Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/14/2008

Najvyšší súd 1 Tdo V 14/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela

a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Milana

Karabína, v trestnej veci proti obvinenému P. L. a spol. , vedenej na Krajskom súde v Nitre

pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. marca 2009

v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený P. L., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 7. novembra 2007, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného P. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. , bol obvinený

P. L. uznaný za vinného v bodoch 1), 2), 3) z pokračovacieho trestného činu vraždy podľa § 219

ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. j)

(ďalej len ) a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa

písm. b) , ktorých sa dopustil tak, že

v bode 1) obvinení P. L., J. B. a Ľ. A.,

dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa,

pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli

do N. M. N. V., na osobnom motorovom vozidle značky F. C., EČ: S., kde po príchode obžalovaný

P. L. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, ráže 5,6 mm, ktorú mal

v igelitovej taške, a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia, a spolu odišlo do predajne

Z. – P., na N. S. č. X. v N. M. N. V., pričom obžalovaný Ľ. A. zostal vonku dávať pozor,

obžalovaní J. B. a P. L. vošli do predajne, kde obžalovaný P. L. bez vedomia a dohody

s obžalovanými Ľ. A. a J. B., štyrikrát vystrelil na predavača J. K. a spôsobil mu tak strelné

21 Tdo V 14/2008

poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového thalamu

a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti, na následky ktorých poškodený J. K.

zomrel počas prevozu do nemocnice. A následne z predajne odcudzili rôzne premety zo žltého kovu

v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne

Z.– P., A. P. škodu najmenej v sume 44 891 Sk a poisťovni A., a. s., Bratislava v sume najmenej

119 149 Sk,

v bode 2) obvinení P. L. a J. B.,

dňa X. v čase od X. hod. do X. hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť

sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. H. číslo

X. v Š., vošli do predajne, kde obžalovaný J. B. požiadal predavačku O. L., aby mu otvorila

výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo žltého kovu a náramkové hodinky rôznych

značiek, následne vošiel do predajne obžalovaný P. L., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovaným

J. B., bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane značky M., kal. 22 Long. Rifle, výrobné

číslo C., ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia, do zátylku hlavy predavačku,

poškodenú O. L., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrvenie a pomliaždenie mozgu

s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúce k jej

okamžitej smrti na mieste a následne prikázal obžalovanému J. B., aby zobral predmety zo žltého

kovu spolu s hodinkami, čo aj tento učinil, a takto odcudzili predmety v hodnote najmenej

1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., B. U. škodu

v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni A., a.s., R. R. N. škodu v sume najmenej 637 983 Sk,

v bode 3) obvinený P. L.,

v presne nezistenom čase v období v mesiacoch M. X. až J. X. vylákal do lesného porastu

katastra obce Ž., časti s názvom G., spájajúcej katastrálne územie obce Ž. s obcou J.,

pod zámienkou návštevy rybníka. Poškodenú K. H., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom

do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde jej strelil do čela hlavy z nezistenej

malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny

lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej

ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha. Následne poškodenú povyzliekal donaha

a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke 50 cm a oblečenie neskôr spálil.

31 Tdo V 14/2008

Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému P. L. podľa § 219 ods. 2, s použitím

§ 29 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, súhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Na výkon tohto trestu ho podľa

§ 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2005, sp. zn.

, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil mu tiež trest prepadnutia veci a to pištole

zn. M. kal. 22 Long rifle, výrobné číslo C. so zásobníkom na 10 ks nábojov a tlmičom hluku

výstrelu, s tým, že podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 Tr. zák. krajský súd uložil obžalovanému P. L.

aj trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa podľa § 52 ods. 3 Tr. zák. stáva štát.

Krajský súd obžalovaným P. L. a J. B. uložil podľa § 73 ods. 1 písm. c) Tr. zák. ochranné

opatrenie a to zhabanie vecí – nábojov zaistených pri domovej prehliadke (ich počet a kaliber je

v tomto výroku uvedený).

Podľa krajský súd zaviazal obvineného P. L. samostatne,

resp. s ďalšími obvinenými nadradiť solidárne škodu jednotlivým poškodeným stranám v rozsahu,

aký vyplýva z tohto výroku rozsudku.

Tento rozsudok podľa , alinea cc) účinného do 1. januára 2006,

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. novembra 2007, kedy Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného zamietol.

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi

doručený 10. januára 2008, resp. 9. januára 2008.

Krajský súd v Trenčíne predložil dňa 19. decembra 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený P. L. prostredníctvom obhajcu na Krajskom súde

v Trenčíne dňa 11. novembra 2008, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

41 Tdo V 14/2008

zo 7. novembra 2007, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g),

písm. i) , ktoré spočívajú v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, resp. v tom, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutiami súdov

oboch stupňov bol porušený zákon v jeho neprospech. V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:

Od počiatku popieram spáchanie skutkov s tým, že podľa môjho názoru neexistuje nijaký

právne relevantný dôkaz, ktorý by ma usvedčoval zo spáchania skutkov, pre ktoré som bol

odsúdený. Súd prvého stupňa moje zavinenie oprel o výpovede nevierohodných svedkov, mám

na mysli J. B. a takisto Ľ. A., ktorí podľa môjho názoru v úmysle polepšiť si svoje procesnoprávne

postavenie ako obvinených ma začali v prípravnom konaní usvedčovať zo spáchania jednotlivých

skutkov. Okrem týchto výpovedí, ktorých vierohodnosť ja dôrazne odmietam si súd prvého stupňa

osvojil za právne relevantný dôkaz, ktorým je opoznávanie mňa ako podozrivého a neskôr

ako obvineného. Vytýkam, či už orgánom činným v prípravnom konaní a následne aj súdu spôsob

vykonávania opoznávania. Zastávam názor, že opakované opoznávanie resp. výsledky opakovaných

opoznávaní sú nedôveryhodné a dôrazne tvrdím, že takýto dôkaz nie je nad všetky pochybnosti

a samozrejme následne takýto dôkaz nie je získaný zákonným spôsobom. Súdu vytýkam spôsob

opoznávania mojej osoby na hlavnom pojednávaní v tom smere, že v čase súdneho konania som bol

publikovaný teda resp. moja podobizeň v rôznych časopisoch, novinách a pod.

Vytýkam súdu tiež skutočnosti, že mi bolo upreté právo na obhajobu v predmetnej trestnej

veci, a to v smere oboznámenia sa s jednotlivými dôkazmi v spisovom materiáli, ktoré skutočnosti

mi boli upreté a odmietnuté.

V ostatných veciach poukazujem na moje podrobné vyjadrovania sa, a to či už v konaní

prípravnom a takisto v konaní súdnom, v ktorom smere sa obraciam na dovolací súd so zdvorilou

žiadosťou o citlivé a objektívne posúdenie mojich jednotlivých návrhov.

Z týchto dôvodov v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386

z dôvodov uvedených v , vyslovil, že bol porušený

zákon v neprospech odsúdeného v ustanovení a podľa

zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. a aby podľa dovolací

51 Tdo V 14/2008

súd prikázal vec na nové prerokovanie a rozhodnutie v inom zložení senátu Krajskému súdu

v Nitre.

V zmysle sa dňa 3. decembra 2008 vyjadril k obsahu uvedeného dovolania

Krajský prokurátor v Trenčíne. Argumentoval nasledovne :

Súd prvého stupňa oprel svoj názor nielen o výpovede J. B. a Ľ. A., ale i o výpovede iných

svedkov a celý rad nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelený, ničím neprerušovaný sled. Tieto

dôkazy logicky do seba zapadajú. Obaja spoluobvinení – B. a A. už v začiatku prípravného konania

a potom i na hlavných pojednávaniach vypovedali vždy rovnako. Ich výpovede sa nezhodovali

iba v malých detailoch, ktoré nemali vplyv na K. rozhodnutie súdu, resp. prípad ako taký.

Výpovede oboch dopĺňali iné dôkazy. Trestné konanie trvalo niekoľko rokov, pričom obvinení

B. a A. vypovedali v podstate k prípadu vždy rovnako i s odstupom času.

Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť ani s názorom obvineného L., že rekognície,

ktoré v konaní prebehli boli nezákonné. Konštatoval to i Najvyšší súd Slovenskej republiky

v odvolacom konaní.

Tvrdenie odsúdeného, že mu bolo odopreté právo na obhajobu v tom smere, že sa nemohol

oboznámiť s jednotlivými dôkazmi, je nepravdivé, je zavádzajúce.

Obvinený L., ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa mal možnosť

vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré boli produkované v jeho trestnej veci. Toto právo i plne

využíval. Podával rôzne podnety, sťažnosti, návrhy a o všetkých bolo rozhodované, resp. konané.

Počas celého konania obvinený žiadal prekopírovať celé zápisnice z jednotlivých úkonov,

čo mu bolo umožnené a v súčasnosti disponuje takmer identickou kópiou spisu. V priebehu celého

konania mal svojho obhajcu, s ktorým sa radil a ktorý využíval plne svoje oprávnenie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 392

ods. 1 dovolanie obvineného ako nepreukázané odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

61 Tdo V 14/2008

( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je

určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva

z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa až písm. l) ,

resp. aj podľa Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd

nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti

v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo

na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu

zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje,

že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ,

ako už bolo uvedené, nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je

rozhodnutie založené.

71 Tdo V 14/2008

Dovolateľ síce v súlade s ustanovením uviedol dôvod dovolania

aj podľa tvrdiac, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, ale toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti.

Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, spočívajúce v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom bez akejkoľvek vecnej argumentácie.

V skutočnosti dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatne-

ných dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích

dôvodov nezistil. Treba len pripomenúť, že tieto dôvody dovolania nie je ani možné použiť, ak takú

skutočnosť obvinený nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom ( ).

Skutočným obsahom dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie, sú jeho

námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných

dôkazov z pohľadu ustanovenia , účinného do 1. januára 2006, čo všetko

malo mať za následok pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu vraždy.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania

pripomína, že v zmysle dovolanie možno podať (aj vtedy),

ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-

nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť

skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Preto

dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného

trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného

dokazovania.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obvineného treba poukázať na správne

odôvodnenie uvedené v uznesení odvolacieho súdu, pokiaľ ide o chybu prvostupňového súdu,

ktorý posudzoval všetky tri skutky trestného činu vraždy ako jeden pokračovací trestný čin, hoci

skutok pod bodom 3) nemá žiadnu subjektívnu ani objektívnu súvislosť s vraždami v bodoch 1)

81 Tdo V 14/2008

a 2), a preto mal byť právne hodnotený ako samostatný trestný čin vraždy. Pre absenciu odvolania

prokurátora nebolo možné túto chybu napraviť, lebo by išlo o rozhodnutie v neprospech

obvineného. Pritom však aj ďalšia súvisiaca právna kvalifikácia skutkov zodpovedá zákonu.

Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený uplatňuje ako osobitný (tretí) dovolací

dôvod okolnosť, že mu bolo upreté právo na obhajobu pokiaľ ide o oboznámenie sa s jednotlivými

dôkazmi v spisovom materiáli, hoci tento dôvod v zmysle výslovne

nepomenováva. O tento dôvod by išlo napr. v prípade porušenia práva na obhajobu, ale zásadným

spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení

o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti

obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený využíval v celom

rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Navyše fakticky

a preukázateľne disponuje s kópiou celého trestného spisu, preto prirodzene jednotlivé dôkazy

a dôkazné prostriedky poznal už v priebehu celého trestného stíhania. Preto ani tento dovolací

dôvod nebol naplnený.

Na margo podaného dovolania treba dodať, že dovolací súd reagoval iba na argumentáciu

uvedenú v dovolaní, ktoré v súlade s ustanovením podal obvinený

prostredníctvom obhajcu. Obvinený vlastnoručne napísal a odôvodnil tak „žiadosť“ pre obhajcu,

aby dovolanie podal, ako aj samostatné „dovolanie“, resp. „úpravu dovolania“ a rôzne sťažnosti

v rámci dovolacieho konania. V tejto súvislosti treba dodať, že zákonné dôvody dovolania

podaného prostredníctvom obhajcu nemožno meniť ani rozširovať na základe podobne označených

písomností, aké produkoval obvinený. Takéto vyjadrenia, prípadne návrhy môžu slúžiť obhajcovi

iba ako pracovný podklad na vypracovanie a podanie samotného dovolania. Preto na tieto

písomnosti dovolací súd nemohol prihliadať. Treba však dodať, že všetky argumenty, ktoré v nich

obvinený uvádzal, obhajca v koncentrovanej podobe v odôvodnení dovolania uviedol.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, písm. i ), resp. ani podľa písm. c) , dovolací súd bez preskúmania veci

podané dovolanie obvineným P. L. odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. marca 2009

91 Tdo V 14/2008

JUDr. Harald S t i f f e l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová