Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: MTC SLOVAKIA, a. s., so sídlom Kuzmányho 940/11, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 013 749, zastúpeného: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 258/8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, o určenie obsahu zmlúv a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -1151 zo dňa 11.11.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -1151 zo dňa 11.11.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 30.12.2011 domáhal, aby súd určil obsah zmlúv vo vzťahu k nasledovným etapám projektu PIBS: Číslo etapy; Názov etapy; Termín; E 01 Vývoj PIBS podľa spresnených taktických požiadaviek a zabezpečenie jeho konektivity na informačné systémy vyššej úrovne 12/2009; E 02 Integrácia modulov PIBS do nosného systému a integrácia celého systému PIBS s bojovými vozidlami 12/2010; E 03 Vývoj a zhotovenie overovacej série PIBS pre vybavenie dvoch mechanizovaných čiat a skúšky overovacej série 12/2011; E 04 Úprava PIBS po skúškach overovacej série a vyhotovenie výrobnej a prevádzkovej dokumentácie sériových produktov 12/2012, a to podľa podmienok a obsahu zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 vo vzťahu k projektu „Pokročilý individuálny bojový systém“ uzavretej medzi MAGIC TRADING CORPORATION, a.s., IČO: 36 013 749 a Slovenskou republikou - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a zaviazal Slovenskú republiku

- Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na náhradu škody z titulu porušenia zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 vo vzťahu k projektu „Pokročilý individuálny bojový systém“ uzavretej medzi

MAGIC TRADING CORPORATION, a.s., IČO: 36 013 749 a Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktorej výška bude špecifikovaná vrátane úroku z omeškania odo dňa omeškania až do zaplatenia, nakoľko žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o budúcich dodávkach č. 29/512 vo vzťahu k projektu „Pokročilý individuálny bojový systém“, kde podľa čl. IV ods. 4.1 zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať predmet zmluvy podľa čl. III tejto zmluvy vo vecných a termínových etapách (ako sú uvedené vyššie). Podľa čl. V ods. 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že presný obsah plnenia etáp E 01, E 02, E 03 a E 04 v jednotlivých rokoch a termínoch ich plnenia bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo k tejto zmluve. K naplneniu zámerov zmluvy uzavrela spoločnosť MAGIC TRADING CORPORATION, a.s., IČO: 36 013 749 so žalovaným výlučne zmluvu o dielo č. 29/1019 zo dňa 29.07.2009, a to vo vzťahu k realizácii etapy E 01, pričom žalovaný doposiaľ neprejavil záujem uzavrieť nasledovné zmluvy o dielo, týkajúce sa realizácie etáp E 02 - E 04 projektu PIBS v rozsahu vyššie uvádzanej špecifikácie. Žalovaný odmietol rokovať o uzavretí jednotlivých zmlúv o dielo vo vzťahu k etapám E 02

- E 04 projektu PIBS, pričom bez jeho súčinnosti a plnenia si zmluvných záväzkov, vyplývajúcich mu zo zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512, nemá menovaná spoločnosť vytvorené podmienky pre riadne pokračovanie výskumu a vývoj projektu PIBS v zmysle predmetnej zmluvy.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 09.07.2009 uzavrel so žalobcom ako dodávateľom zmluvu o budúcich dodávkach č. 29/512, a to v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom ktorej boli služby vojenského výskumu a vývoja, vytvorenie a dodanie predmetu s názvom „Pokročilý individuálny bojový systém“ (PIBS-V), cieľom ktorého malo byť vybavenie profesionálnych vojakov OS SR pre blízky boj do r. 2015, pričom sa ňou zároveň stanovil rámec možného budúceho vykonania predmetu zmluvy, ktorý pre projekt PIBS stanovil 4 etapy (E 01 - E 04) v r. 2009 - 2012. Keďže predmet zmluvy č. 29/512 bol určený všeobecne, zmluvné strany sa v čl. V bod 5.1 zmluvy dohodli, že presný obsah plnenia etáp E 01 - E 04 bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo uzavretých medzi zmluvnými stranami. Vzhľadom na to, že sa jednalo o finančne náročný projekt, s poukazom na používanie prostriedkov štátneho rozpočtu SR bolo v čl. V zmluvy dohodnuté, že ohľadom budúcich dodávok PIBS uzatvorí objednávateľ so zhotoviteľom zmluvu o zhotovení a dodávkach sériovej verzie PIBS, pričom ďalšie dodávky pre PIBS budú závislé na aktuálnych potrebách a dostupných finančných zdrojoch objednávateľa. V súlade s čl. VI bod 6.1 sa zmluvné strany dohodli, že cena za jednotlivé etapy bude stanovená dohodou zmluvných strán v súlade s vyhláškou MF SR č. a bude predmetom dodatku v príslušnom roku po pridelení finančných prostriedkov pre daný kalendárny rok. Etapa E 01 projektu bola realizovaná zmluvou o dielo č. 29/1019 zo dňa 29.07.2009 v znení doplnku č. 1 zo dňa 12.11.2009 a bola ukončená a riadne finančne vysporiadaná. V r. 2010 nedošlo k realizácii etapy E 02 projektu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtovej kapitole žalovaného a následnej potreby prerozdelenia aktuálnych financií na iné, prioritné programy. Po vykonanej internej kontrole účelnosti, hospodárnosti a efektívnosti projektu PIBS bolo navyše dňa 18.03.2011 podané trestné oznámenie podľa , . Zmluvné strany mali v čase pred uzavretím zmluvy č. 29/512 jednoznačnú vedomosť o celkovej závislosti projektu PIBS na finančných prostriedkoch z kapitoly žalovaného v štátnom rozpočte, dôkazom čoho je rozdelenie projektu do jednotlivých etáp. Vzhľadom na uvedené sú tak znenia bodov 5.2 a 6.1 zmluvy č. 29/512 odkladacími podmienkami jej platnosti. Predmetná zmluva nenapĺňa pojmové znaky zmluvy o budúcej zmluve podľa a túto je potrebné odlišovať od rámcovej zmluvy, obsahom ktorej nie je priamy záväzok určitú zmluvu uzavrieť. Na rozdiel od kontraktačnej povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve, rámcovou zmluvou je spravidla založený záväzkovo-právny vzťah v plnom slova zmysle a býva spravidla kombinovaný so zmluvami realizačnými. S poukazom na zákonné náležitosti vyžadované pre zmluvu o budúcej zmluve tak možno konštatovať, že zmluva č. 29/512 tieto nespĺňa - v danom prípade sa zmluvné strany dohodli na uzavretí inominátnej zmluvy, s charakterom rámcovej zmluvy. Keďže v predmetnej zmluve nie sú obsiahnuté základné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, nie je možné od niektorej zo zmluvných strán požadovať, aby s druhou zmluvnou stranou uzavrela na jej základe budúcu zmluvu. Žalovaný poukázal na to, že predmetom podanej žaloby nie je určenie obsahu zmluvy o zhotovení a dodávkach sériovej verzie PIBS, ale určenie obsahu zmlúv vo vzťahu k etapám E 02 - E 04 projektu PIBS, čo je v rozpore s čl. V bod 5.2 zmluvy. Do plánu obstarávania zákaziek žalovaného nedošlo k zaradeniu etáp E 02 - E 04 na roky 2011 a 2012 a ani následne do rozpočtovej kapitoly žalovaného, keďže zmluva č. 29/512 neobsahovala záväzok uzavrieť budúcu zmluvu a ani určenie doby, kedy táto má byť uzavretá. Pre žalobcu zo znenia predmetnej zmluvy nevyplývala žiadna povinnosť jednotlivé etapy financovať z vlastných zdrojov, a to s poukazom na čl. VII, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený fakturovať žalovanému ako odberateľovi preddavky vo výške 80%. Vo vzťahu k náhrade škody uplatňovanej zo strany žalobcu má žalovaný za to, že

žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného, preto ju nie je možné priznať. Navyše, žalovaný rozporoval aj jednotlivé špecifikácie výpočtu žalobcu, ktoré považuje za nepreskúmateľné a finančne nadhodnotené.

4. Žalobca podaním, doručeným dňa 16.01.2014 požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. -326 zo dňa 23.01.2014, právoplatným dňa 15.02.2014 tak, že žalobcom navrhovanú zmenu žalobného návrhu pripustil.

5. Podaním, doručeným dňa 19.06.2015 žalobca opätovne požiadal o zmenu žalobného návrhu, o ktorom s poukazom na obsah predmetného podania (späťvzatie žaloby v časti eventuálneho žalobného návrhu, pripusteného vyššie uvedeným uznesením súdu prvej inštancie) rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. -821 zo dňa 22.11.2016, právoplatným dňa 20.12.2016 tak, že konanie v časti eventuálneho žalobného návrhu zastavil.

6. Predmetom sporového konania po vyššie uvedených procesných úkonoch zostalo určenie obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS (podľa ich detailného znenia obsiahnutého v žalobe) a uloženie povinnosti žalovanej strane sporu nahradiť žalobcovi škodu v sume 323.609,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 184.625,35 € od 01.02.2012 do zaplatenia a vo výške 9,25% ročne zo sumy 138.984,24 € od 15.01.2014 do zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 2 a , , - 3, , , a , a , , - 5, , , , , , veta prvá, , a , - 3 , , , , a , , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „) a po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi nárok na určenie obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS ani nárok na náhradu škody nevznikol, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi sporovými stranami vznikol uzavretím zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 vo vzťahu k projektu „Pokročilý individuálny bojový systém“ zo dňa 09.07.2009 v písomnej forme podľa ustanovenia obchodnoprávny vzťah. Podľa obsahu sa jednalo o nepomenovanú zmluvu podľa , nakoľko jej znaky nezahŕňali typové znaky žiadneho zo zákonom upravených zmluvných typov a na úpravu práv a povinností z predmetného záväzkového vzťahu sa použil právny režim okrem tých práv a povinností, ktoré nie sú upravené a na ktorých úpravu sa v zmysle v spojení s použil právny režim . Keďže žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať predmet zmluvy vo vecných a termínových etapách E 01 - E 04 a zmluvné strany sa dohodli, že presný obsah jednotlivých etáp v jednotlivých rokoch a termínoch ich plnenia bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo k tejto zmluve, šlo o rámcovú zmluvu. Vzhľadom na skutočnosť, že existencia záväzkového vzťahu sporových strán, založená zmluvou o budúcich dodávkach č. 29/512, je časovo ohraničená a na jednotlivé etapy mali byť uzavreté samostatné zmluvy o dielo (pričom vo vzťahu k etape E 01 uzavretá zmluva bola), k čomu však nedošlo, žalobca sa po zmenách žalobného návrhu domáhal určenia obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS, náhrady škody v sume 323.609,59 € s príslušenstvom a náhrady trov konania (viď ods. 6 odôvodnenia).

9. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k určeniu obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS za to, že v rámci zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 sa v čl. V ods. 5.1 zmluvné strany dohodli, že presný obsah plnenia etáp E 01 - E 04 v jednotlivých rokoch a termínoch ich plnenia bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo k tejto zmluve, pričom zároveň v čl. V ods. 5.2 veta prvá zmluvy sa dohodli, že ďalšie dodávky PIBS pre OS SR budú závislé na aktuálnych potrebách a dostupných finančných zdrojoch objednávateľa. V súlade s čl. VI bod 6.1 zmluvy bude cena za jednotlivé etapy určená dohodou zmluvných strán v súlade s vyhláškou MF SR č. a bude predmetom dodatku v príslušnom roku po tom, čo dôjde k prideleniu finančných prostriedkov pre predmetný kalendárny rok. Za účelom realizácie etapy E 01 bola medzi zmluvnými stranami dňa 29.07.2009 uzatvorená zmluva o dielo č. 29/1019 a jej doplnok č. 1 zo dňa 12.11.2009, a to v súlade s a nasl. a

zmluvou o budúcich dodávkach č. 29/512 - etapa bola zároveň medzi zmluvnými stranami skončená a finančne vysporiadaná. S poukazom na ustanovenie , považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že v čase pred uzavretím zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 mali zmluvné strany jednoznačnú vedomosť o celkovej závislosti projektu PIBS na finančných prostriedkoch z kapitoly žalovaného v štátnom rozpočte SR (aj s poukazom na znenie čl. V ods. 5.2 veta prvá predmetnej zmluvy) a rozdelení projektu do 4 etáp, realizácia ktorých mala byť zabezpečená jednotlivými zmluvami o dielo v príslušnom roku podľa finančných zdrojov žalovaného ako objednávateľa. Znenia bodov 5.2 a 6.1 sú tak odkladacími podmienkami platnosti zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512. Predmetná zmluva podľa súdu prvej inštancie nenapĺňa pojmové znaky zmluvy o budúcej zmluve podľa , ako správne tvrdil aj žalovaný. V danom prípade absentuje dohoda zmluvných strán o tom, ktorá zmluvná strana má postavenie oprávnenej a ktorá zaviazanej strany a určenie predmetu plnenia aspoň všeobecným spôsobom, keďže je nevyhnutné, aby bol predmet budúcej zmluvy vždy určený. Rovnako zo zmluvy o budúcej zmluve musí byť zrejmé, aká budúca zmluva musí byť uzavretá a tiež musí byť stanovená doba, kedy budúca zmluva bude uzavretá - buď presným dátumom alebo určitou lehotou, pričom je nevyhnutné, aby zmluva o budúcej zmluve stanovila dobu, kedy oprávnená strana vyzve zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy. S poukazom na uvedené je preto možné konštatovať, že zmluva o budúcich dodávkach č. 29/512 nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a jedná sa o zmluvu inominátnu, posúdenú súdom ako zmluva rámcová. Keďže v predmetnej zmluve absentujú základné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, nie je možné od niektorej zo zmluvných strán požadovať, aby s druhou zmluvnou stranou uzavrela na jej základe budúcu zmluvu. V rámci čl. V bod 5.2 zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 si síce zmluvné strany vymienili, že objednávateľ má záväzok uzavrieť so zhotoviteľom zmluvu o zhotovení a dodávkach sériovej verzie PIBS, avšak zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba, kedy má byť predmetná zmluva uzavretá a ani dobu, kedy je zhotoviteľ oprávnený vyzvať objednávateľa k uzavretiu budúcej zmluvy. Navyše, v úvodných ustanoveniach zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 je uvedené, že táto sa uzatvorila v súlade s , čo jednoznačne svedčí o vôli zmluvných strán uzavrieť inominátnu (nepomenovanú) zmluvu.

10. Súd prvej inštancie dospel taktiež k záveru, že v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nebolo dôležité, či už pred koncom r. 2009 bolo možné zistiť, či mal žalovaný v rozpočtovej kapitole na rok 2010 pridelené finančné prostriedky na etapu E 02 projektu alebo nie, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal snahu, ktorou by v r. 2009 a 2010 u žalovaného inicioval predloženie návrhu na uzavretie zmluvy o dielo pre predmetnú etapu (naplánovanú na r. 2010) a ani žiadnym dôkazom nepreukázal uisťovanie zástupcov žalovaného, že zmluva o dielo bude uzavretá. Žalobca vyzval žalovaného na pokračovanie projektu až listom č. Mag-0144/2011-ab zo dňa 29.11.2011, doručeným organizačnej zložke žalovaného dňa 05.12.2011, t. j. viac ako 11 mesiacov po termíne pre vykonanie etapy E 02, keďže lehota na jej ukončenie bola v čl. 4.1 zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/5412 dohodnutá do konca decembra 2010. Žalobca tak jednoznačne nevyzval žalovaného v čase určenom v zmluve č. 29/512 pre vykonanie etapy E 02, v dôsledku čoho prípadný záväzok žalovaného zo zmluvy zanikol v zmysle . Žalobca ako zhotoviteľ sa podľa čl. 4.1 predmetnej zmluvy zaviazal vykonať predmet zmluvy vo vecných a termínových etapách v zmysle príslušnej tabuľky, z ktorých jednoznačne vyplýva, že etapa E 02 mala byť vykonaná v termíne do konca roka 2010, pričom žalovaný sa v čl. 4.2 zmluvy zaviazal len prevziať predmet zmluvy, ak bude vykonaný pred plánovaným termínom, z čoho nie je možné vyvodiť jeho záväzok zaplatiť cenu diela. Vzhľadom na uvedené tak opakovane žalovaný poukazoval na porušenie predmetnej zmluvy č. 29/512 zo strany žalobcu, ktorý svoj záväzok vykonať predmet zmluvy vo vopred dohodnutých termínových etapách nesplnil. Súd prvej inštancie má s poukazom na dané skutočnosti za to, že sa žalovaný nemohol dostať do omeškania podľa pre nesplnenie záväzku žalobcom, a to žalobcovým jednoznačným nevykonaním predmetu zmluvy podľa čl. 4.1 zmluvy č. 29/512. Predmetný projekt PIBS bol vykonávaný v etapách, ktoré síce mali na seba nadväzovať, ale zároveň neobmedzoval možnosť použitia výsledkov jednotlivých etáp v inom ako zmluvou č. 29/512 predpokladanom horizonte rokov 2009-2012, príp. v iných projektoch vykonávaných žalovaným, čo potvrdili aj vyslúchnutí svedkovia. V sporovom konaní nebolo preukázané, že žalobca predložil žalovanému aj po uplynutí roku 2010 akékoľvek výsledky splnenia predmetu zmluvy za daný rok, na ktoré sa v čl. 4.1 zmluvy výslovne zaviazal. Ak žalobca žiadal, aby súd určil obsah zmlúv pre jednotlivé etapy projektu PIBS podľa ustanovenia , musel splniť podmienky stanovené podľa . V danom prípade ale z dôvodu, že etapa E 02 mala byť vykonaná zo strany žalobcu v termíne do konca roka 2010, pričom žalobca vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy pre predmetnú etapu až dňa 05.12.2011, a to listom č. MAg-0144/2011-ab zo dňa

29.11.20211, prípadný záväzok žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle zanikol, pretože žalobca nevyzval žalovaného splniť záväzok v zmluvne určenom čase. Rovnako tak ani list žalovaného č. SEOPMZ-94-78/2010-OdV zo dňa 12.04.2010, označený ako „Materiálové vysporiadanie úlohy PIBS“, predmetom ktorého bola žiadosť o prevzatie 10 ks súprav PIBS do správy žalobcu zo správy Veliteľstva pozemných síl OS SR, nie je možné interpretovať ako jednoznačný súhlas s pokračovaním projektu PIBS, resp. ako návrh na uzavretie zmluvy o dielo pre etapu E 02. Ani prevzatie poslednej súpravy PIBS, realizované dňa 08.10.2012 na základe pokynu generálneho riaditeľa - národného riaditeľa pre vyzbrojovanie, adresovaného náčelníkovi gen. štábu OS SR č. SEVY-8536/2012-OdPV zo dňa 20.09.2012, nemožno považovať za úkon smerujúci k uzavretiu akejkoľvek zmluvy, nakoľko bol vykonaný po podaní žaloby na súd v priebehu mimosúdneho riešenia sporu a za účelom prípravy konečného zhodnotenia stavu projektu PIBS odbornou komisiou žalovaného a možnosti jej pokračovania. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel záveru, že žalobca v predmetnom sporovom konaní nepreukázal splnenie podmienok na určenie obsahu zmlúv súdom podľa .

11. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody mal súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za to, že žalobca ním požadovanú sumu náhrady škody riadne neodôvodnil, resp. nepreukázal splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za uplatnenú náhradu škody, preto nebolo možné ju priznať. Žalobca svoje predpokladané náklady definoval striktne finančne, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci oprávnenosť a dôvodnosť použitia uvedených nákladov. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnené nároky vyhodnotil ako nepreukázané, nakoľko z predmetných číselných špecifikácii nie je možné posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody a ušlý zisk. O záväzkovú zodpovednosť ide len v prípade, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti určenej priamo v zmluve alebo zákone. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku, pričom vznik škody ako ďalší predpoklad náhrady škody je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a môže mať formu skutočnej škody alebo ušlého zisku. Vznik škody, rozsah skutočnej škody a ušlého zisku preukazuje poškodený. V súlade s ustanovením stráca poškodený nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany spôsobil svojím konaním, resp. opomenutím alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol povinný. Od uvedenej škody je potrebné rozlíšenie nedostatok súčinnosti poškodeného všeobecne potrebnej na plnenie záväzku, a to jeho omeškanie podľa . V takom prípade nemôže vzniknúť povinnosť nahradiť škodu, nakoľko k porušeniu samotnej povinnosti škodcu nedošlo. Súd prvej inštancie v danom prípade s poukazom na obsah zmluvy č. 29/512 musel konštatovať neexistenciu takého záväzku žalovaného, porušenie ktorého by spôsobilo vznik žalobcom uplatnenej náhrady škody a ušlého zisku. Keďže žalobca si svoj záväzok vykonať predmet diela v určených etapách projektu podľa čl. 4.1 zmluvy nesplnil - etapa E 02 nebola ukončená do konca decembra 2010, nemohlo dôjsť k omeškaniu žalovaného, pretože ako prvý bol v omeškaní žalobca práve so svojou zmluvnou povinnosťou zhotoviť dielo (etapu E 02). Žalobcom uplatnenú náhradu škody, ktorú definoval ako škodu skutočnú, pozostávajúcu z mzdových nákladov zamestnancov žalobcu (vrátane ich sociálneho a zdravotného poistenia), nákladov na externých spolupracovníkov, vykonávajúcich práce v prospech žalobcu a nákladov na nájom nebytových priestorov účelovo určených pre vývoj systému PIBS, vyhodnotil súd ako nepreukázanú, keďže žalobca predložil len fotokópie faktúr bez toho, aby preukázal zmluvné odôvodnenie vzťahujúce sa na predmetný projekt a bez toho, aby preukázal ich riadne uhradenie žalobcom. Navyše, súd prvej inštancie takéto vyčíslenie skutočnej škody považoval za nezákonné, pretože žalobca v dôsledku vlastného nedostatku súčinnosti, na ktorej poskytnutie bol povinný, spôsobil vznik danej škody, náhrady ktorej sa domáha, avšak vlastným nekonaním na ňu stratil nárok. Z dôvodu neexistencie zmluvy o dielo pre etapu E 02 považoval súd prvej inštancie hradenie predmetných nákladov zo strany žalobcu za nehospodárne. Vo vzťahu k vymedzeniu cien za jednotlivé materiály mal súd prvej inštancie za to, že tieto boli zo strany žalobcu nadhodnotené, neurčené v súlade so zmluvou č. 29/512 a navyše, pri niektorých položkách v rozpisoch materiálu absentuje akákoľvek cenová ponuka tretej strany - cena tak bola určená len samotným žalobcom. S poukazom na uvedené tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za uplatnenú náhradu škody nepreukázal.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a žalovanému ako úspešnej sporovej strane priznal s poukazom na trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa

13. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v danom prípade považoval za zrejmé, že zmluvné strany mali v čase pred uzavretím zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 jednoznačnú vedomosť o celkovej závislosti projektu PIBS na finančných prostriedkoch z kapitoly žalovaného v štátnom rozpočte SR (čl. V ods. 5.2 veta prvá zmluvy), pričom za dôkaz o predmetnej vedomosti považoval rozdelenie projektu do 4 etáp, realizácia ktorých mala byť zabezpečená až jednotlivými zmluvami o dielo v príslušných rokoch podľa finančných zdrojov žalovaného ako objednávateľa. Z daného dôvodu sú body 5.2 a 6.1 zmluvy odkladacími podmienkami jej platnosti. Žalobca však poukazuje na to, že zhotovenie a dodávky sériovej verzie a následné dodávky PIBS mali byť realizované až po ukončení predmetu zmluvy (etapy E 04), a teda uvedený bod zmluvy nesúvisí s predmetom zmluvy. Bod 6.1 zmluvy pojednáva o dohodnutí ceny za jednotlivé etapy predmetu zmluvy v čase, keď sú pridelené finančné prostriedky štátneho rozpočtu na daný rok pre jednotlivé projekty - jedná sa len o časové hľadisko, kedy má byť dohodnutá cena za predmet plnenia pre daný kalendárny rok. Finančné prostriedky mali byť zabezpečené zo štátneho rozpočtu, pričom svedok p. R. vypovedal, že finančné prostriedky boli na projekt deklarované ako zabezpečené v rámci plánu. Taktiež svedok p. B. uviedol, že žalobca dostal informáciu, že finančné prostriedky pre r. 2010 boli naplánované a schválené. Je teda zavádzajúce, ak žalovaný prezentuje, že v r. 2010 nebola etapa E 02 projektu zrealizovaná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtovej kapitole žalovaného a z dôvodu potreby prerozdelenia aktuálnych financií na iné, prioritné programy. V rámci sporového konania žalobca žiadosťou zo 07.04.2014 požiadal o zabezpečenie dôkazných prostriedkov, preukazujúcich interný rozpočet žalovaného na r. 2010 vo vzťahu k projektu PIBS, avšak žalovaný dokladoval len prehľad výdavkoch štátneho rozpočtu, čo nepojednáva o plánovaných finančných výdavkov predkladaných na schválenie rozpočtu na r. 2010. Žalobca zároveň poukazuje na správu žalovaného (Aktuálny ročný komponent za rok 2010 - skutočné plnenie rozpočtu kapitoly MO SR), z ktorej je zrejmé, že na výskum a vývoj na podporu obrany štátu boli na r. 2010 pridelené na projekt PIBS finančné prostriedky, pričom tieto na iný program presunuté neboli - s poukazom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný zavádzal, keď tvrdil, že zmluvné strany mali vedomosť o závislosti projektu PIBS na finančných prostriedkoch z kapitoly žalovaného v štátnom rozpočte. Žalobca vo vzťahu k plneniu cieľov stanovených pre etapu E 02 postupoval rovnakým spôsobom, ako pri etape E 01, a teda počnúc 01.01.2010 plnil ciele predmetnej etapy stanovené v zmluve aj bez toho, že by sporové strany mali uzavretú zmluvu o dielo, nakoľko žalobca očakával, že podľa zavedenej praxe bude zmluva o dielo vo vzťahu k etape E 02 uzavretá počas r. 2010. Hospodárenie žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy je ovplyvnené procesom schvaľovania štátneho rozpočtu, preto nie je obvyklé, aby žalovaný uzatváral zmluvy istého typu v období, keď nie je schválený zákon o štátnom rozpočte - z uvedeného vyplýva, že zmluvy na plnenie sa so žalovaným bežne uzatvárali v 2. až 3. štvrťroku prebiehajúceho kalendárneho roka (čo potvrdil aj p. A. vo svojej výpovedi). Predmetné skutočnosti však zároveň nemajú žiadny vplyv na záväzok žalovaného plniť zmluvu. Nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil uvádzanú prax sporových strán pri uzatváraní zmlúv o dielo, žalobca má za to, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne aj rovinu uplatňovaného nároku.

15. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný napriek počiatočným uisteniam, týkajúcim sa uzavretia zmluvy o dielo vo vzťahu k etape E 02, však ani ku dňu 31.12.2010 nepristúpil k jej podpisu a ani žiadnym relevantným spôsobom neprejavil záujem zmluvu o dielo v rozsahu špecifikácie zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 uzavrieť. Súd prvej inštancie v danom prípade nezohľadnil svedeckú výpoveď p. A. ako zamestnanca žalovaného, ktorý potvrdil formálne výzvy žalobcu ohľadom podpisu zmluvy a ani konanie žalovanej strany sporu v r. 2010, keď žiadala žalobcu o prevzatie súprav PIBS z 1. fázy za účelom ďalšieho riešenia projektu PIBS. Odovzdanie súprav inicioval žalovaný, pričom tieto boli žalobcovi zverené s výslovnou podmienkou využitia pri ďalšom riešení projektu PIB, preto je jednoznačne možné vyvodiť, že zástupcovia žalovaného, riadiaci projekt v r. 2010, si boli vedomí toho, že zmluva je platná na celé 4-ročné obdobie a v projekte je potrebné pokračovať, aj keď nebola podpísaná spresňujúca zmluva pre rok 2010. Žalobca sa domnieva, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v rozsahu úpravy práv a povinností podľa a nasl. s prvkami nepomenovanej zmluvy podľa . Žalobca má

za to, že uzavretie predmetnej zmluvy bolo výsledkom rokovaní medzi sporovými stranami, prirodzeným vyústením ich vzájomnej spolupráce od r. 2004-2007, kedy žalobca pre žalovaného realizoval výskum PIBS a predmetná zmluva nemala nikdy byť realizovaná len sčasti, nakoľko jednotlivé etapy na seba systematicky, účelovo, časovo a vývojovo nadväzujú, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka p. Uhríka, ktorý uviedol, že systém PIBS bol použiteľný len ako celok. Zmluva o budúcich dodávkach č. 29/512 tak predstavuje jednotný hospodársky a účelový celok, spĺňajúci predpoklady na to, aby jej predmet plnenia bol považovaný za dielo. Jednotlivé zmluvy o dielo mali definovať presný obsah plnenia etáp E 01, E 02, E 03, E 04 v jednotlivých rokoch a termíny ich plnenia vrátane finančného plnenia, nie zabezpečenie realizácii, či špecifikovanie predmetu zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512, keďže ten je jasne špecifikovaný v čl. III a prílohe č. 1. Ku korektnému odovzdaniu predmetu zmluvy bolo zo strany žalovaného nevyhnutné doplnenie presného obsahu jednotlivých etáp (E 02 - E 04), ktoré mali byť obsiahnuté v jednotlivých zmluvách o dielo, k čomu však nedošlo, preto sa žalobca domáhal určenia obsahu jednotlivých zmlúv súdom. V predmetnej zmluve síce explicitne nie je formulovaný záväzok uzavrieť jednotlivé zmluvy o dielo, z jej obsahu logického a gramatického výkladu však jednoznačne vyplýva, že ich uzavretie je nevyhnutné k definovaniu presného obsahu plnenia etáp predmetu zmluvy, k určeniu jednotlivých termínov plnenia a aj k určeniu dohodnutej ceny potrebnej k fakturácii odplaty. V súlade s čl. V ods. 5.1 a čl. VI ods. 6.1 je v zmluve obsiahnutý jasný a zrozumiteľný záväzok zmluvných strán, spočívajúci v ich povinnosti pristúpiť k podpisu samostatnej zmluvy o dielo - vo vzťahu k realizácii etapy E 01 bola táto podpísaná 29.07.2009 (pričom záväzky z nej si obe zmluvné strany riadne splnili), následne k podpisu ďalších zmlúv však nedošlo. Žalovaný v priebehu rokov 2010 a 2011 odmietal rokovania so žalobcom za účelom plnenia povinností, ktoré na seba zo zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 prevzal a až v r. 2012 vstúpil opätovne do rokovaní so žalobcom ohľadom pokračovania projektu vývoja PIBS, avšak nikdy medzi zmluvnými stranami nedošlo k úprave ich vzájomných práv a povinností v súvislosti s realizáciou predmetného projektu. Žalovaný neposkytnutím súčinnosti pri uzatvorení jednotlivých zmlúv o dielo porušil svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúce mu z čl. V ods. 5.1 a čl. VI ods. 6.1 zmluvy. Navyše, žalovaný doposiaľ nevykonal žiadny platný právny úkon, smerujúci k oprávnenému ukončeniu platnosti a účinnosti zmluvy - list ministra obrany SR zo dňa 27.04.2011 nie je za takýto právny úkon možné považovať, preto z uvedeného dôvodu má žalobca naďalej za to, že zmluva o budúcich dodávkach č. 29/512 je právnym úkonom zaväzujúcim obe zmluvné strany, a teda žalovaný je stále v omeškaní s plnením svojich povinností, ktoré na seba prebral podpisom predmetnej zmluvy.

16. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na určenie obsahu zmlúv v zmysle , v danom prípade sa žalobca domáha určenia obsahu zmlúv vo vzťahu k jednotlivým etapám projektu, a to podľa podmienok a obsahu zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 vo vzťahu k projektu PIBS a z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou stranou sporu. Obsah jednotlivých zmlúv o dielo súdom prvej inštancie nemali byť určené a posudzované ako zmluvy určené podľa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ale ako súčasť zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 ako celku, a to s účelom potrebným pre korektné ukončenie predmetu zmluvy a cenové a vecné vysporiadanie medzi sporovými stranami. Aj v prípade zmluvy o dielo č. SEVY-468-15/2004-OdPV, predmetom ktorej bolo plnenie experimentálnej verzie PIBS v r. 2004 - 2007, uzavretej medzi sporovými stranami, jej znenie predkladal žalovaný a žalobca sa mohol vyjadriť maximálne k časovému harmonogramu, pričom analogicky postupovali sporové strany aj pri uzavretí zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512, ktorá bola od počiatku vnímaná ako zmluva o dielo s jasne špecifikovaným predmetom, avšak obsahuje zároveň aj dojednania o následných dodávkach sériovej verzie PIBS po skončení všetkých vývojových etáp, preto sa s odkazom na zmluvný typ zmluvy o dielo použilo aj ustanovenie ako nepomenovaný zmluvný typ.

17. Na margo nároku na náhradu škody žalobca v odvolaní uviedol, že vynaloženie nákladov na realizáciu projektu PIBS vrátane škody vzniknutej mu v dôsledku nekonania žalovanej strany sporu preukázal dostatočným množstvom právne relevantných písomných listín. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania v rámci realizácie etapy E 02, nakoľko to bol žalobca, kto bol ako prvý v omeškaní so svojou povinnosťou zhotoviť dielo - etapu E 02. Žalobca však v omeškaní s plnením svojej zmluvnej povinnosti nebol, pretože termínová etapa E 02 bola plánovaná na 12/2010, avšak presný termín jej plnenia mal byť v zmysle bodu 5.1 zmluvy upresnený predmetom zmluvy o dielo. Žalobca v obd. 2010 - 2012 na predmete zmluvy pracoval, pričom etapa E 02 bola ukončená, nakoľko ale žiadna zmluva o dielo na etapu E 02 uzavretá nebola, nemohol žalobca riadne odovzdať ani fakturovať predmet zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 za

plnenie etapy E 02. Keďže žalobca nemal od žalovaného žiadne pokyny a ani poskytnutú súčinnosť, na ktorú bol v zmysle čl. 9.7 zmluvy zaviazaný, dochádzalo k bráneniu riadnej realizácie etáp E 02 - E 04 žalobcovi. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie namietanému nepredloženiu porovnaní parametrov a cien jednotlivých materiálov za účelom ich vymedzenia, žalobca poukázal na to, že po zmenách žalobného návrhu sa požadovaný nárok na náhradu škody týka len preukázane uhradených mzdových nákladov jeho zamestnancov vrátane nákladov na sociálne a zdravotné poistenie, nákladov na externých spolupracovníkov a nákladov na nájom nebytových priestorov - tieto boli vynaložené len za účelom vývoja systému PIBS. Žalovaný sa podľa žalobcu opakovane snaží zo zodpovednosti za vznik škody vyviniť, avšak samotný fakt vzniku škody je nespochybniteľný a nenapáda ho ani žalovaný. Protiprávne konanie žalovaného nastalo v priebehu r. 2011 odmietnutím rokovaní o uzatvorení zmluvy o dielo na etapu E 02, hoci počas r. 2010 prebiehali rokovania medzi sporovými stranami, kde žalovaný prejavoval vôľu a iniciatívu predmetnú zmluvu uzatvoriť. Tretia podmienka zodpovednosti za škodu - priama príčinná súvislosť, je tiež evidentná. Tvrdenia žalovaného o nekonaní, resp. nedostatku súčinnosti žalobcu, sú len snahou o prenesenie zodpovednosti za vznik škody. Žalobca viedol všetky rokovania so žalovaným v r. 2010 a na začiatku r. 2011 v dobrej viere, že smerujú k uzavretiu zmluvy a nakoľko považoval žalovaného za seriózneho obchodného partnera, nemal za potreby realizovať voči nemu nijaké formálne právne kroky (písomná výzva k uzavretiu zmluvy a pod.). Záverom žalobca poukázal na to, že zo strany súdu prvej inštancie napriek opakovaným žiadostiam nedošlo k predbežnému právnemu posúdeniu prejednávanej veci, pričom pokiaľ by takéto relevantné a obsažné stanovisko súd poskytol, z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutia vo veci samej by sa odstránili prípadné argumenty a dôvody súdu, ktoré ho viedli k zamietavému rozhodnutiu vo veci samej.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

19. Žalovaná strana sporu sa k predmetnému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.01.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil obsah zmlúv k jednotlivým etapám projektu „Pokročilý individuálny bojový systém“ (ďalej iba PIBS) na základe Zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512 zo dňa 09. 07. 2009 (ďalej iba Zmluva o budúcich dodávkach) a zaviazal žalovaného na náhradu škody v sume 323.609,59 € s úrokom omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 184.625,35 € od 01. 02. 2012 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 138.984,24 € od 15. 01. 2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie hodnotil žalobu žalobcu v dvoch rovinách žalobného petitu a to v rovine určenia obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS a v rovine nároku žalobcu na náhradu škody. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na určenie obsahu zmlúv súdom podľa . Podľa jeho názoru žalovaný správne tvrdil, že Zmluva o budúcich dodávkach nenapĺňa pojmové znaky zmluvy o budúcej zmluve ustanovené v , keďže zmluvu o budúcej zmluve je potrebné odlišovať od rámcovej zmluvy, obsahom ktorej je síce uzatváranie zmlúv v budúcnosti, ale ktorá neobsahuje priamy záväzok určitú zmluvu uzatvoriť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že znenia bodov 5.2 a 6.1 zmluvy č. 29/512 o závislosti projektu na finančných zdrojoch objednávateľa sú odkladacími podmienkami platnosti tejto zmluvy; a v závere konštatoval, že zmluva o budúcich dodávkach č. 29/512 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.07.2009 nespĺňa náležitosti zmluvy o budúcej zmluve podľa , keď sa zmluvné strany v danom prípade podľa názoru súdu dohodli na uzatvorení inominátnej zmluvy, súdom posúdenej ako rámcovej zmluvy. Na podporu tohto záveru súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu svoju snahu, ktorou by v rokoch 2009 a 2010 inicioval u žalovaného predloženie návrhu na uzavretie zmluvy o dielo pre etapu E 02 projektu PIBS naplánovanú na rok 2010, rovnako žiadnym dôkazom ani písomným ani prostredníctvom vypočutých svedkov nepreukázal uisťovanie zástupcov žalovaného v roku 2010, že

zmluva o dielo pre etapu E 02 bude uzavretá. Následne súd v tejto súvislosti uzatvoril, že žalobca vyzval žalovaného na pokračovanie v projekte PIBS a teda na uzatvorenie zmluvy o dielo pre etapu E 02 až listom zo dňa 29.11.2011, ktorý bol doručený organizačnej zložke žalovaného dňa 05.12.2011, teda viac ako 11 mesiacov po termíne na vykonanie etapy E 02 projektu PIBS. Z uvedeného súd usúdil a uzavrel, že prípadný záväzok žalovaného z tejto zmluvy zanikol v zmysle . V rámci posudzovania roviny nároku žalobcu na náhradu škody dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nárok nepreukázal.

22. Podľa ust. , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

23. Podľa ust. , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa ust. , zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

25. Podľa ust. , zmluva vyžaduje písomnú formu.

26. Podľa ust. , zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

27. Podľa ust. , ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

28. Podľa ust. , ustanovenia a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

29. Podľa ust. , právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve, a nárok na náhradu škody podľa sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa , ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z a nasl. tohto zákona.

30. Podľa ust. , záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

31. Podľa ust. , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdiť. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že súd považoval za zrejmé, že zmluvné strany v čase pred uzavretím Zmluvy o budúcich dodávkach mali jednoznačnú vedomosť o celkovej závislosti projektu PIBS na finančných prostriedkoch z kapitoly žalovaného v štátnom rozpočte SR. V tejto súvislosti ozrejmuje body 5.2 a 6.1 Zmluvy o budúcich dodávkach s tým, že bod 5.2 hovorí o zhotovení a dodávkach sériovej verzie PIBS a ďalších dodávkach, nesúvisí teda s predmetom Zmluvy

- vytvorenie a dodanie PIBS a neuzavretie takýchto zmlúv ani nenapádal. Bod 6.2 Zmluvy podľa jeho názoru len určuje časové hľadisko, kedy má byť dohodnutá cena za predmet plnenia pre daný kalendárny rok. Odvolací súd s touto argumentáciou súhlasí, keďže predmetom sporu nie je určenie obsahu zmluvy o zhotovení a dodávkach sériovej verzie PIBS ale určenie obsahu zmlúv vo vzťahu k etapám E 02, E 03 a E 04. V čI. V. bod 5.1 Zmluvy o budúcich dodávkach (ktorý je predmetom podanej žaloby) si zmluvné strany dohodli, že presný obsah plnenia etáp E 01, E 02, E 03, E 04 v jednotlivých rokoch a termínov ich plnenia bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo k zmluve č. 29/512. Zároveň je však potrebné uviesť, že súd prvej inštancie len tieto skutočnosti (týkajúce sa závislosti financovania projektu na finančných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu) konštatoval v odseku 67 napadnutého rozsudku a tieto jeho závery nemali vplyv na právne posúdenie Zmluvy, ani na záver o nedôvodnosti nároku či už v rovine určenia obsahu zmlúv, resp. náhrady škody.

33. Odvolací súd, vychádzajúc z podaného odvolania ďalej konštatuje, že uzatvorenie písomnej Zmluvy o dielo č. 29/1019 zo dňa 29.7.2019 pre etapu E 01 nie je sporné. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že Zmluva o budúcich dodávkach bola platná, predmet Zmluvy jasne špecifikovaný, musel počnúc od 01.01.2010 plniť ciele etapy E 02 stanovené v predmetnej zmluve aj bez toho, že by žalovaný aj žalobca vo vzťahu k etape E 02 mali uzavretú písomnú zmluvu o dielo nakoľko žalobca očakával, že podľa prirodzeného behu udalostí a podľa praxe zavedenej medzi žalobcom a žalovaným bude predmetná zmluva o dielo vo vzťahu k etape E 02 uzavretá medzi stranami v priebehu roku 2010. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadnil prax medzi stranami sporu, ktorú si pri uzatváraní zmlúv o dielo zaviedli, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil skutkový stav a z toho aj rovinu uplatňovaného nároku. Odvolací súd je toho názoru, že pre posúdenie nároku žalobcu na určenie obsahu zmlúv o dielo je nevyhnutné posúdiť, či v zmysle Zmluvy o budúcich dodávkach je žalobca oprávnený domáhať sa určenia obsahu zmlúv o dielo súdom.

34. Oprávnená strana môže požadovať, aby obsah zmluvy určil súd iba na základe ust. . Keďže žalobca poukazuje na prax medzi stranami sporu a uzatvorenie Zmluvy o dielo pre etapu E 01, odvolací súd zdôrazňuje, čo je uvedené aj v čl. 2.3 zmluvy pre etapu E 01, a to, že v zmysle článku V Zmluvy o budúcich dodávkach sa zmluvné strany dohodli, že presný obsah jednotlivých etáp, čo do obsahu jednotlivých etáp a termínu jeho plnenia bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo. Strany sporu si teda boli vedomé, že presný obsah plnenia pre etapy E 01 až 04 bude predmetom jednotlivých zmlúv o dielo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že čl. V bod 5.1 Zmluvy o budúcich dodávkach neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve podľa . Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy sa môže týkať akéhokoľvek zmluvného typu, ako aj zmluvy nepomenovanej. V praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, keď realizačnou zmluvou bude zmluva o budúcej zmluve. Z hľadiska subjektov, tak ako to vyplýva z pojmového vymedzenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v odseku 1, zo zmluvy o budúcej zmluve môže vzniknúť záväzok uzavrieť budúcu zmluvu (povinnosť kontrahovať) jednej zmluvnej strane alebo obom zmluvným stranám. Z hľadiska obsahu zmluvy o budúcej zmluve je dôležité, že je základným ustanovením, lebo vymedzuje podstatné časti tejto zmluvy. Ak nie sú tieto požiadavky naplnené, nemožno hovoriť o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Prvou požiadavkou na podstatný obsah zmluvy je dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá. Táto dohoda sa týka času, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok. Druhou požiadavkou na určenie podstatného obsahu zmluvy je, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala predmet plnenia budúcej zmluvy určený aspoň všeobecným spôsobom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že Zmluva o budúcich dodávkach nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a to záväzok jednej alebo oboch zmluvných strán uzatvoriť budúcu zmluvu, ani určenie doby, kedy bude uzavretá budúca zmluva, preto nie je možné vyžadovať na jej základe od niektorej zmluvnej strany, aby s druhou stranou uzatvorila budúcu zmluvu. Neexistuje teda zákonný predpoklad na určenie obsahu zmlúv o dielo súdom, tento by bol daný jedine v prípade, ak by strany dojednali platný záväzok uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve a teda keby existovala kontraktačná povinnosť na strane žalovaného.

35. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že Zmluva o budúcich dodávkach je zmluvou o dielo v rozsahu úpravy práv a povinností podľa ust. a nasl. s prvkami nepomenovanej zmluvy podľa . Zmluva o budúcich dodávkach je podľa názoru odvolacieho súdu inominátnou zmluvou, tzv. rámcovou zmluvou, keďže predpokladá uzatvorenie zmlúv o dielo, ale neobsahuje priamy záväzok tej ktorej strany zmluvu uzatvoriť. Pre platné dojednanie inominátnej zmluvy však postačuje, že predmet záväzkov je dostatočne určitý, pričom

túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybnila. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že jednotlivé zmluvy o dielo mali len definovať časové a finančné plnenie, čo má podporovať jeho názor, že zmluva o budúcich dodávkach je zmluvou o dielo. Žalobca na jednej strane uvádza, že predmet zmluvy je presne špecifikovaný v článku III Zmluvy, zároveň uvádza, že ku konkrétnemu odovzdaniu predmetu Zmluvy bolo nevyhnutné doplniť presný obsah etáp E 02 až 04, ktoré mali byť obsiahnuté v jednotlivých zmluvách o dielo. Má za to, že v zmluve o dodávkach nie je explicitne formulovaný záväzok uzavrieť jednotlivé zmluvy o dielo, z jej obsahu je však zrejmé, že ich uzavretie je nevyhnutné. Ako už bolo uvedené, Zmluva o budúcich dodávkach neobsahuje priamy záväzok uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, preto sa žalobca nemôže domáhať určenia obsahu zmlúv o dielo súdom. Chýba totiž základný zákonný predpoklad podľa a .

36. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že aj inominátne zmluvy sa musia plniť, zároveň však opätovne zdôrazňuje, že zmluva tak, ako bola uzavretá, neobsahuje záväzok jednej alebo oboch zmluvných strán uzatvoriť budúcu zmluvu, ani určenie doby, kedy bude uzavretá budúca zmluva. Dôsledkom neplnenia si povinností z takejto zmluvy teda nemôže byť nárok na určenie obsahu zmluvy, v takomto prípade je možné uplatniť si iba prípadný nárok na náhradu škody, nie však podľa , ale podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ().

37. Podľa odvolacieho súdu žalobca nárok na náhradu škody nepreukázal, keďže nepreukázal základný zákonný predpoklad a to porušenie povinnosti žalovaným. Zmluva o budúcich dodávkach neobsahuje výslovný záväzok žalovaného uzavrieť zmluvy o dielo na jednotlivé etapy (viď predchádzajúce odseky odôvodnenia), preto nemožno konštatovať porušenie povinnosti žalovaným uzavrieť zmluvy. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného nastalo v priebehu roku 2011 odmietnutím rokovania o uzatvorení Zmluvy o dielo na etapu E 02, žalobca teda namieta neposkytnutie súčinnosti. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje neexistenciu takého záväzku žalovaného, ktorého porušenie by spôsobilo vznik žalobcom uplatnenej náhrady škody. Vzhľadom na nesplnenie si záväzku žalobcu vykonať predmet diela v určených etapách projektu PIBS podľa čl. 4.1 zmluvy o budúcich dodávkach č. 29/512, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.07.2009, konkrétne etapu E 02 v lehote do konca decembra 2010, nemohlo dôjsť k omeškaniu žalovaného, nakoľko ako prvý bol v omeškaní žalobca so svojou zmluvnou povinnosťou zhotoviť dielo, v tomto prípade etapu E 02. Ako už bolo uvedené, Zmluva o budúcich dodávkach neobsahuje výslovný záväzok žalobcu uzavrieť jednotlivé zmluvy o dielo, naproti tomu bol žalobca ako zhotoviteľ podľa čl. IV bod 4.1 zmluvy č. 29/512 zaviazaný vykonať predmet zmluvy podľa článku III. tejto zmluvy vo vecných a termínových etapách. Žalobca vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o dielo na etapu E 02 projektu PIBS až listom č. Mag-0144/2011-ab z 29. novembra 2011, ktorý bol doručený žalovanému 5. decembra 2011, a teda až viac ako 11 mesiacov po termíne na vykonanie etapy E 02 projektu PIBS.

38. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Uvedené všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody) musí súd v každom jednotlivom prípade nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný, nemôže súd náhradu škody priznať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2008 sp. zn. V 80/2007; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. augusta 2008 sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2008 sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2015 sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že všetky zákonné predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak teda súd dospeje k záveru, že nebolo preukázané porušenie povinnosti, je nadbytočné zaoberať sa tým, či bol preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť. V tomto prípade sa súd prvej inštancie zaoberal aj vznikom škody a dospel k záveru, že žalobca vznik škody nepreukázal. Podľa žalobcu sa jeho nárok na náhradu škody týka mzdových nákladov na zamestnancov, nákladov na externých spolupracovníkov, nájomného, teda nákladov vynaložených pre vývoj systému PIBS, uplatňuje si teda skutočnú škodu. Ak však v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným, nemožno vzniknuté náklady považovať za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný.

39. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na určenie obsahu zmlúv k jednotlivým etapám projektu PIBS, ani na náhradu škody, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.

41. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).