy nedostal. Uvádzaný motív žalovaného

nemôže ospravedlňovať správanie žalovaného, lebo proti selektívnemu prístupu Ministerstva

zdravotníctva SR sa mohol brániť inak, podaním návrhu na Protimonopolný úrad SR.

Motívom podľa žalobcu je presadiť sa na trhu na úkor iného súťažiteľa a v konečnom

dôsledku maximalizovať svoj zisk. Výška primeraného zadosťučinenia má byť primeraná tak

vo vzťahu k žalobcovi, aby mu za vzniknutú ujmu mohla byť spôsobilá aj skutočne privodiť

zadosťučinenie, tak aj vo vzťahu k žalovanému spôsobom, aby táto sankcia predstavovala

citeľný zásah, ktorý bude pôsobiť presvedčivo a preventívne. Úroveň obratu a výška

obchodného majetku žalovaného v konaní podľa jeho vedomia skúmaná nebola. Súd prvého

stupňa nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania ohľadne rozhodnutia súdu

o primeranosti výšky zadosťučinenia. V odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal

presvedčivo, výstižne a zrozumiteľne z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, keď

primerané zadosťučinenie posúdil sumou 500 000,-- Sk a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Rovnako pokladal za nepreskúmateľný výrok rozhodnutia týkajúci sa zamietnutia návrhu na

priznanie práva uverejniť rozsudok. Za nesprávny pokladal aj výrok o náhrade trov konania.

Má za to, že súd mal o trovách rozhodnúť podľa s tým, že výška

peňažného plnenia závisela od úvahy súdu. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru, že

odvolania žalobcu a žalovaného sú dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že

žalovaný konal nekalosúťažne. Žalovaný svojim v návrhu vytýkaným konaním sa dopustil

nekalej súťaže vymedzenej v generálnej klauzule v . Išlo

o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a bolo spôsobilé

privodiť ujmu žalobcovi.

Je nepochybné, že účastníci konania sú súťažiteľmi. Ich podnikateľská činnosť je

rovnaká, obaja podnikajú vo vydavateľskej činnosti. Odvolací súd má za to, že konanie

spočívajúce v zasielaní písomností s porovnávaním cien výrobkov jedného súťažiteľa

s druhým súťažiteľom aj v prípade, ak by ceny v porovnávacom dokumente boli pravdivé,

nemá charakter čestného súťažného styku. Konečným účelom takéhoto konania žalovaného

bolo presadiť sa na trhu na úkor žalobcu, ktorý pred inkriminovaným časom (1998) mal na

trhu vo vydavateľskej činnosti dominantné postavenie. Išlo o konanie nekalosúťažné a takéto

konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu

( ).

Žalobca si voči žalovanému ako právnu ochranu proti nekalej súťaži uplatnil

primerané zadosťučinenie v sume 7 000 000,-- Sk a uverejnenie rozsudku v určenom rozsahu

na trovy žalovaného ( a ).

Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú ujmu. Poskytnutie ochrany

peňažnou formou prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková,

bude mať negatívne majetkove dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani

zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zadosťučinenie poskytnuté

v peniazoch je dôvodné tam, kde zásah do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže

mať dôsledky (niekedy aj veľmi výrazné hoci ťažko vyčísliteľné) tiež v jeho majetkovej sfére.

Súd prvého stupňa žalobcovi priznal zadosťučinenie v sume 500 000,-- Sk.

V odôvodnení síce uviedol, čo pokladal za rozhodujúce hľadiská pre rozhodovanie o výške

zadosťučinenia, aby toto bolo primerané k závažnosti, intenzite nekalosúťažného konania a k

dosahu tohto konania na úroveň obratu a výšky obchodného majetku. V odôvodnení však

absentuje úvaha súdu, na základe ktorého hľadiska dospel k priznanej výške zadosťučinenia.

Odvolací súd preto nemôže preskúmať správnosť, dôvodnosť a primeranosť tejto uplatnenej

právnej ochrany žalobcu.

Z uvedeného dôvodu v tejto časti napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. h/ a ods. 3 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní pri určení výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať

z rozsahu intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku žalovaného za

rok 1998 a 1999. Bude ďalej rozhodovať spravidla hodnota majetku dotknutého nekalou

súťažou, povaha, intenzita a trvanie nekalosúťažného deliktu a celkové okolnosti

konkrétneho prípadu.

Zverejnenie rozsudku (jeho časti) podľa má

zvláštnu povahu satisfakcie, pretože sa tým úspešnému účastníkovi dostáva morálneho

zadosťučinenia. Súčasne naplňuje znaky aj funkcie reparačnej, pretože publikácia rozsudku

ma zreteľné reklamné aspekty v prospech úspešného účastníka.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu je nepochybné, že žalovaný už nekoná

nekalosúťažne. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu žalovaný s

nekalosúťažným konaním prestal po nariadení predbežného opatrenia súdom, a preto v časti

zdržovacieho petitu vzal žalobu späť. Táto časť uplatnenej právnej ochrany stratila význam

morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného obdobia do tohto času je značný časový

odstup, v ktorom žalovaný konal nekalosúťažne.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná v časti zverejnenia časti rozsudku. Pretože k tomuto stanovisku dospel aj súd

prvého stupňa, v tejto časti je napadnuté rozhodnutie vecne správne, a preto ho podľa § 219

potvrdil.

V novom rozhodnutí o veci súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania

( a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová