Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c9c/385896.476500.pdf
PDF · 169.1 KB
No categories available
5Obo/33/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo/33/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š., a. s. (Š., a. s.), P., B.,
IČO: X., zastúpený JUDr. S. M., advokátom so sídlom Š., B., proti ţalovanému: J. I., M.,T.,
obchodné meno J. I. -T.-P., H., T., zastúpený JUDr. J. L., advokátom so sídlom N., T., o
ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 3. februára 2011, č. k.: 7Cb/38/1999-861, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 3. februára 2010, č. k.: 7Cb/38/1999-861 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 3. februára 2010, č. k.:7Cb/38/1999-861 rozhodol
o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou zo
14. mája 1999, po úprave ţalobného petitu so súhlasom súdu sa domáhal vydania rozsudku
proti ţalovanému tak, ţe súd uloţí ţalovanému zdrţať sa:1) uvádzania a rozširovania údajov
o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky, alebo iným príslušným orgánom, 2) rozširovania a vyuţívania
materiálu porovnaním cien platných k 1. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP
vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi, 3) zdrţať sa uvádzania a rozširovania
akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je
2
spracované nezávislým subjektom, 4) ţalobca je oprávnený na trovy ţalovaného zverejniť
tento rozsudok v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny a v Týţdenníku Trend, a to
v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku ,v ktorých sa konštatuje, ţe zo strany ţalovaného
došlo k nekalému súťaţnému konaniu na úkor ţalobcu, 5) zaplatiť ţalobcovi 7 mil. Sk ako
primerané zadosťučinenie.
Súd prvého stupňa uznesením z 13. decembra 2001, č. k.: 7Cb/38/1999-269 návrh na
nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
12. januára 2002. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom z 22. februára 2007,
č. k.: 7Cb/38/1999-598 tak, ţe zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 500 000.-Sk ako
primerané zadosťučinenie. Návrh na priznanie práva uverejniť rozsudok zamietol, rovnako
ako aj nárok na primerané zadosťučinenie v sume 6 500 000.-Sk a konanie ohľadne
späťvzatých výrokov v ţalobnom petite označených pod bodom 1, 2 a 3 podľa ust. § 96
O. s. p. zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 18. septembra 2008, sp. zn.
6Obo 94/2007 ohľadne zamietnutej ţaloby na uverejnenie rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k.: 7Cb/38/1999-598 z 22. februára 2007 potvrdil a v dôsledku zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa opätovne zaoberal ţiadanou peňaţnou
formou satisfakcie v sume 7 mil. Sk. Rozsudkom z 21. mája 2009 súd prvého stupňa rozhodol
o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 16 500.-eur ako primerané zadosťučinenie
a vo zvyšujúcej časti ţalobu zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 31. augusta 2010, č. k.: 6Obo/87/2009 bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený.
Keďţe súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, napadnutým uznesením
rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania.
Ţalobca vzal ţalobu v časti uvedenej v jeho petite pod bodom 1, 2 a 3 späť z dôvodu
dlhotrvajúceho priebehu sporu o ochrane proti nekalej súťaţi (1999-2006), čím súčasnosti
stratil svoje opodstatnenie petit zdrţovací, ktorého významom bolo zabrániť pokračovaniu
v nekalosúťaţnom konaní ţalovaného. Prvostupňový súd, rozhodujúc o náhrade trov
zastaveného konania, zohľadnil okolnosti, ktoré ţalobcu k odôvodneniu svojho postupu
viedli. Pretoţe okolnosti späťvzatia návrhu nemoţno podradiť pod dôvody osobitného zreteľa,
pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, preto
3
s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ţiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov zastaveného konania.
Ţalobný návrh, ktorým sa ţalobca domáhal práva na zverejnenie rozsudku
v navrhovanom rozsahu, bol rozhodnutím súdu zamietnutý. V súlade s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. (princíp úspešnosti), bol v tejto časti ţaloby celkom úspešný ţalovaný.
Pokiaľ ide o ţiadané primerané zadosťučinenie, súd rozhoduje o výške primeraného
zadosťučinenia vo vzťahu k nekalosúťaţnému súťaţiteľovi ako dôsledku nekalosúťaţného
konania, jedná sa o situáciu, kde jeho rozhodnutie o výške plnenia závisí na úvahe súdu
v zmysle ust. § 136 O. s. p. Pokiaľ súd prizná ţalobcovi niţšie primerané zadosťučinenie, neţ
akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O. s. p.,
ktoré v takomto prípade umoţňuje čiastočne úspešnému ţalobcovi priznať náhradu nákladov
konania v plnom rozsahu. Pre rozhodnutie o výške ţiadaného finančného zadosťučinenia ako
náhrady ujmy nemateriálnej povahy bol rozhodujúci záver súdu konštatovaný KS v Trenčíne,
ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný konal
nekalosúťaţne. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovi by patrila v zmysle ust.
§ 142 ods. 3 O. s. p. náhrada trov za nárok týkajúci sa ţiadaného finančného zadosťučinenia
a ţalovanému, pokiaľ ide o nárok týkajúci sa práva na zverejnenie rozsudku a preto súd
prvého stupňa, keďţe účastníci konania mali úspech vo veci samej len čiastočný, nepriznal
účastníkom náhradu trov konania. Vzhľadom na vyslovený názor nepovaţoval súd prvého
stupňa za opodstatnené ani priznanie náhrady trov v konaní o nariadenie predbeţného
opatrenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ţalovaný, obaja v zákonom
stanovenej lehote.
Ţalobca vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, ţe
prizná ţalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle jeho vyčíslenia
z 24. augusta 2009 trovy konania vo výške 48 431,90 eur na účet JUDr. S. M. a vo výške
2 176,61eur na účet JUDr. J. H. z týchto dôvodov:
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového zistenia
a zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4
Ţalobca bol úspešný v prípade, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne, pričom rozhodnutia
sa dočkal po viac ako deviatich rokoch, keď Najvyšší Slovenskej republiky konštatoval
v odôvodnení uznesenia z 18. septembra 2008, sp. zn.: 6Obo/94/2007, ţe ţalovaný konal
nekalosúťaţne. Výška primeraného zadosťučinenia je závislá od úvahy súdu a preto nie je
moţné posudzovať úspech či neúspech vo veci cez číselné vyjadrenie pomeru ţiadaného
a priznaného nároku. Za uvedených okolností by ţalobca, ktorý sa stal obeťou
nekalosúťaţného konania ţalovaného bol nepriznaním náhrady trov konania sankcionovaný
za vlastný odhad, ktorý podľa svojho názoru náleţite podloţil. Takýmto postupom by sa
riadnym účastníkom hospodárskej súťaţe, konajúcim čestne a v súlade s dobrými mravmi
súťaţe fakticky odňala moţnosť ochrany pred nekalosúťaţnými praktikami, keďţe od
legitímnej poţiadavky o súdnu ochranu, by ich odrádzal fakt, ţe prípadne ak neodhadnú
výšku poţadovaného zadosťučinenia, budú dokonca sankcionovaní tým, ţe budú znášať trovy
konania a vystavení riziku povinnosti nahradiť trovy konania voči subjektu, ktorý sa nevie
presadiť na trhu inak, ako pouţitím nekalosúťaţných praktík.
Vo vzťahu k zdrţovaciemu petitu ţalobca uviedol, ţe súd nariadeným predbeţným
opatrením uloţil ţalovanému zdrţať sa nekalosúťaţného konania spočívajúceho v šírení
neobjektívneho porovnávacieho cenníka tlačív ţalobcu a ţalovaného. Zrejme aj vďaka
nariadenému predbeţnému opatreniu ţalovaný postupom času prestal voči ţalobcovi konať
nekalosúťaţne, prostriedkami, pre ktoré bolo začaté konanie vo veci samej.
Ţalobca pristúpil k späťvzatiu časti ţaloby z dôvodu, ţe ţalovaný po začatí konania
upustil od nekalosúťaţných praktík, zdrţania ktorých sa ţalobca domáhal v konaní vo veci
samej. Preto nie je moţné hľadieť na ţalobcu ako na účastníka, ktorý zavinil zastavenie
konania, resp. to, ţe nebol zaviazaný na náhradu trov konania kompenzovať tým, ţe ţalobcovi
nebude priznaná náhrada trov v časti konania týkajúcej sa poţadovaného primeraného
zadosťučinenia v peniazoch. Ţalobca má zato, ţe súd mal o trovách konania v prípade
zastavenia konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. a zaviazať
ţalovaného na náhradu trov konania.
Čo sa týka zamietnutia ţaloby v časti poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy
ţalovaného, súd ţalobu v tejto časti po viac ako deviatich rokoch zamietol z dôvodu, ţe od
rozhodného obdobia do tohto času je značný časový odstup, v ktorom ţalovaný konal
5
nekalosúťaţne. Teda nie zavinením ţalobcu stratilo akékoľvek opodstatnenie, aby súd
vyhovel časti jeho návrhu na zverejnenie rozsudku.
Ţalobca má zato, ţe mu mala byť priznaná náhrada trov konania minimálne v dvoch
z troch poţadovaných prostriedkov ochrany voči nekalosúťaţnému konaniu a zároveň súd
mal zohľadniť aj skutočnosť, ţe ani v prípade poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy
ţalovaného, nebol návrh zamietnutý z dôvodu, ţe bol ţalovaný neoprávnene, ale z dôvodu, ţe
plynutím času stratil opodstatnenie.
Ţalovaný podal taktieţ odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa a navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobcu zaviaţe zaplatiť
ţalovanému trovy konania vo výške 14 152,19 eur v zmysle vyčíslenia z 25. októbra 2010
ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 449,76 eur + 20 % DPH z týchto dôvodov:
Ţalovaný povaţuje napadnuté uznesenie za nesprávne, zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení veci. Nestotoţňuje sa s názorom súdu I. stupňa na existencii dôvodov na
nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému v časti o náhrade trov konania vo vzťahu
k zastavenej časti konania. Súd I. stupňa svojim postupom, kedy tvrdenie ţalobcu o dĺţke
súdneho sporu, povaţoval za dôvod osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
ţalovanému v zastavenej časti celkom, v podstate prejudikoval opodstatnenosť uplatnených
ţalobných nárokov, čo je pri rozhodovaní o náhrade trov konaní neprípustné.
Ţalovaný rovnako nesúhlasí s rozhodnutím o náhrade trov konania vo vzťahu
k uplatneným nárokom ţalobcu, o ktorých bolo meritórne rozhodnuté a to v časti nároku na
priznanie primeraného zadosťučinenia. Je pravdou, ţe základom pre priznanie akéhokoľvek
primeraného zadosťučinenia ţalobcovi v peniazoch, bolo preukázanie samotného
nekalosúťaţného konania zo strany ţalovaného, čo sa stalo, ale výška nákladov, ktoré
v konaní doposiaľ obom účastníkom vznikli, závisela v absolútne prevaţujúcej miere práve
od výšky uplatneného peňaţného nároku ţalobcom titulom primeraného zadosťučinenia.
Práve v postupe ţalobcu pri určení primeranosti uplatnenej peňaţnej sumy je premietnutá jeho
zodpovednosť za výsledok konania a s ním súvisiace trovy konania, ktoré vznikli
ţalovanému.
Určite opodstatnenosť uplatneného peňaţného nároku v rozsahu 7,10 % z poţadovanej
sumy nemoţno označiť za nie celkom priliehavý odhad výšky budúceho priznaného nároku.
6
Ţalobca uplatnil nárok vo výške 92,90 % bezdôvodne. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o trovách konania mal postupovať podľa ust.§ 142 ods. 2 O. s. p. a ţalovanému mal priznať
náhradu trov konania proti ţalobcovi pomerne alebo podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p.
a ţalovanému mal priznať plnú náhradu trov konania.
Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe nie je daný ţiaden
dôvod ani zákonný základ na to, aby bola ţalovanému priznaná náhrada trov konania.
Ţalovaný zavinil zastavenie konania v časti ţiadaného zdrţania sa nekalosúťaţného konania
a preto v tejto časti mal byť zaviazaný na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá
O. s. p. Ţalobca preukázal nekalosúťaţné konanie ţalovaného a vo vzťahu k priznanému
zadosťučineniu v peniazoch, ktorého výška závisela od úvahy súdu, je daný dôvod, aby súd
mohol priznať plnú náhradu trov konania ţalobcovi podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p.
K zamietnutiu poţadovaného zverejnenia rozsudku nedošlo z dôvodu, ţe by bola v tejto časti
ţaloba podaná nedôvodne, ale preto, ţe vzhľadom na okolnosti časom stratila opodstatnenie.
Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu a ţalovaného v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe v predmetnej veci nie
sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, ale ani na jeho zmenu.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v právnej veci
ţalobcu Š., a. s. B. proti ţalovanému J. I.-T.-P., T., o ochranu proti nekalej súťaţi tak, ţe
účastníkom konania nepriznal právo na ich náhradu.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je podmienkou, aby súd prvého
stupňa vychádzal z rozhodnutia, ktorým bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Podľa ust. § 53
Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené,
môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav. Ďalej
môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch, náhradu
škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Teda základom pre posúdenie dôvodnosti ţaloby bolo posúdenie konania ţalovaného
t. j. či toto konanie napĺňa znaky nekalosúťaţného konania. V konaní bolo zistené, čo
7
nepopiera ani ţalovaný, ţe došlo z jeho strany voči ţalobcovi k nekalosúťaţnému konaniu
a tento záver je aj vyslovený v právoplatných rozhodnutiach súdu.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe o výške primeraného zadosťučinenia vo
vzťahu proti rušiteľovi neexistujú ţiadne exaktné kritéria na to, aby sa určila výška
primeraného zadosťučinenia a ţe ide o situáciu, kedy rozhodnutie súdu o výške satisfakcie
ako dôsledku nekalosúťaţného konania závisí na úvahe súdu v zmysle ust. § 136 O. s. p.
Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť s názorom ţalovaného, ţe súd prvého stupňa
mal o náhrade trov konania rozhodovať podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní (§ 142
ods. 2 O. s. p.) resp. mal rozhodnúť v prospech ţalovaného podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p.
Podľa ust. § 55 ods. 2 Obch. zákonníka – súd môţe účastníkovi, ktorého návrhu sa
vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore
neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.
Ţalobca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ţiadal právo na zverejnenie rozsudku
v navrhovanom rozsahu, zamietnutie tejto časti jeho ţaloby však nemoţno označiť za
neúspech, keďţe z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto
návrhu vyhovie alebo nie. Iba ak by ţalobca v spore neuspel t. j. nedošlo by zo strany
ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, potom by bolo moţné vysloviť, ţe v aj tejto časti
ţaloby bol ţalobca neúspešný.
Odvolací súd názor súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania v časti
konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie, povaţuje za zmätočný, keďţe nevychádza zo
skutkových okolností rozhodných pre posúdenie práva na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd v napadnutom uznesení sa nezaoberal právne významnými
skutočnosťami a to, či k späťvzatiu časti ţaloby zo strany ţalobcu došlo konaním ţalovaného
t. j. tento sa po podaní ţaloby zdrţal uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých
zdravotníckych tlačív, ktoré nemal autorizované Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky resp. po podaní ţaloby došlo k ich autorizovaniu MZ SR, zdrţal sa rozširovania
a vyuţívania materiálu porovnávaním cien platných k 1. januáru 1999 zdravotníckych tlačív
pre N. vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi resp. zdrţal sa uvádzania a rozširovania
8
akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je
spracované nezávislým subjektom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p.
Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom rozhodnutí vychádzal
z právoplatných rozhodnutí súdu vo veci, ako aj názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeného
a po doplnení dokazovania v naznačenom smere znova rozhodol o trovách konania a to aj
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.