Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/2/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci

žalobcu B., zastúpeného JUDr. B., proti žalovanému C., zastúpenému JUDr. P., o zaplatenie

10 315 774 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

17 Cb 118/03–211 zo dňa 30. októbra 2006, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy konania

vo výške 804 491 Sk.

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 10 315 774 Sk s 9,07% úrokom z omeškania p.a. od 6. júla 2006 do zaplatenia, ako

aj trovy konania vo výške 81 423 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca požadoval od právneho predchodcu žalovaného

zaplatenie sumy 10 000 Sk s príslušenstvom, z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla

na základe protiprávneho úkonu žalovaného. O návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby zo dňa

24. mája 2006, ktorým požadoval, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške

10 315 774 Sk s 13% ročným úrokom z omeškania, rozhodol súd uznesením, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 6. júla 2006.

Predmetom sporu je náhrada škody, ktorá predstavuje nevyplatenú dividendu

akcionára spoločnosti T., spoločnosti B. za účtovný rok 2002 v sume 10 315 774 Sk. Žalobca

zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 9. októbra 1998 preukázal, že je

vlastníkom 98 kusov akcií spoločnosti T. Žalovaný svoj úkon na uvedenom doklade označil

ako služba 005 – zmena majiteľa cenného papiera. Zákonnosť nadobudnutia akcií je

potvrdená aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2001 sp.

zn. M Cdo 2/99, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR.

Ministerstvo financií SR ako orgán štátneho dozoru s poukazom na ustanovenie § 82

v znení neskorších predpisov vydalo dňa 9. decembra 1998 rozhodnutie

o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov číslo 043/1998/SAN, ktorým uložilo

žalovanému uviesť do pôvodného stavu, t.j. stavu platného pred 9. októbrom 1998, evidenciu

účtu majiteľa – M. ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., číslo emisie

880970000480 séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T. Opravu

má Stredisko cenných papierov, a.s., vykonať v zápisoch, týkajúcich sa evidencie majiteľa

účtu a registra emitenta ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal, pričom má zaslať všetkým

osobám, na ktorých účte alebo v ktorých registri opravu vykonalo, výpis z ich účtu alebo

registra. Z textu rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný má možnosť podať proti nemu rozklad.

Žalovaný realizoval rozhodnutie ešte v deň jeho doručenia, t.j. 9. decembra 1998 tak,

že vykonal zápis v evidencii registra emitenta T., výsledkom čoho bolo, že na účte majiteľa –

žalobcu nezostali žiadne cenné papiere, čo je preukázané stavovým výpisom z účtu majiteľa

zo dňa 10. decembra 1998.

Žalovaný je právnickou osobou, zriadenou na vykonávanie špecifických činností

v rozsahu a spôsobom, predpísaným Zákonom o cenných papieroch a Obchodným

zákonníkom.

Žalovaný teda vedel a musel vedieť, že podľa § 56 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných

papieroch je povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie

údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Rovnako vedel

a musel vedieť, že zmeny osoby majiteľa cenného papiera sa v súlade s ustanovením § 7

zákona môžu vykonávať prevodom cenného papiera, čo je zmena osoby oprávnenej z tohto

cenného papiera, uskutočnená na základe zmluvy a prechodom cenného papiera, čo je zmena

osoby majiteľa cenného papiera na základe iných právnych skutočností. V tejto súvislosti súd

prvého stupňa poukázal na ustanovenia §§ 21 ods. 1, 22 ods. 1 a 68 zákona o cenných

papieroch.

Obranu žalovaného, podľa ktorej pri odpisovaní 98 akcií spoločnosti T., z účtu

žalobcu v prospech M. konal v súlade so zákonom, lebo realizoval rozhodnutie Ministerstva

financií, vydané v rámci výkonu štátneho dozoru v zmysle ustanovení § 82 a nasl. Zákona

o cenných papieroch nemožno považovať za dôvodnú. Žalovaný musel vedieť, že realizácia

uvedeného rozhodnutia MF SR podstatným spôsobom zasiahne do jeho právneho vzťahu so

žalobcom a v konečnom dôsledku bude mať dopad na výkon akcionárskych práv žalobcu

a jeho ďalších práv z vlastníctva akcií vyplývajúcich. Žalovaný v oblasti kontroly nie je vo

vzťahu k MF SR v subordinácii, jeho rozhodnutie splnil dobrovoľne, hoci v zmysle poučenia

mohol proti nemu podať rozklad. Vzhľadom na dôsledky, ktoré musel poznať, bolo jeho

povinnosťou uplatniť všetky zákonom dané opravné prostriedky.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 9. decembra 1998 bolo

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2002 sp. zn. ,

právoplatným dňa 4. júla 2002 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca

vyzval žalovaného na vykonanie opravy na účte majiteľa cenného papiera v zmysle § 64 zák.

v spojení s

Úrad pre finančný trh žalobcovi listom zo dňa 8. novembra 2002 oznámil, že

spoločnosť T., dňa 31. januára 2000 zmenila podobu akcií zo zaknihovaných

na listinné, v dôsledku čoho žalovaný nemôže vykonať opravu v príslušnej evidencii.

Keďže žalovaný bol subjektom rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN, je pre neho

záväzný výrok rozsudku o jeho zrušení, aj keď žalovanému neukladá bezprostredne žiadne

povinnosti. Z dikcie výroku rozsudku jednoznačne vyplýva, že dňom právoplatnosti rozsudku

sa uvedené rozhodnutie zrušuje od začiatku v celom rozsahu. Žalovaný bol povinný v zmysle

§ 64 zákona o cenných papieroch vykonať opravu chybného zápisu, ku ktorému došlo dňa

9. decembra 1998 a nie spätnú zmenu majiteľa akcií vo svojej evidencii ku dňu, keď sa

chybný zápis vykonal a obnoviť právny stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia, čo

znamená zapísať na účet žalobcu údaj o vlastníctve 98 akcií od 8. októbra 1998 do dňa

zrušenia emisie 31. januára 2000.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na pred-

poklady vzniku práva na náhradu škody podľa a dospel

k záveru, že v danom prípade sú splnené.

Žalobca si tiež uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13% ročne

podľa v znení účinnom do 1. februára 2004. Vzhľadom na to,

že nárok na náhradu škody mohol vzniknúť najskôr po rozhodnutí valného zhromaždenia

spoločnosti T., o vyplatení dividend, teda po 29. máji 2003, súd dospel k záveru, že je

potrebné postupovať podľa v spojení s v znení účinnom

do 31. januára 2004. Preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,07% ročne.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Podľa jeho názoru v predmetnej veci nie je pasívne legitimovaný. Pokiaľ je žalobca

akcionárom spoločnosti T., má voči tejto spoločnosti nárok na výplatu dividend. V súdnom

konaní nebolo preukázané, že by tento nárok v dôsledku konania žalovaného zanikol, preto

žalobcovi nevznikla žiadna škoda, ktorú by si mohol voči žalovanému uplatňovať.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR 043/1998/SAN je rozhodnutím vydaným

v správnom konaní, ktorým sa rozhodlo o povinnostiach žalovaného, preto vo vzťahu

k ministerstvu žalovaný vystupoval ako podriadený subjekt. Žalovaný plnil predmetné

rozhodnutie pod hrozbou štátneho donútenia a podanie rozkladu by na jeho povinnosť nemalo

žiadny vplyv, pretože rozhodnutie bolo predbežne vykonateľné. Rešpektovaním správneho

rozhodnutia preto nemohol žalovaný konať protiprávne tak, ako to tvrdí súd prvého stupňa.

Žalobca nepreukázal žalovanému v čase vzniku údajného ušlého zisku, t.j. v priebehu roka

2003 existenciu právoplatného rozsudku, žalovanému preto nebol poskytnutý relevantný

podklad, na základe ktorého mal opravu realizovať.

Žalovaný zotrváva na svojich predchádzajúcich stanoviskách, že súčasný stav

evidencie akcií spoločnosti T., mu neumožňuje realizovať zápis, resp. opravu, ktorú od neho

požaduje žalobca. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie

Zb., ako aj ustanovenie Vzhľadom na zánik registra

emitenta zásah do evidencie zaknihovaných cenných papierov, vedenej žalovaným, nie je

možný, pretože akcie majú v súčasnosti listinnú podobu.

Pokiaľ ide o možnosť opravy ku dňu právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, žalovaný v súčasnosti vedie len zoznam akcionárov spoločnosti T.,

pričom nie je oprávnený v ňom robiť zmeny z vlastného podnetu alebo podnetu inej osoby.

Zoznam majiteľov listinných akcií spoločnosti T., nemožno považovať za obdobu registra

emitenta v prípade zaknihovaných akcií. Existuje preto objektívna prekážka, ktorá bráni

žalovanému uskutočniť vo svojej evidencii zmeny, týkajúce sa predmetných akcií, čo je

liberačným dôvodom podľa . Súd prvého stupňa

napadnutým rozhodnutím nerozhodol o celom uplatnenom úroku z omeškania.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný je v spore pasívne

legitimovaný, pretože svojím protiprávnym konaním spôsobil, že žalobca nie je zapísaný

v zozname akcionárov spoločnosti T. a pri premene podoby akcií zo zaknihovaných

na listinné mu preto emitent T., neodovzdal akcie v listinnej podobe, ani nezabezpečil jeho

zápis do zoznamu akcionárov vedenom pri listinných akciách. Z tohto dôvodu bol žalobca

vinou žalovaného zbavený výkonu všetkých práv spojených s akciami na meno emitovanými

spoločnosťou T. Ku vzniku škody došlo výlučne protiprávnym úkonom žalovaného. V konaní

žalobca preukázal a žalovaný nijako nespochybnil, že dňa 8. júla 2002 mu bolo doručené

právoplatné rozhodnutie súdu a jeho povinnosťou bolo vykonať opravu alebo doplnenie

v jeho evidencii a tak rešpektovať ustanovenie § 64 zákona o cenných papieroch. Žalobca

platne nadobudol dňa 9. októbra 1998 98 akcií spoločnosti T., čo bolo potvrdené rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2001, č. k. M Cdo 2/99.

Napadnuté rozhodnutie vo veci samej navrhuje potvrdiť.

Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania.

Uviedol, že na základe uznesenia č. k. 17 Cb 118/02–135, právoplatného dňa 22. júla

2006, je povinný zaplatiť súdny poplatok za rozšírený návrh v sume 618 348 Sk. V tejto

výške mu vznikla poplatková povinnosť, ktorá tvorí pasívum jeho majetku a predstavuje

jednu z položiek, spadajúcich do trov konania. V predmetnej veci mal žalobca plný úspech,

má preto právo na náhradu súdneho poplatku aj z rozšíreného návrhu, a to aj v prípade, že

tento v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebol zaplatený.

Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výro-

ku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 699 771 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Predmetom sporu je náhrada škody vo forme ušlého zisku, ktorá predstavuje

nevyplatený podiel na zisku žalobcovi ako akcionárovi spoločnosti T., za účtovný rok 2002

vo výške 10 315 774 Sk.

Podľa a nasl. predpokladmi vzniku zodpovednosti

za škodu sú : a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a musia byť

splnené súčasne. Ich existenciu musí preukázať poškodený.

Podľa názoru súdu prvého stupňa protiprávnosť konania žalovaného spočíva v tom, že

realizoval Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky o uložení opatrenia

na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN zo dňa 9. decembra 1998, ktorým mu

bolo uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t.j. do stavu platného

pred 9. októbrom 1998, evidenciu majiteľa – M. – ako jediného majiteľa akcií, vydaných

spoločnosťou T., Bratislava, IČO X. identifikačné číslo emisie 880970000480 séria 01, ako aj

evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T.. Opravu v zápisoch, týkajúcich sa

evidencie majiteľa účtu a registra emitenta bol žalovaný povinný vykonať ku dňu, kedy sa

chybný zápis vykonal. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, vydaným pod sp. zn. . Protiprávnosť konania žalovaného je

podľa súdu prvého stupňa daná aj tým, že po zrušení rozhodnutia Ministerstva financií

nevykonal opatrenia smerujúce k obnoveniu pôvodného stavu na účte žalobcu ako majiteľa

cenných papierov.

Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej zmluvou alebo

zákonom. V danom prípade žalovaný realizoval rozhodnutie, vydané v správnom konaní,

ktorým mu Ministerstvo financií ako štátny orgán vykonávajúci dozor nad kapitálovým trhom

v zmysle o cenných papieroch v znení neskorších

predpisov uložilo povinnosť vykonať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Splnenie

vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu vydaného postupom podľa príslušných

ustanovení zo strany účastníka správneho konania preto nemožno

považovať za protiprávne konanie.

Neobstojí tiež tvrdenie, že v prípade pochybností o správnosti uvedeného rozhodnutia

mohol podať žalovaný proti nemu opravný prostriedok, keďže podanie opravného prostriedku

je právom, nie však povinnosťou účastníka konania. Nebolo preto preukázané splnenie

uvedeného predpokladu pre priznanie práva na náhradu škody.

Dňom 31. januára 2000 došlo k zmene podoby akcií emitenta T.,

zo zaknihovaných na listinné. Ako vyplýva z ustanovenia

o cenných papieroch, žalovaný bol povinný do 30 dní odo dňa, keď dostal od emitenta

oznámenie o premene podoby akcií, odovzdať emitentovi výpis z jeho registra podľa § 63

ods. 1 písm. b/, a to v rozsahu evidovaných údajov, týkajúcich sa cenného papiera, ktorého

podoba sa premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti už žalovaný nemohol vykonávať

vo svojej evidencii bez pokynu emitenta žiadne zápisy, týkajúce sa cenného papiera, ktorého

podoba sa premieňa, keďže zákonom daný charakter evidencie cenných papierov takýto

postup neumožňuje.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Škodou je

majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, ktorá sa môže prejaviť vo forme skutočnej škody

alebo ušlého zisku. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom,

že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného v dôsledku porušenia právnej povinnosti.

Ušlý zisk podľa žalobcu v danom prípade predstavuje hodnotu dividendy, vyplatenej

akcionárom spoločnosti T., Bratislava, v roku 2002.

Podľa akcionár má právo na podiel na zisku

spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo

na rozdelenie.

Žalobca preukazuje vlastníctvo 98 kusov akcií spoločnosti T., zmenovým výpisom

z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 9. októbru 1998. Ako vyplýva z citovaného

ustanovenia , právo na vyplatenie dividendy má akcionár

voči spoločnosti. Žalobca však napriek tomu, že sa považuje za akcionára spoločnosti T.,

nepreukázal, či došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a rovnako ani prípadnú

nevymáhateľnosť tohto práva. Nebol preto preukázaný ani tento predpoklad vzniku práva na

náhradu škody.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je daná

vtedy, ak škoda vznikla ako následok určitého porušenia právnej povinnosti. Zo skutkových

zistení v predmetnej veci je zrejmé, že tento predpoklad vzniku práva na náhradu škody nie je

splnený.

Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa 220 zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách odvolacieho konania, ako aj konania pred súdom prvého stupňa, rozhodol

odvolací súd podľa ,

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy prvostupňového

konania vo výške 105 585 Sk (odmena advokáta žalovaného za 3 úkony právnej služby

podľa vyhl. č. – príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu,

účasť na pojednávaní dňa 2. júna 2004, 3x režijný paušál po 136 Sk, 3 úkony právnej služby

podľa ods, 1 vyhl. č. – účasť na pojednávaní dňa 22. marca 2006,

vyjadrenie zo dňa 22. apríla 2006 a účasť na pojednávaní dňa 14. júna 2006, 3 x režijný

paušál vo výške 163 Sk, 3 úkony právnej služby podľa vyhl. č. –

vyjadrenie zo dňa 5. septembra 2006, účasť na pojednávaní dňa 25. októbra 2006 a dňa

30. októbra 2006, 3x režijný paušál vo výške 163 Sk. Keďže advokát žalovaného je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o uvedenú daň vo výške 19%).

Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 698 906 Sk (zaplatený súdny poplatok

za odvolanie vo výške 618 942 Sk, odmena advokáta žalovaného za dva úkony právnej služby

podľa vyhl. č. – odvolanie zo dňa 18. decembra 2006, účasť

na pojednávaní dňa 7. augusta 2008, 1x režijný paušál vo výške 163 Sk a 1x režijný paušál

vo výške 190 Sk. Odmena je zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 19%).

Keďže žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1

Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania v časti, týkajúcej sa

nepriznania náhrady súdneho poplatku za žalobu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvého

stupňa ešte nebol zaplatený. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd

odvolanie žalobcu ako bezpredmetné podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 7. augusta 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu