Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cee/380779.a71880.pdf
PDF · 115.47 KB
No categories available
1TdoV/14/2008
Najvyšší súd 1 Tdo V 14/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela
a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Milana
Karabína, v trestnej veci proti obvinenému P. L. a spol. , vedenej na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn. 1 T 1/2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. marca 2009
v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený P. L., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 7. novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/2007, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005, bol obvinený
P. L. uznaný za vinného v bodoch 1), 2), 3) z pokračovacieho trestného činu vraždy podľa § 219
ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného zákona v znení zák. č. 253/2001 Z. z.
(ďalej len Trestného zákona) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2
písm. b) Trestného zákona, ktorých sa dopustil tak, že
v bode 1) obvinení P. L., J. B. a Ľ. A.,
dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa,
pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli
do N. M. N. V., na osobnom motorovom vozidle značky F. C., EČ: S., kde po príchode obžalovaný
P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, ráže 5,6 mm, ktorú mal
v igelitovej taške, a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia, a spolu odišlo do predajne
Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. N. V., pričom obžalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor,
obžalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne, kde obžalovaný P. L. bez vedomia a dohody
s obžalovanými Ľ. A. a J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné
21 Tdo V 14/2008
poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu
a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K.
zomrel počas prevozu do nemocnice. A následne z predajne odcudzili rôzne premety zo žltého kovu
v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne
Z.– P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a. s., Bratislava v sume najmenej
119 149 Sk,
v bode 2) obvinení P. L. a J. B.,
dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť
sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. H. číslo
X. v Š., vošli do predajne, kde obžalovaný J. B. požiadal predavačku O. L., aby mu otvorila
výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo žltého kovu a náramkové hodinky rôznych
značiek, následne vošiel do predajne obžalovaný P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovaným
J. B., bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane značky M., kal. 22 Long. Rifle, výrobné
číslo C., ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku,
poškodenú O. L., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaždenie mozgu
s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej
okamžitej smrti na mieste a následne prikázal obžalovanému J. B., aby zobral predmety zo žltého
kovu spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej
1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu
v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., R. R. N. škodu v sume najmenej 637 983 Sk,
v bode 3) obvinený P. L.,
v presne nezistenom čase v období v mesiacoch M. X. až J. X. vylákal do lesného porastu
katastra obce Ž., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ž. s obcou J.,
pod zámienkou návštevy rybníka. Poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom
do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do čela hlavy z nezistenej
malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny
lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej
ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha. Následne poškodenú povyzliekal donaha
a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie neskôr spálil.
31 Tdo V 14/2008
Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému P. L. podľa § 219 ods. 2, s použitím
§ 29 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, súhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Na výkon tohto trestu ho podľa
§ 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn.
1 T 2/2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil mu tiež trest prepadnutia veci a to pištole
zn. M. kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C. so zásobníkom na 10 ks nábojov a tlmičom hluku
výstrelu, s tým, že podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uložil obžalovanému P. L.
aj trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa podľa § 52 ods. 3 Tr. zák. stáva štát.
Krajský súd obžalovaným P. L. a J. B. uložil podľa § 73 ods. 1 písm. c) Tr. zák. ochranné
opatrenie a to zhabanie vecí – nábojov zaistených pri domovej prehliadke (ich počet a kaliber je
v tomto výroku uvedený).
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne,
resp. s ďalšími obvinenými nadradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám v rozsahu,
aký vyplýva z tohto výroku rozsudku.
Tento rozsudok podľa § 139 ods. 1 písm. b), alinea cc) Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. novembra 2007, kedy Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením, sp. zn. 1 To 12/2007, podľa § 256 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi
doručený 10. januára 2008, resp. 9. januára 2008.
Krajský súd v Trenčíne predložil dňa 19. decembra 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. L. prostredníctvom obhajcu na Krajskom súde
v Trenčíne dňa 11. novembra 2008, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
41 Tdo V 14/2008
zo 7. novembra 2007, sp. zn. 1 To 12/2007. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g),
písm. i) Tr. por., ktoré spočívajú v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom, resp. v tom, že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutiami súdov
oboch stupňov bol porušený zákon v jeho neprospech. V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:
Od počiatku popieram spáchanie skutkov s tým, že podľa môjho názoru neexistuje nijaký
právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som bol
odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov, mám
na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí podľa môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje procesnoprávne
postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo spáchania jednotlivých
skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne odmietam si súd prvého stupňa
osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie mňa ako podozrivého a neskôr
ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob
vykonávania opoznávania. Zastávam názor, že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných
opoznávaní sú nedôveryhodné a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti
a samozrejme následne takýto dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob
opoznávania mojej osoby na hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol
publikovaný teda resp. moja podobizeň v rôznych časopisoch, novinách a pod.
Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej trestnej
veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré skutočnosti
mi boli upreté a odmietnuté.
V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už v konaní
prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd so zdvorilou
žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov.
Z týchto dôvodov v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386
Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por. vyslovil, že bol porušený
zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1 T 1/05 a aby podľa § 388 ods. 2 Tr. por. dovolací
51 Tdo V 14/2008
súd prikázal vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v inom zložení senátu Krajskému súdu
v Nitre.
V zmysle § 376 Tr. por. sa dňa 3. decembra 2008 vyjadril k obsahu uvedeného dovolania
Krajský prokurátor v Trenčíne. Argumentoval nasledovne :
Súd prvého stupňa oprel svoj názor nielen o výpovede J. B. a Ľ. A., ale i o výpovede iných
svedkov a celý rad nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelený, ničím neprerušovaný sled. Tieto
dôkazy logicky do seba zapadajú. Obaja spoluobvinení – B. a A. už v začiatku prípravného konania
a potom i na hlavných pojednávaniach vypovedali vždy rovnako. Ich výpovede sa nezhodovali
iba v malých detailoch, ktoré nemali vplyv na K. rozhodnutie súdu, resp. prípad ako taký.
Výpovede oboch dopĺňali iné dôkazy. Trestné konanie trvalo niekoľko rokov, pričom obvinení
B. a A. vypovedali v podstate k prípadu vždy rovnako i s odstupom času.
Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť ani s názorom obvineného L., že rekognície,
ktoré v konaní prebehli boli nezákonné. Konštatoval to i Najvyšší súd Slovenskej republiky
v odvolacom konaní.
Tvrdenie odsúdeného, že mu bolo odopreté právo na obhajobu v tom smere, že sa nemohol
oboznámiť s jednotlivými dôkazmi, je nepravdivé, je zavádzajúce.
Obvinený L., ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa mal možnosť
vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré boli produkované v jeho trestnej veci. Toto právo i plne
využíval. Podával rôzne podnety, sťažnosti, návrhy a o všetkých bolo rozhodované, resp. konané.
Počas celého konania obvinený žiadal prekopírovať celé zápisnice z jednotlivých úkonov,
čo mu bolo umožnené a v súčasnosti disponuje takmer identickou kópiou spisu. V priebehu celého
konania mal svojho obhajcu, s ktorým sa radil a ktorý využíval plne svoje oprávnenie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 392
ods. 1 Tr. por. dovolanie obvineného ako nepreukázané odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie
je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b)
Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
61 Tdo V 14/2008
(§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa
§ 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených
námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je
určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva
z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) až písm. l) Tr. por.,
resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého
stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd
nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti
v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo
na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu
zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje,
že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby
spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,
ako už bolo uvedené, nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je
rozhodnutie založené.
71 Tdo V 14/2008
Dovolateľ síce v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedol dôvod dovolania
aj podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. tvrdiac, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom, ale toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti.
Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, spočívajúce v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom bez akejkoľvek vecnej argumentácie.
V skutočnosti dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatne-
ných dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích
dôvodov nezistil. Treba len pripomenúť, že tieto dôvody dovolania nie je ani možné použiť, ak takú
skutočnosť obvinený nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom (§ 371 ods. 3 Tr. por.).
Skutočným obsahom dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie, sú jeho
námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných
dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, čo všetko
malo mať za následok pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu vraždy.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania
pripomína, že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať (aj vtedy),
ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-
nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť
skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Preto Trestný poriadok
dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného
trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného
dokazovania.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obvineného treba poukázať na správne
odôvodnenie uvedené v uznesení odvolacieho súdu, pokiaľ ide o chybu prvostupňového súdu,
ktorý posudzoval všetky tri skutky trestného činu vraždy ako jeden pokračovací trestný čin, hoci
skutok pod bodom 3) nemá žiadnu subjektívnu ani objektívnu súvislosť s vraždami v bodoch 1)
81 Tdo V 14/2008
a 2), a preto mal byť právne hodnotený ako samostatný trestný čin vraždy. Pre absenciu odvolania
prokurátora nebolo možné túto chybu napraviť, lebo by išlo o rozhodnutie v neprospech
obvineného. Pritom však aj ďalšia súvisiaca právna kvalifikácia skutkov zodpovedá zákonu.
Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený uplatňuje ako osobitný (tretí) dovolací
dôvod okolnosť, že mu bolo upreté právo na obhajobu pokiaľ ide o oboznámenie sa s jednotlivými
dôkazmi v spisovom materiáli, hoci tento dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. výslovne
nepomenováva. O tento dôvod by išlo napr. v prípade porušenia práva na obhajobu, ale zásadným
spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení
Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti
obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený využíval v celom
rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Navyše fakticky
a preukázateľne disponuje s kópiou celého trestného spisu, preto prirodzene jednotlivé dôkazy
a dôkazné prostriedky poznal už v priebehu celého trestného stíhania. Preto ani tento dovolací
dôvod nebol naplnený.
Na margo podaného dovolania treba dodať, že dovolací súd reagoval iba na argumentáciu
uvedenú v dovolaní, ktoré v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. podal obvinený
prostredníctvom obhajcu. Obvinený vlastnoručne napísal a odôvodnil tak „žiadosť“ pre obhajcu,
aby dovolanie podal, ako aj samostatné „dovolanie“, resp. „úpravu dovolania“ a rôzne sťažnosti
v rámci dovolacieho konania. V tejto súvislosti treba dodať, že zákonné dôvody dovolania
podaného prostredníctvom obhajcu nemožno meniť ani rozširovať na základe podobne označených
písomností, aké produkoval obvinený. Takéto vyjadrenia, prípadne návrhy môžu slúžiť obhajcovi
iba ako pracovný podklad na vypracovanie a podanie samotného dovolania. Preto na tieto
písomnosti dovolací súd nemohol prihliadať. Treba však dodať, že všetky argumenty, ktoré v nich
obvinený uvádzal, obhajca v koncentrovanej podobe v odôvodnení dovolania uviedol.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. g), písm. i ), resp. ani podľa písm. c) Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci
podané dovolanie obvineným P. L. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c) Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. marca 2009
91 Tdo V 14/2008
JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová