Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/13/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave

29. októbra 2008 v trestnej veci obžalovaného B. P. a spol. pre trestný čin vydierania

podľa v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o sťažnosti,

ktorú podal krajský prokurátor v Bratislave proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 5. februára 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov

sťažnosť krajského prokurátora v Bratislave sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa podľa § 223 ods. 1

, s použitím , bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných

B. P., R. M., rod. S., a J. H. pre skutky právne kvalifikované ako

trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. a

trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák.,

ktoré mali spáchať v podstate na tom skutkovom základe, že

na požiadanie B. P. R. M. a J. H.

1/ v Bratislave 22. decembra 1992 okolo 3.00 hod. z reštaurácie Domino vyviedli

P. P., posadili ho medzi seba na zadné sedadlá osobného motorového vozidla zn. Lada, ktoré

viedol B. P., odviezli ho do lesného porastu v časti Polianky, pričom R. M. a J. H. počas jazdy

bili P. P. v úmysle získať jeho priznanie, že on odcudzil osobné motorové vozidlo zn.

Fiat Tipo patriace B. P., resp. zistiť aktuálnu lokalizáciu tohto automobilu, a súčasne tiež

zisťovali majetkové pomery P. P.;

v časti Polianky R. M. bil ďalej P. P., R. M. tohto prehľadal a vzal mu z odevu kľúče

a doklady od osobného motorového vozidla zn. VW Golf a sumu 200 korún česko-

slovenských (Kčs), B. P. tiež opakovane udrel P. P. a podal R. M. nôž, ktorý ho tomuto

pritláčal na krk a hrozbami usmrtením či násilím aj vo vzťahu k jeho rodinným príslušníkom

tohto nútili k priznaniu;

2/ keď P. P. pod vplyvom takého konania navrhol B. P., že mu do nájdenia jeho

automobilu dá ako zálohu svoj automobil zn. VW Golf, vrátili sa všetci k reštaurácii Domino,

v priestoroch ktorej B. P. napísal dohodu o postúpení uvedeného motorového vozidla P. P.

v jeho prospech, pričom v automobile vonku sediaceho P. P. ju prikázali podpísať; potom

spoločne tohto odviezli do jeho bytu v Bratislave, odkiaľ tento priniesol a odovzdal B. P.

a J. H. technický preukaz jeho uvedeného automobilu a sumu 4 800 Kčs v hotovosti; P. P.

bola odňatím automobilu spôsobená škoda 268 000 Kčs;

3/ počas čakania na spísanie už spomínanej zmluvy pred reštauráciou Domino

v motorovom vozidle zn. Lada R. M. a J. H. násilím nútili P. P., aby im odovzdal z prsta ruky

prsteň, ale tento sa R. M. nepodarilo stiahnuť; P. P. tak mohla byť spôsobená škoda

1 100 Kčs.

Krajský súd svoje rozhodnutie o zastavení trestného stíhania obžalovaných odôvodnil

v podstate tým, že počas viacerých rokov od skutku a od podania obžaloby bez pričinenia

obžalovaných, z objektívnych dôvodov, nebolo možné toto skončiť a konečné rozhodnutie

vo veci rozsudkom ani v súčasnosti sa nejaví ako reálne. Tento stav porušuje ústavné práva

obžalovaných ako aj ich práva zaručené medzinárodnou zmluvou (pre Slovenskú republiku

záväznou), a preto krajský súd ich trestné stíhanie zastavil, pričom vychádzal aj z ustálenej

praxe súdov Slovenskej republiky.

Proti uzneseniu krajského súdu prokurátor podal sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia a príkazu, aby súd prvého stupňa vo veci znovu konal na hlavom

pojednávaní a rozhodol rozsudkom.

Sťažovateľ vyslovil názor, že nie sú splnené podmienky na zastavenie trestného

stíhania obvinených, pričom osobitne poukázal na okolnosť, že nie je možné vyvodiť

existenciu výslovnej úpravy umožňujúcej také rozhodnutie.

Najvyšší súd postupujúci analogicky v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd rozhodujúci

o sťažnosti primárne konštatoval, že táto je prípustná, bola podaná oprávneným procesným

subjektom v zákonom stanovenej lehote (§ 141 ods. 1, ods. 2, § 223 ods. 4, § 143 ods. 1

); preto v zmysle pri rozhodovaní o nej preskúmal výrok

napadnutého uznesenia a jemu predchádzajúce konanie, pričom dospel k záveru, že sťažnosť

nie je dôvodná.

Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie B. P. už 13. januára 1993, trestné stíhanie R. M.

a J. H. 12. mája 1993. Konanie bolo nepravidelné, prokurátorom boli opakovane zrušené

uznesenia vyšetrovateľa z dôvodu nezistenia skutkového stavu, resp. aplikovanej právnej

kvalifikácie konania; došlo tiež k odňatiu veci vyšetrovateľovi z titulu nečinnosti.

Už prípravné konanie teda nebolo kompaktné a zrejme aj v dôsledku toho obžaloba

bola podaná 15. mája 1998, teda viac ako päť rokov po skutku.

Krajský súd konal na hlavných pojednávaniach a rozhodol rozsudkom

z 30. novembra 1998; uznesením odvolacieho súdu z 26. januára 2000 bol však tento zrušený

a vec bola vrátená späť súdu prvého stupňa. Pre zmenu v zložení senátu musel tento opätovne

vykonávať celé dokazovanie.

Krajský súd od decembra 2000 do júna 2004 vykonával hlavné pojednávanie, resp.

pokračovanie v ňom, alebo musel tento procesný úkon znovu nariaďovať, avšak pre rôzne

dôvody meritórne vo veci nebolo rozhodnuté. V odôvodnení písomného vyhotovenia

napadnutého uznesenia krajský súd vyložil postup celého konania na súde, jeho rôzne

peripetie a ich dôvody; Najvyšší súd na tam uvedené okolnosti v plnom rozsahu poukazuje.

Najvyšší súd poznamenáva, že v dobe rozhodovania krajského súdu o terajšom

zastavení trestného stíhania obžalovaných od inkriminovaných skutkov uplynulo viac

ako štrnásť rokov (skoro deväť rokov od podania obžaloby); v súčasnosti je to už šestnásť

rokov, resp. viac ako desať rokov.

Krajský súd hodnotil v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho uznesenia aj vzťah

obžalovaných k prebiehajúcemu konaniu, pričom nekonštatoval ich zavinenie na jeho

prieťahoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd dôvody neúmernej dĺžky doterajšieho

konania klasifikoval ako objektívne, zapríčinené komplikovanosťou procesného postupu

(čo sa prejavilo už vcelku oneskoreným podaním obžaloby), reálnymi možnosťami výkonu

slovenského súdnictva, porušovaním povinností uložených zákonom občanovi (napr.

v postavení svedka) a ďalšími okolnosťami.

Najvyšší súd toto hodnotenie krajského súdu akceptuje, pričom tiež konštatuje,

že tento súd vykonal všetky reálne úkony smerujúce k plynulému priebehu konania,

aj keď tento postup nesplnil v konečnom dôsledku svoj účel.

Naznačený stav veci je objektívnou príčinou zastavenia trestného stíhania

obžalovaných, lebo pokračovanie v ňom by znamenalo porušenie práve ich práv.

Ústavnoprávnu dimenziu týchto práv určuje , podľa

ktorého každý má právo (v konaní pred súdom) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov; tento princíp realizuje aj ustanovenie , podľa ktorého orgány

činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne

zachovávať občianske práva zaručené ; osobitne prísne na uvedené právo občana

zaručené reaguje vo väzobných veciach ustanovenie (súčasná

právna úprava je obdobná - , ).

Slovenská republika je viazaná aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd,

ktorého čl. 6 ods. 1 zaručuje (občanovi) aj právo na rozhodnutie v primeranej lehote.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v tomto smere stabilná a snaží sa podľa

zvláštnych okolností každého prípadu stanoviť určité všeobecnejšie pravidlá. Týmto záverom

zodpovedajú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave v rozhodovanej veci správne poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu publikované pod č. rozh. tr. to, z ktorého vyvodil záver,

že uplynutie konkrétnej doby od vznesenia obvinenia z hľadiska práva na spravodlivý proces

(čl. 6 Dohovoru) je extrémom, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe § 11

ods. 1 písm. h/* per analogiam.

Najvyšší súd akceptujúc aj toto právne stanovisko krajského súdu ako zodpovedajúce

okolnostiam posudzovanej veci nepovažoval námietky vyjadrené v sťažnosti za relevantné,

a preto túto podľa ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. októbra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová