Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/6/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja

Semana a člnov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Štefana Šatku

a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: B., a. s., N., X. H., IČO: X.,

zastúpeného Mgr. Ing. Mgr. I. I., advokátom, H., X. V. T., proti ţalovanému: C. D. C. P. S.,

a. s., U., X. B., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou V. M. , s. r. o., P., X. B.,

IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: S. R. – M... H. S. R., M., X.

B. 212, IČO: X., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, G., Box X. X. B., o zaplatenie

342.420,97 eur (10.315.774,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -307 zo 7. augusta 2008, právoplatného 2. septembra 2008,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

2

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. -211

z 31. októbra 2006, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10.315.774,- Sk s 9,07 %

úrokom z omeškania p. a. od 06. 07. 2006 do zaplatenia a 81.423,- Sk na náhradu trov

konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil prvostupňový súd odkazom na ustanovenia

, , , , , , , , , ,

, , , , , o cenných papieroch v znení

neskorších predpisov a zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázané, ţe

predmetom sporu je náhrada škody predstavujúca nevyplatené dividendy akcionára

spoločnosti T., a. s., B., spoločnosti B., a. s., H., za účtovný rok 2002 v sume 10.315.774,- Sk.

Ţalobca zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 09. 10. 1998

preukázal, ţe je vlastníkom 98 kusov akcií spoločnosti T., a. s.. Ţalovaný svoj úkon na

uvedenom doklade označil ako sluţba 005 - zmena majiteľa cenného papiera. Zákonnosť

nadobudnutia akcií je potvrdená aj v rozsudku NS SR zo dňa 28. 02. 2001, sp. zn. MCdo

2/1999, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR a v jeho

odôvodnení bolo výslovne uvedené, ţe exekúcia sa mohla uskutočniť aj predajom cenných

papierov. S ohľadom na uvedené skutočnosti povaţoval súd prvého stupňa vlastnícke právo k

akciám za nesporné, a preto neriešil túto otázku. Z listinných dôkazov - pozvánky na

mimoriadne valné zhromaţdenie spoločnosti T., a. s., zo dňa 16. 11. 1998 a zápisnice z

mimoriadneho valného zhromaţdenia tejto spoločnosti z 26. 11. 1998, mal za preukázané, ţe

ţalobca, ako vlastník akcií, riadne vykonával akcionárske práva. Poukázal na to, ţe MF SR,

ako orgán štátneho dozoru, s poukazom na ustanovenie v

znení neskorších predpisov, vydalo 09.12.1998 Rozhodnutie o uloţení opatrenia na nápravu

zistených nedostatkov číslo 043/1998/SAN, ktorým uloţilo ţalovanému do troch dní od

doručenia tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09. 10.

1998, evidenciu účtu majiteľa - M. - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T.,

a. s., číslo emisie X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a.

s.. Opravu malo SCP vykonať v zápisoch týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra

emitenta ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a tieţ malo zaslať všetkým osobám, na ktorých

účte alebo v ktorých registri opravy vykonalo, výpis z ich účtu alebo registra s odôvodnením a

bez zbytočného odkladu. Z textu rozhodnutia bolo zrejmé, ţe ţalovaný má moţnosť proti

nemu podať rozklad do 15 dní od doručenia. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe ţalovaný

realizoval Rozhodnutie MF SR číslo 043/1998/SAN ešte v deň jeho doručenia (9.12.1998)

3

tak, ţe vykonal zápis v evidencii na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech účtu M. a tieţ zápis v

evidencii registra emitenta T. a. s.. Výsledkom vykonanej „opravy“ bolo, ţe na účte majiteľa -

ţalobcu nezostali ţiadne cenné papiere, čo bolo preukázané stavovým výpisom z účtu

majiteľa zo dňa 10. 12. 1998, ktorý mu bol doručený spolu s ozná o realizácii rozhodnutia o

uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 10. 12. 1998. Prvostupňový súd

teda skonštatoval, ţe k zmene na účte ţalobcu - odpísaniu akcií z jeho účtu - došlo na základe

úkonu ţalovaného. V príčinnej súvislosti s uvedeným úkonom ţalovaného potom emitent - T.,

a. s., ţalobcovi pri zmene podoby akcií ţiadne akcie nevydal.

Súd prvého stupňa zastal názor, ţe keďţe je ţalovaný právnickou osobou, zriadenou

na vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným Zákonom

o cenných papieroch a , vedel a musel vedieť, ţe podľa

písm. a) ZoCP je povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie

údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Evidenciu

zaknihovaných cenných papierov vedie ţalovaný na účtoch majiteľov cenných papierov

a v registri emitentov cenných papierov (§ 57 ZoCP). Rovnako vedel a musel vedieť, ţe

zmeny osoby majiteľa cenného papiera sa v súlade s ustanovením § 7 ZoCP môţu vykonávať

prevodom cenného papiera, čo je zmena osoby oprávnenej z tohto cenného papiera

uskutočnená na základe zmluvy a prechodom cenného papiera, čo je zmena osoby majiteľa

cenného papiera na základe iných právnych skutočností. Interpretáciou ustanovení § 21 ods.

1, ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 2 a § 68 ZoCP dospel k záveru, ţe ţalovaný konal bez toho, aby

dostal obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu od prevodcu, aj od nadobúdateľa,

a právne relevantný príkaz na registráciu prechodu dňa 09. 12. 1998 by muselo stredisku dať

M. a súčasne priloţiť doklad o zmene majiteľa cenného papiera, čo sa však v konaní

nepreukázalo.

Obranu ţalovaného tvrdiaceho, ţe 09. 12. 1998 pri odpisovaní 98 akcií spoločnosti T.,

a. s., z účtu ţalobcu v prospech účtu M., konal v súlade so zákonom, lebo realizoval

rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN, ktoré bolo vydané v rámci výkonu štátneho dozoru v

zmysle ustanovení § 82 a nasl. ZoCP, ktoré však ešte nebolo právoplatné, ale bolo

vykonateľné, vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodnú. Jej nedôvodnosť videl v tom, ţe

rozhodnutie ukladalo ţalovanému uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred

09. 10. 1998, evidenciu účtu M. - ako jediného majiteľa akcií spoločnosti T., a. s., ako aj

evidenciu registra emitenta uvedených akcií. Tento úkon bol v rozhodnutí MF SR označený

4

ako „oprava chybného zápisu“. Mal za to, ţe ţalovaný vedel a musel vedieť, ţe podľa § 64 sa

oprava alebo doplnenie vykonáva na základe námietky majiteľa účtu, osoby organizujúcej

verejný trh alebo emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú, ako aj na základe právoplatného

rozhodnutia súdu. Oprava alebo doplnenie sa môţe tieţ vykonať z vlastného podnetu

strediska, ak chybu alebo neúplnosť zistí (§ 65). Ani jedno z uvedených ustanovení

nepripúšťa, ţe by sa oprava alebo doplnenie mohli vykonať na základe rozhodnutia, či

opatrenia orgánu štátneho dozoru, ktorým v tom čase bolo MF SR. Rovnako tak z ustanovení

§ 21 a nasl. a § 68 ZoCP vyplýva, ţe zákon nedovoľuje vykonať na základe takéhoto

opatrenia z účtu majiteľa prevod alebo prechod cenných papierov. Vyjadril preto

presvedčenie, ţe ţalovaný musel vedieť, ţe realizácia uvedeného rozhodnutia MF SR

podstatným spôsobom zasiahne do jeho právneho vzťahu so ţalobcom, a v konečnom

dôsledku bude mať dopad na výkon akcionárskych práv ţalobcu a jeho ďalších práv

z vlastníctva akcií vyplývajúcich. Zároveň zdôraznil, ţe ţalovaný nie je v oblasti kontroly vo

vzťahu k M F SR v subordinácii, ako tvrdil, a jeho rozhodnutie splnil dobrovoľne, hoci

v zmysle poučenia mohol proti nemu podať rozklad. S ohľadom na všetky tieto dôsledky,

ktoré musel poznať, bolo jeho povinnosťou uplatniť všetky zákonom dané opravné

prostriedky. Upriamil pritom pozornosť na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 28. 09. 1999, z ktorého vyplýva záver o tom, ţe riadny opravný prostriedok, prípadne aj

ţalobu, mohol podať iba ţalovaný. Predmetné uznesenie (vydané v právnej veci ţalobcu M.

K. - jedného z drobných akcionárov - proti MF SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MF

SR 043/1998/SAN) v odôvodnení jednoznačne ustálilo, ţe zásadne výkonom kontroly, ktorej

súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaného

subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom

vzťahu. Opatrenie kontrolného orgánu je zásahom do právneho postavenia kontrolovaného

subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. V tejto súvislosti súd prvého stupňa

konštatoval, ţe aj v súdenom prípade sa stav evidencie zmenil aţ úkonom kontrolovaného

subjektu - ţalovaného. Súčasne poukázal na totoţné stanovisko ministra financií SR

obsiahnuté v jeho liste z 9.5.2005, z ktorého je zrejmé, ţe zmena v evidencii zaknihovaných

cenných papierov, tak na účte majiteľa cenných P., ako aj v registri emitenta, bola

uskutočnená na základe úkonu SCP, nie na základe úkonu MF SR. SCP bolo pri výkone

svojej činnosti v zmysle zákona o cenných papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého

vôľu nebolo moţné nahradiť právnym aktom MF SR.

5

Súdu prvého stupňa bolo z konania vedeného v právnej veci iného ţalobcu známe, ţe

ţalovaný tieţ na základe upozornenia spoločnosti T., a. s., na prevedenie akcií bez súhlasu

emitenta, ako aj na základe námietky majiteľa účtu cenných papierov M. voči neoprávnenému

prevodu akcií z jeho účtu, vydal 21.10.1998 podľa § 27 ZoCP príkaz na registráciu

pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi z dôvodu takto vyvolaného reklamačného

konania podľa Reklamačného poriadku SCP. Po získaní informácií o

realizovaných prevodoch ţalovaný vydal príkaz na zrušenie pozastavenia výkonu práv

nakladania s cennými papiermi, z čoho mal prvostupňový súd za preukázané, ţe ţalovaný bol

presvedčený o zákonnosti prevodov cenných papierov z účtu M. na účet ďalších drobných

akcionárov. Podľa mienky prvostupňového súdu, aj táto skutočnosť preukazuje, ţe ţalovaný

vedel, ţe realizáciou rozhodnutia MF SR poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu voči

ţalobcovi. Za nič nemeniace na tejto skutočnosti označil súd prvého stupňa konštatovanie

ţalovaného v jeho podaní z 11. 05. 2006, ţe pred doručením rozhodnutia MF SR mal iný

právny názor.

Ďalším dokazovaním prvostupňový súd zistil, ţe rozhodnutie MF SR

č. 043/1998/SAN zo dňa 09. 12. 1998 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05.

2002, sp. zn. , právoplatným 04. 07. 2002, zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. Na základe uvedeného rozsudku ţalobca (a ďalší drobní akcionári) vyzval

ţalovaného v zmysle v spojení s

na vykonanie opravy na účtoch majiteľov cenných papierov tak, ţe účty uvedie do stavu

platného pred 09. 12. 1998, teda pred vydaním zrušeného rozhodnutia MF SR

č. 043/1998/SAN. Opravu bolo pritom potrebné vykonať aj v registri emitenta T., a. s., B..

Následne Úrad pre finančný trh, vykonávajúci podľa dohľad nad

finančným trhom, ţalobcovi listom z 08. 11. 2002 oznámil, ţe spoločnosť T., a. s., dňa 31. 01.

2000 zmenila podobu akcií zo zaknihovaných na listinné, a preto ţalovaný

nemôţe vykonať opravu v príslušnej evidencii. Ţalovaný tvrdil, ţe rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. mu bol doručený 08. 07. 2002 s tým, ţe nie je pre neho záväzný,

keďţe nie je orgánom v zmysle ustanovenia . Nesplnenie zákonom

stanovenej povinnosti vykonať opravu chybného zápisu, ktorú však ţalovaný označil ako

spätnú zmenu majiteľa akcií, odôvodnil ţalovaný aj tým, ţe nie je právne ani technicky

moţná, keďţe došlo k zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. Zaknihované akcie

mali podobu zápisu na účte ich majiteľov a v registri emitenta, tieto však po zmene podoby

akcií uţ neexistujú. Ţalovaný v súčasnosti vedie len zoznam akcionárov spoločnosti T., a. s., a

6

zápis do tohto zoznamu nemá konštitutívne účinky, ako je to v prípade zaknihovaných

cenných papierov. K uvedenému zaujal prvostupňový súd názor, ţe pre prípad domnievania

sa ţalobcu, ţe ide o neúplnosť v evidencii ţalovaného, táto mohla vzniknúť aţ

právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2002, ktorá nastala aţ v čase,

kedy ţalovaný dotknuté cenné papiere emitované spoločnosťou T., a. s., vo svojej evidencii

neevidoval, a teda nemohol uskutočniť ţiadne zápisy týkajúce sa týchto cenných papierov.

Súd prvého stupňa neakceptoval ani tvrdenia ţalovaného, ktorými, pridrţiavajúc sa

ustanovenia § 11 ods. 1 ZoCP účinného v čase premeny podoby akcií (30.1.2000),

prezentoval, ţe stredisko je povinné do 30 dní odo dňa, keď dostane od emitenta oznámenie

o premene podoby cenného papiera podľa § 9 ods. 1, odovzdať emitentovi výpis z jeho

registra, a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného papiera, ktorého podoba sa

premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti stredisko nesmie vykonávať vo svojej

evidencii ţiadne zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ich

neakceptáciu odôvodnil tým, ţe nie sú v súlade s právom. Okrem toho objasnil, ţe subjektívne

medze právoplatnosti sa podľa právnej teórie môţu rozšíriť v dôsledku hmotnoprávnej

úpravy, ktorá vzťahuje účinky právoplatného výroku rozhodnutia aj na iné osoby, neţ

účastníkov konania, aj keď nejde o rozhodnutie o osobnom stave. Pojem orgán v zmysle

je potom legislatívnou skratkou. Z toho vyvodil, ţe ţalovaný bol subjektom

rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN, a preto bol pre neho záväzný výrok rozsudku o jeho

zrušení, aj keď mu bezprostredne neukladal ţiadne povinnosti. Dodal, ţe z dikcie výroku

rozsudku vyplýva, ţe dňom právoplatnosti rozsudku sa rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN

z 09. 12. 1998 zrušuje v celom rozsahu s účinkami ex tunc ku dňu jeho vydania a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie. Z listu ministra financií zo dňa 09. 05. 2005 mu bolo súčasne

známe, ţe MF SR ţiadne nové rozhodnutie nevydalo.

Z uvedeného vyhodnotil, ţe ţalovaný bol povinný v zmysle § 64 ZoCP vykonať na

základe právoplatného rozsudku opravu chybného zápisu, ku ktorému došlo 09. 12. 1998 (nie

spätnú zmenu majiteľa akcií) vo svojej evidencii ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal

a obnoviť právny stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia, a zapísať na účet ţalobcu údaj

o vlastníctve 98 akcií od 08. 10. 1998 do dňa zrušenia emisie 31. 01. 2000. Splneniu uvedenej

povinnosti nemohlo brániť ani ustanovenie ZoCP (resp. ),

pretoţe zákazom vykonania opravy chybného zápisu, alebo doplnenia neúplnosti podľa § 64,

by sa mohol v evidencii zafixovať nezákonný stav. Prvostupňový súd označil za nepravdivé

7

tvrdenie ţalovaného o neexistencii evidencie v dôsledku premeny podoby akcií, dôvodiac

povinnosťou ţalovaného viesť účet majiteľa cenných papierov aţ do jeho zrušenia, čo však

v konaní nebolo preukázané.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe niet

pochybností o tom, ţe ţalobca nadobudol 98 akcií emitenta T., a. s., v súlade so zákonom. K

zmene vlastníctva akcií nemohlo dôjsť, keďţe vlastník akcií neurobil taký právny úkon, a ani

nenastala taká právna skutočnosť, s ktorou zákon zmenu vlastníctva spája. Protiprávnym

úkonom ţalovaného však došlo 09. 12. 1998 k odpísaniu akcií z evidencie, vedenej

ţalovaným, ktorá vlastníctvo formálne osvedčuje a umoţňuje výkon všetkých práv z

vlastníctva akcií vyplývajúcich. Ţalovaný konal protiprávne aj tým, ţe na základe

právoplatného rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28. 05. 1998 nevykonal podľa § 64

ZoCP (resp. ) opravu chybného zápisu na účte majiteľa cenných

papierov ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Preto ţalovaný podľa § 89 ZoCP zodpovedá

za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona, ktorá sa spravuje úpravou

náhrady škody podľa , pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Prvostupňový súd nepovaţoval zmenu podoby akcií a následne určité zmeny

v spôsobe vedenia evidencie za okolnosti vylučujúce zodpovednosť ţalovaného, teda za také

okolnosti, ktoré by bránili ţalovanému splniť jeho povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Poukázal na právny a faktický význam vedenia príslušnej evidencie podľa ZoCP. Uviedol, ţe

spôsob vedenia evidencie - ako zákonom predpokladaného systému zapisovania skutočností

deklaratórneho významu - nemôţe byť na ujmu majiteľa cenného papiera ani emitenta, keďţe

zásadným spôsobom dopadá na moţnosť dispozície s predmetom vlastníctva. Dospel preto

k záveru, ţe ustanovenia § 11 a 64 ZoCP upravujú rôzne situácie s tým, ţe ustanovenie § 11

nemôţe predstavovať prekáţku vykonať opravu chybného zápisu v zmysle § 64 kedykoľvek

bez časového a vecného obmedzenia. Nemôţe byť cieľom zákonného ustanovenia zafixovať

nezákonný stav. Za nepreukázané povaţoval tieţ to, ţe uprednostnenie postupu podľa § 11

a nevykonanie opravy chybného zápisu podľa § 64 zo strany ţalovaného, malo za následok

absenciu zápisu zákonného stavu, v dôsledku čoho neboli ţalobcovi vydané akcie v zmenenej

listinnej podobe a emitent týchto akcií nekonal s ním ako s akcionárom.

Výkladom ustanovenia § 89 ZoCP v nadväznosti na ustanovenie § 757 Obch.

zákonníka a v spojitosti s ustanoveniami § 373 a § 374 Obch. zákonníka, súd prvého stupňa

zhodnotil, ţe protiprávnymi úkonmi ţalobcu bolo odpísanie akcií z účtu majiteľa cenných

8

papierov 09. 12. 1998 a nevykonanie opravy tohto chybného zápisu na základe právoplatného

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Poukázaním na škodu, ktorá predstavuje

majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, a to ako skutočnú škodu alebo ušlý zisk,

skonštatoval, ţe v danom prípade majetková ujma predstavuje ušlý zisk, keďţe nedošlo

k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré nebyť protiprávneho konania ţalovaného, bolo

moţné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.

s., B. schválilo 29. 05. 2003 výplatu dividend za rok 2002 v sume 105.263,13 Sk na jednu

akciu. Škoda v tomto konaní teda predstavuje celkovú sumu 10.315.774,- Sk, ktorú by bol

vlastník akcií získal, nebyť protiprávneho konania ţalovaného. V danom prípade ţalovaný

vymazal údaje o vlastníctve akcií z účtu majiteľa cenných papierov a tieţ z registra emitenta

spoločnosti T., a. s., a nevykonal opravu tohto chybného zápisu v súlade so zákonom,

následkom čoho neboli ţalobcovi odovzdané akcie v zmenenej listinnej podobe. Preto

nemohol vo vzťahu k emitentovi akcií spoločnosti T., a. s., uplatňovať svoje akcionárske

práva, napr. podať ţalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ktoré

rozhodlo o premene podoby akcií, nemohol uplatniť nárok na vyplatenie dividend za rok

2002, ale ani ţiadny nárok na náhradu škody.

Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti

ţalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v sume 10.315.774,- Sk.

Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal súd prvého stupňa z ustanovenia § 369

v spojení s ustanovením v znení účinnom do 31. 01. 2004.

V odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 13 % ročne podľa § 369 Obch. zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2004 (3 %

základná úroková sadzba NBS + 10 %). Avšak vzhľadom na to, ţe nárok na náhradu škody,

ktorý je predmetom sporu, mohol vzniknúť najskôr po rozhodnutí valného zhromaţdenia

spoločnosti T., a. s., o vyplatení dividend, teda po 29. 05. 2003, bolo pri uplatnení úroku

z omeškania potrebné postupovať podľa § 369 v spojení s § 502 Obch. zákonníka v znení

účinnom do 31. 01. 2004. Preto priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,07 % ročne,

čo predstavuje priemerný úrok v roku 2003 zvýšený o 1 %.

O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe k ich náhrade v sume

81.423,- Sk zaviazal neúspešného ţalovaného na účet právneho zástupcu ţalobcu.

9

Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

rozsudkom č. k. -307 zo 07. augusta 2008, právoplatným 02. septembra 2008,

zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -211 z 30. októbra 2006,

tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 tak, ţe zaviazal neúspešného ţalobcu zaplatiť úspešnému ţalovanému trovy konania

v sume 804.491,- Sk. Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania

odmietol.

V úvode odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozhodnutia odvolací súd zhrnul

argumentáciu prvostupňového súdu, podľa ktorého spočívala protiprávnosť konania

ţalovaného v tom, ţe realizoval Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky

o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998,

ktorým mu bolo uloţené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do

stavu platného pred 09. októbrom 1998, evidenciu majiteľa – M.– ako jediného majiteľa

akcií, vydaných spoločnosťou T., a. s., B., identifikačné číslo emisie X., séria X., ako aj

evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a. s., B.. Opravu v zápisoch, týkajúcich

sa evidencie majiteľa účtu a registra emitenta, bol ţalovaný povinný vykonať ku dňu, kedy

sa chybný zápis vykonal. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, vydaným pod sp. zn. . Protiprávnosť konania ţalovaného

je, podľa súdu prvého stupňa, daná aj tým, ţe po zrušení rozhodnutia Ministerstva financií

nevykonal opatrenia smerujúce k obnoveniu pôvodného stavu na účte ţalobcu ako majiteľa

cenných papierov.

Tento záver prvostupňového súdu podrobil kritike odvolací súd. Ozrejmiac najskôr,

ţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej zmluvou alebo zákonom,

uviedol, ţe v danom prípade ţalovaný realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní,

ktorým mu Ministerstvo financií, ako štátny orgán vykonávajúci dozor nad kapitálovým

trhom v zmysle o cenných papieroch v znení neskorších

predpisov, uloţilo povinnosť vykonať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Mal za to,

ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu, vydaného postupom podľa

príslušných ustanovení o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, zo strany účastníka správneho konania nemoţno povaţovať za protiprávne

konanie. Podľa odvolacieho súdu, neobstojí ani tvrdenie, ţe v prípade pochybností

o správnosti uvedeného rozhodnutia mohol podať ţalovaný proti nemu opravný prostriedok,

10

keďţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však povinnosťou účastníka konania.

Nebolo preto preukázané splnenie uvedeného predpokladu pre priznanie práva na náhradu

škody.

Odvolací súd poukázal na to, ţe dňom 31. januára 2000 došlo k zmene podoby akcií

emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné. Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1

o cenných papieroch, ţalovaný bol povinný do 30 dní odo dňa, keď

dostal od emitenta oznámenie o premene podoby akcií, odovzdať emitentovi výpis z jeho

registra podľa § 63 ods. 1 písm. b), a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného

papiera, ktorého podoba sa premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti uţ ţalovaný

nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez pokynu emitenta ţiadane zápisy týkajúce sa

cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa, keďţe zákonom daný charakter evidencie

cenných papierov takýto postup neumoţňuje.

K ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody,

odvolací súd pripomenul, ţe škodou je majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, ktorá sa

môţe prejaviť vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku. Ušlý zisk je v peniazoch

vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, ţe nedošlo k zväčšeniu majetku

poškodeného v dôsledku porušenia právnej povinnosti. Podľa ţalobcu ušlý zisk predstavuje

v danom prípade hodnotu dividendy vyplatenej akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku

2002. Odkazom na ustanovenie § 178 ods. 1 Obch. zákonníka pojednávajúceho o tom, ţe

akcionár má právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaţdenie

podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie, odvolací súd demonštroval, ţe napriek

tomu, ţe sa ţalobca povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., tým, ţe preukazuje

vlastníctvo 98 kusov akcií tejto spoločnosti zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných

papierov ku dňu 09. októbru 1998, nepreukázal, či došlo k uplatneniu jeho práva (ako

akcionára) na vyplatenie dividendy voči spoločnosti, vyplývajúceho z ustanovenia § 178 ods.

1 Obch. zákonníka, a rovnako ani prípadnú nevymáhateľnosť tohto práva. Odvolací súd preto

dospel k záveru, ţe nebol preukázaný ani tento predpoklad vzniku práva na náhradu škody.

Nesplnenie ani tretieho predpokladu vzniku práva na náhradu škody, ktorým je

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, mal odvolací súd za

preukázané zo skutkových zistení v predmetnej veci.

Uvedené dôvody viedli odvolací súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci

11

prvostupňovým súdom a potrebe zmeny napadnutého rozsudku podľa tak, ţe

ţalobu zamietol.

Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania v časti týkajúcej sa

nepriznania náhrady súdneho poplatku za ţalobu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvého

stupňa ešte nebol zaplatený, odvolací súd odmietol podľa dôvodiac jeho

bezpredmetnosťou vzhľadom k výsledku odvolacieho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca napádajúc

rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Prípustnosť dovolania odvodil z ustanovenia

(dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej). Dôvodnosť dovolania vzhliadol

v ustanovení tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Súčasne navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia

veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Opodstatnenosť svojho dovolania oprel o tvrdenia, ţe ţalobca je akcionárom

spoločnosti T., a. s., s počtom 98 kusov akcií tejto spoločnosti a podielom na jej základom

imaní vo výške 5,51 %. Túto skutočnosť mal za nespornú tak súdu prvého stupňa, ako aj

odvolací súd. Za účtovný rok 2002 vyplatil T., a. s., riadne dividendy vo výške 200.000.000,-

Sk, z toho 102.000.000,- Sk M. a ostatok spoločnosti Y. F. B., A., H.. Dividendy boli

vyplatené tým osobám, ktoré boli zapísané v zozname akcionárov T., a. s., vedenom

ţalovaným. Ţalobcovi za účtovný rok 2002 dividendy vyplatené neboli, lebo ţalobca

v zozname akcionárov T., a. s., nebol vinou ţalovaného zapísaný, a preto podal dňa

22. decembra 2003 na Krajský súd v Bratislave ţalobu o náhradu škody proti ţalovanému

pôvodne vo výške 10.000,- Sk, ktorý rozšíril na sumu 10.315.774,- Sk po tom, čo

Ministerstvo hospodárstva SR listom z 25. apríla 2006 oznámilo výšku vyplatených dividend.

Predmetom sporu je teda náhrada škody (ušlého zisku) predstavujúca nevyplatený podiel na

dividendách ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., za účtovný rok 2002 vo výške

10.315.774,- Sk s príslušenstvom.

Dovolateľ poukázal na to, ţe ţalovaný je právnickou osobou zriadenou na

vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom o cenných

papieroch a . Dňa 09. decembra 1998 bolo ţalovanému doručené

12

rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 9. decembra 1998, ako

kontrolného orgánu, ktoré ukladá ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej evidencii opravu

na účte M. a v registri emitenta T., a. s., ku dňu 09. októbru 1998 tak, ţe jediným

majiteľom akcií T., a. s., je M.. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 zaregistroval zmenu osoby

majiteľa 98 kusov akcií T., a. s., prechodom cenného papiera (kód sluţby 008 – prechod

cenného papiera) na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech M.. Túto zmenu zároveň vykonal aj

v registri emitenta T., a. s.. Tieto skutkové okolnosti sú nesporné, ţalovaný ich v priebehu

konania nespochybnil, čo napokon nie je ani moţné, lebo sú preukázané výpismi z účtu

ţalobcu, ktoré vyhotovil ţalovaný.

V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch, je ţalovaný

povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa

ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dovolateľ uviedol, ţe ustanovenie

§ 64 zákona o cenných papieroch ukladalo ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej

evidencii opravu alebo doplnenie na základe námietky emitenta, majiteľa účtu alebo osoby

organizujúcej verejný trh, ak ju uzná za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného súdneho

rozhodnutia, v zmysle § 65 aj z vlastného podnetu, pokiaľ vo svojej evidencii zistí chybu

alebo neúplnosť. Zmeny osoby majiteľa cenného papiera boli upravené v § 7, § 17 a nasl.

(prevod cenného papiera) a v § 68 (prechod cenného papiera) zákona o cenných papieroch.

Zaregistrovať zmenu osoby majiteľa cenného papiera na príkaz kontrolného orgánu a na

základe jeho rozhodnutia, či vykonať opravu v evidencii (§ 64) na príkaz kontrolného orgánu,

zákon o cenných papieroch nepripúšťa.

Voči rozhodnutiu č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998 mal ţalovaný moţnosť podať

opravný prostriedok – rozklad. Dovolateľ upozornil na to, ţe odvolací súd vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí tvrdí, ţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však

povinnosťou účastníka konania. V tejto súvislosti dovolateľ zastáva názor, ţe v prípade, ţe

kontrolný orgán uloţí kontrolovanému subjektu opatrenie, ktorého realizácia je hrubým

porušením zákona, ktorým sa tento kontrolovaný subjekt vo svojej činnosti riadi, je podanie

opravného prostriedku povinnosťou účastníka konania. Rozhodnutie uloţené v správnom

konaní nie je direktívnym príkazom bez moţnosti účastníka konania brániť sa uloţeniu

povinnosti, o ktorej vie, ţe ňou spôsobí škodu. Pravidlo, ţe kaţdý je povinný počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a ţivotnom prostredí, platí aj

v tomto prípade bezozbytku ( ). Bolo na vôli ţalovaného

13

rozhodnúť, či bude rešpektovať zákon o cenných papieroch, a proti rozhodnutiu

č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998 podá rozklad, alebo či splní toto rozhodnutie

kontrolného orgánu. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 nevykonal opravu tak, ako mu ukladal

kontrolný orgán, ale zaregistroval zmenu osoby majiteľa 98 akcií T., a. s., prechodom

v rozpore s ustanovením § 68 zákona o cenných papieroch. Ţalovaný teda nesplnil

vykonateľné rozhodnutie kontrolného orgánu. Na tomto mieste dovolateľ zdôraznil, ţe úkon

je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Právna povinnosť ţalovaného bola

daná ustanovením § 56 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch. Preto označil za

nesprávny právny záver odvolacieho súdu produkovaný v odôvodnení jeho zmeňujúceho

rozhodnutia, ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu vydaného postupom

podľa príslušných ustanovení zo strany účastníka správneho konania

nemoţno povaţovať za protiprávne konanie.

Ďalej dovolateľ zdôraznil, ţe Ministerstvo financií SR, ako orgán štátneho dozoru, bol

povinný vykonávať dozor nad dodrţiavaním zákona o cenných papieroch strediskom (§ 83

ods. 2). Ak pri výkone štátneho dozoru ministerstvo zistí, ţe osoba uvedené v § 82 ods. 1

porušuje povinnosti uloţené týmto zákonom, uloţí opatrenia na nápravu zistených

nedostatkov (§ 86 ods. 2 písm. a/). Orgán štátneho dozoru v rámci dohľadu nad dodrţiavaním

zákona uloţil kontrolovanému orgánu opatrenie na nápravu zistených nedostatkov, ktorého

realizácia je hrubým porušením zákona o cenných papieroch. Takéto rozhodnutie nebolo pre

ţalovaného, ktorý je autonómnym subjektom práva, záväzné. Táto skutočnosť bola potvrdená

aj bývalým ministrom financií SR listom č. MF/14694/2005-2C z 09. mája 2005, ktorý

výslovne uviedol, ţe SCP bolo pri výkone svojej činnosti v zmysle zákona o cenných

papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého vôľu nebolo moţné nahradiť právnym

aktom MF SR. Ministerstvo financií SR uloţilo ţalovanému povinnosť porušiť zákon

o cenných papieroch a ţalovaný bez toho, aby podal proti takémuto rozhodnutiu opravný

prostriedok, „horlivo“ plní účel rozhodnutia kontrolného orgánu – zbaviť ţalobcu akcií T. a. s.

– avšak povinnosť vykonať „opravu vo svojej evidencii“ ţalovaný pozmení a zaregistruje

prechod – teda zmenu osoby majiteľa cenného papiera v zmysle § 68 zákona o cenných

papieroch. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, označil toto konanie

ţalovaného ako „splnenie vykonateľného rozhodnutia“. Tento záver odvolacieho súdu

povaţoval dovolateľ nielen za nesprávne právne posúdenie veci, ale aj za svojvôľu súdu pri

výklade a aplikácii zákona. Označil ho za arbitrárny. Zároveň zastal názor, ţe tento výklad

14

zásadne poprel účel a význam zákona o cenných papieroch, a

Slovenskej republiky.

Dovolateľ je presvedčený, ţe ţalovaný konal protiprávne dňa 09. decembra 1998 tým,

ţe v rozpore so zákonom zaregistroval na ťarchu ţalobcu zmenu osoby majiteľa 98 kusov

akcií T., a. s., prechodom, a tieto akcie taktieţ v rozpore so zákonom pripísal v prospech účtu

M.. Pokiaľ by aj ţalobca pripustil, ţe ţalovaný splnil vykonateľné rozhodnutie kontrolného

orgánu, o ktorom vedel, ţe jeho realizácia poruší zákon o cenných papieroch, potom spôsobil

ţalobcovi škodu spoločne a nerozdielne s kontrolným orgánom - Ministerstvom financií SR,

a preto v tomto spore je nepochybne pasívne legitimovaný (§ 383 Obch. zákonníka). V tomto

videl dovolateľ nespochybniteľnosť protiprávneho úkonu ţalovaného.

Za podobne nesprávny a aj rozporuplný označil dovolateľ aj iný záver odvolacieho

súdu, ktorý najprv tvrdí odkazom na ustanovenie , ţe po

zmene podoby akcií emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné, ustanovenie § 11 ods.

1 neumoţňovalo ţalovanému vykonávať vo svojej evidencii ţiadne

zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ďalej však odvolací súd nad

rámec § 11 ods. 1 uvádza, ţe: „... ţalovaný nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez

pokynu emitenta ţiadne zápisy ...“. Z tohto dôvodu ţalobcovi nie je zrejmý záver súdu, či

ţalovaný nemohol vo svojej evidencii vykonávať ţiadne zápisy, alebo mohol vykonávať len

zápisy na pokyn emitenta. Moţnosť vykonať zápis po predloţení právoplatného rozhodnutia

súdu uţ odvolací súd nepripúšťa. Tento výklad ustanovenia

Zb. vyhodnotil dovolateľ ako nesprávny, opomínajúci ustanovenie § 64 tohto zákona.

Podľa názoru dovolateľa, ţalovaný v zmysle

nesmel vykonávať ţiadne zápisy v evidencii (ani na pokyn emitenta) po odovzdaní výpisu

z registra emitenta emitentovi v súvislosti s premenou podoby cenného papiera. Poznamenal

pritom, ţe táto povinnosť neplatí, pokiaľ nastane situácia riešená v ustanovení § 64 zákona.

Chybu alebo neúplnosť vo svojej evidencii je ţalovaný povinný opraviť alebo doplniť

kedykoľvek, ak obdrţí námietku, ktorú uzná za oprávnenú alebo keď je mu predloţené

právoplatné súdne rozhodnutie. Účelom tohto zákonného ustanovenia je zabrániť fixovaniu

nesprávneho alebo neúplného zápisu v evidencii ţalovaného. Dovolateľ sa preto domnieva, ţe

ţalovaný konal protiprávne aj vtedy, keď po predloţení právoplatného súdneho rozhodnutia

odmietol opraviť či doplniť údaj o vlastníctve 98 kusov akcií T., a. s., ţalobcom tak na účte

ţalobcu, ako aj v registri emitenta T., a. s..

15

Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu o nepreukázaní vzniku škody,

ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti ţalovaného za náhradu škody. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukázal na a konštatoval, ţe ţalobca

nepreukázal, či došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a rovnako ani prípadnú

vymáhateľnosť tohto práva. Odkazom na ustanovenia § 155 ods. 1 a § 156 ods. 6 veta štvrtá

dovolateľ argumentoval, ţe zápis akcionára do zoznamu akcionárov

je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatnenie práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Ide

o prelomenie zásady, ţe práva akcionára, ako spoločníka spoločnosti, sú spojené s akciou –

cenným papierom. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, osobou oprávnenou uplatňovať

práva akcionárov vo vzťahu k spoločnosti je osoba zapísaná v zozname akcionárov. Ozrejmil,

ţe ţalovaný odovzdal spoločnosti T., a. s., dňa 10. decembra 1998 výpis z registra emitenta

podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch, na ktorom bol uvedený jediný majiteľ

akcií T., a. s., a to M.. T., a. s., dňa 11. decembra 1998 emitoval jedinú hromadnú akciu na

meno M., odovzdal ju M. a zabezpečil zápis do zoznamu akcionárov len tejto osobe. Ţalobca

márne vyzýval T., a. s., aby zabezpečila jeho zápis do zoznamu akcionárov spoločnosti T., a.

s.. Splnenie tejto povinnosti sa preto ţalobca musel domáhať súdnou cestou, a to ţalobou

podanou 21. novembra 2003 na Krajský súd v Bratislave, ktorá je prejednávaná pod sp. zn.

a nebola rozhodnutá na prvom stupni do podania tohto dovolania. Nárok

ţalobcu na zaplatenie dividend vo výške 10.315.774,- Sk, ako riadnych dividend za účtovný

rok 2002, bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu voči T., a. s. premlčaný. Dovolateľ

poznamenal, ţe u náhrady škody voči tejto spoločnosti absentuje protiprávnosť konania,

spoločnosť vyplatila dividendy v plnej výške osobám zapísaným v zozname jej akcionárov,

tak, ako jej ukladá zákon. Ţalobca v priebehu konania vyzýval ţalovaného, aby opravil zápis

vo svojej evidencii tak, ţe ţalobca bol aj v čase premeny podoby akcií akcionárom T., a. s.,

ktorý vlastní 98 kusov akcií s tým, ţe si uplatní právo na zaplatenie dividend voči spoločnosti

T., a. s., a ţalobu voči nemu vezme späť. Ţalovaný opravu zápisu vo svojej evidencii

odmietol vykonať. Nárok ţalobcu na zaplatenie dividend je preto voči T., a. s.,

nevymáhateľný. Ţalobca v zozname akcionárov spoločnosti T., a. s., nie je zapísaný len

v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného, a preto voči tejto spoločnosti nemôţe

vykonávať práva spojené s akciou.

16

Zo všetkých uvedených dôvodov povaţuje dovolateľ ţalobu o náhradu škody voči

ţalovanému za oprávnenú v celom rozsahu, a preto ţiada dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Súd prvého stupňa mu zaslal dovolanie

na vyjadrenie Výzvou zo dňa 30. 12. 2009 (č. l. 479) a právny zástupca ţalovaného ju prevzal

dňa 07. 01. 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( )

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho

súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu moţno vyvodiť z ustanovenia § 238

ods. 1 .

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

17

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolateľ nenamietal výskyt ţiadnej z vád uvedených v , a ani dovolací

súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

pojatej v tomto zákonnom ustanovení.

Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. c) , t. j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Dovolací súd však po preskúmaní veci nevzhliadol existenciu tohto dovolacieho

dôvodu v zmysle .

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle sa

rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak

súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne

zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad,

ako aj k ich adekvátnemu výkladu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez

pochybení, ktoré by bolo moţné subsumovať pod ustanovenia .

Odvolací súd vychádzal pri formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného

skutkového stavu a vydal rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd konštatuje dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými

dôkazmi, čoho následkom bolo adekvátne právne posúdenie veci. Dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spĺňa atribúty správneho a zákonného rozhodnutia. Odvolací súd

náleţite zhodnotil, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolaním

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil s odkazom na ustanovenie tak,

ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd, s patričnou zodpovednosťou vyplývajúcou mu

z ustanovenia , hodnotil kaţdý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich

18

vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci konania.

Z triády predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373

, ktorými sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, a c) príčinná

súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, sa nepodarilo

poškodenému, čiţe ţalobcovi, preukázať ani jeden.

Za protiprávny úkon pokladal prvostupňový súd konanie ţalovaného spočívajúce

v realizácii Rozhodnutia Ministerstva financií SR o uloţení opatrenia na nápravu zistených

nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998, ktorým mu bolo uloţené do 3 dní od jeho

doručenia uviesť do pôvodného stavu, tzn. do stavu platného pred 9. 10. 1998, evidenciu

majiteľa – M., ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., a.s., B., IČO: X.,

identifikačné číslo emisie: X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je

spoločnosť T., a. s., B.. Keďţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej

zmluvou alebo zákonom, nemoţno v danom prípade konanie ţalovaného, ktorým iba

realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní, označiť za protiprávne konanie.

Poškodený (ţalobca) nepreukázal ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za

škodu, a to vznik škody. Podľa ţalobcu predstavoval ušlý zisk hodnotu dividendy vyplatenej

akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku 2002. V konaní ţalobca preukazoval vlastníctvo

98 kusov akcií spoločnosti T., a. s., B., zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov

ku dňu 09. 10. 1998. Z ustanovenia vyplýva, ţe právo na

vyplatenie dividendy má akcionár voči spoločnosti. Odvolací súd správne upozornil na to, ţe

ţalobca, napriek tomu, ţe sa povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., B., nepreukázal, či

došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a taktieţ nepreukázal ani prípadnú

vymáhateľnosť tohto práva.

Neexistencia tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu – príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je zjavná z nepreukázania dvoch

predošlých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. z nepreukázania protiprávneho

úkonu a nepreukázania vzniku škody.

Z nepreukázania protiprávneho konania ţalovaného, vzniku škody, a logicky ani

kauzálneho nexusu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, odvolací súd správne

19

vyvodil neexistenciu primárnych predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody

v zmysle ustanovenia vo forme ušlého zisku predstavujúceho

nevyplatený podiel na zisku ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., B., za účtovný

rok 2002 vo výške 10.315.774,- Sk.

Dovolací súd sa nestotoţnil s dôvodom dovolania uvádzaným dovolateľom, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z pohľadu ním

vznesených námietok. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zmene rozsudku prvostupňového

súdu tak, ţe ţaloba sa zamieta, boli odvolacím súdom dostatočne objasnené v odôvodnení

jeho rozhodnutia.

Z uvedeného je evidentné, ţe v danom prípade nie je daná existencia dovolateľom

uvedeného dovolacieho dôvodu podľa . Z úradnej povinnosti nebola

zistená ani ţiadna z vád konania v zmysle , pre ktorú by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

Konštatujúc nedôvodnosť dovolania ţalobcu, argumentujúc pritom správnosťou

a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie podľa zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta

prvá v spojení s a tak, ţe nepriznal úspešnému

ţalovanému trovy dovolacieho konania, nakoľko mu ţiadne nevznikli (nepodal vyjadrenie

k dovolaniu ţalobcu, ani nebol účastný na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu

rozhodnutia dovolacieho súdu).

K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. októbra 2013

20

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová