Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/286/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. s.r.o. so sídlom v M.,

proti odporkyni A., s.r.o. so sídlom v D., zastúpenej A., s.r.o. so sídlom v K., o vydanie

predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , na

dovolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné uznesením z 13. februára 2008 č.k. -33 vydal

predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal nakladať, scudziť alebo odpredať

nehnuteľnosti (podrobne označené vo výroku uznesenia Okresného súdu Humenné)

v katastrálnom území S. zapísané na liste vlastníctva č. X., a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 102 ods. l a § 76

ods. l písm. e/ a f/ vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia po zistení, že

navrhovateľka sa návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú

zapísané na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území S., ďalej určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy a odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým je v kúpna zmluva č. X. Z.

z 23. decembra 2004. Uviedol, že v danom prípade je po začatí konania potrebné dočasne

upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu, že bez tejto úpravy by mohla odporkyňa

predmetné nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu - tým by sa obmedzila možnosť

navrhovateľky riadne sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu a tiež sťažilo jej celkové

postavenie v predmetnej právnej veci.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním odporkyňa. Namietala, že

navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, najmä:

-2-3 Cdo 286/2008

že právne vzťahy navrhovateľky a odporkyne vyžadujú dočasnú úpravu, táto úprava je

potrebná, existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník scudzí svoj majetok aby sa vyhol plneniu

veriteľovi, je reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, došlo ku konaniu s cieľom

znížiť majetok a ovplyvniť existujúce majetkové pomery. Podľa názoru odvolateľky pred

vydaním predbežného opatrenia treba, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Navrhovateľka nemá voči

odporkyni vymáhateľnú pohľadávku, a preto sa návrhom na začatie konania nemôže domáhať

odporovateľnosti právneho úkonu. Z toho dôvodu mal byť jej návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietnutý. Sama existencia právneho pomeru medzi účastníkmi a jej osvedčenie

ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia. Až ohrozenie práv dovoľuje súdu pred

rozhodnutím vo veci vydať predbežné opatrenie, ale len ak konkrétne ohrozenie bolo riadne

osvedčené. Tieto základné predpoklady osvedčené v konaní neboli. Obavu navrhovateľky

nemožno považovať za dostačujúci dôvod pre zásah do práv odporkyne v podobe

predbežného opatrenia obsiahnutého v napadnutom uznesení. Ak by nariadené predbežné

opatrenie bolo vnímané v súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je pre

úspešnosť navrhovateľky v konaní základným a nevyhnutným predpokladom existencia jej

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ). Navrhovateľka

ale takýto právny záujem neosvedčila; návrhu na vydanie predbežného opatrenia preto nemalo

byť vyhovené. Odporkyňa napadnuté uznesenie označila aj za nepreskúmateľné pre jeho

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Krajský súd v Prešove uznesením z 30. apríla 2008 sp. zn. uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení poukázal na podmienky vydania predbežného

opatrenia ( ), na jeho predbežný charakter a väzbu medzi predbežným opatrením

a právnym vzťahom, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Zdôraznil, že

podmienkou pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie

je vykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom v a ods. l

Vzhľadom na zákonom predpokladanú naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov

účastníkov, súd rozhoduje o predbežnom opatrení (len) na základe osvedčenia tvrdení

navrhovateľa. Práva druhej procesnej strany sú chránené oprávnením napadnúť opravným

prostriedkom rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného

opatrenia. Navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej právnej úpravy tým, že sa vedie konanie

o odporovateľnosť právneho úkonu, a že došlo k jej ukráteniu uzavretím kúpnej zmluvy

-3-3 Cdo 286/2008

medzi odporkyňou a vedľajším účastníkom (navrhovateľka uviedla, že došlo k predaju

nehnuteľností v hodnote 30 115 000 Sk za kúpnu cenu 1 250 000 Sk). Odvolací súd

konštatoval, že prvostupňový súd správne rozhodol o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, a preto jeho rozhodnutie potvrdil. K odvolacím námietkam odporkyne uviedol, že

pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je postačujúce preukázanie

naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, čo v tomto prípade bolo

preukázané. Ak by k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie

osoby došlo, postavenie navrhovateľky by sa podstatne zhoršilo. Odporkyňa môže aj po

nariadení predbežného opatrenia nehnuteľnosti riadne užívať. Pokiaľ tvrdí, že nehrozí reálne

nebezpečenstvo, že označené nehnuteľnosti budú scudzené, nemôže ju predbežné opatrenie

obmedzovať nad potrebnú mieru. Odvolací súd dodal, že všetky ostatné námietky sa týkajú

veci samej, budú predmetom dokazovania v konaní, a preto je predčasné sa k ním vyjadrovať

v súvislosti s rozhodnutím o predbežnom opatrení.

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila

tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( a

ods. 2 písm. a/ ). Žiadala zrušiť tak rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého

stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie. Na bližšie odôvodnenie

svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

je v rozpore s , lebo odvolací súd sa „v podstate obmedzil len na arbitrárne

odôvodnenie, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,

nezmienil sa o podstatných námietkach dovolateľky, ktorými brojila proti prvostupňovému

rozhodnutiu, resp. o všetkých odvolacích dôvodoch dovolateľky a nezaujal k nim svoj názor,

neodôvodnil, ako dospel k záveru, že navrhovateľka relevantne osvedčila naliehavosť potreby

dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a že boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky

pre vydanie predbežného opatrenia, nezaoberal sa vôbec otázkou, či jej postupom súdu nebola

odňatá možnosť konať pred súdom a či v konaní nedošlo aj k inej vade, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie uznesenia neobsahuje údaje

umožňujúce preskúmať rozhodnutie odvolacieho súdu, a to napriek tomu, že odôvodnenie

rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu, zodpovedá základnému právu

účastníka konania na spravodlivý proces ako aj právu na súdnu ochranu zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a tiež “

(dovolateľka poukázala na nálezy Ústavného súdu , I. ÚS 35/0l,

a ). Zdôraznila, že chýbajúce odôvodnenie alebo odôvodnenie nepresvedčivé,

-4-3 Cdo 286/2008

či nepreskúmateľné v konečnom dôsledku vedie k porušeniu práva účastníka konania na

spravodlivý proces a tiež k procesnej vade v zmysle , ktorá zakladá nielen

prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení v dovolacom konaní poprela opodstatnenosť

mimoriadneho opravného prostriedku odporkyne a vyslovila názor, že podané dovolanie nie

procesne prípustné, lebo v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle

Odporkyni v konaní nebola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred súdom konať.

Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala dovolanie odmietnuť; pre prípad, že by dovolací súd

dospel k názoru, že dovolanie je procesné prípustné, žiadala mimoriadny opravný prostriedok

odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). V

sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne

-5-3 Cdo 286/2008

prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v a

Ustanovenie takto spod úpravy danej a vyníma určité

uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení), proti ktorým

v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie

navrhovateľky, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je

preto podľa neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť

procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené

v

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1

druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Odporkyňa v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola odňatá

možnosť pred súdom konať v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za

-6-3 Cdo 286/2008

následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje

. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd

z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou

vadou, znemožňujúcou odporkyni realizáciu jej procesných práv.

Dovolateľka namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Podľa čl. 46 ods. 1

každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení

svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán -

postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež ).

Odporkyňa v dovolaní tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

je nedostatočné, neúplné a nepresvedčivé. Z toho vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné, čo podľa jej názoru zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

Najvyšší súd Slovenskej republiky ale v rozhodnutí z 28. augusta 1997 sp. zn.

dospel k právnemu názoru, že i keď sa (prípadná) nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu prieči ustanoveniu a znamená procesný nedostatok,

nedochádza tu k procesnej vade v zmysle , ale k tzv. inej vade konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí doslovne uviedol, že „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“ (toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

-7-3 Cdo 286/2008

republiky ako R 111/98). Názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je zaujatý

v uvedenom judikáte vo vzťahu k otázke procesných dôsledkov tvrdenej nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu (resp. k otázke prípustnosti dovolania vyvodzovanej z nepreskúmateľnosti

dovolaním napadnutého rozhodnutia), je plne akceptovateľný aj v prejednávanej veci.

Z vyššie uvedeného náhľadu dovolacieho súdu na dovolateľkou tvrdenú údajnú

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a (prípadné) procesné dôsledky ňou uvádzanej

procesnej vady vychádzal dovolací súd aj pri posudzovaní prípustnosti dovolania odporkyne

v prejednávanej veci. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že je vždy vecou

individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú procesné

nedostatky v postupe súdov (viď napríklad ). Keďže dovolanie – mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno (len) v zákonom stanovených prípadoch napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu – smeruje proti rozhodnutiu, ktoré už nadobudlo

atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti ( ), dochádza v dovolacom konaní

v istom zmysle k stretu dvoch základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak

o právo na spravodlivý súdny proces (tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia

rozhodnutia súdu v súlade s a ), jednak o zásadu právnej istoty ako

súčasti právneho štátu podľa . Vzhľadom na princíp

právnej istoty vyplývajúci z , ktorý do určitej miery

obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa a 4 , treba

rozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch

týchto ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch

dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj

). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol preto brať na zreteľ len

odporkyňou zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby

zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom

právnej istoty podľa , ktorý bol vyjadrený

právoplatnými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu. V prejednávanej veci

dovolací súd pri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť

ústavnému princípu právnej istoty, lebo dovolateľkou namietaný nedostatok odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevykazoval znaky odňatia možnosti odporkyne

konať pred súdom ( ).

-8-3 Cdo 286/2008

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne

rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa odporkyňa odvolaním domáhala a čím v odvolacom

konaní argumentovala a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil (dovolací

súd sa ich správnosťou nezaoberal). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové

alebo právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a že odôvodnenie dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne.

V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, že napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi

aplikovaným ustanoveniam určujúcim predpoklady vydania

predbežného opatrenia, odporkyňa z hľadiska obsahového namieta, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, že súd právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je aj v súčasnosti Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

-9-3 Cdo 286/2008

že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

). I keby teda tvrdenia dovolateľky o tom, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to

prípustnosť dovolania v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie odporkyne podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( , s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková