Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
418/373299.11db97.pdf
PDF · 121.67 KB
No categories available
3Cdo/286/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 286/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. s.r.o. so sídlom v M.,
proti odporkyni A., s.r.o. so sídlom v D., zastúpenej A., s.r.o. so sídlom v K., o vydanie
predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10 C 224/2007, na
dovolanie odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2008 sp. zn.
8 Co 57/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné uznesením z 13. februára 2008 č.k. 10 C 224/2007-33 vydal
predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal nakladať, scudziť alebo odpredať
nehnuteľnosti (podrobne označené vo výroku uznesenia Okresného súdu Humenné)
v katastrálnom území S. zapísané na liste vlastníctva č. X., a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 102 ods. l a § 76
ods. l písm. e/ a f/ O.s.p. vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia po zistení, že
navrhovateľka sa návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území S., ďalej určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy a odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým je v kúpna zmluva č. X. Z.
z 23. decembra 2004. Uviedol, že v danom prípade je po začatí konania potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu, že bez tejto úpravy by mohla odporkyňa
predmetné nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu - tým by sa obmedzila možnosť
navrhovateľky riadne sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu a tiež sťažilo jej celkové
postavenie v predmetnej právnej veci.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním odporkyňa. Namietala, že
navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, najmä:
-2-3 Cdo 286/2008
že právne vzťahy navrhovateľky a odporkyne vyžadujú dočasnú úpravu, táto úprava je
potrebná, existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník scudzí svoj majetok aby sa vyhol plneniu
veriteľovi, je reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, došlo ku konaniu s cieľom
znížiť majetok a ovplyvniť existujúce majetkové pomery. Podľa názoru odvolateľky pred
vydaním predbežného opatrenia treba, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Navrhovateľka nemá voči
odporkyni vymáhateľnú pohľadávku, a preto sa návrhom na začatie konania nemôže domáhať
odporovateľnosti právneho úkonu. Z toho dôvodu mal byť jej návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietnutý. Sama existencia právneho pomeru medzi účastníkmi a jej osvedčenie
ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia. Až ohrozenie práv dovoľuje súdu pred
rozhodnutím vo veci vydať predbežné opatrenie, ale len ak konkrétne ohrozenie bolo riadne
osvedčené. Tieto základné predpoklady osvedčené v konaní neboli. Obavu navrhovateľky
nemožno považovať za dostačujúci dôvod pre zásah do práv odporkyne v podobe
predbežného opatrenia obsiahnutého v napadnutom uznesení. Ak by nariadené predbežné
opatrenie bolo vnímané v súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je pre
úspešnosť navrhovateľky v konaní základným a nevyhnutným predpokladom existencia jej
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Navrhovateľka
ale takýto právny záujem neosvedčila; návrhu na vydanie predbežného opatrenia preto nemalo
byť vyhovené. Odporkyňa napadnuté uznesenie označila aj za nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Krajský súd v Prešove uznesením z 30. apríla 2008 sp. zn. 8 Co 57/2008 uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení poukázal na podmienky vydania predbežného
opatrenia (§ 102 O.s.p.), na jeho predbežný charakter a väzbu medzi predbežným opatrením
a právnym vzťahom, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Zdôraznil, že
podmienkou pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie
je vykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom v § 120 O.s.p. a § 153 ods. l O.s.p.
Vzhľadom na zákonom predpokladanú naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov
účastníkov, súd rozhoduje o predbežnom opatrení (len) na základe osvedčenia tvrdení
navrhovateľa. Práva druhej procesnej strany sú chránené oprávnením napadnúť opravným
prostriedkom rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej právnej úpravy tým, že sa vedie konanie
o odporovateľnosť právneho úkonu, a že došlo k jej ukráteniu uzavretím kúpnej zmluvy
-3-3 Cdo 286/2008
medzi odporkyňou a vedľajším účastníkom (navrhovateľka uviedla, že došlo k predaju
nehnuteľností v hodnote 30 115 000 Sk za kúpnu cenu 1 250 000 Sk). Odvolací súd
konštatoval, že prvostupňový súd správne rozhodol o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, a preto jeho rozhodnutie potvrdil. K odvolacím námietkam odporkyne uviedol, že
pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je postačujúce preukázanie
naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, čo v tomto prípade bolo
preukázané. Ak by k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie
osoby došlo, postavenie navrhovateľky by sa podstatne zhoršilo. Odporkyňa môže aj po
nariadení predbežného opatrenia nehnuteľnosti riadne užívať. Pokiaľ tvrdí, že nehrozí reálne
nebezpečenstvo, že označené nehnuteľnosti budú scudzené, nemôže ju predbežné opatrenie
obmedzovať nad potrebnú mieru. Odvolací súd dodal, že všetky ostatné námietky sa týkajú
veci samej, budú predmetom dokazovania v konaní, a preto je predčasné sa k ním vyjadrovať
v súvislosti s rozhodnutím o predbežnom opatrení.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila
tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. a § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Žiadala zrušiť tak rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého
stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie. Na bližšie odôvodnenie
svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., lebo odvolací súd sa „v podstate obmedzil len na arbitrárne
odôvodnenie, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
nezmienil sa o podstatných námietkach dovolateľky, ktorými brojila proti prvostupňovému
rozhodnutiu, resp. o všetkých odvolacích dôvodoch dovolateľky a nezaujal k nim svoj názor,
neodôvodnil, ako dospel k záveru, že navrhovateľka relevantne osvedčila naliehavosť potreby
dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a že boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky
pre vydanie predbežného opatrenia, nezaoberal sa vôbec otázkou, či jej postupom súdu nebola
odňatá možnosť konať pred súdom a či v konaní nedošlo aj k inej vade, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie uznesenia neobsahuje údaje
umožňujúce preskúmať rozhodnutie odvolacieho súdu, a to napriek tomu, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu, zodpovedá základnému právu
účastníka konania na spravodlivý proces ako aj právu na súdnu ochranu zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a tiež čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“
(dovolateľka poukázala na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/0l, I. ÚS 26/94
a IV. ÚS 156/03). Zdôraznila, že chýbajúce odôvodnenie alebo odôvodnenie nepresvedčivé,
-4-3 Cdo 286/2008
či nepreskúmateľné v konečnom dôsledku vedie k porušeniu práva účastníka konania na
spravodlivý proces a tiež k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá nielen
prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení v dovolacom konaní poprela opodstatnenosť
mimoriadneho opravného prostriedku odporkyne a vyslovila názor, že podané dovolanie nie
procesne prípustné, lebo v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
Odporkyni v konaní nebola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred súdom konať.
Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala dovolanie odmietnuť; pre prípad, že by dovolací súd
dospel k názoru, že dovolanie je procesné prípustné, žiadala mimoriadny opravný prostriedok
odporkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpená (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). V § 239 ods. 3
O.s.p. sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne
-5-3 Cdo 286/2008
prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. vyníma určité
uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení), proti ktorým
v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie
navrhovateľky, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je
preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť
procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Odporkyňa v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola odňatá
možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred
súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za
-6-3 Cdo 286/2008
následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd
z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou
vadou, znemožňujúcou odporkyni realizáciu jej procesných práv.
Dovolateľka namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi
(I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán -
postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).
Odporkyňa v dovolaní tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
je nedostatočné, neúplné a nepresvedčivé. Z toho vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, čo podľa jej názoru zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ale v rozhodnutí z 28. augusta 1997 sp. zn.
2 Cdo 5/1997 dospel k právnemu názoru, že i keď sa (prípadná) nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prieči ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a znamená procesný nedostatok,
nedochádza tu k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale k tzv. inej vade konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí doslovne uviedol, že „konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho
rozsudok zostal nepreskúmateľný“ (toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
-7-3 Cdo 286/2008
republiky ako R 111/98). Názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je zaujatý
v uvedenom judikáte vo vzťahu k otázke procesných dôsledkov tvrdenej nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu (resp. k otázke prípustnosti dovolania vyvodzovanej z nepreskúmateľnosti
dovolaním napadnutého rozhodnutia), je plne akceptovateľný aj v prejednávanej veci.
Z vyššie uvedeného náhľadu dovolacieho súdu na dovolateľkou tvrdenú údajnú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a (prípadné) procesné dôsledky ňou uvádzanej
procesnej vady vychádzal dovolací súd aj pri posudzovaní prípustnosti dovolania odporkyne
v prejednávanej veci. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že je vždy vecou
individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú procesné
nedostatky v postupe súdov (viď napríklad II. ÚS 261/06). Keďže dovolanie – mimoriadny
opravný prostriedok, ktorým možno (len) v zákonom stanovených prípadoch napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu – smeruje proti rozhodnutiu, ktoré už nadobudlo
atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O.s.p.), dochádza v dovolacom konaní
v istom zmysle k stretu dvoch základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak
o právo na spravodlivý súdny proces (tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia
rozhodnutia súdu v súlade s § 157 ods. 1 a 2 O.s.p.), jednak o zásadu právnej istoty ako
súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na princíp
právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý do určitej miery
obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, treba
rozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch
týchto ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch
dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj
I. ÚS 252/05). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol preto brať na zreteľ len
odporkyňou zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to, aby
zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom
právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol vyjadrený
právoplatnými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu. V prejednávanej veci
dovolací súd pri riešení otázky prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť
ústavnému princípu právnej istoty, lebo dovolateľkou namietaný nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevykazoval znaky odňatia možnosti odporkyne
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
-8-3 Cdo 286/2008
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne
rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán
k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa odporkyňa odvolaním domáhala a čím v odvolacom
konaní argumentovala a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil (dovolací
súd sa ich správnosťou nezaoberal). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové
alebo právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne.
V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, že napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi
aplikovaným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku určujúcim predpoklady vydania
predbežného opatrenia, odporkyňa z hľadiska obsahového namieta, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, že súd právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je aj v súčasnosti Najvyšším súdom Slovenskej
republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,
-9-3 Cdo 286/2008
že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania
v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn.
4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia dovolateľky o tom, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie odporkyne podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková