Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/33/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š., a. s. (Š., a. s.), P., B.,

IČO: X., zastúpený JUDr. S. M., advokátom so sídlom Š., B., proti ţalovanému: J. I., M.,T.,

obchodné meno J. I. -T.-P., H., T., zastúpený JUDr. J. L., advokátom so sídlom N., T., o

ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 3. februára 2011, č. k.: -861, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 3. februára 2010, č. k.: -861 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 3. februára 2010, č. k.:7Cb/38/1999-861 rozhodol

o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou zo

14. mája 1999, po úprave ţalobného petitu so súhlasom súdu sa domáhal vydania rozsudku

proti ţalovanému tak, ţe súd uloţí ţalovanému zdrţať sa:1) uvádzania a rozširovania údajov

o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky, alebo iným príslušným orgánom, 2) rozširovania a vyuţívania

materiálu porovnaním cien platných k 1. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP

vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi, 3) zdrţať sa uvádzania a rozširovania

akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je

2

spracované nezávislým subjektom, 4) ţalobca je oprávnený na trovy ţalovaného zverejniť

tento rozsudok v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny a v Týţdenníku Trend, a to

v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku ,v ktorých sa konštatuje, ţe zo strany ţalovaného

došlo k nekalému súťaţnému konaniu na úkor ţalobcu, 5) zaplatiť ţalobcovi 7 mil. Sk ako

primerané zadosťučinenie.

Súd prvého stupňa uznesením z 13. decembra 2001, č. k.: -269 návrh na

nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

12. januára 2002. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom z 22. februára 2007,

č. k.: -598 tak, ţe zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 500 000.-Sk ako

primerané zadosťučinenie. Návrh na priznanie práva uverejniť rozsudok zamietol, rovnako

ako aj nárok na primerané zadosťučinenie v sume 6 500 000.-Sk a konanie ohľadne

späťvzatých výrokov v ţalobnom petite označených pod bodom 1, 2 a 3 podľa ust. § 96

zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 18. septembra 2008, sp. zn.

ohľadne zamietnutej ţaloby na uverejnenie rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k.: -598 z 22. februára 2007 potvrdil a v dôsledku zrušujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa opätovne zaoberal ţiadanou peňaţnou

formou satisfakcie v sume 7 mil. Sk. Rozsudkom z 21. mája 2009 súd prvého stupňa rozhodol

o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 16 500.-eur ako primerané zadosťučinenie

a vo zvyšujúcej časti ţalobu zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. augusta 2010, č. k.: bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený.

Keďţe súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, napadnutým uznesením

rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania.

Ţalobca vzal ţalobu v časti uvedenej v jeho petite pod bodom 1, 2 a 3 späť z dôvodu

dlhotrvajúceho priebehu sporu o ochrane proti nekalej súťaţi (1999-2006), čím súčasnosti

stratil svoje opodstatnenie petit zdrţovací, ktorého významom bolo zabrániť pokračovaniu

v nekalosúťaţnom konaní ţalovaného. Prvostupňový súd, rozhodujúc o náhrade trov

zastaveného konania, zohľadnil okolnosti, ktoré ţalobcu k odôvodneniu svojho postupu

viedli. Pretoţe okolnosti späťvzatia návrhu nemoţno podradiť pod dôvody osobitného zreteľa,

pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, preto

3

s poukazom na ust. veta prvá a ust. ţiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov zastaveného konania.

Ţalobný návrh, ktorým sa ţalobca domáhal práva na zverejnenie rozsudku

v navrhovanom rozsahu, bol rozhodnutím súdu zamietnutý. V súlade s ust. § 142 ods. 1

(princíp úspešnosti), bol v tejto časti ţaloby celkom úspešný ţalovaný.

Pokiaľ ide o ţiadané primerané zadosťučinenie, súd rozhoduje o výške primeraného

zadosťučinenia vo vzťahu k nekalosúťaţnému súťaţiteľovi ako dôsledku nekalosúťaţného

konania, jedná sa o situáciu, kde jeho rozhodnutie o výške plnenia závisí na úvahe súdu

v zmysle ust. Pokiaľ súd prizná ţalobcovi niţšie primerané zadosťučinenie, neţ

akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. ,

ktoré v takomto prípade umoţňuje čiastočne úspešnému ţalobcovi priznať náhradu nákladov

konania v plnom rozsahu. Pre rozhodnutie o výške ţiadaného finančného zadosťučinenia ako

náhrady ujmy nemateriálnej povahy bol rozhodujúci záver súdu konštatovaný KS v Trenčíne,

ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný konal

nekalosúťaţne. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovi by patrila v zmysle ust.

náhrada trov za nárok týkajúci sa ţiadaného finančného zadosťučinenia

a ţalovanému, pokiaľ ide o nárok týkajúci sa práva na zverejnenie rozsudku a preto súd

prvého stupňa, keďţe účastníci konania mali úspech vo veci samej len čiastočný, nepriznal

účastníkom náhradu trov konania. Vzhľadom na vyslovený názor nepovaţoval súd prvého

stupňa za opodstatnené ani priznanie náhrady trov v konaní o nariadenie predbeţného

opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ţalovaný, obaja v zákonom

stanovenej lehote.

Ţalobca vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, ţe

prizná ţalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle jeho vyčíslenia

z 24. augusta 2009 trovy konania vo výške 48 431,90 eur na účet JUDr. S. M. a vo výške

2 176,61eur na účet JUDr. J. H. z týchto dôvodov:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového zistenia

a zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4

Ţalobca bol úspešný v prípade, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne, pričom rozhodnutia

sa dočkal po viac ako deviatich rokoch, keď Najvyšší Slovenskej republiky konštatoval

v odôvodnení uznesenia z 18. septembra 2008, sp. zn.: , ţe ţalovaný konal

nekalosúťaţne. Výška primeraného zadosťučinenia je závislá od úvahy súdu a preto nie je

moţné posudzovať úspech či neúspech vo veci cez číselné vyjadrenie pomeru ţiadaného

a priznaného nároku. Za uvedených okolností by ţalobca, ktorý sa stal obeťou

nekalosúťaţného konania ţalovaného bol nepriznaním náhrady trov konania sankcionovaný

za vlastný odhad, ktorý podľa svojho názoru náleţite podloţil. Takýmto postupom by sa

riadnym účastníkom hospodárskej súťaţe, konajúcim čestne a v súlade s dobrými mravmi

súťaţe fakticky odňala moţnosť ochrany pred nekalosúťaţnými praktikami, keďţe od

legitímnej poţiadavky o súdnu ochranu, by ich odrádzal fakt, ţe prípadne ak neodhadnú

výšku poţadovaného zadosťučinenia, budú dokonca sankcionovaní tým, ţe budú znášať trovy

konania a vystavení riziku povinnosti nahradiť trovy konania voči subjektu, ktorý sa nevie

presadiť na trhu inak, ako pouţitím nekalosúťaţných praktík.

Vo vzťahu k zdrţovaciemu petitu ţalobca uviedol, ţe súd nariadeným predbeţným

opatrením uloţil ţalovanému zdrţať sa nekalosúťaţného konania spočívajúceho v šírení

neobjektívneho porovnávacieho cenníka tlačív ţalobcu a ţalovaného. Zrejme aj vďaka

nariadenému predbeţnému opatreniu ţalovaný postupom času prestal voči ţalobcovi konať

nekalosúťaţne, prostriedkami, pre ktoré bolo začaté konanie vo veci samej.

Ţalobca pristúpil k späťvzatiu časti ţaloby z dôvodu, ţe ţalovaný po začatí konania

upustil od nekalosúťaţných praktík, zdrţania ktorých sa ţalobca domáhal v konaní vo veci

samej. Preto nie je moţné hľadieť na ţalobcu ako na účastníka, ktorý zavinil zastavenie

konania, resp. to, ţe nebol zaviazaný na náhradu trov konania kompenzovať tým, ţe ţalobcovi

nebude priznaná náhrada trov v časti konania týkajúcej sa poţadovaného primeraného

zadosťučinenia v peniazoch. Ţalobca má zato, ţe súd mal o trovách konania v prípade

zastavenia konania rozhodnúť podľa ust. veta druhá a zaviazať

ţalovaného na náhradu trov konania.

Čo sa týka zamietnutia ţaloby v časti poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy

ţalovaného, súd ţalobu v tejto časti po viac ako deviatich rokoch zamietol z dôvodu, ţe od

rozhodného obdobia do tohto času je značný časový odstup, v ktorom ţalovaný konal

5

nekalosúťaţne. Teda nie zavinením ţalobcu stratilo akékoľvek opodstatnenie, aby súd

vyhovel časti jeho návrhu na zverejnenie rozsudku.

Ţalobca má zato, ţe mu mala byť priznaná náhrada trov konania minimálne v dvoch

z troch poţadovaných prostriedkov ochrany voči nekalosúťaţnému konaniu a zároveň súd

mal zohľadniť aj skutočnosť, ţe ani v prípade poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy

ţalovaného, nebol návrh zamietnutý z dôvodu, ţe bol ţalovaný neoprávnene, ale z dôvodu, ţe

plynutím času stratil opodstatnenie.

Ţalovaný podal taktieţ odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa a navrhol, aby

odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobcu zaviaţe zaplatiť

ţalovanému trovy konania vo výške 14 152,19 eur v zmysle vyčíslenia z 25. októbra 2010

ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 449,76 eur + 20 % DPH z týchto dôvodov:

Ţalovaný povaţuje napadnuté uznesenie za nesprávne, zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení veci. Nestotoţňuje sa s názorom súdu I. stupňa na existencii dôvodov na

nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému v časti o náhrade trov konania vo vzťahu

k zastavenej časti konania. Súd I. stupňa svojim postupom, kedy tvrdenie ţalobcu o dĺţke

súdneho sporu, povaţoval za dôvod osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania

ţalovanému v zastavenej časti celkom, v podstate prejudikoval opodstatnenosť uplatnených

ţalobných nárokov, čo je pri rozhodovaní o náhrade trov konaní neprípustné.

Ţalovaný rovnako nesúhlasí s rozhodnutím o náhrade trov konania vo vzťahu

k uplatneným nárokom ţalobcu, o ktorých bolo meritórne rozhodnuté a to v časti nároku na

priznanie primeraného zadosťučinenia. Je pravdou, ţe základom pre priznanie akéhokoľvek

primeraného zadosťučinenia ţalobcovi v peniazoch, bolo preukázanie samotného

nekalosúťaţného konania zo strany ţalovaného, čo sa stalo, ale výška nákladov, ktoré

v konaní doposiaľ obom účastníkom vznikli, závisela v absolútne prevaţujúcej miere práve

od výšky uplatneného peňaţného nároku ţalobcom titulom primeraného zadosťučinenia.

Práve v postupe ţalobcu pri určení primeranosti uplatnenej peňaţnej sumy je premietnutá jeho

zodpovednosť za výsledok konania a s ním súvisiace trovy konania, ktoré vznikli

ţalovanému.

Určite opodstatnenosť uplatneného peňaţného nároku v rozsahu 7,10 % z poţadovanej

sumy nemoţno označiť za nie celkom priliehavý odhad výšky budúceho priznaného nároku.

6

Ţalobca uplatnil nárok vo výške 92,90 % bezdôvodne. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní

o trovách konania mal postupovať podľa ust. a ţalovanému mal priznať

náhradu trov konania proti ţalobcovi pomerne alebo podľa ust.

a ţalovanému mal priznať plnú náhradu trov konania.

Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe nie je daný ţiaden

dôvod ani zákonný základ na to, aby bola ţalovanému priznaná náhrada trov konania.

Ţalovaný zavinil zastavenie konania v časti ţiadaného zdrţania sa nekalosúťaţného konania

a preto v tejto časti mal byť zaviazaný na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá

Ţalobca preukázal nekalosúťaţné konanie ţalovaného a vo vzťahu k priznanému

zadosťučineniu v peniazoch, ktorého výška závisela od úvahy súdu, je daný dôvod, aby súd

mohol priznať plnú náhradu trov konania ţalobcovi podľa ust.

K zamietnutiu poţadovaného zverejnenia rozsudku nedošlo z dôvodu, ţe by bola v tejto časti

ţaloba podaná nedôvodne, ale preto, ţe vzhľadom na okolnosti časom stratila opodstatnenie.

Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalobcu a ţalovaného v zmysle ust. bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. a dospel k názoru, ţe v predmetnej veci nie

sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, ale ani na jeho zmenu.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v právnej veci

ţalobcu Š., a. s. B. proti ţalovanému J. I.-T.-P., T., o ochranu proti nekalej súťaţi tak, ţe

účastníkom konania nepriznal právo na ich náhradu.

Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je podmienkou, aby súd prvého

stupňa vychádzal z rozhodnutia, ktorým bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Podľa ust. § 53

, osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené,

môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav. Ďalej

môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch, náhradu

škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Teda základom pre posúdenie dôvodnosti ţaloby bolo posúdenie konania ţalovaného

t. j. či toto konanie napĺňa znaky nekalosúťaţného konania. V konaní bolo zistené, čo

7

nepopiera ani ţalovaný, ţe došlo z jeho strany voči ţalobcovi k nekalosúťaţnému konaniu

a tento záver je aj vyslovený v právoplatných rozhodnutiach súdu.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe o výške primeraného zadosťučinenia vo

vzťahu proti rušiteľovi neexistujú ţiadne exaktné kritéria na to, aby sa určila výška

primeraného zadosťučinenia a ţe ide o situáciu, kedy rozhodnutie súdu o výške satisfakcie

ako dôsledku nekalosúťaţného konania závisí na úvahe súdu v zmysle ust.

Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť s názorom ţalovaného, ţe súd prvého stupňa

mal o náhrade trov konania rozhodovať podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní (§ 142

ods. 2 ) resp. mal rozhodnúť v prospech ţalovaného podľa ust.

Podľa ust. § 55 ods. 2 Obch. zákonníka – súd môţe účastníkovi, ktorého návrhu sa

vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore

neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.

Ţalobca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ţiadal právo na zverejnenie rozsudku

v navrhovanom rozsahu, zamietnutie tejto časti jeho ţaloby však nemoţno označiť za

neúspech, keďţe z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto

návrhu vyhovie alebo nie. Iba ak by ţalobca v spore neuspel t. j. nedošlo by zo strany

ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, potom by bolo moţné vysloviť, ţe v aj tejto časti

ţaloby bol ţalobca neúspešný.

Odvolací súd názor súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania v časti

konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie, povaţuje za zmätočný, keďţe nevychádza zo

skutkových okolností rozhodných pre posúdenie práva na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd v napadnutom uznesení sa nezaoberal právne významnými

skutočnosťami a to, či k späťvzatiu časti ţaloby zo strany ţalobcu došlo konaním ţalovaného

t. j. tento sa po podaní ţaloby zdrţal uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých

zdravotníckych tlačív, ktoré nemal autorizované Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky resp. po podaní ţaloby došlo k ich autorizovaniu MZ SR, zdrţal sa rozširovania

a vyuţívania materiálu porovnávaním cien platných k 1. januáru 1999 zdravotníckych tlačív

pre N. vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi resp. zdrţal sa uvádzania a rozširovania

8

akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je

spracované nezávislým subjektom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil podľa ust. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie v súlade s ust.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom rozhodnutí vychádzal

z právoplatných rozhodnutí súdu vo veci, ako aj názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeného

a po doplnení dokazovania v naznačenom smere znova rozhodol o trovách konania a to aj

o trovách odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.