Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoCsp-36-2021.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom F. XX, B., proti žalovanej: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 2.944,24 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/79/2020-171 zo dňa 9. apríla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (I.) o pripustení zmeny na strane žalobcu.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky II.a III.) z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte ako súd prvej inštancie) aplikujúc ustanovenia § 80 ods. 1, 2 CSP (citované v napadnutom rozsudku) pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu - V. Y. B., a.s. sa žalobcom stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. (výrok I.)
2. Následne (výrok II.) žalobu v celom rozsahu zamietol. 3. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 - 4 OZ v spojení s § 497 ObZ a § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 7 ods. 1 veta prvá, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo za preukázané vyhodnotil, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2014 uzatvorenou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanej pôžičku - spotrebiteľský úver v celkovej sume 5.000 eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach po 145,41 eur mesačne. Termín prvej splátky bol určený na 20.11.2014, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 10/2019. Žalovaná vykonala úhrady v celkovej výške 5.234,35 eur, posledná uhradená splátka bola zo dňa 20.10.2017.
4. Okresný súd nadväzne posúdil dotknutý záväzkovo-právny vzťah ako spotrebiteľský, pričom poznamenal, že označenie zmluvy odlišným číslom v žalobe a na samotnej zmluve bez ďalšieho nemá za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Zo skutkového opisu v žalobe a priložených listinných dôkazov je totiž zrejmé, akým titulom si žalobca svoj nárok voči žalovanej uplatňuje. 5. Následne zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky obligatórne zákonné náležitosti, pričom dospel k záveru, že v zmluve absentuje minimálne údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termín konečnej splatnosti ako 10/2019, nemožno podľa
názoru okresného súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným touto podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ je totiž, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t. j. o tom, dokedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Vyžaduje sa, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola upravená časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať dátum konečnej splatnosti úveru. Tento údaj podľa názoru súdu nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 6. Nakoľko takýto údaj zmluva neobsahovala, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná uhradila viac ako je čistá istina úveru, žalobný nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Doplnil, že (súd) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
7. O trovách strán okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáha sa jeho zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. 9. Okresnému súdu vytýkal, že nesprávne právne posúdil zmluvu ako bezúročnú, nakoľko obligatórnu náležitosť v podobe dojednania konečnej splatnosti je obsahom článku 5, v zmysle ktorého bol termín konečnej splatnosti dojednaný na 20.10.2019, keďže jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a konečná splatnosť bola dojednaná termínom október 2019. Takto vymedzená konečná splatnosť úveru spĺňa podmienky určitosti a nezameniteľnosti. Žalovaná ako dlžníčka bola na základe tohto dojednania bez akýchkoľvek pochybnosti schopná presne identifikovať termín konečnej splatnosti úveru.
10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná zopakovala argumentáciu okresného súdu a poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, pričom priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je konkrétne vopred pevne stanovený deň, ktorý nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok. Predmetná náležitosť musí byť v zmluve uvedená „zrozumiteľne a stručne“ tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 10 ods. 2 smernice č. 2008/48 Európskeho parlamentu a Rady ES. 11. Okrem opísaného však podľa odvolateľky v dotknutej zmluve absentujú aj ďalšie obligatórne náležitosti - ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením predpokladov použitých na výpočet. Záverom zdôraznila východiskový postulát princípu ochrany spotrebiteľa, spočívajúci v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, preto sa požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti musí chápať široko.
12. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že termín konečnej splatnosti vyjadrený ako mesiac + rok, t. j. „10/2019" je dostatočne určitý a zrozumiteľný, plne v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom odkázal na vyhlášku MFSR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C vyplýva: „Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný". Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola v zmysle čl. V s názvom „Pôžička" úverovej zmluvy a podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej úverovej splátky bola dohodnutá k 20.11.2014, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 60 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.10.2019. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 10/2019 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver
bude musieť splácať do októbra 2019. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 2O.dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. 13. Pokiaľ žalovaná namietala neuvedenie predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, žalobca argumentoval, že jedinou odplatou poskytnutého úveruje je len zmluvný úrok. Ostatné parametre pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ako je výška úveru, úroku, splátok a ich frekvencia a počet, sú v zmluve explicitne vyjadrené. Zároveň poukázal na čl. 7 zmluvných podmienok úverovej zmluvy, s ktorým bola žalovaná riadne oboznámená, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom, kde je vzorec pre výpočet RPMN zrozumiteľne vyjadrený. Nie je zrejmá predstava žalovanej, ako inak by mal byť v zmluve tento údaj vyjadrený. Dodal, že súdna prax aj v tomto smere svedčí v jeho prospech.
14. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaná uviedla, že žalobca žiadnymi relevantnými argumentmi nespochybňuje podstatné dôvody, pre ktoré súd jeho žalobu zamietol. Uzavrela, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov jednoznačne vyplýva, že pri danej forme spotrebiteľského úveru musí spotrebiteľ už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, t.j. ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a odvolaním nenapadnutý výrok o pripustení zmeny na strane žalobcu) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
16. V zmysle záverov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (viď uznesenie sp. zn. 6MCdo/22/2010) je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad je totiž len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy, východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a účelu, k čomu ostane slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický, výklad e ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale ho môže (a v niektorých prípadoch musí) vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné. Inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy naostatok poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu. Interpretácia (výklad) teda slúži na zistenie skutočného významu (zmyslu) právnej normy a jej zamýšľaného pôsobenia. 17. Vztiahnuc opísané postuláty na okolnosti súdenej veci platí, že ani zákonná požiadavka na uvedenie údaja o konečnej splatnosti úveru (v úverovej zmluve) nebola samoúčelná, ale jej skutočným zmyslom bolo vytvorenie právnej garancie toho, aby spotrebiteľ mohol jednoducho posúdiť výhodnosť podmienok poskytnutého úveru a následne aby mohol bezproblémovo realizovať práva a povinnosti, ktoré preňho z úverovej zmluvy vyplývajú. Nadväzne je podstatou odvolacieho prieskumu vyhodnotenie, či je správnym/náležitým taký spôsob interpretácie ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého (spôsobu) môže vymedzenie konečnej splatnosti úveru vyjadrením počtu splátok a ich splatnosti uvedením kalendárneho mesiaca, na ktorý pripadá posledná splátka, objektívne viesť k sťaženiu rozhodovania spotrebiteľa. 18. Okresný súd v danej spojitosti vôbec nezaujal postoj k ďalšiemu, resp. súvisiacemu zmluvnému dojednaniu (i z formálneho hľadiska vymedzenému náležite prehľadne a takmer priamo nadväzujúco na údaj o mesiaci a roku, v ktorom dôjde ku konečnej splatnosti) o termíne splatnosti každej splátky vždy do 20. dňa v mesiaci. Podľa názoru odvolacieho súdu takto zvolená konštrukcia umožňuje priemernému spotrebiteľovi pomerne jednoducho získať jasnú a jednoznačnú informáciu o termíne konečnej splatnosti úveru bez potreby komplikovanejších matematických operácií, či vyhľadávania podkladových údajov do nejakého vzorca v ďalších, aj formálne oddelených častiach zmluvy, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. Inými slovami, samotné údaje o počte splátok a o ich splatnosti umožňujú spotrebiteľovi bez potreby špeciálnych znalostí či zručností a bez osobitej pozornosti či vynaloženia neprimeraného úsilia jednoduchým úsudkom ustáliť termín konečnej splatnosti.
19. Možno preto zhrnúť, že spôsob vymedzenia, kedy je termín konečnej splatnosti určený konkrétnym mesiacom a rokom (10/2019) a súčasne je dohodnutý deň splatnosti každej splátky (vždy 20. deň v mesiaci), nepripúšťa žiaden iný záver o termíne konečnej splatnosti ako konštatovanie, že ide o 20. október 2019; čiže jedinečný údaj, ktorého vymedzenie zodpovedá i požiadavkam kladeným § 54 ods. 2 OZ, resp. (vyššie označenou) Smernicou. Potreba vyjadrenia exaktného údaja o konečnej splatnosti úveru bude opodstatnená len v prípadoch, keď sa spôsob splácania úveru alebo i ďalšie úverové podmienky vyznačujú takými zvláštnosťami, ktoré jednoduchú určiteľnosť konečnej splatnosti neprimerane sťažujú (napr. rozsudok KS Žilina vo veci 10Co 346/2017, kde sa pre určenie konečnej splatnosti vyžadovalo primárne zistiť dátum uzavretia zmluvy, následne „pripočítať“ 100 kalendárnych týždňov, pričom konečná splatnosť by mala nastať 7. deň stého kalendárneho týždňa), čo však nie je okolnosťou súdenej veci.
20. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že určujúci právny záver okresného súdu nebol správny. Len táto skutočnosť však v konkrétnostiach súdenej veci neumožňovala konanie meritórne ukončiť odvolacím súdom už v aktuálnom jeho štádiu. V prejednávanom prípade sa totiž jedná o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa, v ktorých konaniach súd nie je striktne viazaný inak štandardnými zásadami sporového konania. Uvedené v plnej miere platí aj o možnosť vykonať dokazovanie, ktoré spotrebiteľ nenavrhol; ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie (§ 295 CSP), pričom v posudzovanej veci to platí o to viac, že zo strany žalovanej boli voči uplatnenému nároku vznesené viaceré/ďalšie vecné (napr. odpor na č.l. 65 spisu) námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie (zatiaľ) nezaoberal, čo však bude následne jeho úlohou v ďalšom postupe. 21. Ako závislý výrok musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o trovách aktuálneho odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.