Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/204/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci navrhovateľa: M., bytom R., proti odporcovi: Správa katastra Turčianske Teplice, so

sídlom SNP č. 514/122, Turčianske Teplice, za účasti: V. K., bytom R., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 5. februára 2008, č. V 836/2007, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -22 zo dňa 12. mája

2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -22 zo dňa 12. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví

tohto rozsudku. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, ktorým správny orgán podľa § 31

ods. 3 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva

vo vzťahu k darovacej zmluve uzavretej v konaní vedenom pod č. V 834/2007 medzi

navrhovateľom, ako darcom a V., ako obdarovaným datovanej dňa 5.11.2007 v spojení

s dodatkom k darovacej zmluvy zo dňa 21.1.2008, dospel k zhodnému názoru, že v danej veci

nie sú splnené zákonné podmienky na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Krajský súd z predloženého správneho spisu mal preukázané, že predmetom vkladového

konania V 834/2007 bol návrh na vklad darovacej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom

a zúčastnenou osobou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra

Turčianske Teplice na LV č. X., kat. úz. R. a to CKN parc. č. 36/6 a 36/7; správa katastra vo

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zapísala podiel M. – navrhovateľa v 1/ 1000 000

a podiel A. tiež v 1/1000 000; navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam,

resp. spoluvlastníctvo v neurčitom podiele na základe dedičského konania a ako darca

v darovacej zmluve zo dňa 5.11.2007 uviedol, že predmetom prevodu sú označené

nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu v 1/1000 000 a v dodatku k darovacej

zmluvy zo dňa 21.1.2008 v čl. I. preambuly uviedol, že sa jedná o neurčitý spoluvlastnícky

podiel vyjadrený v 1/1000 000 z dôvodu, že nie je možné tento jeho podiel k predmetným

nehnuteľnostiam vypočítať. Podľa názoru krajského súdu vyjadrenie podielu v 1/1000 000

nepreukazuje skutočnosť, že navrhovateľ je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností

v neurčitom podiele, ktoré skutočnosti ani neboli sporné, avšak v danom prípade správa

katastra porušila zákon, keď v liste vlastníctva č. X. kat. úz. R. pri predmetných parcelách

uviedla navrhovateľov podiel v rozsahu 1/1000 000. Konštatoval, že v danom prípade

doposiaľ nebolo preukázané, že by navrhovateľ mal spoluvlastnícky podiel v konkrétne

uvedenom rozsahu, ako aj, že neboli splnené podmienky pre odvkladovanie predmetnej

zmluvy, a to z dôvodu, že skutočnosti uvádzané v darovacej zmluve a jej dodatku, neboli

v súlade so samotným zápisom v katastri nehnuteľností, ako to vyplývalo z LV č. X. kat. úz.

R., a súčasne ani skutočnosti uvádzané v tomto liste vlastníctva, ktoré sú vydávané

pre účastníkov zmlúv a tretie osoby, nekorešpondovali so skutočným stavom a so skutočnou

výškou spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. Krajský súd

na základe skutkových zistení dospel k záveru, že v danom prípade, nakoľko nie je možné

špecifikovať výšku spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, ktorý ku dňu uzavretia darovacej

zmluvy vlastnil, nebolo možné predmetné nehnuteľnosti z tohto dôvodu previesť

na obdarovaného, a preto nebolo ani možné zmluvu, ktorá vyjadrovala neurčitý

spoluvlastnícky podiel darcu na predmetné nehnuteľnosti odvkladovať. Mal za to, že táto

zmluva nespĺňala požiadavku katastrálneho zákona vyjadrenú v § 42 ods. 2, písm. c/ v spojení

s § 31 ods. 1. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ nepreukázal, aká je jeho konkrétna

výška spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tak, aby táto bola

zapísaná do katastra nehnuteľností, nebolo možné následne prevádzať spoluvlastnícky podiel

z neho na tretie osoby. Uviedol, že v danom prípade prichádza do úvahy iba určovacia žaloba,

ktorou by sa v občianskom súdnom konaní mohol navrhovateľ domáhať určenia výšky

spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam a až na základe právoplatného

rozsudku súdu, ktorým by bola určená výška spoluvlastníckeho podielu a takto určená

aj zapísaná do katastra nehnuteľností, by navrhovateľ mohol svoj konkrétny spoluvlastnícky

podiel previesť na inú osobu. Preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu považoval

za vecne správne, a preto ho potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle

v spojení s § 266c (zrejme mal na mysli § 246c) a § 142 ods. 1. Vyslovil, že žiadnemu

z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva, pretože navrhovateľ bol v konaní neúspešný,

odporca si trovy konania neuplatnil a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ žiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie, ktorým povolí vklad vlastníckeho práva v konaní vedenom Správou katastra

Turčianske Teplice pod č. V 836/2007. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s právnym názorom správy

katastra a ani s názorom súdu prvého stupňa, keď mali za to, že spoluvlastník, ktorý vie

preukázať svoje spoluvlastníctvo, avšak nevie preukázať výšku spoluvlastníckeho podielu,

nie je de facto oprávnený s predmetom spoluvlastníctva nakladať. Postup správy katastra

považoval za protiprávny, pretože mu nekvalifikovaným postupom bráni disponovať

s predmetom vlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel k predmetným

nehnuteľnostiam nadobudol dedením a skutočnosť, že sa stal spoluvlastníkom v neurčitom

podiele správa katastra akceptovala. Uviedol, že zákonnú povinnosť uviesť v návrhu na vklad

výšku spoluvlastníckeho podielu je potrebné vykladať v súlade s Slovenskej

republiky t. j. tak, že ak spoluvlastník objektívne nevie výšku spoluvlastníckeho podielu

vyčísliť, nemôže to mať za následok zásah do jeho garantovaného vlastníckeho práva

a teda zásah do jeho možnosti predmet vlastníctva previesť. Dôvodil, že ako ústavne

konformný výklad prichádza do úvahy: a/ správa katastra vklad prevodu spoluvlastníckeho

podielu neurčitej výšky povolí s tým, že v operáte nehnuteľností naďalej ponechá zápis,

že výška podielu je neurčitá, b/ alebo správa katastra vklad prevodu spoluvlastníckeho podielu

neurčitej výšky povolí s tým, že uplatní zákonnú prezumpciu (§ 137 ods. 2 Občianskeho

zákonníka – ), že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Odporca sa na odvolanie navrhovateľa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdiť.

Zúčastnená osoba sa plne stotožnila s dôvodmi uvedeným v odvolaní navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán zamietol

návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi

navrhovateľom ako darcom a zúčastnenou osobou ako obdarovaným, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe darovacej zmluvy.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky

na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky

na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť

len o časti návrhu.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza

nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní (, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon

alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť

k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám

a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť

ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne

a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby

v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval

v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových

okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne

správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 potvrdil.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31

ods. 1 katastrálneho zákona.

Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov

nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle

hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správe katastra v konaní

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem

splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy

katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho

poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami , ako aj ďalších

právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho

vznik zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov toho právneho úkonu, na základe

ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strát uzavretý.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Správa katastra

Turčianske Teplice preskúmavaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 31 ods. 3

katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že správa katastra zistila, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre povolenie

vkladu, keďže právny úkon na základe darovacej zmluvy a jej dodatku uzavretej medzi

účastníkmi zmluvy nie je možné uskutočniť, nakoľko nie je jednoznačne určený (je neurčitý)

spoluvlastnícky podiel a podľa sa právny úkon musí urobiť určite a zrozumiteľne,

inak je neplatný a tiež podľa § 42 ods. 2 písm. a/, c/ katastrálneho zákona verejná listina alebo

iná listina obsahujú okrem iného označenie spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom

k celku.

Podľa Slovenská republika je právnym

štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť

(pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. , ).

Podľa štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,

že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní

kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého

orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu

a včas.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje

aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 uvedeného zákona.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vklad.

Správny orgán v danej veci správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní

všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené

zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na základe tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu vlastníctva na základe

zmluvného záväzku účastníkov zmluvy boli nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľovi

svedčalo spoluvlastníctvo, bol správny postup správy katastra, keď posudzovala platnosť

právneho úkonu účastníkov vyjadrený v predloženej zmluve na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností v súlade s § 42 ods. 1, 2 písm. c/ katastrálneho zákona v spojení

s

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2, písm. c/ katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti

do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom

preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní

a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie: c) nehnuteľností

podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných

informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov

vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov

menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,

že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel navrhovateľa ako darcu, bolo povinnosťou

navrhovateľa v darovacej zmluve presne označiť spoluvlastnícky podiel vyjadreným

zlomkom k celku, pretože bez takého označenia táto zmluva trpela neurčitosťou podľa § 37

ods. 1 , ktorá skutočnosť mala za následok jej neplatnosť podľa . V dôsledku

uvedeného neboli v danej veci splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona, a preto správa katastra správne rozhodla, keď návrh na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľnosti zamietla.

Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť námietkam navrhovateľa, pretože

správa katastra je oprávnená, ale aj povinná konať a rozhodovať na základe zákona a v jeho

rozsahu v danom prípade katastrálneho zákona (§ 31) v súlade so Správnym poriadkom (§ 3

v spojení s ) a ( v spojení s ), a preto

pri aplikácii uvedených právnych noriem nevybočila s článkov .

Správa katastra neodňala navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi právo nakladať s predmetom

vlastníctva, avšak pri rozhodovaní v danom prípade bola tiež viazaná právnymi normami

ustanovenými v § 31 v spojení s § 42 ods. 1, 2 písm. c/ katastrálneho zákona a platnosť

právneho úkonu súčasne bola povinná posudzovať v súlade s § 37 ods. 1 v spojení s § 39,

z ktorých dôvodov vyzvala navrhovateľa na doplnok darovacej zmluvy na presné označenie

spoluvlastníckeho podielu. Treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že správa katastra

pochybila, keď záznamom vložila vlastnícke právo navrhovateľa na základe dedičského

rozhodnutia bez označenia spoluvlastníckeho podielu zlomkom k celku, avšak podľa § 70

ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

inak, preto aj pokiaľ správa katastra v elektronickej podobe operátu katastra neurčitosť

spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam označila zlomkom

1/1000 000 tak, takýto údaj nie je hodnoverným a záväzným údajom katastra.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol prihliadnuť na návrh navrhovateľa

na aplikáciu . V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje

na to, že každý môže platne previesť na iného len toľko práv, ktorých je sám nositeľom, teda

navrhovateľ ako darca mohol na zúčastnenú osobu ako obdarovaného previesť darovacou

zmluvou len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý určitým spôsobom vyjadroval zlomok k celku.

Pokiaľ zo zápisu na liste vlastníctva č. X. kat. úz. R. týmto spôsobom hodnoverne a záväzne

údaj o spoluvlastníckom podiele navrhovateľa zlomkom k celku nevyplýval, bolo

povinnosťou navrhovateľa predložiť vlastnícku listinu preukazujúcu jeho spoluvlastnícky

podiel zlomkom k celku (42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona). Nepredloženie tohto

dôkazu malo za následok nesplnenie podmienok zákonom stanovených pre vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Práva navrhovateľa domáhať sa ochrany svojho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva

preskúmavaným rozhodnutím správy katastra však nie sú dotknuté, a to v inom občianskom

súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Žiline preskúmavané rozhodnutie

odporcu potvrdil z dôvodu, že je vecne a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom, a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože bol v tomto konaní

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 5. mája 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu