Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
240/400477.18d213.pdf
PDF · 181.26 KB
No categories available
1ObdoV/6/2012
Najvyšší súd 1ObdoV/6/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Semana a člnov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Štefana Šatku
a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: B., a. s., N., X. H., IČO: X.,
zastúpeného Mgr. Ing. Mgr. I. I., advokátom, H., X. V. T., proti ţalovanému: C. D. C. P. S.,
a. s., U., X. B., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou V. M. , s. r. o., P., X. B.,
IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: S. R. – M... H. S. R., M., X.
B. 212, IČO: X., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, G., Box X. X. B., o zaplatenie
342.420,97 eur (10.315.774,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 17Cb/118/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 3Obo/2/2007-307 zo 7. augusta 2008, právoplatného 2. septembra 2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 17Cb/118/2003-211
z 31. októbra 2006, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10.315.774,- Sk s 9,07 %
úrokom z omeškania p. a. od 06. 07. 2006 do zaplatenia a 81.423,- Sk na náhradu trov
konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil prvostupňový súd odkazom na ustanovenia
§ 155 ods. 1, ods. 2, § 369, § 373, § 374, § 502, § 757 Obchodného zákonníka, § 7, § 11, § 21,
§ 22, § 56, § 57, § 64, § 68, § 89 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších predpisov a zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázané, ţe
predmetom sporu je náhrada škody predstavujúca nevyplatené dividendy akcionára
spoločnosti T., a. s., B., spoločnosti B., a. s., H., za účtovný rok 2002 v sume 10.315.774,- Sk.
Ţalobca zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 09. 10. 1998
preukázal, ţe je vlastníkom 98 kusov akcií spoločnosti T., a. s.. Ţalovaný svoj úkon na
uvedenom doklade označil ako sluţba 005 - zmena majiteľa cenného papiera. Zákonnosť
nadobudnutia akcií je potvrdená aj v rozsudku NS SR zo dňa 28. 02. 2001, sp. zn. MCdo
2/1999, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR a v jeho
odôvodnení bolo výslovne uvedené, ţe exekúcia sa mohla uskutočniť aj predajom cenných
papierov. S ohľadom na uvedené skutočnosti povaţoval súd prvého stupňa vlastnícke právo k
akciám za nesporné, a preto neriešil túto otázku. Z listinných dôkazov - pozvánky na
mimoriadne valné zhromaţdenie spoločnosti T., a. s., zo dňa 16. 11. 1998 a zápisnice z
mimoriadneho valného zhromaţdenia tejto spoločnosti z 26. 11. 1998, mal za preukázané, ţe
ţalobca, ako vlastník akcií, riadne vykonával akcionárske práva. Poukázal na to, ţe MF SR,
ako orgán štátneho dozoru, s poukazom na ustanovenie § 82 zák. č. 600/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, vydalo 09.12.1998 Rozhodnutie o uloţení opatrenia na nápravu
zistených nedostatkov číslo 043/1998/SAN, ktorým uloţilo ţalovanému do troch dní od
doručenia tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09. 10.
1998, evidenciu účtu majiteľa - M. - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T.,
a. s., číslo emisie X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a.
s.. Opravu malo SCP vykonať v zápisoch týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra
emitenta ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a tieţ malo zaslať všetkým osobám, na ktorých
účte alebo v ktorých registri opravy vykonalo, výpis z ich účtu alebo registra s odôvodnením a
bez zbytočného odkladu. Z textu rozhodnutia bolo zrejmé, ţe ţalovaný má moţnosť proti
nemu podať rozklad do 15 dní od doručenia. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe ţalovaný
realizoval Rozhodnutie MF SR číslo 043/1998/SAN ešte v deň jeho doručenia (9.12.1998)
tak, ţe vykonal zápis v evidencii na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech účtu M. a tieţ zápis v
evidencii registra emitenta T. a. s.. Výsledkom vykonanej „opravy“ bolo, ţe na účte majiteľa -
ţalobcu nezostali ţiadne cenné papiere, čo bolo preukázané stavovým výpisom z účtu
majiteľa zo dňa 10. 12. 1998, ktorý mu bol doručený spolu s ozná o realizácii rozhodnutia o
uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 10. 12. 1998. Prvostupňový súd
teda skonštatoval, ţe k zmene na účte ţalobcu - odpísaniu akcií z jeho účtu - došlo na základe
úkonu ţalovaného. V príčinnej súvislosti s uvedeným úkonom ţalovaného potom emitent - T.,
a. s., ţalobcovi pri zmene podoby akcií ţiadne akcie nevydal.
Súd prvého stupňa zastal názor, ţe keďţe je ţalovaný právnickou osobou, zriadenou
na vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným Zákonom
o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom, vedel a musel vedieť, ţe podľa § 56 ods. 1
písm. a) ZoCP je povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie
údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Evidenciu
zaknihovaných cenných papierov vedie ţalovaný na účtoch majiteľov cenných papierov
a v registri emitentov cenných papierov (§ 57 ZoCP). Rovnako vedel a musel vedieť, ţe
zmeny osoby majiteľa cenného papiera sa v súlade s ustanovením § 7 ZoCP môţu vykonávať
prevodom cenného papiera, čo je zmena osoby oprávnenej z tohto cenného papiera
uskutočnená na základe zmluvy a prechodom cenného papiera, čo je zmena osoby majiteľa
cenného papiera na základe iných právnych skutočností. Interpretáciou ustanovení § 21 ods.
1, ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 2 a § 68 ZoCP dospel k záveru, ţe ţalovaný konal bez toho, aby
dostal obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu od prevodcu, aj od nadobúdateľa,
a právne relevantný príkaz na registráciu prechodu dňa 09. 12. 1998 by muselo stredisku dať
M. a súčasne priloţiť doklad o zmene majiteľa cenného papiera, čo sa však v konaní
nepreukázalo.
Obranu ţalovaného tvrdiaceho, ţe 09. 12. 1998 pri odpisovaní 98 akcií spoločnosti T.,
a. s., z účtu ţalobcu v prospech účtu M., konal v súlade so zákonom, lebo realizoval
rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN, ktoré bolo vydané v rámci výkonu štátneho dozoru v
zmysle ustanovení § 82 a nasl. ZoCP, ktoré však ešte nebolo právoplatné, ale bolo
vykonateľné, vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodnú. Jej nedôvodnosť videl v tom, ţe
rozhodnutie ukladalo ţalovanému uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred
09. 10. 1998, evidenciu účtu M. - ako jediného majiteľa akcií spoločnosti T., a. s., ako aj
evidenciu registra emitenta uvedených akcií. Tento úkon bol v rozhodnutí MF SR označený
ako „oprava chybného zápisu“. Mal za to, ţe ţalovaný vedel a musel vedieť, ţe podľa § 64 sa
oprava alebo doplnenie vykonáva na základe námietky majiteľa účtu, osoby organizujúcej
verejný trh alebo emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú, ako aj na základe právoplatného
rozhodnutia súdu. Oprava alebo doplnenie sa môţe tieţ vykonať z vlastného podnetu
strediska, ak chybu alebo neúplnosť zistí (§ 65). Ani jedno z uvedených ustanovení
nepripúšťa, ţe by sa oprava alebo doplnenie mohli vykonať na základe rozhodnutia, či
opatrenia orgánu štátneho dozoru, ktorým v tom čase bolo MF SR. Rovnako tak z ustanovení
§ 21 a nasl. a § 68 ZoCP vyplýva, ţe zákon nedovoľuje vykonať na základe takéhoto
opatrenia z účtu majiteľa prevod alebo prechod cenných papierov. Vyjadril preto
presvedčenie, ţe ţalovaný musel vedieť, ţe realizácia uvedeného rozhodnutia MF SR
podstatným spôsobom zasiahne do jeho právneho vzťahu so ţalobcom, a v konečnom
dôsledku bude mať dopad na výkon akcionárskych práv ţalobcu a jeho ďalších práv
z vlastníctva akcií vyplývajúcich. Zároveň zdôraznil, ţe ţalovaný nie je v oblasti kontroly vo
vzťahu k M F SR v subordinácii, ako tvrdil, a jeho rozhodnutie splnil dobrovoľne, hoci
v zmysle poučenia mohol proti nemu podať rozklad. S ohľadom na všetky tieto dôsledky,
ktoré musel poznať, bolo jeho povinnosťou uplatniť všetky zákonom dané opravné
prostriedky. Upriamil pritom pozornosť na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ 20/99
z 28. 09. 1999, z ktorého vyplýva záver o tom, ţe riadny opravný prostriedok, prípadne aj
ţalobu, mohol podať iba ţalovaný. Predmetné uznesenie (vydané v právnej veci ţalobcu M.
K. - jedného z drobných akcionárov - proti MF SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MF
SR 043/1998/SAN) v odôvodnení jednoznačne ustálilo, ţe zásadne výkonom kontroly, ktorej
súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaného
subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom
vzťahu. Opatrenie kontrolného orgánu je zásahom do právneho postavenia kontrolovaného
subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
konštatoval, ţe aj v súdenom prípade sa stav evidencie zmenil aţ úkonom kontrolovaného
subjektu - ţalovaného. Súčasne poukázal na totoţné stanovisko ministra financií SR
obsiahnuté v jeho liste z 9.5.2005, z ktorého je zrejmé, ţe zmena v evidencii zaknihovaných
cenných papierov, tak na účte majiteľa cenných P., ako aj v registri emitenta, bola
uskutočnená na základe úkonu SCP, nie na základe úkonu MF SR. SCP bolo pri výkone
svojej činnosti v zmysle zákona o cenných papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého
vôľu nebolo moţné nahradiť právnym aktom MF SR.
Súdu prvého stupňa bolo z konania vedeného v právnej veci iného ţalobcu známe, ţe
ţalovaný tieţ na základe upozornenia spoločnosti T., a. s., na prevedenie akcií bez súhlasu
emitenta, ako aj na základe námietky majiteľa účtu cenných papierov M. voči neoprávnenému
prevodu akcií z jeho účtu, vydal 21.10.1998 podľa § 27 ZoCP príkaz na registráciu
pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi z dôvodu takto vyvolaného reklamačného
konania podľa Reklamačného poriadku SCP. Po získaní informácií o
realizovaných prevodoch ţalovaný vydal príkaz na zrušenie pozastavenia výkonu práv
nakladania s cennými papiermi, z čoho mal prvostupňový súd za preukázané, ţe ţalovaný bol
presvedčený o zákonnosti prevodov cenných papierov z účtu M. na účet ďalších drobných
akcionárov. Podľa mienky prvostupňového súdu, aj táto skutočnosť preukazuje, ţe ţalovaný
vedel, ţe realizáciou rozhodnutia MF SR poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu voči
ţalobcovi. Za nič nemeniace na tejto skutočnosti označil súd prvého stupňa konštatovanie
ţalovaného v jeho podaní z 11. 05. 2006, ţe pred doručením rozhodnutia MF SR mal iný
právny názor.
Ďalším dokazovaním prvostupňový súd zistil, ţe rozhodnutie MF SR
č. 043/1998/SAN zo dňa 09. 12. 1998 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05.
2002, sp. zn. 4Sţ 143/01, právoplatným 04. 07. 2002, zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Na základe uvedeného rozsudku ţalobca (a ďalší drobní akcionári) vyzval
ţalovaného v zmysle § 64 zák. č. 600/1992 Zb. v spojení s § 163 ods. 6 zák. č. 566/2001 Z. z.
na vykonanie opravy na účtoch majiteľov cenných papierov tak, ţe účty uvedie do stavu
platného pred 09. 12. 1998, teda pred vydaním zrušeného rozhodnutia MF SR
č. 043/1998/SAN. Opravu bolo pritom potrebné vykonať aj v registri emitenta T., a. s., B..
Následne Úrad pre finančný trh, vykonávajúci podľa zák. č. 96/2002 Z. z. dohľad nad
finančným trhom, ţalobcovi listom z 08. 11. 2002 oznámil, ţe spoločnosť T., a. s., dňa 31. 01.
2000 zmenila podobu akcií zo zaknihovaných na listinné, a preto ţalovaný
nemôţe vykonať opravu v príslušnej evidencii. Ţalovaný tvrdil, ţe rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sţ 143/01 mu bol doručený 08. 07. 2002 s tým, ţe nie je pre neho záväzný,
keďţe nie je orgánom v zmysle ustanovenia § 159 ods. 2 OSP. Nesplnenie zákonom
stanovenej povinnosti vykonať opravu chybného zápisu, ktorú však ţalovaný označil ako
spätnú zmenu majiteľa akcií, odôvodnil ţalovaný aj tým, ţe nie je právne ani technicky
moţná, keďţe došlo k zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. Zaknihované akcie
mali podobu zápisu na účte ich majiteľov a v registri emitenta, tieto však po zmene podoby
akcií uţ neexistujú. Ţalovaný v súčasnosti vedie len zoznam akcionárov spoločnosti T., a. s., a
zápis do tohto zoznamu nemá konštitutívne účinky, ako je to v prípade zaknihovaných
cenných papierov. K uvedenému zaujal prvostupňový súd názor, ţe pre prípad domnievania
sa ţalobcu, ţe ide o neúplnosť v evidencii ţalovaného, táto mohla vzniknúť aţ
právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2002, ktorá nastala aţ v čase,
kedy ţalovaný dotknuté cenné papiere emitované spoločnosťou T., a. s., vo svojej evidencii
neevidoval, a teda nemohol uskutočniť ţiadne zápisy týkajúce sa týchto cenných papierov.
Súd prvého stupňa neakceptoval ani tvrdenia ţalovaného, ktorými, pridrţiavajúc sa
ustanovenia § 11 ods. 1 ZoCP účinného v čase premeny podoby akcií (30.1.2000),
prezentoval, ţe stredisko je povinné do 30 dní odo dňa, keď dostane od emitenta oznámenie
o premene podoby cenného papiera podľa § 9 ods. 1, odovzdať emitentovi výpis z jeho
registra, a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného papiera, ktorého podoba sa
premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti stredisko nesmie vykonávať vo svojej
evidencii ţiadne zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ich
neakceptáciu odôvodnil tým, ţe nie sú v súlade s právom. Okrem toho objasnil, ţe subjektívne
medze právoplatnosti sa podľa právnej teórie môţu rozšíriť v dôsledku hmotnoprávnej
úpravy, ktorá vzťahuje účinky právoplatného výroku rozhodnutia aj na iné osoby, neţ
účastníkov konania, aj keď nejde o rozhodnutie o osobnom stave. Pojem orgán v zmysle
§ 159 ods. 2 OSP je potom legislatívnou skratkou. Z toho vyvodil, ţe ţalovaný bol subjektom
rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN, a preto bol pre neho záväzný výrok rozsudku o jeho
zrušení, aj keď mu bezprostredne neukladal ţiadne povinnosti. Dodal, ţe z dikcie výroku
rozsudku vyplýva, ţe dňom právoplatnosti rozsudku sa rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN
z 09. 12. 1998 zrušuje v celom rozsahu s účinkami ex tunc ku dňu jeho vydania a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie. Z listu ministra financií zo dňa 09. 05. 2005 mu bolo súčasne
známe, ţe MF SR ţiadne nové rozhodnutie nevydalo.
Z uvedeného vyhodnotil, ţe ţalovaný bol povinný v zmysle § 64 ZoCP vykonať na
základe právoplatného rozsudku opravu chybného zápisu, ku ktorému došlo 09. 12. 1998 (nie
spätnú zmenu majiteľa akcií) vo svojej evidencii ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal
a obnoviť právny stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia, a zapísať na účet ţalobcu údaj
o vlastníctve 98 akcií od 08. 10. 1998 do dňa zrušenia emisie 31. 01. 2000. Splneniu uvedenej
povinnosti nemohlo brániť ani ustanovenie § 11 ZoCP (resp. § 17 zák. č. 566/2001 Z. z.),
pretoţe zákazom vykonania opravy chybného zápisu, alebo doplnenia neúplnosti podľa § 64,
by sa mohol v evidencii zafixovať nezákonný stav. Prvostupňový súd označil za nepravdivé
tvrdenie ţalovaného o neexistencii evidencie v dôsledku premeny podoby akcií, dôvodiac
povinnosťou ţalovaného viesť účet majiteľa cenných papierov aţ do jeho zrušenia, čo však
v konaní nebolo preukázané.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe niet
pochybností o tom, ţe ţalobca nadobudol 98 akcií emitenta T., a. s., v súlade so zákonom. K
zmene vlastníctva akcií nemohlo dôjsť, keďţe vlastník akcií neurobil taký právny úkon, a ani
nenastala taká právna skutočnosť, s ktorou zákon zmenu vlastníctva spája. Protiprávnym
úkonom ţalovaného však došlo 09. 12. 1998 k odpísaniu akcií z evidencie, vedenej
ţalovaným, ktorá vlastníctvo formálne osvedčuje a umoţňuje výkon všetkých práv z
vlastníctva akcií vyplývajúcich. Ţalovaný konal protiprávne aj tým, ţe na základe
právoplatného rozsudku NS SR sp. zn. 4Sţ 143/01 zo dňa 28. 05. 1998 nevykonal podľa § 64
ZoCP (resp. § 108 zák. č. 566/2001 Z. z.) opravu chybného zápisu na účte majiteľa cenných
papierov ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Preto ţalovaný podľa § 89 ZoCP zodpovedá
za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona, ktorá sa spravuje úpravou
náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Prvostupňový súd nepovaţoval zmenu podoby akcií a následne určité zmeny
v spôsobe vedenia evidencie za okolnosti vylučujúce zodpovednosť ţalovaného, teda za také
okolnosti, ktoré by bránili ţalovanému splniť jeho povinnosti vyplývajúce zo zákona.
Poukázal na právny a faktický význam vedenia príslušnej evidencie podľa ZoCP. Uviedol, ţe
spôsob vedenia evidencie - ako zákonom predpokladaného systému zapisovania skutočností
deklaratórneho významu - nemôţe byť na ujmu majiteľa cenného papiera ani emitenta, keďţe
zásadným spôsobom dopadá na moţnosť dispozície s predmetom vlastníctva. Dospel preto
k záveru, ţe ustanovenia § 11 a 64 ZoCP upravujú rôzne situácie s tým, ţe ustanovenie § 11
nemôţe predstavovať prekáţku vykonať opravu chybného zápisu v zmysle § 64 kedykoľvek
bez časového a vecného obmedzenia. Nemôţe byť cieľom zákonného ustanovenia zafixovať
nezákonný stav. Za nepreukázané povaţoval tieţ to, ţe uprednostnenie postupu podľa § 11
a nevykonanie opravy chybného zápisu podľa § 64 zo strany ţalovaného, malo za následok
absenciu zápisu zákonného stavu, v dôsledku čoho neboli ţalobcovi vydané akcie v zmenenej
listinnej podobe a emitent týchto akcií nekonal s ním ako s akcionárom.
Výkladom ustanovenia § 89 ZoCP v nadväznosti na ustanovenie § 757 Obch.
zákonníka a v spojitosti s ustanoveniami § 373 a § 374 Obch. zákonníka, súd prvého stupňa
zhodnotil, ţe protiprávnymi úkonmi ţalobcu bolo odpísanie akcií z účtu majiteľa cenných
papierov 09. 12. 1998 a nevykonanie opravy tohto chybného zápisu na základe právoplatného
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ 143/01. Poukázaním na škodu, ktorá predstavuje
majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, a to ako skutočnú škodu alebo ušlý zisk,
skonštatoval, ţe v danom prípade majetková ujma predstavuje ušlý zisk, keďţe nedošlo
k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré nebyť protiprávneho konania ţalovaného, bolo
moţné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.
s., B. schválilo 29. 05. 2003 výplatu dividend za rok 2002 v sume 105.263,13 Sk na jednu
akciu. Škoda v tomto konaní teda predstavuje celkovú sumu 10.315.774,- Sk, ktorú by bol
vlastník akcií získal, nebyť protiprávneho konania ţalovaného. V danom prípade ţalovaný
vymazal údaje o vlastníctve akcií z účtu majiteľa cenných papierov a tieţ z registra emitenta
spoločnosti T., a. s., a nevykonal opravu tohto chybného zápisu v súlade so zákonom,
následkom čoho neboli ţalobcovi odovzdané akcie v zmenenej listinnej podobe. Preto
nemohol vo vzťahu k emitentovi akcií spoločnosti T., a. s., uplatňovať svoje akcionárske
práva, napr. podať ţalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ktoré
rozhodlo o premene podoby akcií, nemohol uplatniť nárok na vyplatenie dividend za rok
2002, ale ani ţiadny nárok na náhradu škody.
Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti
ţalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v sume 10.315.774,- Sk.
Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal súd prvého stupňa z ustanovenia § 369
v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2004.
V odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 13 % ročne podľa § 369 Obch. zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2004 (3 %
základná úroková sadzba NBS + 10 %). Avšak vzhľadom na to, ţe nárok na náhradu škody,
ktorý je predmetom sporu, mohol vzniknúť najskôr po rozhodnutí valného zhromaţdenia
spoločnosti T., a. s., o vyplatení dividend, teda po 29. 05. 2003, bolo pri uplatnení úroku
z omeškania potrebné postupovať podľa § 369 v spojení s § 502 Obch. zákonníka v znení
účinnom do 31. 01. 2004. Preto priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,07 % ročne,
čo predstavuje priemerný úrok v roku 2003 zvýšený o 1 %.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, ţe k ich náhrade v sume
81.423,- Sk zaviazal neúspešného ţalovaného na účet právneho zástupcu ţalobcu.
Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
rozsudkom č. k. 3Obo/2/2007-307 zo 07. augusta 2008, právoplatným 02. septembra 2008,
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 17Cb/118/2003-211 z 30. októbra 2006,
tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 OSP tak, ţe zaviazal neúspešného ţalobcu zaplatiť úspešnému ţalovanému trovy konania
v sume 804.491,- Sk. Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania
odmietol.
V úvode odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozhodnutia odvolací súd zhrnul
argumentáciu prvostupňového súdu, podľa ktorého spočívala protiprávnosť konania
ţalovaného v tom, ţe realizoval Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky
o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998,
ktorým mu bolo uloţené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do
stavu platného pred 09. októbrom 1998, evidenciu majiteľa – M.– ako jediného majiteľa
akcií, vydaných spoločnosťou T., a. s., B., identifikačné číslo emisie X., séria X., ako aj
evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a. s., B.. Opravu v zápisoch, týkajúcich
sa evidencie majiteľa účtu a registra emitenta, bol ţalovaný povinný vykonať ku dňu, kedy
sa chybný zápis vykonal. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vydaným pod sp. zn. 4Sţ/143/2001. Protiprávnosť konania ţalovaného
je, podľa súdu prvého stupňa, daná aj tým, ţe po zrušení rozhodnutia Ministerstva financií
nevykonal opatrenia smerujúce k obnoveniu pôvodného stavu na účte ţalobcu ako majiteľa
cenných papierov.
Tento záver prvostupňového súdu podrobil kritike odvolací súd. Ozrejmiac najskôr,
ţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej zmluvou alebo zákonom,
uviedol, ţe v danom prípade ţalovaný realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní,
ktorým mu Ministerstvo financií, ako štátny orgán vykonávajúci dozor nad kapitálovým
trhom v zmysle § 83 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších
predpisov, uloţilo povinnosť vykonať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Mal za to,
ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu, vydaného postupom podľa
príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, zo strany účastníka správneho konania nemoţno povaţovať za protiprávne
konanie. Podľa odvolacieho súdu, neobstojí ani tvrdenie, ţe v prípade pochybností
o správnosti uvedeného rozhodnutia mohol podať ţalovaný proti nemu opravný prostriedok,
keďţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však povinnosťou účastníka konania.
Nebolo preto preukázané splnenie uvedeného predpokladu pre priznanie práva na náhradu
škody.
Odvolací súd poukázal na to, ţe dňom 31. januára 2000 došlo k zmene podoby akcií
emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné. Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1
zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ţalovaný bol povinný do 30 dní odo dňa, keď
dostal od emitenta oznámenie o premene podoby akcií, odovzdať emitentovi výpis z jeho
registra podľa § 63 ods. 1 písm. b), a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného
papiera, ktorého podoba sa premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti uţ ţalovaný
nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez pokynu emitenta ţiadane zápisy týkajúce sa
cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa, keďţe zákonom daný charakter evidencie
cenných papierov takýto postup neumoţňuje.
K ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody,
odvolací súd pripomenul, ţe škodou je majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, ktorá sa
môţe prejaviť vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, ţe nedošlo k zväčšeniu majetku
poškodeného v dôsledku porušenia právnej povinnosti. Podľa ţalobcu ušlý zisk predstavuje
v danom prípade hodnotu dividendy vyplatenej akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku
2002. Odkazom na ustanovenie § 178 ods. 1 Obch. zákonníka pojednávajúceho o tom, ţe
akcionár má právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaţdenie
podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie, odvolací súd demonštroval, ţe napriek
tomu, ţe sa ţalobca povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., tým, ţe preukazuje
vlastníctvo 98 kusov akcií tejto spoločnosti zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných
papierov ku dňu 09. októbru 1998, nepreukázal, či došlo k uplatneniu jeho práva (ako
akcionára) na vyplatenie dividendy voči spoločnosti, vyplývajúceho z ustanovenia § 178 ods.
1 Obch. zákonníka, a rovnako ani prípadnú nevymáhateľnosť tohto práva. Odvolací súd preto
dospel k záveru, ţe nebol preukázaný ani tento predpoklad vzniku práva na náhradu škody.
Nesplnenie ani tretieho predpokladu vzniku práva na náhradu škody, ktorým je
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, mal odvolací súd za
preukázané zo skutkových zistení v predmetnej veci.
Uvedené dôvody viedli odvolací súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci
prvostupňovým súdom a potrebe zmeny napadnutého rozsudku podľa § 220 OSP tak, ţe
ţalobu zamietol.
Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania v časti týkajúcej sa
nepriznania náhrady súdneho poplatku za ţalobu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa ešte nebol zaplatený, odvolací súd odmietol podľa § 218 OSP dôvodiac jeho
bezpredmetnosťou vzhľadom k výsledku odvolacieho konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca napádajúc
rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Prípustnosť dovolania odvodil z ustanovenia
§ 238 ods. 1 OSP (dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej). Dôvodnosť dovolania vzhliadol
v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c) OSP tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Súčasne navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia
veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Opodstatnenosť svojho dovolania oprel o tvrdenia, ţe ţalobca je akcionárom
spoločnosti T., a. s., s počtom 98 kusov akcií tejto spoločnosti a podielom na jej základom
imaní vo výške 5,51 %. Túto skutočnosť mal za nespornú tak súdu prvého stupňa, ako aj
odvolací súd. Za účtovný rok 2002 vyplatil T., a. s., riadne dividendy vo výške 200.000.000,-
Sk, z toho 102.000.000,- Sk M. a ostatok spoločnosti Y. F. B., A., H.. Dividendy boli
vyplatené tým osobám, ktoré boli zapísané v zozname akcionárov T., a. s., vedenom
ţalovaným. Ţalobcovi za účtovný rok 2002 dividendy vyplatené neboli, lebo ţalobca
v zozname akcionárov T., a. s., nebol vinou ţalovaného zapísaný, a preto podal dňa
22. decembra 2003 na Krajský súd v Bratislave ţalobu o náhradu škody proti ţalovanému
pôvodne vo výške 10.000,- Sk, ktorý rozšíril na sumu 10.315.774,- Sk po tom, čo
Ministerstvo hospodárstva SR listom z 25. apríla 2006 oznámilo výšku vyplatených dividend.
Predmetom sporu je teda náhrada škody (ušlého zisku) predstavujúca nevyplatený podiel na
dividendách ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., za účtovný rok 2002 vo výške
10.315.774,- Sk s príslušenstvom.
Dovolateľ poukázal na to, ţe ţalovaný je právnickou osobou zriadenou na
vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom o cenných
papieroch a Obchodným zákonníkom. Dňa 09. decembra 1998 bolo ţalovanému doručené
rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 9. decembra 1998, ako
kontrolného orgánu, ktoré ukladá ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej evidencii opravu
na účte M. a v registri emitenta T., a. s., ku dňu 09. októbru 1998 tak, ţe jediným
majiteľom akcií T., a. s., je M.. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 zaregistroval zmenu osoby
majiteľa 98 kusov akcií T., a. s., prechodom cenného papiera (kód sluţby 008 – prechod
cenného papiera) na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech M.. Túto zmenu zároveň vykonal aj
v registri emitenta T., a. s.. Tieto skutkové okolnosti sú nesporné, ţalovaný ich v priebehu
konania nespochybnil, čo napokon nie je ani moţné, lebo sú preukázané výpismi z účtu
ţalobcu, ktoré vyhotovil ţalovaný.
V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch, je ţalovaný
povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa
ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dovolateľ uviedol, ţe ustanovenie
§ 64 zákona o cenných papieroch ukladalo ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej
evidencii opravu alebo doplnenie na základe námietky emitenta, majiteľa účtu alebo osoby
organizujúcej verejný trh, ak ju uzná za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia, v zmysle § 65 aj z vlastného podnetu, pokiaľ vo svojej evidencii zistí chybu
alebo neúplnosť. Zmeny osoby majiteľa cenného papiera boli upravené v § 7, § 17 a nasl.
(prevod cenného papiera) a v § 68 (prechod cenného papiera) zákona o cenných papieroch.
Zaregistrovať zmenu osoby majiteľa cenného papiera na príkaz kontrolného orgánu a na
základe jeho rozhodnutia, či vykonať opravu v evidencii (§ 64) na príkaz kontrolného orgánu,
zákon o cenných papieroch nepripúšťa.
Voči rozhodnutiu č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998 mal ţalovaný moţnosť podať
opravný prostriedok – rozklad. Dovolateľ upozornil na to, ţe odvolací súd vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí tvrdí, ţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však
povinnosťou účastníka konania. V tejto súvislosti dovolateľ zastáva názor, ţe v prípade, ţe
kontrolný orgán uloţí kontrolovanému subjektu opatrenie, ktorého realizácia je hrubým
porušením zákona, ktorým sa tento kontrolovaný subjekt vo svojej činnosti riadi, je podanie
opravného prostriedku povinnosťou účastníka konania. Rozhodnutie uloţené v správnom
konaní nie je direktívnym príkazom bez moţnosti účastníka konania brániť sa uloţeniu
povinnosti, o ktorej vie, ţe ňou spôsobí škodu. Pravidlo, ţe kaţdý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a ţivotnom prostredí, platí aj
v tomto prípade bezozbytku (§ 415 Občianskeho zákonníka). Bolo na vôli ţalovaného
rozhodnúť, či bude rešpektovať zákon o cenných papieroch, a proti rozhodnutiu
č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998 podá rozklad, alebo či splní toto rozhodnutie
kontrolného orgánu. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 nevykonal opravu tak, ako mu ukladal
kontrolný orgán, ale zaregistroval zmenu osoby majiteľa 98 akcií T., a. s., prechodom
v rozpore s ustanovením § 68 zákona o cenných papieroch. Ţalovaný teda nesplnil
vykonateľné rozhodnutie kontrolného orgánu. Na tomto mieste dovolateľ zdôraznil, ţe úkon
je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Právna povinnosť ţalovaného bola
daná ustanovením § 56 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch. Preto označil za
nesprávny právny záver odvolacieho súdu produkovaný v odôvodnení jeho zmeňujúceho
rozhodnutia, ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu vydaného postupom
podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. zo strany účastníka správneho konania
nemoţno povaţovať za protiprávne konanie.
Ďalej dovolateľ zdôraznil, ţe Ministerstvo financií SR, ako orgán štátneho dozoru, bol
povinný vykonávať dozor nad dodrţiavaním zákona o cenných papieroch strediskom (§ 83
ods. 2). Ak pri výkone štátneho dozoru ministerstvo zistí, ţe osoba uvedené v § 82 ods. 1
porušuje povinnosti uloţené týmto zákonom, uloţí opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov (§ 86 ods. 2 písm. a/). Orgán štátneho dozoru v rámci dohľadu nad dodrţiavaním
zákona uloţil kontrolovanému orgánu opatrenie na nápravu zistených nedostatkov, ktorého
realizácia je hrubým porušením zákona o cenných papieroch. Takéto rozhodnutie nebolo pre
ţalovaného, ktorý je autonómnym subjektom práva, záväzné. Táto skutočnosť bola potvrdená
aj bývalým ministrom financií SR listom č. MF/14694/2005-2C z 09. mája 2005, ktorý
výslovne uviedol, ţe SCP bolo pri výkone svojej činnosti v zmysle zákona o cenných
papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého vôľu nebolo moţné nahradiť právnym
aktom MF SR. Ministerstvo financií SR uloţilo ţalovanému povinnosť porušiť zákon
o cenných papieroch a ţalovaný bez toho, aby podal proti takémuto rozhodnutiu opravný
prostriedok, „horlivo“ plní účel rozhodnutia kontrolného orgánu – zbaviť ţalobcu akcií T. a. s.
– avšak povinnosť vykonať „opravu vo svojej evidencii“ ţalovaný pozmení a zaregistruje
prechod – teda zmenu osoby majiteľa cenného papiera v zmysle § 68 zákona o cenných
papieroch. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, označil toto konanie
ţalovaného ako „splnenie vykonateľného rozhodnutia“. Tento záver odvolacieho súdu
povaţoval dovolateľ nielen za nesprávne právne posúdenie veci, ale aj za svojvôľu súdu pri
výklade a aplikácii zákona. Označil ho za arbitrárny. Zároveň zastal názor, ţe tento výklad
zásadne poprel účel a význam zákona o cenných papieroch, Obchodného zákonníka a Ústavy
Slovenskej republiky.
Dovolateľ je presvedčený, ţe ţalovaný konal protiprávne dňa 09. decembra 1998 tým,
ţe v rozpore so zákonom zaregistroval na ťarchu ţalobcu zmenu osoby majiteľa 98 kusov
akcií T., a. s., prechodom, a tieto akcie taktieţ v rozpore so zákonom pripísal v prospech účtu
M.. Pokiaľ by aj ţalobca pripustil, ţe ţalovaný splnil vykonateľné rozhodnutie kontrolného
orgánu, o ktorom vedel, ţe jeho realizácia poruší zákon o cenných papieroch, potom spôsobil
ţalobcovi škodu spoločne a nerozdielne s kontrolným orgánom - Ministerstvom financií SR,
a preto v tomto spore je nepochybne pasívne legitimovaný (§ 383 Obch. zákonníka). V tomto
videl dovolateľ nespochybniteľnosť protiprávneho úkonu ţalovaného.
Za podobne nesprávny a aj rozporuplný označil dovolateľ aj iný záver odvolacieho
súdu, ktorý najprv tvrdí odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb., ţe po
zmene podoby akcií emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné, ustanovenie § 11 ods.
1 zákona č. 600/1992 Zb. neumoţňovalo ţalovanému vykonávať vo svojej evidencii ţiadne
zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ďalej však odvolací súd nad
rámec § 11 ods. 1 uvádza, ţe: „... ţalovaný nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez
pokynu emitenta ţiadne zápisy ...“. Z tohto dôvodu ţalobcovi nie je zrejmý záver súdu, či
ţalovaný nemohol vo svojej evidencii vykonávať ţiadne zápisy, alebo mohol vykonávať len
zápisy na pokyn emitenta. Moţnosť vykonať zápis po predloţení právoplatného rozhodnutia
súdu uţ odvolací súd nepripúšťa. Tento výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992
Zb. vyhodnotil dovolateľ ako nesprávny, opomínajúci ustanovenie § 64 tohto zákona.
Podľa názoru dovolateľa, ţalovaný v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb.
nesmel vykonávať ţiadne zápisy v evidencii (ani na pokyn emitenta) po odovzdaní výpisu
z registra emitenta emitentovi v súvislosti s premenou podoby cenného papiera. Poznamenal
pritom, ţe táto povinnosť neplatí, pokiaľ nastane situácia riešená v ustanovení § 64 zákona.
Chybu alebo neúplnosť vo svojej evidencii je ţalovaný povinný opraviť alebo doplniť
kedykoľvek, ak obdrţí námietku, ktorú uzná za oprávnenú alebo keď je mu predloţené
právoplatné súdne rozhodnutie. Účelom tohto zákonného ustanovenia je zabrániť fixovaniu
nesprávneho alebo neúplného zápisu v evidencii ţalovaného. Dovolateľ sa preto domnieva, ţe
ţalovaný konal protiprávne aj vtedy, keď po predloţení právoplatného súdneho rozhodnutia
odmietol opraviť či doplniť údaj o vlastníctve 98 kusov akcií T., a. s., ţalobcom tak na účte
ţalobcu, ako aj v registri emitenta T., a. s..
Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu o nepreukázaní vzniku škody,
ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti ţalovaného za náhradu škody. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukázal na § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, ţe ţalobca
nepreukázal, či došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a rovnako ani prípadnú
vymáhateľnosť tohto práva. Odkazom na ustanovenia § 155 ods. 1 a § 156 ods. 6 veta štvrtá
Obchodného zákonníka dovolateľ argumentoval, ţe zápis akcionára do zoznamu akcionárov
je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatnenie práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Ide
o prelomenie zásady, ţe práva akcionára, ako spoločníka spoločnosti, sú spojené s akciou –
cenným papierom. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, osobou oprávnenou uplatňovať
práva akcionárov vo vzťahu k spoločnosti je osoba zapísaná v zozname akcionárov. Ozrejmil,
ţe ţalovaný odovzdal spoločnosti T., a. s., dňa 10. decembra 1998 výpis z registra emitenta
podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch, na ktorom bol uvedený jediný majiteľ
akcií T., a. s., a to M.. T., a. s., dňa 11. decembra 1998 emitoval jedinú hromadnú akciu na
meno M., odovzdal ju M. a zabezpečil zápis do zoznamu akcionárov len tejto osobe. Ţalobca
márne vyzýval T., a. s., aby zabezpečila jeho zápis do zoznamu akcionárov spoločnosti T., a.
s.. Splnenie tejto povinnosti sa preto ţalobca musel domáhať súdnou cestou, a to ţalobou
podanou 21. novembra 2003 na Krajský súd v Bratislave, ktorá je prejednávaná pod sp. zn.
7Cbs/86/2005 a nebola rozhodnutá na prvom stupni do podania tohto dovolania. Nárok
ţalobcu na zaplatenie dividend vo výške 10.315.774,- Sk, ako riadnych dividend za účtovný
rok 2002, bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu voči T., a. s. premlčaný. Dovolateľ
poznamenal, ţe u náhrady škody voči tejto spoločnosti absentuje protiprávnosť konania,
spoločnosť vyplatila dividendy v plnej výške osobám zapísaným v zozname jej akcionárov,
tak, ako jej ukladá zákon. Ţalobca v priebehu konania vyzýval ţalovaného, aby opravil zápis
vo svojej evidencii tak, ţe ţalobca bol aj v čase premeny podoby akcií akcionárom T., a. s.,
ktorý vlastní 98 kusov akcií s tým, ţe si uplatní právo na zaplatenie dividend voči spoločnosti
T., a. s., a ţalobu voči nemu vezme späť. Ţalovaný opravu zápisu vo svojej evidencii
odmietol vykonať. Nárok ţalobcu na zaplatenie dividend je preto voči T., a. s.,
nevymáhateľný. Ţalobca v zozname akcionárov spoločnosti T., a. s., nie je zapísaný len
v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného, a preto voči tejto spoločnosti nemôţe
vykonávať práva spojené s akciou.
Zo všetkých uvedených dôvodov povaţuje dovolateľ ţalobu o náhradu škody voči
ţalovanému za oprávnenú v celom rozsahu, a preto ţiada dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Súd prvého stupňa mu zaslal dovolanie
na vyjadrenie Výzvou zo dňa 30. 12. 2009 (č. l. 479) a právny zástupca ţalovaného ju prevzal
dňa 07. 01. 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa
§ 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP)
alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho
súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 OSP). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu moţno vyvodiť z ustanovenia § 238
ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ OSP, moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP
vylúčené. Dovolateľ nenamietal výskyt ţiadnej z vád uvedených v § 237 OSP, a ani dovolací
súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
pojatej v tomto zákonnom ustanovení.
Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. c) OSP, t. j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Dovolací súd však po preskúmaní veci nevzhliadol existenciu tohto dovolacieho
dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP sa
rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak
súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť
spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne
zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad,
ako aj k ich adekvátnemu výkladu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez
pochybení, ktoré by bolo moţné subsumovať pod ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) OSP.
Odvolací súd vychádzal pri formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného
skutkového stavu a vydal rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd konštatuje dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými
dôkazmi, čoho následkom bolo adekvátne právne posúdenie veci. Dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spĺňa atribúty správneho a zákonného rozhodnutia. Odvolací súd
náleţite zhodnotil, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolaním
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil s odkazom na ustanovenie § 220 OSP tak,
ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd, s patričnou zodpovednosťou vyplývajúcou mu
z ustanovenia § 132 OSP, hodnotil kaţdý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Z triády predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373
Obchodného zákonníka, ktorými sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, a c) príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, sa nepodarilo
poškodenému, čiţe ţalobcovi, preukázať ani jeden.
Za protiprávny úkon pokladal prvostupňový súd konanie ţalovaného spočívajúce
v realizácii Rozhodnutia Ministerstva financií SR o uloţení opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998, ktorým mu bolo uloţené do 3 dní od jeho
doručenia uviesť do pôvodného stavu, tzn. do stavu platného pred 9. 10. 1998, evidenciu
majiteľa – M., ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., a.s., B., IČO: X.,
identifikačné číslo emisie: X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je
spoločnosť T., a. s., B.. Keďţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej
zmluvou alebo zákonom, nemoţno v danom prípade konanie ţalovaného, ktorým iba
realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní, označiť za protiprávne konanie.
Poškodený (ţalobca) nepreukázal ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody. Podľa ţalobcu predstavoval ušlý zisk hodnotu dividendy vyplatenej
akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku 2002. V konaní ţalobca preukazoval vlastníctvo
98 kusov akcií spoločnosti T., a. s., B., zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov
ku dňu 09. 10. 1998. Z ustanovenia § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe právo na
vyplatenie dividendy má akcionár voči spoločnosti. Odvolací súd správne upozornil na to, ţe
ţalobca, napriek tomu, ţe sa povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., B., nepreukázal, či
došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a taktieţ nepreukázal ani prípadnú
vymáhateľnosť tohto práva.
Neexistencia tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu – príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je zjavná z nepreukázania dvoch
predošlých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. z nepreukázania protiprávneho
úkonu a nepreukázania vzniku škody.
Z nepreukázania protiprávneho konania ţalovaného, vzniku škody, a logicky ani
kauzálneho nexusu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, odvolací súd správne
vyvodil neexistenciu primárnych predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody
v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vo forme ušlého zisku predstavujúceho
nevyplatený podiel na zisku ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., B., za účtovný
rok 2002 vo výške 10.315.774,- Sk.
Dovolací súd sa nestotoţnil s dôvodom dovolania uvádzaným dovolateľom, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z pohľadu ním
vznesených námietok. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zmene rozsudku prvostupňového
súdu tak, ţe ţaloba sa zamieta, boli odvolacím súdom dostatočne objasnené v odôvodnení
jeho rozhodnutia.
Z uvedeného je evidentné, ţe v danom prípade nie je daná existencia dovolateľom
uvedeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Z úradnej povinnosti nebola
zistená ani ţiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
Konštatujúc nedôvodnosť dovolania ţalobcu, argumentujúc pritom správnosťou
a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho
dovolanie podľa § 243b ods. 1 OSP zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta
prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, ţe nepriznal úspešnému
ţalovanému trovy dovolacieho konania, nakoľko mu ţiadne nevznikli (nepodal vyjadrenie
k dovolaniu ţalobcu, ani nebol účastný na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia dovolacieho súdu).
K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. októbra 2013
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová