Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/5/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XXX, trestne stíhaného na slobode pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , účinného do 1.1.2006, na verejnom zasadnutí dňa 19. septembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2023, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu v časti týkajúcej sa obžalovaného A. B..

Podľa sa obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. B. farma so sídlom C., D. E. F. XXX /XXX, IČO 36114189 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si na Daňovom úrade Nováky neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 13.826.381 Sk ( 458.951,77 EUR ) tým spôsobom, že podal dňa 27. 1. 2003 na Daňový úrad Nováky daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej hodnoty vo výške 13.874.733,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr č. 20021213 až 20021263 od dodávateľa DONA TRANS v. o. s. Lovce a faktúr č. 2002/113 až č. 2002/140 od dodávateľa AUTODOPRAVA- G. G., H. F. XX, I. J., ktorého obsahom bola fiktívna kúpa zariadenia linky na výrobu pryžových častí, pričom fiktívne faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady uvedených dodávateľov k deklarovanému zdaniteľnému plneniu zabezpečili obžalovaní K. A. C. a J. H., na základe čoho Daňový úrad Nováky vyplatil dňa 26. 2. 2003 obžalovanému A. B. uplatnený nadmerný odpočet vo výške 13.826.381,-Sk (458.951,77 EUR) čím obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodou v horeuvedenej výške,

2. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. - B. so sídlom C., D. E. F. XXX/XXX, IČO: 36144189 si na Daňovom úrade Nováky neoprávnené uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 661.535,09 euro (19.929.406,- Sk ) tým spôsobom, že podal ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty na Daňový úrad Nováky dňa 24. 8. 2004 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2004, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej hodnoty vo výške 19.929.406,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia od dodávateľa spoločnosti Slovstar Trading, s. r. o. so sídlom Veľký Meder, ulica Mateja Korvína č. 193/32, ktorého obsahom bola fiktívna kúpa technologickej linky na spracovanie trusu, na základe kúpnej zmluvy medzi kupujúcim A. B. - B. a predávajúcim spoločnosťou Slovstar Trading s. r. o. zastúpená konateľom H. G., pričom toto technologické zariadenie bolo podľa dodacieho listu č. 001/07 - 2004 zo dňa 26. 7. 2004 dodané

za dohodnutú kúpnu cenu 4.133.754,09 euro (124.533.500,- Sk ) vrátane dane z pridanej hodnoty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 7. 2004, pričom nádherný odpočet dane mu bol správcom dane daňovým úradom Nováky poukázaný a následne pripísaný na jeho osobný účet č. 2611540339 v Tatra banke a. s., pričom na základe znaleckého skúmania znalec z odboru strojárenstvo bolo potvrdené, že technologické zariadenie na spracovanie trusu nezodpovedá kúpnej cene, podľa ocenenia znalca je jeho hodnota 1.102,20 euro (33.204,90,- Sk ) s DPH a zo zakúpených komponentov nie je možné zložiť funkčnú technologickú linku, čím obžalovaný spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodu vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk),

t e d a

obžalovaný A. B. v bode 1.

neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech,

obžalovaný A. B. v bode 2.

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

v bode 1.

zločin daňového podvodu podľa , účinného od 15.03.2024 (ďalej len „Tr. zák.“)

v bode 2.

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 3 Tr. zák.,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. p), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2023, sp. zn. bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa , účinného do 1.1.2006 na skutkovom základe, že

„ 1. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. B. farma so sídlom C., D. E. F. XXX /XXX, IČO 36114189 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si na Daňovom úrade Nováky neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 13.826.381 Sk ( 458.951,77 EUR ) tým spôsobom, že podal dňa 27. 1. 2003 na Daňový úrad Nováky daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej hodnoty vo výške 13.874.733,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr č. 20021213 až 20021263 od dodávateľa DONA TRANS v. o. s. Lovce a faktúr č. 2002/113 až č. 2002/140

od dodávateľa AUTODOPRAVA- G. G., H. F. XX, I. J., ktorého obsahom bola fiktívna kúpa zariadenia linky na výrobu pryžových častí, pričom fiktívne faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady uvedených dodávateľov k deklarovanému zdaniteľnému plneniu zabezpečili obžalovaní K. A. C. a J. H., na základe čoho Daňový úrad Nováky vyplatil dňa 26. 2. 2003 obžalovanému A. B. uplatnený nadmerný odpočet vo výške 13.826.381,-Sk ( 458.951,77 EUR ) čím obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodou v horeuvedenej výške,

2. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. - B. so sídlom C., D. E. F. XXX/XXX, IČO: 36144189 si na Daňovom úrade Nováky neoprávnené uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk ) tým spôsobom, že podal ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty na Daňový úrad Nováky dňa 24. 8. 2004 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2004, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej hodnoty vo výške 19.929.406,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia od dodávateľa spoločnosti Slovstar Trading, s. r. o. so sídlom Veľký Meder, ulica Mateja Korvína č. 193/32, ktorého obsahom bola fiktívna kúpa technologickej linky na spracovanie trusu, na základe kúpnej zmluvy medzi kupujúcim A. B. - B. a predávajúcim spoločnosťou Slovstar Trading s. r. o. zastúpená konateľom H. G., pričom toto technologické zariadenie bolo podľa dodacieho listu č. 001/07 - 2004 zo dňa 26. 7. 2004 dodané za dohodnutú kúpnu cenu 4.133.754,09 euro ( 124.533.500,- Sk ) vrátane dane z pridanej hodnoty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2004, pričom nádherný odpočet dane mu bol správcom dane daňovým úradom Nováky poukázaný a následne pripísaný na jeho osobný účet č. 2611540339 v Tatra banke a. s., pričom na základe znaleckého skúmania znalec z odboru strojárenstvo bolo potvrdené, že technologické zariadenie na spracovanie trusu nezodpovedá kúpnej cene, podľa ocenenia znalca je jeho hodnota 1.102,20 euro ( 33.204,90,- Sk ) s DPH a zo zakúpených komponentov nie je možné zložiť funkčnú technologickú linku, čím obžalovaný spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodu vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk ).“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa , , k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa zaradený do I. NVS.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný A. B. podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„V zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Pojdáka týmto obžalovaný A. B. ako oprávnená osoba podľa , podávam voči celému rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to v súlade s ustanovením a nasl. , nakoľko sa domnievam, že výrok o vine ako aj výrok o treste je nesprávny. I. Konštatujem, že v rozhodnom čase som vykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorú som sa snažil rozšíriť v oblastiach, ktoré som považoval za perspektívne aj do budúcna. Na vykonávanie plánovaných podnikateľských aktivít bolo nevyhnutné najprv začať so zadovážením potrebných pracovných prostriedkov. Na naplnenie svojich podnikateľských plánov som zohnal príslušných dodávateľov, ktorí boli schopní dodať mi potrebné technologické vybavenie, a to:

- komponenty na linky na výrobu pryžových častí, ako aj

- komponenty na linku na spracovanie slepačieho trusu. Zdôrazňujem, že ani v jednom prípade nešlo o fiktívnu kúpu tak, ako je uvedené v obžalobe a s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť, mám za to, že uvedené nebolo ani potvrdené ako skutočnosť v rámci dokazovania. Práve naopak, v prípade dodávok komponentov na obe linky svedkovia súhlasne potvrdili (napr. svedok L. a G.), že mi boli jednotlivé komponenty dodané na miesto určenia - agrofarmu v Bystričanoch. v rámci ktorej som mal záujem prevádzkovať rozšírenú výrobu na plánovaných linkách. Vzhľadom na začatie vyšetrovania a rôzne zásahy polície však k poskladaniu a sfunkčneniu žiadnej z uvedených liniek nedošlo a teda výrobu som nemohol začať. V konečnom dôsledku som komponenty na linku na výrobu pryžových častí predal tretej osobe a niektorými komponentmi na linku na spracovanie slepačieho trusu stále disponujem. Tu je na mieste zdôrazniť, že komponenty, ktorými disponujem, sú napriek značnému časovému obdobiu a nehospodárnemu uskladneniu naďalej plne funkčné a účelu, na ktorý boli zakúpené, by vedeli poslúžiť aj dnes. Uvedené tvrdenie som chcel demonštrovať na hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2023 na základe videozáznamu s mojim komentárom, z ktorého je zrejmá

funkčnosť zobrazovaných komponentov, no vzhľadom na technické problémy pri doručovaní videa sa k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpilo. Pri kúpe a dohadovaní obchodov v oboch prípadoch som jednal s osobami, ktoré mne neboli známe a ich totožnosť som hlbšie neoveroval, nemal som na to dôvod. Buď sa mi preukázali príslušným potvrdením (živnostenským listom v prípade p. G., ktorý však nebol skutočný p. G.), alebo som o ich zainteresovanosti v danom obchodnom vzťahu nemal dôvod pochybovať, nakoľko boli oboznámení stým, čo zháňam, o čo mám záujem a čo potrebujem. V rámci vyšetrovania som vypovedal nie len ja, ale aj iný odo mňa nezávislí svedkovia, že v prípadoch sa priamo zapájali tretie osoby, ktorých totožnosť nie je do dnešného dňa známa, a o ktorých odhalenie sa orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom nepokúsili. Doposiaľ nie je objasnené, kto bol „dr. M.“ v prípade zadováženia linky na spracovanie trusu ako ani „pán M.“ v prípade linky na výrobu pryžových častí. Tieto osoby hrali celkom podstatnú rolu a ich identifikácia by jednoznačne dopomohla k dotvoreniu mozaiky ohľadom oboch prípadov. Podľa : „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“ Som toho názoru, že došlo k porušeniu jednej zo základných zásad dokazovania, a to vyhľadávacej zásady resp. zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, čo treba považovať za porušenie práva obžalovaného na spravodlivý proces. Základné zásady trestného konania majú svoj základ v ústavnej úprave a vychádzajú z nej, preto ich porušenie nemožno opomenúť. Základné zásady trestného konania sú právne princípy, na ktorých je vybudované trestné konanie v SR, jednotlivé štádiá trestného konania a právne inštitúty upravené v . Z tohto dôvodu má ich podrobná znalosť a dôkladná aplikácia význam pre správny výklad a praktické uplatnenie jednotlivých ustanovení . Miera uplatnenia jednotlivých zásad závisí práve od charakteru samého štádia trestného konania, resp. inštitútu. Niektoré základné zásady sa uplatňujú v priebehu celého trestného konania, niektoré len v niektorých jeho štádiách, pričom v najväčšom rozsahu a najdôslednejšie sa základné zásady uplatňujú na hlavnom pojednávam ako najvýznamnejšej a rozhodujúcej časti trestného konania. Na to, aby mohol súd spravodlivo vo veci rozhodnúť, potrebuje disponovať riadne objasneným skutkovým stavom podporeným dôkazmi, a to bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko akékoľvek pochybnosti majú byť na prospech obvineného. Súd rozhoduje o tom či bol spáchaný trestný čin na základe dôkazov, ktoré pred ním vykonávajú strany, pričom takéto rozhodnutie by malo byť zárukou zistenia skutkového stavu bez odôvodnených pochybností. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci zahŕňa najmä:

- zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,

- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti,

- právo strán obstarávať dôkazy,

- povinnosť orgánov činných v trestnom konám s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obvineného. Ako obžalovaný som nemal žiadnu možnosť a ani prostriedky na to, aby som vedel identifikovať dve zúčastnené osoby, mohol som poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní ich opis a identifikačné údaje, ktorými som disponoval, čo som aj urobil, no orgány činné v trestnom konaní sa vecou ďalej nezaoberali. Tu poukazujem na to, že som nemal vedomosť o tom, že nejednám o obchode (týkajúceho sa komponentov na linku na výrobu pryžových častí) so skutočným pánom G., napriek tomu OČTK vedeli identifikovať obžalovaného p. H. ako osobu zodpovednú za protiprávne konanie. Identifikáciou dr. M. a p. M. sa však dôkladne nezaoberali. Mám za to, že orgány činné v trestnom konaní v rámci vyšetrovania nepostupovali tak, aby zabezpečili objasnenie skutkového stavu bez akýchkoľvek pochybností, v rozpore so základnými trestnoprávnymi zásadami hľadeli na obvineného ako na vinného, nesnažili sa zabezpečiť všetky podstatné informácie a dôkazy nie len proti obvinenému, ale aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech tak, ako to prikazuje zákon, čím došlo k podstatnému porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Ako podnikateľ som sa snažil konať za účelom tvorby zisku a preto som sa rozhodol rozšíriť svoj podnikateľský záber do oblastí, v ktorých som videl perspektívu aj do budúcna. Na vykonávanie

plánovaných podnikateľských aktivít bolo nevyhnutné najprv začať so zadovážením potrebných pracovných prostriedkov. Obžalovaný som si na naplnenie svojich podnikateľských plánov zohnal príslušných dodávateľov, ktorí boli schopní dodať mi potrebné technologické vybavenie. O cenách dodávaných technologických zariadení som sa so svojimi dodávateľmi dohodol podľa zásad poctivého obchodného styku, pričom navrhované ceny komponentov či už linky na výrobu pryžových častí alebo linky na spracovanie trusu považoval obžalovaný za adekvátne. Každý podnikateľ pri rozširovaní svojho podnikateľského zamerania samozrejme musí počítať s určitými vstupnými nákladmi a musí vyhodnotiť ich návratnosť tak, aby si vedel zvážiť, či sa mu oplatí podnikateľský zámer realizovať. Takéto posúdenie som vykonal a na základe svojich predpokladov som vyhodnotil navrhované obstarávacie ceny za technologické zariadenia resp. komponenty za adekvátne. Nakoľko som však nedisponoval vlastnými peňažnými prostriedkami v dostatočne výške, nákupy boli financované tretími stranami na základe zmlúv o pôžičkách, čo potvrdili aj listinné dôkazy založené v súdnom spise a výpovede svedkov. S príslušnými dodávateľmi som riadne jednal, podpísal potrebné kúpne zmluvy a ostatné súvisiace dokumenty, ako sú napr. dodacie listy, zabezpečil peňažné prostriedky a uvedené riadne zaznamenal v účtovníctve v prípadoch oboch skutkov opísaných v podaných obžalobách. Nakoľko som bol platca DPH, postupoval voči Daňovému úradu Nováky tak ako mi to prikazoval zákon. Skutočnosť, že som si v dôsledku nákupu technologických zariadení resp. ich komponentov uplatnil nárok na vrátenie DPH nie je sám o sebe žiadnym spôsobom protizákonný. Vyššie opísané skutočnosti samé o sebe nestačia na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti a na vyslovenie záveru, že som sa dopustil trestného činu neodvedenia dane a poistného. Samotný fakt, že došlo k uplatneniu nároku na vrátenie DPH v súvislosti so zdaniteľným plnením dodávateľov uvedených v obžalobách, nezakladá naplnenie subjektívnej stránky - úmyselné zavinenie. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného v tomto prípade u mojej osoby - obžalovaného A. B. nie je naplnená vôbec. Konštatujem, že v tejto trestnej veci vypovedali aj pracovníci daňového úradu, ktorí nespochybnili moju podnikateľskú činnosť, bol som zaradený v rámci indexu daňovej spoľahlivosti do ratingu A, nakoľko moje daňové výkazy boli vždy odovzdané včas, bola so mnou bezproblémová komunikácia, pri vykonávaní daňovej kontroly som spolupracoval a pod. Kontrolórov daňového úradu však nemožno považovať za odborne spôsobilé osoby na posudzovanie technických komponentov na zostrojenie linky na výrobu pryžových častí ani na spracovanie slepačieho trusu. Ku komponentom na zostrojenie linky na spracovanie slepačieho trusu bol vyhotovený znalecký posudok 90/2005 vypracovaný znalcom z odboru strojárenstvo Ing. Igorom Morávkom. Znalec bol ohľadom predmetného znaleckého posudku vypočutý aj na hlavnom pojednávaní. Znalecký posudok ani závery z neho vyplývajúce však nemožno použiť ako dôkazný prostriedok v rámci tohto trestného konania, nakoľko v porovnaní so skutkovým stavom sa znalecký posudok zaoberá úplne inou linkou. Znalec sa vo svojej výpovedi snažil vyhýbavo odpovedať ohľadom toho, či mu boli sprístupnené všetky komponenty, ktoré mali tvoriť predmetnú linku ako aj kto určil, ktoré z komponentov, nachádzajúce sa v areáli agrofarmy Bystričany mali byť posudzované v znaleckom posudku. Najpodstatnejšou chybou pre ktorú je znalecký posudok nepoužiteľný je však to, že znalec posudzoval komponenty na linku na spracovanie slepačieho trusu, výsledkom ktorej mala byť výroba bioplynu napriek tomu, že v skutočnosti sa malo jednať o výsledný produkt - sušený trus, ako hnojivo. Z uvedeného hľadiska nemožno bagatelizovať rozdiel medzi komponentmi na výrobnú linku na bioplyn a na výrobnú linku na suché spracovanie. Znalecký posudok rozporujem aj z toho ohľadu, že znalec podľa vlastných slov sám priznal, že v oblasti, v ktorej mal byť znalecký posudok vypracovaný, sa necíti byť dostatočným odborníkom, ohľadom posudzovania komponentov sa musel znalec radiť s kolegami, medzi inými aj s pedagógom zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, s ktorým som sa ohľadom samotného zostrojenia linky na spracovanie slepačieho trusu radil aj obžalovaný B.. Podľa mojich vedomostí v danom čase nebola na území SR nikde taká linka na spracovanie trusu, ktorej výsledkom by bola suchá forma využiteľná na ďalšie použitie v poľnohospodárstve tak, ako som mienil. Znalec, ktorý nemá detailné vedomosti a skúsenosti s podobnými linkami podľa môjho názoru nie je objektívne spôsobilý posúdiť hodnotu komponentov, z ktorých sa mala linka poskladať, nakoľko nebolo objektívne možné uvedené porovnať so žiadnou príbuznou existujúcou linkou. Obžalovaný B. som sa vyjadril, že linka nebola dokončená a spojazdnená, znalec pracoval len s individuálnymi časťami plánovanej linky a nemal predstavu o tom, čo a akým spôsobom bude doplnené a dokončené samotným obžalovaným (napr. dopravníky, časť na sušenie a pod.). II.

Podľa Neodvedenie dane a poistného, , platný ku dňu 31.12.2005: „(.1)Kto v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatni nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom. (4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.“ Podľa právnej teórie subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí, aspoň formou nepriameho úmyslu, pokrývať všetky znaky jeho skutkovej podstaty. Pri trestnom čine podľa druhej aliney je navyše potrebné dokazovať aj pohnútku ako fakultatívny znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorou je zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Subjekt je definovaný ako všeobecný, nakoľko páchateľom, respektíve spolupáchateľom tohto trestného činu môže byť nielen subjekt dane, ale ktokoľvek, kto svojím úmyselným konaním spôsobí, že došlo k neoprávnenému vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, respektíve k vráteniu spotrebnej dane. Objektom tohto trestného Činu j e záujem štátu na riadnom odvádzaní dane a na zabránení neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Druhá alinea postihuje neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, resp. spotrebnej dane, a teda chráni záujem štátu na tom, aby tieto nároky boli uplatňované len v prípade, že sú na to splnené zákonné podmienky, teda chráni záujem štátu na príjme z určitých druhov daní a na tom, aby tento príjem nebol podvodným spôsobom znižovaný. Pre ucelenie naplnenia skutkovej podstaty je potrebné naplniť aj objektívnu stránku, a to tým, že páchateľ neoprávnene vo veľkom rozsahu (ods. 4) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Mám za to, že subjektívna stránka ani objektívna stránka v mojom prípade nie sú naplnené a opak nebol preukázaný ani vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s právnym poriadkom SR ako aj ustálenou judikatúrou, je zavinenie obligatórnym znakom subjektívnej stránky každého trestného činu. vychádza z dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada patrí medzi základy, na ktorých je vybudovaná definícia trestného činu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia podľa ktorého pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Význam uplatňovania zásady za zavinenie spočíva v tom, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho taktiež zaviniť. Bez zavinenia teda nie je trestný čin a ani trest. Zavinenie sa pritom musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu (R 20/1981). Pokiaľ by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že úmyselné zavinenie (subjektívna stránka) ako znak základnej skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného nie je možné automaticky (alebo až mechanicky) vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti. Na naplnenie všetkých znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného preto v danom prípade nestačí len uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, hoci aj neoprávnene, ale je potrebné, aby takéto konanie páchateľa bolo v úmysle a s cieľom zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, t.j. preukázať úmyselné zavinenie. Táto téza vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.08.2012 vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. zák. vyslovene skonštatoval, že Jen samotné nesplnenie daňovej povinnosti (a to sa rovnako týka aj povinnosti odvádzať, či platiť poistné), respektíve spôsobenie daňového dlhu (či dlhu na poistnom) nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie a to zavinenie úmyselné. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, a teda každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním sám zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osohy, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.“ Uvedené možno analogicky použiť aj na trestný čin neodvedenia dane a poistného.

III.

Napriek tomu, že za trestný čin neodvedenia dane a poistného, ktorý mi je dávaný za vinu, mi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne, t.j. jedná sa o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, uložený trest považujem za neprimeraný a neúčelný. Podľa : „(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. (2) Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Slovenské trestné právo je založené na zásade humanizmu a z tejto zásady vyplýva, že trest má spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. To znamená, že ujma ktorá je obsiahnutá v treste, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti. Preto ak je to možné, treba použiť také tresty, ktoré nesúvisia s trestom odňatia slobody. Účel trestu možno odvodiť z ustanovenia , ktoré je systematicky zaradené k zásadám ukladania trestov („Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“). Z uvedeného vyplýva, že účelom trestu v Slovenskej republike je: a) zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu (ochranná funkcia trestu) b) zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) c) vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) d) odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia) e) vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Mám za to, že žiaden z možných uložených trestov mi ako obžalovanému v danom prípade už nie je spôsobilý naplniť ani jeden z účelov, pre ktoré sa tresty ukladajú, nakoľko:

- ako obžalovaný nepredstavujem riziko pre spoločnosť, pred ktorým by bolo nevyhnutné zabezpečovať jej ochranu,

- obžalovaný som nepáchal žiadnu (ani ďalšiu) trestnú činnosť, v ktorej páchaní by sa mi malo zabrániť, nakoľko som viedol a aj vediem riadny život, nie je potrebné zabezpečovať moju výchovu,

- za účelom naplnenia potreby generálnej prevencie nemôžem byť potrestaný za niečo, čo som nespáchal a rovnako nie je namieste ani moje morálne odsúdenie. Nepodmienečný trest odňatia slobody je jedna z foriem, akou sa napĺňa účel zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Tu však považujem za potrebné uviesť, že som viedol a aj naďalej vediem riadny život, plním si všetky zákonné a zmluvné povinnosti voči ostatným osobám ako aj voči štátu. Som toho názoru, že za obdobie, ktoré uplynulo od údajného spáchania skutkov uvedených v obžalobách, prešlo cca 20 rokov, pričom po uplynutí tak dlhého obdobia už uloženie akéhokoľvek trestu stráca svoje opodstatnenie a akýkoľvek účel, a zároveň počas uvedenej doby som mohol ako obžalovaný preukázať, že skutočne vediem riadny život a nepácham alebo nepokračujem v páchaní trestnej činnosti. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 29.10.2008: „Najvyšší súd poznamenáva, že v dobe rozhodovania krajského súdu o terajšom zastavení trestného stíhania obžalovaných od inkriminovaných skutkov uplynulo viac ako štrnásť rokov (skoro deväť rokov od podania obžaloby); v súčasnosti je to už šestnásť rokov, resp. viac ako desať rokov. Krajský súd hodnotil v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho uznesenia aj vzťah obžalovaných k prebiehajúcemu konaniu, pričom nekonštatoval ich zavinenie na jeho prieťahoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd dôvody neúmernej dĺžky doterajšieho konania klasifikoval ako objektívne, zapríčinené komplikovanosťou procesného postupu (čo sa prejavilo už vcelku oneskoreným podaním obžaloby), reálnymi možnosťami výkonu slovenského súdnictva, porušovaním povinnosti uložených zákonom občanovi (napr. v postavení svedka) a ďalšími okolnosťami. Najvyšší súd toto hodnotenie krajského súdu akceptuje, pričom tiež konštatuje, že tento súd vykonal všetky reálne úkony smerujúce k plynulému priebehu konania, aj keď tento postup nesplnil v konečnom dôsledku svoj účel. Naznačený stav veci je objektívnou príčinou zastavenia trestného stíhania obžalovaných, lebo pokračovanie v ňom by znamenalo porušenie práve ich práv. Ústavnoprávnu dimenziu týchto práv určuje , podľa ktorého každý má právo (v konaní pred súdom) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov; tento princíp realizuje aj ustanovenie , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne

zachovávať občianske práva zaručené ; osobitne prísne na uvedené právo občana zaručené reaguje vo väzobných veciach ustanovenie (súčasná právna úprava je obdobná - , ). Slovenská republika je viazaná aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého čl. 6 ods. 1 zaručuje (občanovi) aj právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v tomto smere stabilná a snaží sa podľa zvláštnych okolností každého prípadu stanoviť určité všeobecnejšie pravidlá. Týmto záverom zodpovedajú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave v rozhodovanej veci správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. rozh. tr. to, z ktorého vyvodil záver, že uplynutie konkrétnej doby od vznesenia obvinenia z hľadiska práva na spravodlivý proces (ČL 6 Dohovoru) je extrémom, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe písnu h/* per analogiam. “ Z citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že dlhé trvanie trestného stíhania je objektívnou príčinou a dôvodom pre zastavenie trestného stíhania. Mám za to, že uvedené rozhodnutie možno aplikovať aj na tento prípad, pričom som toho názoru, že obžalovaný som riadne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konám ako aj konajúcim súdom, moje konanie nemalo žiaden vplyv na dobu, ktorá uplynula od vznesenia obvinenia do momentu vyhlásenia rozsudku dňa 14.08.2023, pričom som toho názoru, že dôvody neúmernej dĺžky trvania tohto konania sú (podobne ako aj vo vyššie citovanom rozhodnutí) objektívne zapríčinené komplikovanosťou procesného postupu a reálnymi možnosťami výkonu slovenského súdnictva a i. Citované rozhodnutie však potvrdzuje môj názor bezúčelnosti vedenia trestného konania a uloženia akéhokoľvek trestu po uplynutí tak dlhej doby, tobôž s ohľadom na to, že počas uvedenej doby som viedol a naďalej vediem riadny život, nepácham žiadnu protispoločenskú Činnosť, plním si svoje povinnosti a starám sa o svoju chorú imobilnú matku. Ako alternatívu uvádzam, že pokiaľ súd dospel k názoru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného, za ktorý považuje za potrebné uložiť mi trest, s ohľadom na zásady ukladania trestov aj s ohľadom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody je dostatočný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a s určením skúšobnej doby event. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a s určením skúšobnej doby. Podľa : „Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. “ Podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody resp. podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom dôjde k dostatočnému naplneniu účelu trestu, nakoľko dôjde k vytvoreniu podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život formou pozitívnej metódy. S ohľadom na platného ku dňu vydania rozsudku je možné uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody / podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, nakoľko uvedený trest dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhodovalo a daná forma potrestania je to pre páchateľa priaznivejšia. V neposlednom rade ohľadom osobných pomerov obžalovaný považujem za potrebné uviesť, že sa osobne starám o imobilnú a chorú matku, ktorá je odkázaná na moju celodennú starostlivosť a nie je schopná sa o seba postarať sama, ktorá by mojim nástupom na výkon trestu odňatia slobody utrpela ujmu nad rámec účelu uloženého trestu. Nakoľko obžalovaný sa naďalej venujem poľnohospodárskej činnosti a chovu hospodárskych zvierat, mojim nástupom na výkon trestu odňatia slobody by zaniklo aj moje hospodárstvo ako spôsob mojej obživy. IV. Som toho názoru, že v zmysle uvedeného nie je možné bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne ustáliť, že som ako obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného na skutkovom základe v zmysle obžaloby sp. zn. -91 zo dňa 05.09.2011 a sp. zn. -23 zo dňa 31.08.2011, ktorý mi obžaloba dáva za vinu, v dôsledku čoho mám niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa : „Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa alebo 2. “

Podľa : „Súd postúpi vec inému orgánu, ak zisti, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. “ Podľa : „Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný. “ Podľa : „Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. (...) “ Na základe uvedených skutočností mám za to, že:

- skutky, tak ako boli opísané v rozsudku Okresného súdu Prievidza, uvedené v obžalobe -91 zo dňa 05.09.2011 a v obžalobe -23 zo dňa 31.08.2011 nie sú trestným činom, nakoľko nebola naplnená skutková podstata trestného činu, ktorý bol obžalovanému B. dávaný za vinu,

- nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný B. stíhaný,

- pokiaľ v súvislosti s uvedenými okolnosťami oboch prípadov aj bol spáchaný nejaký trestný čin, nebolo dokázané, že by ho spáchal obžalovaný B.. Poukazujem aj na to, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu bol uložený trest neprimerane prísny, a to najmä ohľadom na nepodmienečnosť uloženého trestu odňatia slobody, aj keď s mimoriadnym znížením trestnej sadzby, nakoľko uložený trest nie je spôsobilý splniť žiaden z účelov, kvôli ktorým sa tresty ukladajú a je v rozpore so zásadou humanizmu, s prihliadnutím na spáchaný trestný čin a jeho spoločenskú nebezpečnosť. Vzhľadom na uvedené preto žiadam, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. vyhlásený dňa 14.08.2023 zrušil, nakoľko uložený trest je neprimeraný a vo veci sám rozhodol, alternatívne, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. vyhlásený dňa 14.08.2023 zrušil a postúpil vec inému orgánu, ktorý by žalovaný skutok prejednal ako priestupok na daňovom úseku.“

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a následne rozhodnúť v rámci novelizovaného . Obhajoba navrhla svojmu odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa (ďalej len „“), na podklade podaného odvolania obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je z časti dôvodné, avšak z iných ako vytýkaných odvolacích dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného A. B. napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaných obsahov ich písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný A. B. v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný A. B. teda namietal nesprávnu aplikáciu okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle Obžalovaný A. B. ďalej namietal aj chyby v napadnutých výrokoch o treste v zmysle

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje

nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia . V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením , môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo spáchania trestného činu neoprávneného uplatnia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech vo veľkom rozsahu podľa účinného do 01.01.2006 a to v oboch uvedených skutkoch. V súvislosti s tvrdením obžalovaného A. B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého z jeho strany sa nejednalo o úmyselné konanie z jeho strany a nie sú naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa , účinného do 1.1.2006, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne ustálil to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí vypočutých svedkov, oboznámených listinných dôkazov ako aj vykonaného znaleckého dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že v skutku pod bodom 1. bola deklarovaná kúpa zariadenia linky na výrobu pryžových častí fiktívna, pričom fiktívne faktúry, fiktívne dodacie listy a fiktívne pokladničné doklady zabezpečili obžalovaní K. A. C. a J. H.. Rovnako v skutku pod bodom 2. je zrejmé, že deklarovaná kúpa technologickej linky na spracovanie trusu bola len fiktívna, išlo o fiktívny nákup linky, pretože jednotlivé časti aj komponenty pochádzali z kovového šrotu likvidovanej zastaralej kotolne spoločnosti Matador Bratislava a podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Igora Morávka z týchto komponentov nebolo možné zložiť funkčnú prevádzky schopnú technologickú linku.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného A. B., ktorý sa nestotožňuje s vykonaným znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci a toto do značnej miery spochybňuje, s touto argumentáciou sa rovnako odvolací súd nestotožnil, nakoľko obhajoba do celého konania nedoložila iné znalecké skúmanie technologickej linky na spracovanie trusu, ktorým by boli tvrdenia znalca a jeho závery vyvrátené inými znalcami. Nakoľko sa jedná o odborné otázky, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu spochybňovať znalecké dokazovanie len preto, že sa niektorej zo strán nepáčia ustálené závery znalca bez toho, aby dôkazom rovnakého významu preukázali niečo iné.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené, že obžalovaný A. B. sa dopustil konania, ktorým neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný A. B. v dôvodoch svojho odvolania. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia súdom prvého stupňa

pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle

S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. čo do výroku o jeho vine za nedôvodné.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci bol dňa 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky uznesenia Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, ktorým súd čiastočne pozastavil účinnosť novely publikovanej pod číslom .

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd musel reagovať na túto novovzniknutú situáciu a aplikovať do výroku o vine ako aj výroku o treste, už aj so zakomponovanou novelou publikovanou pod číslom , nakoľko aplikácia novelizovaného Tr. zák. je pre obžalovaného A. B. podstatným spôsobom priaznivejšia.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, ako aj treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B.. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o vine obžalovaného A. B. a uložení mu trestu. Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych úvah z nich vyvodených, s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého je u obžalovaného A. B. potrebné aplikovať Tr. zák. V dôsledku spáchania dvoch zločinov zo strany obžalovaného A. B. musel odvolací súd aplikovať Tr. zák., čím sa musí ukladať trest v prísnejšej trestnej sadzbe so zvýšenou hornou hranicou o jednu tretinu. Nakoľko sa obžalovaný A. B. dopustil predmetných skutkov v rokoch 2003 – 2004, dospel odvolací súd k záveru, že s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vo veci ( 20-21 rokov od spáchania skutkov), súd v zmysle Tr. zák. pristúpil aj k aplikácii Tr. zák.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

S prihliadnutím na novú úpravu rozdeľovania jednotlivých škôd podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa v predmetnej veci v skutku pod bodom 1. jedná o spôsobenú škodu v celkovej výške 458.951,77 Eur a teda jedná sa o značnú škodu a pod bodom 2. sa jedná o spôsobenú škodu v celkovej výške 661.535,09 Eur a teda jedná sa o škodu veľkého rozsahu. Z toho dôvodu musel súd pristúpiť k aplikácii § 277a ods. 3 Tr. zák., kde je ustanovená trestná sadzba vo výmere 3-10 rokov. Za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. sa zvýšila horná hranica o jednu tretinu, t.j. na 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Nakoľko odvolací súd pristúpil aj k aplikácií § 39 ods. 1 Tr. zák., uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky a to nepodmienečne.

Krajský súd napokon pripomína, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti nielen pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), ale aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Preto takto uložený trest považuje aj odvolací súd za primeraný trest, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania páchateľa a zároveň za trest potrebný z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému A. B. je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon ktorého sa obžalovaný A. B. zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko

obžalovaný A. B. doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.