Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-175-2019.pdf
PDF · 158.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/175/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru, členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 592 595, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OOP5-2019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalšiemu účastníkovi Zelený dvor Košice, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 592 595, právo na náhradu trov konania voči žalobcovi p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 10.11.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu (Okresného úradu Košice) č. V 14150/2018 zo dňa 28.05.2019, tieto rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V 14150/2018 zo dňa 28.05.2019 o zastavení konania o návrhu na vklad č. 14150/2018 potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu konanie o návrhu na vklad č. 14150/2018, podanom dňa 19.10.2018, ktorým navrhovatelia navrhovali, aby prvostupňový správny orgán povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 28.12.2016 medzi Z. P.U., Z. V. Z. XX, M. ako záložným veriteľom a PETIX International, s.r.o. so sídlom Tatarkova 10, Košice, ako záložcom, zastavil.
3. Žalovaný s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len „katastrálny zákon“) uviedol, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh prvostupňový správny orgán zistil, že:
- konaniu o návrhu na vklad č. V14150/2018 predchádza konanie prvostupňového správneho orgánu č. X 98/2018, ktoré je konaním o predbežnej otázke a preto je možné v konaní o návrhu na vklad pokračovať až po právoplatnom ukončení konania X 98/2018.
- Na listoch vlastníctva sú k dotknutým nehnuteľnostiam zapísané daňové záložné práva zriadené rozhodnutím Mesta Košice č. MK/B/012665/00217884/19 a rozhodnutím Daňového úradu Košice č.
100334813/2018, ktorými sa záložcovi zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, preto je potrebné doložiť súhlas správcov dane Mesto Košice a Daňového úradu Košice so zriadením záložného práva na základe predmetnej zmluvy.
- Je potrebné doložiť aj súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s nehnuteľnosťou z dôvodu, že na nehnuteľnosti viazne exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. Ex 2221/2018.
- Vzhľadom nato, že k nehnuteľnosti bola predložená zmluva o zriadení záložného práva pod. č. V 14149/2018, je potrebné predložiť zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2006, vrátane dodatkov.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán s poukazom na § 31a písm. a) a § 31a písm. c) katastrálneho zákona dňa 15.11.2018 vydal rozhodnutie o prerušení konania vedeného pod č. V14150/2018, ktorým boli účastníci vyzvaní na predloženie vyššie uvedených listín v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a zároveň boli poučení, že ak neodstránia vytknuté nedostatky v určenej lehote, konanie o návrhu na vklad bude zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Dňa 12.03.2019 bol vykonaný zápis právoplatného rozhodnutia X 98/2018 do katastra nehnuteľností. Dňa 21.03.2018 záložný veriteľ doložil do spisu požadovanú zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2006 a jej dodatky (celkovo 7 dodatkov, posledný zo dňa 15.01.2013). Záložný veriteľ doručil prvostupňovému správnemu orgánu aj podanie, ktorým reagoval na rozhodnutie o prerušení konania č. V 14150/2018 zo dňa 15.11.2018, v ktorom uviedol, že súhlasy správcov dane Mesta Košice a Daňového úradu Košice a súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami doložiť nemôže, pretože už nie je konateľom záložcu a nemôže ani uhradiť pozdĺžnosti, bez čoho by požadované súhlasy aj tak neobdržal. Záložný veriteľ ďalej namietal, že predmetná požiadavka prvostupňového správneho orgánu nebola namieste vzhľadom na to, že nepožaduje zapísať záložné právo pred poradie iných záložných práv viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach a tiež preto, že v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy zákazy nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami zo strany správcov dane alebo súdneho exekútora neexistovali. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že po uplynutí určenej lehoty prvostupňový správny orgán opätovne preskúmal spisový materiál a údaje z katastra o dotknutých nehnuteľnostiach a zistené skutočnosti posúdil podľa vyššie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. K vyjadreniu záložného veriteľa k rozhodnutiu o prerušení konania č. V 14150/2018 zo dňa 15.11.2019 prvostupňový správny orgán poukázal na to, že pre rozhodnutie správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad sú rozhodujúce údaje z katastra o dotknutých nehnuteľnostiach platné v čase rozhodovania, a to aj v prípade, ak sa od uzavretia zmluvy prípadne od podania návrhu na vklad tieto údaje zmenili. Ďalej uviedol, že je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu prihliadať na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový správny orgán mal zato, že nakladanie s nehnuteľnosťou je titulom rozhodnutí Mesta Košice č. MK/ B/012665/00217884/19 a rozhodnutie Daňového úradu Košice 100334813/2018 obmedzené a keďže zriadenie záložného práva na základe zmluvy sa považuje za nakladanie s nehnuteľnosťou, nie je možné povoliť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bez súhlasu správcov dane s týmto úkonom. Žalovaný poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CO/418/2018, zapísané dňa 31.01.2019 na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I., ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou do právoplatného ukončenia konania Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/28/2018-P 130/2019. Dňa 28.05.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konania o návrhu na vklad č. V 14150/2018 podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil.
5. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 14.06.2019 žalobca doručil prvostupňovému správnemu organu odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania č. V 14150/2018 zo dňa 28.05.2019. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že dňa 21.03.2019 predložil prvostupňovému správnemu orgánu zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2006 a jej dodatky. Zároveň podľa žalovaného žalobca rekapituloval obsah svojho podania, konkrétne, že súhlasy správcov Mesta Košice a Daňového úradu Košice a súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s nehnuteľnosťami doložiť nemôže, pretože už nie je konateľom záložcu a nemôže za záložcu uhradiť ani ďalšie pozdĺžnosti, bez čoho by požadované súhlasy aj tak neobdržal a predmetná požiadavka prvostupňového správneho orgánu podľa žalobcu nie je namieste z dôvodu, že nepožaduje zapísať záložné právo pred poradie iných záložných práv viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach a tiež preto, že v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy neexistovali zákazy nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami zo strany správcov dane alebo súdneho exekútora a preto nie je dôvodné na nich prihliadať. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal, že si splnil všetky náležitosti požadované v zmysle § 30 ods. 1, 2 a 4 katastrálneho zákona, pričom v záložnej zmluve zo dňa 28.12.2016 sú opísané zakladané nehnuteľnosti v stave ich vtedajšieho zápisu v katastri
nehnuteľností a preto je žalobca toho názoru, že z jeho strany boli splnené všetky povinnosti a podmienky pre povolenie vkladu, pričom na neskoršie ťarchy, vzniknuté po uzavretí predmetnej zmluvy, nemal prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní prihliadať. Na základe žalobcom uvedeného v odvolaní navrhol, že pokiaľ prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby po doplnení konania napadnuté rozhodnutie zmenil a vklad záložného práva v predmetnej veci povolil.
6. Preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „zákon o správnom konaní“) a zistil, že nie je dôvod vyhovieť podanému odvolaniu. Žalovaný poukázal na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, v ktorom účastníci konania navrhovali, aby prvostupňový správny orgán na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.12.2016 povolil vklad záložného práva k pozemku zapísanému na LV č. XXXXX, k.ú. I., vo výlučnom vlastníctve záložcu ako parcela registra C č. 1744/33, ostatné plochy vo výmer 80 m2 a k stavbe zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. I., vo výlučnom vlastníctve záložcu ako S. B. - K. Y., súpisné č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X.
7. Ďalej uviedol, že z údajov o dotknutých nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. I. prvostupňový správny orgán zistil, že na dotknutých nehnuteľnostiach viazne daňové záložné právo zriadené rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100334813/2018 právoplatným dňa 02.05.2018, exekučné záložné právo zriadené exekučným príkazom exekútora Mgr. Milana Somíka č. Ex 2221/2015 zo dňa 01.08.2018 a daňové záložné právo zriadené rozhodnutím Mesta Košice MK/ B/2018/01665/00217884/19, právoplatným dňa 17.09.2018. Žalovaný v súvislosti s posúdením vplyvu exekučného záložného práva na nakladanie s nehnuteľnosťou poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „exekučný poriadok“) v znení platnom ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad č. V 14150/2018. S poukazom na § 167 ods. 1 a § 168 exekučného poriadku žalovaný konštatoval, že právna úprava exekučného záložného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že po doručení exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva nemožno nakladať s majetkom zaťaženým týmto záložným právom bez predchádzajúceho súhlasu exekútora (ako je to výslovne uvedené v zákone o správe daní) a naopak, citovaný § 169 exekučného poriadku výslovne upravuje pôsobenie exekučného záložného práva v prípade, ak po jeho zriadení dôjde k prevodu nehnuteľnosti a to tak, že toto právo pôsobí priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu sa žalovaný nestotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že na nakladanie s nehnuteľnosťou je potrebné doložiť súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka.
8. Vo vzťahu k posúdeniu vplyvu daňového záložného práva na nakladanie s nehnuteľnosťami žalovaný poukázal na § 81 ods. 7 a 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „zákon o správe daní“) v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodovania prvostupňového správneho orgánu o návrhu na vklad žalovaný konštatoval, že z ustanovení zákona o správe daní vyplýva, že po vydaní rozhodnutia o zriadení daňového záložného práva môže daňový dlžník nakladať s predmetom záložného práva iba po predchádzajúcom súhlase správcu dane. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je prílohou návrhu na vklad č. V 14150/2018, bola uzavretá dňa 28.12.2016, t.j. pred vydaním predmetných rozhodnutí, ktorými bolo zriadené záložné právo a preto samotné uzavretie zmluvy nemohlo byť podmienené predchádzajúcim súhlasom správcu dane, žalovaný uviedol, že v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je správny orgán v konaní o návrhu na vklad neskúma predloženú zmluvu iba z formálneho hľadiska, t.j. či spĺňa zákonom stanovené obsahové náležitosti, ale skúma ju aj z meritórneho hľadiska. Táto kompetencia správneho orgánu je daná tým, že rozhodnutie o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností má konštitutívny účinok, takže až vydaním rozhodnutia (nie samotným uzavretím zmluvy) vznikne vecné právo k nehnuteľnosti. Preto je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o návrhu na vklad prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu, pričom odkazuje na zákon o správe daní, exekučný poriadok a konkurzný zákon. Je teda v kompetencii správneho orgánu v každom jednotlivom prípade posúdiť, ktorá skutková alebo právna okolnosť môže mať v konkrétnej právnej situácii vplyv na povolenie vkladu. Povinnosťou správneho orgánu je prihliadnuť aj na skutočnosti, ktoré nastali až po uzavretí zmluvy, ktorá je prílohou návrhu na vklad a ak je to v konkrétnom konaní dôvodné, môže správny orgán prihliadnuť aj na skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu na vklad. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán v intenciách svojej právomoci primerane aplikoval § 81 ods. 7 a 8 zákona o správe daní na zistený skutkový stav, keď povolenie vkladu podmienil súhlasom správcov dane a po
márnom uplynutí lehoty určenej doloženie predmetných súhlasov konanie o návrhu na vklad zastavil. Takýto postup prvostupňového správneho orgánu je podľa žalovaného v súlade s ustálenou judikatúrou, aj stanoviskami Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v predmetnej veci. V súvislosti s námietkou žalobcu, že splnil všetky náležitosti uložené v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1, 2 a 4 katastrálneho zákona a že správny orgán nemal prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po uzavretí predmetnej zmluvy, žalovaný nesúhlasil. Poukázal aj na záver rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom poukázal aj na zápis Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co/418/2018, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/28/2018, ktorý bol titulom na zápis obmedzujúcej poznámky č. P 130/2019 na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I..
9. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že identifikačné údaje záložcu PETIX International, s.r.o., uvedené v zmluve o zriadení záložného práva, nie sú v súlade s údajmi na liste vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. I.. Na listoch vlastníctva je ako vlastník evidovaný ZELENÝ DVOR, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, Košice, pričom v záložnej zmluve je uvedené označenie PETIX International, s.r.o., so sídlom Tatarkova 10, Košice. Zmena názvu a sídla spoločnosti bola zapísaná v katastri nehnuteľností pod. č. R-4857/2017 v roku 2018, teda po uzavretí záložnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že ak v čase medzi uzavretím zmluvy a rozhodovaním o návrhu na vklad dôjde k zmene údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach, je potrebné takéto údaje opraviť pretože až rozhodnutím o povolení vkladu vznikne vecné právo k nehnuteľnosti a následne sa vykoná zápis tohto práva na list vlastníctva. V ustanovení § 42 ods. 4 katastrálneho zákona je upravený postup v prípade, ak je označenie predmetu zmluvy po podaní návrhu na vklad v nesúlade s údajmi katastra, z ktorého je zrejmé, že odstránenie nesúladu údajov uvedených v predloženej zmluve s aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností je možné vykonať formou dodatku k zmluve.
10. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán konal správne ak konanie o návrhu na vklad zastavil. Zároveň konštatoval, že keďže uvedené daňové záložné práva obmedzujú záložcu v nakladaní s nehnuteľnosťami, tak iba tento účastník môže uskutočniť úkony smerujúce k odstráneniu tohto obmedzenia, druhý účastník túto možnosť nemá. Podľa žalovaného aj prípadné uzavretie dodatku k záložnej zmluve za účelom zosúladenia obchodného mena záložcu s aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností je nevyhnutný prejav obidvoch zmluvných strán, avšak z vyjadrenia ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o. je zrejmé, že nemá záujem na odstránení nedostatkov, ktoré bránia povoleniu vkladu v tomto konaní.
11. K podanému odvolaniu sa dňa 01.08.2019 vyjadril účastník konania ZELENÝ DVOR, s.r.o., v ktorom uviedol, že správny orgán vydal zákonné rozhodnutie, ktoré podrobne a logicky zdôvodnil a podané odvolanie je podľa názoru účastníka konania odôvodnené len subjektívnymi úvahami a nemajú objektívny základ, zároveň navrhol, aby podanému odvolaniu nevyhovel.
12. V správnej žalobe zo dňa 10.11.2019, doručenej správnemu súdu dňa 12.11.2019, žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP5-2019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019 považuje za vecne nesprávne a nezákonné z nasledovných dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“ ), a to najmä pretože:
- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Poukázal na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj na konanie pred žalovaným a zotrval na žalobných námietkach uvedených vo svojom odvolaní. Odvolával sa list zo dňa 21.03.2019, zaslanom prvostupňovému správnemu orgánu v konaní č. V 14150/2019, v ktorom uviedol, že súhlasy správcov dane Mesto Košice a Daňový úrad Košice a súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s nehnuteľnosťami zapísanými na listoch vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. I., ako záložný veriteľ doložiť nemôže, pretože už nie je konateľom záložcu, ani za záložcu ďalšie pozdĺžnosti uhradiť nemôže, bez čoho by rozhodnutím o prerušení konania požadované súhlasy správcov dane
aj tak neobdržal. Žalobca poukázal aj na podanie zo dňa 21.03.2019 v ktorom uviedol, že požiadavka Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, podľa názoru žalobcu nie je na mieste, pretože nepožaduje zapísať záložné právo pred poradie iných záložných práv viaznucich na predmetných nehnuteľnostiach, pričom v čase uzavretia záložných zmlúv ešte bol konateľom záložcu a mohol za záložcu konať, čo už teraz pre prípad zriadenia dodatku k záložnej zmluve nemá možnosť vykonať a že záložné práva a zákaz nakladania s nehnuteľnosťami zo strany správcov dane alebo súdneho exekútora v čase uzavretia záložných zmlúv neexistovali, preto na ne nie je dôvodné prihliadať, čo žalobca tvrdil aj v odvolaní.
14. Podľa názoru žalobcu si splnil všetky náležitosti pre povolenie vkladu záložného práva v konaní č. V14150/2018, pričom v záložnej zmluve z 28.12.2016 sú opísané zakladané nehnuteľnosti v stave ich vtedajšieho zápisu v katastri nehnuteľností a splnené všetky povinnosti a podmienky na povolenie vkladu podľa ustanovení katastrálneho zákona, pričom na neskoršie zapísané ťarchy, ako bolo zriadené záložné právo z predmetnej záložnej zmluvy, nemal príslušný okresný úrad pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadať. Rovnako neobstojí ani záver žalovaného, že záložca mal možnosť správcom dane zaplatiť príslušné daňové nedoplatky, ktoré boli titulom pre zriadenie daňového záložného práva a tým dosiahnuť zánik predmetných tiarch a zároveň zánik svojho obmedzenia v nakladaní s nehnuteľnosťami. Nie je ani právne udržateľný záver podľa názoru žalobcu, že argument uvedený v podanom odvolaní, že odvolateľ nemôže zabezpečiť za záložcu súhlasy správcov dane, ani uhradiť pozdĺžnosti záložcu, pretože už nie je konateľom záložcu len preto, že rozhodnutie o prerušení konania č. V14150 zo dňa 15.11.2018 a nadväzne aj rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 28.05.2019 bolo riadne doručené obom účastníkom konania, teda nielen odvolateľovi, ale aj záložcovi a ani jeho záver, že predmetné daňové záložné práva zaťažujú majetok záložcu, ako daňového dlžníka, preto vraj práve záložca mal možnosť prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu vykonať úkony smerujúce k odstráneniu prekážok k povoleniu vkladu a že nie je rozhodujúce, aká fyzická osoba je štatutárnym orgánom právnickej osoby, keďže právnická osoba má vlastnú právnu subjektivitu. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami uviedol, že v žiadnom prípade v tomto smere nemohol vplývať na záložcu, ktorý nevyvinul žiadnu súčinnosť. Neobstojí ani postup žalovaného, keď v rozhodnutí o prerušení konania č. V 14150/2018 zo dňa 15.11.2018 prvostupňový správny orgán vytkol aj nesúlad v označení predmetu záložnej zmluvy s údajmi katastra. Na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I. je evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku registra N. parc. č. XXXX/X, zatiaľ čo v predmetnej zmluve je táto stavba označená ako rozostavaná stavba, keďže v čase zriadenia záložného práva bola predmetná stavba v katastri vedená ako rozostavaná.
15. Mal za to, že boli splnené z jeho strany všetky povinnosti a podmienky podľa ustanovení katastrálneho zákona, aby bol povolený vklad záložného práva v konaní č. V 14150/2018 zo záložnej zmluvy zo dňa 28.12.2016 uzavretej medzi účastníkmi Z. P., O.. XX.XX.XXXX, ako záložným veriteľom a záložcom spoločnosťou PETIX International, s.r.o., IČO: 36 592 595, teraz s obchodným menom ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., ako záložcom a preto má žalobca za to, že postup správnych orgánov obidvoch stupňov a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa, ako aj správneho orgánu konajúceho v prvom stupni, boli nezákonné. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č.k. Vo 9/2019/SUC, sp. zn. OU-KE-OOP5-019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. 14150/2018 zo dňa 28.05.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal náhradu trov konania a aby správny súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.
16. K podanej žalobe sa vyjadril účastník konania (spoločnosť ZELENÝ DVOR KOŠICE s.r.o.) podaním zo dňa 27.01.2020 (čl. 23 súdneho spisu) prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu (JUDr. Jozef Urbánek), v ktorom uviedol, že napádané rozhodnutia správnych orgánov považuje za zákonné a náležite odôvodnené. Ďalej uviedol, že Obchodná spoločnosť ZELENÝ DVOR KOŠICE s.r.o., IČO: 36 592 595, Jakobyho 1, Košice (ďalej len: „ZD“) považuje napádané rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a náležite odôvodnené. Dňa 10.07.2017 bol z funkcie konateľa ZD odvolaný žalobca Z. P., Z. XX, XXX XX M., ktorý po svojom odvolaní iba čiastočne odovzdal písomné listiny, ktorými disponoval on alebo jemu spriaznené osoby, avšak listiny, ktoré mali slúžiť na zápis záložného práva v prospech žalobcu neboli nikdy odovzdané a ZD nemal žiadnu vedomosť o ich existencii. K tejto skutočnosti navrhol vypočuť žalobcu, ako aj konateľku ZD p. C. G.. ZD spochybňuje pravosť predmetných listín, keďže sa nenachádzajú v účtovnej evidencii ZD. Podaná žaloba, podľa názoru ďalšieho účastníka, nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 182 ods. 1 písm. a) SSP, keďže nie je uvedený druh žaloby. Na základe
vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd ako nedôvodnú žalobu zamietol a zavial žalobcu k náhrade trov konania v prospech ZD v plnom rozsahu.
17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.02.2020 uviedol, že žalobné námietky boli uvedené aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný správny orgán sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K uvedeným námietkam žalovaný s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona uviedol, že sú v rozpore s týmto ustanovením a toto zákonné ustanovenie ukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať predloženú zmluvu aj z toho hľadiska, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, nie iba z formálneho hľadiska, (t.j. či spĺňa zákonom stanovené obsahové náležitosti). Kompetencia správneho orgánu prihliadať aj na skutočnosti , ktoré nastali síce až po uzavretí zmluvy, na základe ktorej má byť povolený vklad, avšak pred rozhodnutím o návrhu na vklad, je ustanovená v poslednej vete ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa žalovaného ak by správny orgán túto možnosť nemal, de facto by účastníkom právnych vzťahov k nehnuteľnostiam postačovalo antidatovať akúkoľvek zmluvu, ktorou prevodca nakladá s nehnuteľnosťami, ako dátum uzavretia zmluvy uviesť nejaký dátum pred vznikom predmetného obmedzenia a vyhnúť sa tak právnym účinkom neskoršieho obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou.
18. K námietke žalobcu, že nemal možnosť vplývať na záložcu, aby tento vykonal úkony smerujúce k odstráneniu prekážok povolenia vkladu a záložca v tomto smere ku škode žalobcu nevyvinul žiadnu súčinnosť uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva má konštitutívny účinok a až takýmto rozhodnutím vznikne záložné právo ako vecné právo k nehnuteľnosti, avšak nepovolenie vkladu však nemá vplyv na platnosť záväzku. Aj napriek tomu, že k povoleniu vkladu nedošlo, predmetná záložná zmluva je platný právny úkon, na základe ktorého vznikli vzájomné záväzkové práva obom stranám zmluvy a obaja účastníci konania sú svojim prejavmi vôle viazaní. Skutočnosť, že ak záložca neposkytnutím súčinnosti spôsobil žalobcovi škodu, sa týka vzájomného právneho vzťahu účastníkov zmluvy a žalobca sa môže domáhať zodpovednosti za škodu a ochrany svojho práva, avšak namietaná okolnosť nemá vplyv na rozhodnutie o vklade. S poukazom na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že podaná žaloba nie je dôvodná a navrhol, aby správny súd vydal v predmetnej veci rozsudok podľa § 190 SSP, ktorým žalobu zamietne. Zároveň navrhol, aby správny súd prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalovanému správnemu orgánu v tomto konaní nevznikajú trovy, preto si ich neuplatnil.
19. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 05.05.2020, sa žalobca už nevyjadril.
20. Na pojednávaní konanom dňa 28.04.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch. Mal za to, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy bol žalobca konateľom spoločnosti PETIX International, respektíve neskoršie ZELENÝ DVOR Košice s.r.o. a mal právo uzavrieť takúto záložnú zmluvu, ktorou zabezpečoval ním zriadenú stavbu objektu ZELENÝ DVOR Košice, do ktorej investoval značné prostriedky. Žalovanému správnemu orgánu, respektíve jeho prvostupňovému orgánu, predložili aj zmluvy o pôžičke, okrem záložných zmlúv, z ktorých je zrejmé, aký záväzok sa má zabezpečovať a kedy ten záväzok vznikol. Stanovisko, respektíve právny názor žalovaného, nepovažoval za správny vzhľadom k tomu, že v čase, keď záložca uzavrel so záložným veriteľom zmluvu, tak rozhodnutia Mesto Košice z roku 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Košice z roku 2018 ešte neexistovali a žalobca bol teda oprávnený nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, respektíve nehnuteľnosťou. Žalovaný neoprávnene na to aplikoval ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v tom smere, že posúdil, že žalobca nie je oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou.
21. Zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalovaný vo veci postupoval správne, nakoľko z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva povinnosť správneho orgánu preskúmať zmluvu, ktorá je predložená na návrh na vklad nielen k času, keď bola uzavretá, ale záverečná veta tohto ustanovenia hovorí o tom, že správny orgán je povinný prihliadnuť aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania návrhu na vklad až do dňa, kedy správny orgán rozhoduje o tomto vklade. Takýmito právnymi skutočnosťami boli záložné práva Mesta Košice a daňového úradu, ktoré sú konkrétne citované v písomných podaniach. Počas vkladového konania tieto boli doručené, zapísané, takže s prihliadnutím na úpravu uvedenú v daňovom poriadku bol správny orgán povinný rozhodnúť v čase rozhodovania a prihliadnuť aj na tieto skutočnosti.
22. Na nariadenom pojednávaní dňa 28.04.2022 sa nezúčastnil ďalší účastník (Zelený dvor Košice, s.r.o.), ktorý súdu oznámil, že došlo k vypovedaniu plnej moci ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Sahuľa (prevzatie zastúpenia dňa 09.02.2022, ukončenie zastupovania dňa 25.04.2022) s tým, že pre krátkosť času nie je schopný zabezpečiť iného právneho zástupcu a ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a žiadal odročiť pojednávanie s určením primeraného termínu na zvolenie nového právneho zástupcu.
23. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
24. Podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.
25. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.
26. V danej právnej veci boli už nariadené pojednávania na deň 10.02.2022, 24.03.2022 a 28.04.2022. Na tieto všetky nariadené pojednávania sa ďalší účastník konania ospravedlnil. Správny súd konštatuje, že predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo ďalšiemu účastníkovi doručené riadne a včas, dňa 29.03.2022 a tento mal dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci (§ 108 ods. 2 SSP). Je potrebné zdôrazniť, že v prípade ďalšieho účastníka išlo v poradí o ukončenie zastupovania druhého právneho zástupcu, a to vo veľmi krátkom časovom horizonte od udelenia mu plnej moci dňa 09.02.2022. Z pohľadu súdneho konania je potrebné si uvedomiť, že ďalší účastník sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.01.2020 prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že napadané rozhodnutia správnych orgánov považuje za zákonné a náležite odôvodnené. Navyše, z pohľadu Správneho súdneho poriadku nejde u ďalšieho účastníka konania o povinné právne zastúpenie, t.j. nejde o takú skutočnosť, ktorá by bránila súdu konať ďalej, ako je v prípade povinného právneho zastúpenia u žalobcu (v prípade takéhoto druhu sporu).
27. Z uvedených dôvodov správny súd nevyužil procesnú možnosť odročenia pojednávania na žiadosť ďalšieho účastníka konania, pričom na pojednávanie sa riadne dostavil žalobca, ako aj žalovaný. Ďalším účastníkom uvádzané dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by bránili v uskutočnení pojednávania. Nešlo pritom o prvú žiadosť ďalšieho účastníka konania o odročenie už nariadeného pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný. Preto súd v súlade s ustanovením § 114 SSP konal v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania.
28. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
31. Podľa § 2 katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
32. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
33. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
34. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
36. Podľa § 30 ods. 4 veta prvá katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.
37. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov.
38. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
39. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
40. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností. Aby kataster mohol slúžiť týmto cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Hodnovernosť údajov katastra je teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku zároveň vyplýva zásada materiálnej pravdy, ktorej uplatnenie v správnom konaní predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na správny orgán až do vydania rozhodnutia. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).
41. V rozsudku sp. zn. 10Sžr/159/2011 zo dňa 07.12.2011 Najvyšší súd SR zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
42. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. preskúmal obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP5-2019/040708/SUC zo dňa 02.09.2019, i správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Košice) č. V 14150/2018 zo dňa 28.05.2019, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 ods. 1 SSP zamietol.
43. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
44. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie, ako návrhové správne konanie, sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/54/2015 zo dňa 05.04.2016). Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Prípadne rozhodnutie o zastavení konania, okrem iného aj z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu alebo jeho príloh (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona).
45. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, správny orgán prvého stupňa po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že:
- konaniu o návrhu na vklad č. V14150/2018 predchádza konanie prvostupňového správneho orgánu č. X 98/2018, ktoré je konaním o predbežnej otázke a preto je možné v konaní o návrhu na vklad pokračovať až po právoplatnom ukončení konania x 98/2018.
- Na listoch vlastníctva sú k dotknutým nehnuteľnostiam zapísané daňové záložné práva zriadené rozhodnutím mesta Košice č. MK/B/012665/00217884/19 a rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100334813/2018, ktorými sa záložcovi zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, preto je potrebné doložiť súhlas správcov dane Mesto Košice a Daňového úradu Košice so zriadením záložného práva na základe predmetnej zmluvy.
- Je potrebné doložiť aj súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s nehnuteľnosťou z dôvodu, že na nehnuteľnosti viazne exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. Ex 2221/2018.
- Vzhľadom na to, že k nehnuteľnosti bola predložená zmluva o zriadení záložného práva pod č. V 14149/2018, je potrebné predložiť zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2006, vrátane dodatkov.
46. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.
47. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy správny orgán prvého stupňa rozhodol dňa 15.11.2018 tak, že prerušil konanie vedeného pod č. V14150/2018 a účastníkov vyzval na predloženie vyššie uvedených listín v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a zároveň boli účastníci poučení, že ak neodstránia vytknuté nedostatky v určenej lehote, konanie o návrhu na vklad bude zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.
48. Dňa 21.03.2018 záložný veriteľ (žalobca) doložil do spisu požadovanú zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2006 a jej dodatky (celkovo 7 dodatkov, posledný zo dňa 15.01.2013). Záložný veriteľ doručil prvostupňovému správnemu orgánu aj podanie, ktorým reagoval na rozhodnutie o prerušení konania č. V 14150/2018 zo dňa 15.11.2018, v ktorom uviedol, že súhlasy správcov dane Mesta Košice a Daňového úradu Košice a súhlas súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka na nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami doložiť nemôže, pretože už nie je konateľom záložcu a nemôže ani uhradiť pozdĺžnosti, bez čoho by požadované súhlasy aj tak neobdržal. Záložný veriteľ ďalej namietal, že predmetná požiadavka prvostupňového správneho orgánu nebola namieste vzhľadom na to, že nepožaduje zapísať záložné právo pred poradie iných záložných práv viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach a tiež preto, že v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy zákazy s nakladaním s dotknutými nehnuteľnosťami zo strany správcov dane alebo súdneho exekútora neexistovali.
49. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
50. Podľa § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.
51. Podľa § 81 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z., ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.
52. Dňa 28.05.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým konania o návrhu na vklad č. V 14150/2018 podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil.
53. V rozhodnutí sp. zn 1Sžo/204/2008 zo dňa 01.07.2009 Najvyšší súd SR vyslovil, že správa katastra (v tomto prípade okresný úrad) je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Príslušný okresný úrad má vo vkladovom konaní povinnosť skúmať platnosť zmluvy a rovnako tak oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou sa netýka iba prevodu vlastníckeho práva, ale aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. V danom prípade žalobca namietal práve skúmanie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa navrhované záložné právo týkalo. Vo svetle uvedeného správny súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou prvostupňového orgánu dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či bol záložca (spoločnosť PETIX International, s.r.o.) oprávnený nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Prvostupňový orgán pri skúmaní oprávnenia záložcu disponovať s predmetom zmluvného záložného práva podľa názoru súdu neprekročil svoje zákonné oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
54. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že katastrálny zákon definuje záznam ako úkon plniaci evidenčné funkcie a poznámku ako úkon, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu. Aj keď tieto úkony nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani
na zánik práv k nehnuteľnostiam, z hľadiska kompetencií okresného úradu, majú význam pri skúmaní podmienok uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ak okresný úrad vo vkladovom konaní, aj keď sa týka „iba“ zabezpečovacieho záložného práva k nehnuteľnosti, zistí evidenciu takýchto úkonov, je jeho povinnosťou preveriť, či také úkony nemajú vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový orgán postupoval presne v intenciách uvedeného a preto jeho postup nie je možné považovať za nezákonný.
55. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom k skutočnosti, že si žalobca nesplnil všetky náležitosti uložené v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1, 2 a 4 katastrálneho zákona a vzhľadom na to, že k dotknutým nehnuteľnostiam sú zapísané daňové záložné práva zriadené rozhodnutím Mesta Košice č. MK/B/012665/00217884/19 a rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 100334813/2018, ktorými sa záložcovi zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, prvostupňový správny orgán primerane aplikoval § 81 ods. 7 a 8 zákona o správe daní na zistený skutkový stav, keď povolenie vkladu podmienil súhlasom správcov dane a po márnom uplynutí lehoty určenej na doloženie predmetných súhlasov konanie o návrhu na vklad zastavil.
56. V súvislosti s námietkou žalobcu, že požiadavka prvostupňového správneho orgánu nebola namieste z toho dôvodu, že žalobca nepožadoval zapísať záložné právo pred poradie iných záložných práv viaznucich na dotknutých nehnuteľnostiach a zároveň z toho dôvodu, že predmetné záložné práva a zákaz nakladania s nehnuteľnosťami zo strany správcov dane a súdneho exekútora v čase uzavretia záložných zmlúv neexistovali a preto nie je dôvodné na ne prihliadať, správny súd konštatuje, že je v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keďže dané zákonné ustanovenie ukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať preloženú zmluvu aj z toho hľadiska, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, nie iba z formálneho hľadiska, (t.j. či spĺňa zákonom stanovené obsahové náležitosti). Kompetencia správneho orgánu prihliadať aj na skutočnosti, ktoré nastali síce až po uzavretí zmluvy, na základe ktorej má byť povolený vklad, avšak pred rozhodnutím o návrhu na vklad, je ustanovená v poslednej vete ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ak by správny orgán túto možnosť nemal, de facto by účastníkom právnych vzťahov k nehnuteľnostiam postačovalo antidatovať akúkoľvek zmluvu, ktorou prevodca nakladá s nehnuteľnosťami, ako dátum uzavretia zmluvy uviesť nejaký dátum pred vznikom predmetného obmedzenia a vyhnúť sa tak právnym účinkom neskoršieho obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou.
57. Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu.
58. K námietke žalobcu, že mu v rozhodnutí o prerušení konania č. V 14150/2018 zo dňa 15.11.2018 prvostupňový správny orgán vytkol aj nesúlad v označení predmetu záložnej zmluvy s údajmi katastra vzhľadom na to, že na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. I. je evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku registra N. parc. č. XXXX/X, zatiaľ čo v predmetnej zmluve je táto stavba označená ako rozostavaná stavba, keďže v čase zriadenia záložného práva bola predmetná stavba v katastri vedená ako rozostavaná, správny súd uvádza, že ak v čase medzi uzavretím zmluvy a rozhodovaním o návrhu na vklad dôjde k zmene údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach, je potrebné takéto údaje opraviť, pretože až rozhodnutím o povolení vkladu vznikne vecné právo k nehnuteľností a následne sa vykoná zápis tohto práva na list vlastníctva. V ustanovení § 42 ods. 4 katastrálneho zákona je upravený postup v prípade, ak je označenie predmetu zmluvy po podaní návrhu na vklad v nesúlade s údajmi katastra, z ktorého je zrejmé, že odstránenie nesúladu údajov uvedených v predloženej zmluve s aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností je možné vykonať formou dodatku k zmluve.
59. Účastníci katastrálneho konania mali dostatok priestoru na to, aby preukázali, že oprávnenie záložcu (spoločnosti PETIX International, s r.o.) nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami nie je obmedzené, a to aj napriek existencii daňových záložných práv. Súd teda prisvedčil žalovanému, že účastníci katastrálneho konania mali uvedené listiny predložiť v poskytnutej lehote na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutia o prerušení konania. Odhliadnuc od toho, že v rozhodnutiach o prerušení konania boli účastníci konania upozornení aj na nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy, konkrétne na chýbajúcu presnú špecifikáciu predmetu zálohu, ktoré z ich strany neboli odstránené vôbec, pričom
prvostupňový orgán v rozhodnutí o prerušení konania účastníkov upovedomil aj o postupe, ktorým bolo potrebné predmetné nedostatky zmluvy odstrániť (§ 42 ods. 4 katastrálneho zákona). Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Súd rovnako nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.
60. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu prvého stupňa, sú zákonné a žalobné dôvody uvádzané v žalobe žalobcom nie sú dané, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v súlade s § 168 SSP si odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
62. Ďalší účastník konania (spoločnosť ZELENÝ DVOR, s..r.o.) s podanou žalobou nesúhlasil a uplatnila si náhradu trov konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia). Preto správny súd ďalšiemu účastníkovi ich náhradu priznal podľa § 169 SSP. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
63. V zmysle § 139 ods. 4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.