Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Csp-79-2020.pdf
PDF · 170.63 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: D. Q., Q..J..H.., Q. Q. F. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, (predtým: V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX) proti žalovanej: H. Š., Z..XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX L. X. XXX, Š. H. Q., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, pracovisko: Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.944,24 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaná m á sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 02.10.2020 a doplneným dňa 06.11.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.944,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.944,24 EUR od 28.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 30.10.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 5.000,- EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 145,41 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.724,60 EUR. Do podania žalobného návrhu žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 5.234,35 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 29.12.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.02.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 22.02.2018. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca
počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.944,24 EUR. Žalobca si týmto zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 339,34 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 8.178,59 EUR. Uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 5.234,35 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č. k. 42Csp/79/2020-56 dňa 12.11.2020, ktorý bol z dôvodu riadne a včas podaného odporu zo strany žalovanej v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP uznesením č.k. 42Csp/79/2020-84 zo dňa 14.12.2020 zrušený v celom rozsahu.
4. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 25.11.2020 uviedla, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014 musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) pre daný typ pôžičky vyžaduje. Predmetná zmluva však neobsahuje základné náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ zmluvy vyžaduje a to termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy musí byť informovaný kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru, t.j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom a to bez akýchkoľvek dodatočných matematických operácií. Ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu, predstavuje hodnotu postavenú na roveň iných hodnôt verejného poriadku. Uvedenému základnému východisku posudzovania spotrebiteľských vecí zodpovedá i potreba principiálneho výkladu dotknutých právnych noriem. Z tohto východiskového postulátu vyplýva aj irelevancia okolnosti, že termín konečnej splatnosti úveru je ľahko vypočítateľný. Vzhľadom na doktrinálny charakter ochrany spotrebiteľa je nutné pri výklade právnych noriem zvoliť taký prístup (nie “glorifikácia“ ale dôsledné zotrvávanie na zmysle/účele aplikovanej právnej úpravy), ktorý neumožní znevýhodnenie spotrebiteľa. Presne takýmto výkladom je trvanie na požiadavke presne definovaného termínu konečnej splatnosti úveru; čo presne zodpovedá i textu zákona. Nadväzne je potrebné mať za to, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, keďže uvedenie nepresného, eventuálne nepravdivého, termínu konečnej splatnosti úveru sa vo svojich dôsledkoch rovná neuvedeniu tohto údaju vôbec. Bez ohľadu na uvedené, v tejto zmluve absentuje aj uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN. Údaj o RPMN predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože by mal zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto aj z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Žalovaná ďalej citovala ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaná toho názoru, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorú jej žalobca poskytol, t.j. sumu 5.000 EUR. Z výpisu, ktorý predložil žalobca vyplýva, že mu bola uhradená až suma vo výške 5.234,35 EUR. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaná považovala žalobcom uplatnený nárok za bezdôvodný a preto navrhla, aby Okresný súd Žilina platobný rozkaz č. 42Csp/79/2020-56 zo dňa 12.11.2020 v plnom rozsahu zrušil, nariadil vo veci pojednávanie a po skončení dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. K odporu žalovanej bolo dňa 30.12.2020 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkázal na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkázal okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Zároveň je vhodné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej inštancie v sústave všeobecných súdov, a to predovšetkým uznesenie NS SR z 17.04.2018 sp. zn. XCdo/XX/XXXX alebo uznesenie NS SR z 23.04.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, kde súd poskytol dostatočné odôvodnenie uvedenej náležitosti spotrebiteľského úveru aj s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES. Nad rámec uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ nie je možné priznať smernici priamy účinok nastupuje do popredia nepriamy účinok právnych aktov Európskej únie. Nepriamy účinok smerníc je vyjadrením potreby tzv. eurokonformného výkladu, teda že zákonodarca členského štátu musí prijímať predpisy, ktoré nie sú v rozpore s právom, ktoré z hľadiska postavenia disponuje vyššou právnou silou. Pokiaľ teda došlo k nesprávnemu výkladu znenia smernice, kde slovenský zákonodarca išiel nad rámec ustanovení smernice, uvedené konanie by malo mať rovnaké právne účinky ako v prípadoch keď je smernica aplikovaná nesprávne, resp. nie je transponovaná v predpísanej transpozičnej lehote. V takom prípade sa môžu tak právnické ako aj fyzické osoby dovolávať práv a povinností vyplývajúcich priamo z aktu Európske únie. Pokiaľ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES jasne deklaruje, že rozpis splátok v členení na istinu, úroky a poplatky nie je potrebný, zákonodarca musí tento právny výklad dodržiavať. Nie je možné tak konať a rozhodovať v rozpore so znením právnych aktov Európskej únie, ku ktorým vyššie uvedená smernica nepochybne patrí. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukazujeme na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uviedol, že splátky sú splatné v zmysle čl. V s názvom Pôžička - ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.1 a 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 60 mesiacov pripadal na dátum 20.10.2019. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia Občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnutá do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 11.02.2021 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý stanovuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferuje až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Na to, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení. Jednou z obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade predmetná zmluva pri údaji o termíne konečnej splatnosti obsahuje len označenie 10/2019, pričom z takto vyjadreného údaja nie je možné objektívne stanoviť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. V tomto prípade je nutné, aby údaj o termíne konečnej splatnosť úveru bol uvedený konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje pre naplnenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. XCo/X/ XXXX zo dňa 21. mája 2019, Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31. júla 2018 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 29. januára 2016). Z tohto dôvodu je preto nutné dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti úveru nie je určený postačujúcim spôsobom tak, aby spotrebiteľ mal možnosť bez akýchkoľvek pochybností vedieť, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 21.01.2019 a sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 06.11.2018, ktorý posudzoval obdobné zmluvy a tiež na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v B. B. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 23. mája 2017, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru, že účelom § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný plniť si povinnosti splácať úver, preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve špecifikoval konečnú splatnosť úveru konkrétnym dátumom; obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v B. B. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 19. septembra 2012. Napokon treba poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v B. B. sp. zn. XXCo XXXX/XXXX zo dňa 22.10.2015, v ktorom súd uviedol, že pojem termín predstavuje časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (obdobne tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.07.2018). V uvedených prípadoch sa súdy nestotožnili s tvrdením, že s dátumom splatnosti poslednej splátky musí byť spotrebiteľovi zrejmé, aký je termín konečnej splatnosti celého úveru. V tomto smere žalovaná poukázala aj na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide základné výkladové
pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je konkrétne vopred pevne stanovený deň, pričom tento nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok. V zmysle vyššie uvedeného tak vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí, pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, obsahovať uvedenie aj doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti, pričom táto náležitosť musí byť v zmluve uvedená „zrozumiteľne a stručne“ tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, v zmysle ktorého „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza...“. Vzhľadom na expressis verbis požiadavku zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, ktorý taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a na požiadavku smernice, aby tieto náležitosti boli vyjadrené zrozumiteľne a stručne, musia byť tieto náležitosti v zmluve jednoznačne uvedené a bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo strany veriteľa nemá byť prenášané na spotrebiteľa s tým, aby si tieto náležitosti odvodil výkladom z iných náležitostí zmluvy. V predmetnej zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom (viď rozhodnutie Krajského súdu v X. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 21.01.2019). Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v X. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 08.11.2018 a sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017, ktorý v dôvodoch týchto rozhodnutí ohľadom predpokladov použitých na výpočet RPMN uviedol, že zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom podľa jeho názoru týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, vzhľadom na vyššie uvedenú požiadavku smerníc na jasné a zrozumiteľné vypracovanie zmluvných podmienok, že v predmetných zmluvách tento údaj chýba, nakoľko nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku10 odsek 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaná toho názoru, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu bola povinná vrátiť žalobcovi len sumu, ktorú jej žalobca poskytol, t.j. sumu 5.000 EUR. Z výpisu, ktorý predložil žalobca vyplýva, že mu bola uhradená až suma vo výške 5.234,35 EUR. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.03.2021 uviedol, že nepovažuje za potrebné sa opakovane vyjadrovať k žalovanej spochybneným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na zásadu hospodárnosti.
8. Elektronickým podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 01.04.2021 spoločnosť D. Q. Q..J..H.., Q. Q. F.K. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX žiadala, aby okresný súd vydal rozhodnutie, ktorým by v zmysle ustanovení § 80 ods. 1 a 2 CSP pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to s ohľadom na Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou D. Q. Q..J..H.. ako postupníkom. Spoločnosť D. Q. Q..J..H.. vyjadrila súhlas so vstupom do konania namiesto pôvodného veriteľa spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s..
9. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 42Csp/79/2020-171 zo dňa 09.04.2021, ktorým pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu: V. Ú. B., T..Q.., Q. Q. F. Z. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, sa žalobcom stal: D. Q. Q..J..H.., Q. Q. F. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XXCoCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2021 rozsudok súdu prvej inštancie ponechal nedotknutým vo výroku (I.) o pripustení zmeny na strane žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky II. a III.) zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Vo veci súd nariadil a dňa 18.01.2022 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej a za účasti právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 11.01.2022 ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na to, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi neuhradila, zotrval na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi.
11. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že krajský súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v tomto zrušovacom uznesení sa vyjadril len k jednej z dvoch náležitostí, ktoré súd prvej inštancie vzhliadol, že spôsobil bezúročnosť, bezpoplatkovosť, čiže z tohto dôvodu pri rešpektovaní záveru súdu, teda odvolacieho súdu žalovaná zotrváva na svojej námietke, má za to, že aj tá druhá, teda tá druhá náležitosť nebola uvedená. Bez ohľadu na to a nad rámec uvedeného, je žalovaná toho názoru, že predmetná zmluva neobsahuje aj ďalšiu z podstatných náležitostí, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy stanovoval, a to náležitosť stanovenú pod § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. údaje o priemernej hodnote RPMN. V predmetnej zmluve zo dňa 30.10.2014 s výškou úveru 5.000,-EUR s dobou splácania 60 mesiacov, je v zmluve uvedená hodnota priemernej RPMN 18,01 %, pričom podľa názoru žalovanej, správne mala byť uvedená hodnota priemernej RPMN vo výške 18,66 % stanovená podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 zverejnených MF SR pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od jedného do piatich rokov s výškou úveru od 1.500,-EUR do 6.500,-EUR. Priemernú hodnotu RPMN zverejnenú na svojom webovom sídle MF SR na základe § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je každý štvrťrok aktualizovaná s cieľom poskytnúť porovnávajúci údaj pre daný typ spotrebiteľského úveru umiestnená na trhu. Účelom zákazu klamania spotrebiteľa je zabezpečenie riadnej informovanosti spotrebiteľa o nákupných podmienkach, ktorý podľa názoru žalovanej nebol konaním poskytovateľa úveru naplnený. Tým, že poskytovateľ úveru uviedol priemernú RPMN pre
daný druh úveru nižšiu ako bola v skutočnosti, poskytnutý úver sa javil ako výhodnejší na trhu, ktoré konanie bolo spôsobilé uviesť žalovaného ako spotrebiteľa do omylu. Spotrebiteľ v dobrej viere uzatvoril zmluvu s predávajúcim, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané výrobky, resp. produkty koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb v oblasti predaja, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Podstatný význam pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľa vo finančných zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Tak predzmluvný formulár, ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere by predovšetkým mali zrozumiteľným, pravdivým, jednoznačným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť s podstatnými relevantnými informáciami a so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z neho, resp. z nich vyplývajú. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Neuvedením priemernej hodnoty RPMN zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. O tejto skutočnosti PZ žalovanej súdu predložil dôkaz, a to súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2014 uverejnené na webovom sídle F. Q.. Bez ohľadu na uvedené, PZ žalovanej poukázal na § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, podľa ktorého bol poskytovateľ úveru povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ vynaložiac aktívne úsilie posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou činnosťou napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne, jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledku nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Vychádzajúc z okolností, za ktorých bol žalovanej poskytnutý predmetný úver, je nutné konštatovať, že poskytovateľ úveru nevyhodnotil dostatočne s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Ako vyplýva z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytovateľ úveru poznal status žalovanej ako starobnej dôchodkyne s čistým príjmom 290,-EUR mesačne. Pri takejto výške príjmu vychádzajúc z mesačnej splátky vo výške 145,41 EUR berúc do úvahy ostatné mesačné finančné náklady vo výške 71,-EUR a nevyhnutné životné potreby žalovanej, nie je splnený predpoklad schopnosti splácať poskytnutý úver. Takéto správanie poskytovateľa úveru je nutné považovať za nezodpovedné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, resp. ak išlo o hrubé porušenie týchto povinnosti daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade, teda citované ustanovenie predstavuje lex specialis a vylučuje možnosť veriteľa predčasne zosplatniť úver a požadovať, aby dlžník vrátil celú sumu aj s úrokmi. Z uvedeného dôvodu preto treba predčasne zosplatnený úver vyhodnotiť ako neplatný pre rozpor so zákonom. Taktiež, čo je podľa názoru PZ žalovanej v danom prípade dôležité je, že žalobca si uplatňuje pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe postúpenia od VÚB, a preto v danom prípade treba platnosť postúpenia pohľadávky posúdiť s ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka. Ustanovenie § 525 OZ určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podľa tohto ustanovenia, teda § 92 ods. 8 predmetného zákona môže byť banková pohľadávka postúpená, ak je:1/ splatná a to až po predchádzajúcej teda, 2/ písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené, 3/ omeškanie dlžníka so plnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo banky, už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej cesia podľa § 525 OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom, a to konkrétne rozpor s §-om 39 OZ. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku, t. j. ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. V tejto súvislosti PZ žalovanej odkázal na predžalobnú upomienku, ktorú predložil žalobca zo dňa 29.12.2017, v ktorej poskytovateľ úveru upozornil žalovanú, že ak do 05.02.2018 nezaplatí splátku splatnú v mesiaci október 2017, bude oprávnený úver zosplatnený. Táto predžalobná upomienka, resp. jej údaje sú
nesprávne a teda bezpredmetné, nakoľko žalovaná nebola so splátkou splatnou v mesiaci október 2017 v omeškaní. Ako vyplýva z prehľadu splácania, ktoré predložil žalobca do spisu. Žalovaná splátku za mesiac október 2017, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017 uhradila toho istého dňa, t. j. 20.10.2017, tzn. v lehote splatnosti. Z tohto dôvodu nebola pravda to, čo bolo uvedené v predžalobnej upomienke, že by žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej v októbri 2017, a preto túto predžalobnú upomienku treba vyhodnotiť ako neplatnú pre nezrozumiteľnosť. Na základe uvedeného je žalovaná toho názoru, že neboli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru stanovenej v §-e 53 ods. 9 OZ, teda z tohto dôvodu, ako aj už z vyššie uvedeného dôvodu, t. j. rozporu s §-om 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto neboli splnené podmienky pre jej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverov a teda ide o neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvolávať žiadne právne účinky. Na základe teda uvedeného možno konštatovať bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy pre absenciu zákonom požadovaných náležitostí, že žalobca ani nepreukázal, že by tá pohľadávka banky voči žalovanému bola spôsobilá na postúpenie v zmysle §-u 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca nepreukázal, že je veriteľom žalovaného, že má aktívnu vecnú legitimáciu. Z týchto dôvodov mal PZ žalovanej za to, že uplatnený nárok je nedôvodný, a preto žalovaná zotrvala na svojom návrhu a teda žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
12. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení strán sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom čase uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „OZ), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 7 ods.1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá, druhá, tretia zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2014 uzatvorenou medzi spoločnosťou C. G. O., T..Q.., Q. Q. O. Z. XX, XXX XX A., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal poskytnúť veriteľ žalovanej pôžičku - spotrebiteľský úver v celkovej sume 5.000,- EUR, ktorý mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach po 145,41 EUR. Priemerná hodnota RPMN bola 18,01 %, RPMN úveru vo výške 27,50 % a ročná úroková sadzba činila 27,50 %. Termín prvej splátky bol určený na 20.11.2014. Ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 10/2019. Celkové náklady spotrebiteľského úveru boli určené na sumu 3.724,60 EUR. Súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky. Z obsahu zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý ako bezúčelový spotrebiteľský úver.
23. Žalovaná poskytnutie úveru v celkovej výške 5.000,- EUR na jej osobný účet nerozporovala. Súd teda vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, a to že žalovanej bol veriteľom na jej osobný účet uvedený v zmluve poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR, pričom žalovaná vykonala právnemu predchodcovi žalobcu úhrady v celkovej výške 5.234,35 EUR, čo vyplýva z prehľadu úhrad a splátok (rub č.l. 25 - 26 spisu). Posledná žalovanou uhradená splátka bola vykonaná dňa 20.10.2017. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na úhradu splátok spolu s príslušenstvom po zosplatnení úveru v celkovej výške 2.944,24 EUR.
24. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2017 (č.l. 24 spisu) vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 291,23 EUR a zároveň uviedol, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017 do 05.02.2018 je oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola doručená žalovanej 08.01.2018 (rub č.l. 24 spisu).
25. Listom zo dňa 22.02.2018 (č.l. 25 spisu) žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, v ktorom ju oboznámil, že bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru vrátane príslušenstva v sume 2.944,62 EUR. Zároveň ju vyzval na úhradu zosplatneného úveru do 13.03.2018.
26. Súd uvedený záväzkovo-právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 30.10.2014 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Na tomto mieste súd poukazuje, že označenie zmluvy odlišným číslom v žalobe a na samotnej zmluve bez ďalšieho nemá za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Zo skutkového opisu v žalobe a priložených listinných dôkazov je zrejmé, akým titulom si
žalobca svoj nárok voči žalovanej uplatňuje, čo v žalobe špecifikoval dátumom uzavretia zmluvy, výškou peňažného plnenia a podmienkami splatnosti, ktoré zhodne vyplývajú aj z priloženej zmluvy.
27. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že v zmluve absentuje uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona).
28. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
29. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.
30. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
31. Údaj o RPMN predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože by mal zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Súd zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. V Zmluvných podmienkach v bode 7 vzťahujúcom sa na RPMN sú síce uvedené určité všeobecné údaje, avšak tieto údaje musia byť uvedené priamo v zmluve a nie v Zmluvných podmienkach. Okrem toho majú byť uvedené konkrétne parametre týkajúce sa konkrétnej zmluvy tvoriacej predmet konania, teda numerické uvedenie konkrétnych údajov tak, aby po ich dosadení do vzorca pre výpočet RPMN bolo možné túto RPMN určiť, pretože iba takýmto spôsobom je možné skontrolovať správnosť údaja o RPMN. Absencia uvedenej náležitosti, teda predpokladov použitých pre
výpočet RPMN má za následok, že úver sa v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd skúmal splnenie povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods.1 označeného zákona, t.j. zisťoval, či si veriteľ splnil povinnosť skúmať bonitu dlžníka. Pokiaľ ide o zákonné kritériá stanovené v ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, súd konštatuje, že tieto neboli zo strany banky zohľadnené. Predovšetkým čo sa týka výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, je neadekvátne podľa názoru súdu poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- EUR osobe ako starobnej dôchodkyni s čistým príjmom 290,-EUR mesačne. Pri takejto výške príjmu vychádzajúc z mesačnej splátky vo výške 145,41 EUR berúc do úvahy ostatné mesačné finančné náklady vo výške 71,-EUR a nevyhnutné životné potreby žalovanej, nie je splnený predpoklad schopnosti splácať poskytnutý úver. Súdu preto neostávalo iné ako konštatovať, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a neskúmal schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať takýto úver. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu súd ustálil, že v danom prípade jedná sa o hrubé porušenie povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, následkom čoho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona.
33. Na základe konštatovania, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., má žalobca nárok na zaplatenie čistej istiny úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 5.000,- EUR, pričom uhradila celkovo sumu 5.234,35 EUR, t.j. viac ako je čistá istina úveru. Súd preto konštatuje, že žalobný nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, a tak žalobu v celom rozsahu zamietol.
34. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
40. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.