Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-212-2017.pdf
PDF · 167.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/212/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: X. Q.N. W., L. XX, XXX XX A., 2. J. W., A. X, XXX XX A., 3. J. K., T.. A., K. E. XX, XXX XX A., 4. R. A., K. E. XXX, XXX XX A., 5. M. A., T. W., K. E. XXX, XXX XX A., všetci zastúpení: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, so sídlom Čajakova 7, 811 05 Bratislava, IČO: 31 948 901, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 136/2017/Pop zo dňa 23.11.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov
1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo "Úrad"), žalovaný svojím rozhodnutím sp. zn. č. VoÚ 136/2017/ Pop zo dňa 23.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), potvrdil Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Okresný úrad") Č. V-15921/2017 zo dňa 06.07.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Okresný úrad zamietol v súlade s §31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ("katastrálny zákon"), návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
2. Dňa 05.06.2017 bol Okresnému úradu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podpísaný navrhovateľom R.M. A., bytom K. XXX, XXX XX A.. V návrhu na vklad sú identi- fikovaní účastníci konania o návrhu na vklad nasledovne: Q. W., A. L. XX, XXX XX A., J. W., A. X, XXX XX A., J. K., A. K. E. XX, XXX XX A., R. A.L., A. K. XXX, XXX XX A. a M. A., A. K. E. XXX, XXXXX A.. Predmetom návrhu na vklad je právny úkon zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. - pozemok registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. pozemky registra E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4393 m2 a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 220 m2.
3. Prílohou návrhu na vklad bola Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v dvoch vyhotoveniach uzatvorená dňa 05.06.2017 medzi spoluvlastníkmi Q. W., A. L. XX, XXX XX A., J. W., A.
X, XXX XX A., J. K., A. K. E. XX, XXX XX A. a R. A., A. K. XXX, XXX XX A. za účasti M. A., A. K. E. XXX, XXX XX A. (ďalej aj ako "Dohoda").
4. Ďalšími prílohami návrhu na vklad bol geometrický plán č. 27/2017 vyhotovený dňa 05.05.2017 V. H., B. X, XXXXX A., J.: XX XXX XXX, autorizačne overený dňa 12.05.2017 J.. V. M. a úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 22.05.2017, pod č. 1078/2017 (ďalej aj ako „GP“ alebo "geometrický plán"), potvrdenie o zaplatení správneho poplatku za návrh na vklad vo výške 66 eur a potvrdenie o uhradení odvodu za drobenie 2x.
5. Ján W., J. W., J. K. a R. A. uzatvorili dňa 05.06.2017 za účasti M. A. (ďalej „účastníci dohody“) dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (ďalej „Dohoda“), ktorou zrušili svoje doterajšie podielové spoluvlastníctvo a dohodli sa na reálnej deľbe nehnuteľnosti. Predmetom Dohody boli nehnuteľnosti a to: pozemok registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2, nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. PoF. A. (ďalej „Pozemok l“), ktorý vlastnia podieloví spoluvlastníci nasledovne: Q. W. vo výške 1/3, J. W. vo výške 1/3, J.D. K. vo výške 1/6 a R. A. vo výške 1/6 spoluvlastníckeho podielu na Pozemku l.
6. Technický podklad Dohody a zároveň prílohu návrhu na vklad tvoril GP, ktorý okrem Pozemku l zameral a technicky riešil aj pozemky registra E. KN nachádzajúce sa mimo zastavaného územia vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A. a to parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 4393 m2 (ďalej „Pozemok2“) a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 220 m2 (ďalej „Pozemok3“). Pozemok2 a Pozemok3 sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. W. A.W. v prospech R. A. a M. A. v podiele 1/1, v bez- podielovom spoluvlastníctve manželov.
7. Na základe GP bol Pozemok l rozdelený a v zmysle Dohody si účastníci dohody novovytvorené pozemky registra C KN rozdelili nasledovne:
- novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2856 m2 v prospech J. W. v 1/1,
- novovytvorený pozemok registra E. KN parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 2857 m2 v prospech Q. W. v 1/1,
- v zmysle GP vznikol diel č. 3 o výmere 2731 m2 odčlenený od Pozemku l a diel č. 1 o výmere 4393 m2 vytvorený z Pozemku2. Zlúčením dielu č. 1 a dielu č. 3 vznikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 7124 m2, ktorý majú v zmysle dohody vlastniť J. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX, R. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XXXX/XXXX a manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
- v zmysle GP ďalej vznikol diel č. 4 o výmere 127 m2 odčlenený od Pozemku l a diel č. 2 o výmere 220 m2 vytvorený z Pozemku 3. Zlúčením dielu č. 2 a dielu č. 4 vznikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 347 m2, ktorý majú v zmysle dohody vlastniť J. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu XX/XXX, R.F. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XX/XXX a manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
8. V odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor poukázal na skutočnosť, že účastníci dohody v snahe prerozdeliť svoje doterajšie spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zašli nad rámec zákona, keď mali v úmysle Dohodou zrušiť aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov R. A. a M. A. a ako náhradu nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva podiel k novovytvoreným pozemkom, ktoré vznikli spojením ich pôvodných pozemkov zväčšených o diel č. 3 a diel č. 4 podľa GP. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo "OZ") zaniknúť zánikom manželstva. Počas trvania manželstva môže byť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené rozhodnutím súdu a to tiež len za určitých okolností uvedených v ustanovení § 148 ods. 2 a § 148a, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasná zákonná úprava nedovoľuje manželom dohodou zrušiť ich bezpodielové spo- luvlastníctvo a nie je možné vyporiadať ho tak, ako účastníci Dohody navrhujú prostredníctvom predložených listín, nakoľko dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvárajú medzi sebou len podieloví spoluvlastníci (§141 ods. 1 občianskeho zákonníka).
9. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zdôrazňuje, že manželia R.B. a M. A. nie sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra Z. KN parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 8632 m2, kde dochádza k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom k tomu, že účastníci Dohody nepostupovali pri jej uzatváraní v súlade so zákonom, keď mali v úmysle Dohodou zrušiť aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov R. a M. A. k Pozemku 2 a Pozemku 3 pričom uvedení manželia nie sú podielovými spoluvlastníkmi Pozemku l, pri ktorom v zmysle Dohody a GP malo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a novému vyporiadaniu, nie je táto Dohoda platne uzatvoreným právnym úkonom a z toho dôvodu nie je vkladuschopnou listinou.
10. Žalovaný preskúmal odvolanie Q. W., bytom L.Ľ. XX, XXX XX A., J. W., A. X, XXX XX A., J. K., A. K. E. XX, XXX XX A., R. A., A. K. XXX, XXX XX A. a M. A., A. K. E. XXX, XXX XX A. zastúpených na základe plnej moci zo dňa 24.07.2017 JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 7, 81105 Bratislava zo dňa 26.07.2017, ako aj k veci vzťahujúci sa spisový materiál a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že Predpokladom povolenia vkladu do KN je splnenie zákonných podmienok ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnu- teľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe Dohody tvoril GP, ktorý za- meral a technicky riešil Pozemok 1, Pozemok2 a Pozemok3.
11. Ako už bolo uvedené vyššie, Pozemok l je v podielovom spoluvlastníctve Q. W. vo výške 1/3, J. W. vo výške 1/3, J. K. vo výške 1/6 a R. A. vo výške 1/6 spoluvlastníckeho podielu a Pozemok2 a Pozemok3 je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. A. a M. A. v podiele 1/1.
12. GP rozdelil Pozemok l na diel č. 3, diel č. 4, diel č. 5 a diel č. 6. Z dielu č. 6 bol vytvorený pozemok p.č. XXXX/X orná pôda o výmere 2856 m2, ktorý na základe Dohody nadobudne J. W.. Z dielu č 5 bol vytvorený pozemok p. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2857 m2, ktorým na základe Dohody nadobudne Q. W..
13. Diel č. 3 výmere 2731 m2 bol odčlenený z Pozemkul a pričlenený k Pozemku2, na základe čoho vynikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXXX/X orná pôda o výmere 7124 m2, ktorý v zmysle Dohody majú vlastniť J. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX, R. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XXXX/XXXX a manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Diel č. 4 o výmere 127 m2 bol odčlenený z Pozemkul a pričlenený k Pozemku3, na základe čoho vznikol novovytvorený pozemok registra E. KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 347 m2, ktorý majú v zmysle dohody o vyporiadaní vlastniť J. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu XX/XXX, R. A. vo výške spoluvlastníckeho podiele XX/XXX a manželia R. a M. A. vo výške spoluvlastníckeho podielu XXX/XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
14. Žalovaný je toho názoru, že GP, ktorý je technickým podkladom k právnym úkonom v zmysle Dohody, nereflektuje na právny stav - vlastnícke vzťahy evidované k Pozemku l, Pozemku 2 a k Pozemku 3, pričom GP je za súčasného stavu jeho vyhotovenia nezapísateľný do katastra nehnuteľnosti, z dôvodu miešania vlastníckych foriem pri dotknutých pozemkoch, bez adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných zmien.
15. Je podľa žalovaného potrebné vo všeobecnosti poukázať na § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vypo- riadaní sa. Účastníkmi takéhoto právneho úkonu musia byť bezvýhradne všetci spoluvlastníci a vyporiadanie sa má týkať konkrétnej nehnuteľnosti, voči ktorej si účastníci dohody zrušujú svoje doposiaľ v určitých podieloch evidované spoluvlastníctvo a nanovo sa vyporiadajú podľa takto uzatvorenej dohody. Vyporiadanie sa však musí týkať len konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú účastníci dohody a zároveň spoluvlastníci vlastnia. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní tak vznikne konsenzom všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu. Občiansky zákonník zároveň ponecháva
spoluvlastníkom voľnosť, t.j. vzájomné vzťahy si spoluvlastníci usporiadajú podľa svojich potrieb a záujmov. Môžu sa dohodnúť, že si spoločnú vec rozdelia, ale aj tak, že vec pripadne za náhradu jednému spoluvlastníkovi, prípadne viacerým spoluvlastníkom. V prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k pozemku reálnou deľbou pozemku medzi spoluvlastníkmi, je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý predmetný pozemok rozdelí v zmysle dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva medzi jednotlivých spoluvlastníkov, rešpektujúc tak obmedzenia vyplývajúce z ustanovení § 21 až 24 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemku v znení neskorších predpisov. V zmysle súdnej praxe zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmere a číslo nových parciel (Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov /ČSSR, ČSR a SSR/. Z IV 1970- 1983 s. 487)
16. GP však naproti tomu technicky riešil nielen Pozemok l v spoluvlastníctve Q. W., J. W., J. K. a R. A., ale aj Pozemok 2 a Pozemok 3, ktorý vlastnia v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. A. C. a M. A..
17. Namiesto toho, aby sa z GP z dielu č. 3 a z dielu č. 4 vytvoril samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J. K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom podiele, GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už evidované vlastnícke vzťahy. V zmysle takto vyhotoveného a k návrhu na vklad priloženého GP a Dohody by sa J.A. K. stala ideálnou podielovou spoluvlastníckou dielu č. 1 vytvoreného z Pozemku2 a dielu č. 2 vytvoreného z Pozemku3, pričom Pozemok2 a Pozemok3 predtým v žiadnom spoluvlastníckom režime nevlastnila a manželia R. A. a M. A.B., by sa stali ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov dielu č. 3 a 4 odčleneného z Pozemkul, hoci predtým Pozemokl v režime bezpodielového spoluvlastníctva nevlastnili.
18. Ak by sa mal Úrad stotožniť s názorom odvolateľov, že v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej výmere parcely, otázkou by bolo, na základe akého) právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom č. 3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K.Í., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
19. V súlade so súdnou praxou je potrebné uviesť, že dohoda o zrušení spoluvlastníctva nehnuteľnosti a o vzájomnom vyporiadaní sa podľa ustálenej judikatúry súdov považuje za prevod nehnuteľnosti, pretože ide vždy o nadobudnutie vlastníctva niektorým zo spoluvlastníkov (Uz NS ČR z 15.05.2007, sp. zn. 30 Cdo 2606/2006).
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takejto dohody nadobúdajú vždy len podieloví spoluvlastníci, nikdy nie osoba, ktorá predtým nehnuteľnosť nevlastnila. V takomto prípade ide o iný druh právneho úkonu napr. prevod nehnuteľnosti darovaním, kúpou alebo zámenou.
21. V prípade Dohody dochádza k porušeniu a obchádzaniu zákonných ustanovení najmä § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko p. J. K. a manželia R. A.B. a M. A. majú nadobudnúť v ideálnom podiele časti pozemkov, ktoré nevlastnili a teda v tomto prípade nemôžeme hovoriť o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti niektorým zo spoluvlastníkom, ako to súdna prax v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka vyžaduje.
22. V odvolaní a taktiež v stanovisku odvolatelia poukazujú na bežnú prax, že podiel na pozemku môže byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov o čom svedčí množstvo takých zápisov pod bytovými domami.
II.
Žaloba
23. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutia v oboch stupňoch za nezákonné, žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
24. Uviedli, že Geometrický plán, tvoriaci podklad pre uvedenú dohodu je podľa názoru žalobcov zapísateľný v plnom rozsahu, nakoľko spĺňa technické podmienky a dohoda odzrkadľuje oba právne úkony, ktoré vedú k možnosti jeho zápisu. Bol riadne autorizovaný aj úradne overený, preto po technickej stránke spĺňa predpoklady zápisu. Miešanie vlastníckych foriem je tak, ako to uviedol aj žalovaný na str. 8 svojho rozhodnutia možné. Náš právny poriadok pozná spoluvlastníctvo podielové a bezpodielové, neznamená to však, že podiel nemôže byť v bezpodielovom spoluvlastníctve.
25. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podľa žalobcov možné aj reálnym rozdelením tak, že sa časť zodpovedajúca podielu zlúči s inou vecou. Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by tomu bránilo, aj keď nejde o obvyklé riešenie. Uviedli, že GP rešpektoval existujúce vlastnícke vzťahy a zlúčenie pozemkov vykonal tak, že pričlenil novovznikajúci pozemok k existujúcej parcele a podiel pôvodných vlastníkov v BSM po prepočte zodpovedá pôvodnej výmere ich pozemku, pričom noví spoluvlastníci, ktorí svojou výmerou podľa dielov, zodpovedajúcim ich podielu na spoločnej veci s účastníkmi dohody 1 a 2, podľa GP sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi v podiele, ktorý zodpovedá výmere, o ktorú sa doterajší pozemok zväčšuje. Náš právny poriadok sa bráni drobeniu pozemkov napr. v z. 180/1993 Z.z., ale nezakazuje pozemky zlučovať do väčších celkov a k nim priraďovať podiely podľa doterajších výmer pozemkov, ktoré sa zlučujú. V § 24 pri pričlenení pozemku a pri zlučovaní pozemkov pozná aj výnimku z drobenia. Pri zlúčení sa po technickej stránke v GP nevytvára nové číslo parcely, ale pravidlom je, že jedna z existujúcich zlučovaných parciel ostáva pod pôvodným číslom a k nej sa prostredníctvom dielu v GP pripája časť alebo celá zlučovaná parcela. GP preto postupuje v zmysle obvyklých postupov pri zlučovaní a pričleňovaní pozemkov. Právne sú tieto oba úkony v prípade preskúmavanej dohody podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona spojené do jedného, čo zákon nezakazuje, zmluvná voľnosť nevylučuje a podľa názoru žalobcov je toto riešenie v súlade s právnym poriadkom. To, že sa p. ID. stáva spoluvlastníčkou zlúčeného pozemku, aj keď doposiaľ nebola spoluvlastníčkou pôvodného pozemku v BSM vyplýva práve z dohody, kde sa súrodenci p. A. a p. K. za súhlasu manželky, p. A. dohodli, že svoje majetky spoja a stanú sa tak spoluvlastníkmi väčšieho, spojeného pozemku, v ktorom budú mať podiely tak, ako zodpovedajú ich doterajším výmerám a právam. Práve vyčítaná skutočnosť má byť dôsledkom dohody súrodencov, ktorí majú nárok na podiel z dedenej nehnuteľnosti po predkoch a manželky jedného z nich, ktorá je zároveň spoluvlastníčkou susedného pozemku, nadobudnutého kúpou spolu s manželom. Účasť a riadne vyjadrený súhlas manželky pri nakladaní s majetkom v BSM dáva záruku, že manželia nakladajú so svojim majetkom spoločne, tak ako to predpokladá § 145 ods. 1 OZ. Nejde o žiadne zrušenie BSM, ako si to vykladá v rozhodnutí prvostupňový orgán, len účastníci využili možnosť § 2 ods. 3 OZ .
26. To, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetnom dohody o vyporiadani podielového spoluvlastníctva, môžu nadobúdať vždy len podieloví spoluvlastníci a nie osoba, ktorá ju predtým nevlastnila, vyplýva podľa žalovaného z ustálenej judikatúry súdov, pričom žalovaný odkazuje len na jedno jediné rozhodnutie českého najvyššieho súdu. Na objasnenie žalobca uviedol, že v tomto rozhodnutí bolo odmietnuté dovolanie vo veci kedy nebola riadne a platne uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadani spoluvlastníctva
- prejavy vôle neboli na tej istej listine, hoci ide o prevod spoluvlastníckeho podielu a teda nehnuteľnosti. Celý predmet konania nemá nič spoločné s právnym problémom, ktorý vidia správne orgány v ich prípade. Nie je pravdou, že tento právny problém je už vyriešený judikatúrou. Neexistuje podľa žalobcov žiadny judikát, ktorý by riešil obdobnú situáciu, ani do zbierky súdnych stanovísk a rozhodnutí NS sa nedostalo rozhodnutie ani stanovisko, ktoré by výkladom zákona bránilo platnému uzatvoreniu dohody, ktorá rieši vysporiadanie podielového spoluvlastníctva aj neobvyklým spôsobom, ale k spokojnosti všetkých účastníkov dohody. A to tak doterajších spoluvlastníkov, tak aj tretích strán, ktoré sa jej z titulu netradičného riešenia, zasahujúceho do ich vlastníckych práv, zúčastnili a súhlasia s ním. Podľa názoru žalobcov povinnosť a oprávnenie orgánu verejnej správy skúmať dohodu nemá zachádzať do neprimeraných špekulatívnych vyhodnocovaní, čo je alebo nie je možné z formálneho hľadiska, ale zásadne sa má zamerať na to, či dohoda samotná je spravodlivým riešením veci, nikomu neubližuje a či sa jej výsledok dá do katastra premietnuť. Žalobcovi majú dojem, akoby si orgány verejnej správy pomýlili svoje postavenie a stávajú sa prebyrokratizovanými a šikanóznymi, uprednostňujúcimi formalizmus pred účelom zákona.
27. Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že prvostupňový orgán nesprávne pochopil ustanovenie § 136 ods. 2 OZ, podľa ktorého spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Neznamená to podľa žalobcov, že vec nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve, kde jeden z podielov vlastnia manželia v BSM a k tomu dali v odvolaní príklad blízky orgánu verejnej správy, ktorý o veci rozhodoval. Podľa žalobcov uvedené ustanovenie má na mysli, že náš právny poriadok pozná dve formy spoluvlastníctva, avšak nevylučuje, že konkrétny podiel môžu nadobudnúť spoločne aj manželia, pričom vtom prípade sa stávajú bezpodielovými spoluvlastníkmi k podielu samotnému. Narážali tým v odvolaní na skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí orgán verejnej správy mal za to, že dochádza v dohode pri zlúčení pozemkov a vytvorení podielov k novému pozemku, k zrušeniu BSM ako takého a jeho vyporiadaniu. Túto ambíciu dohoda v žiadnom prípade nemá a ide o jej nesprávnu interpretáciu. Nakoľko argument rozporu so zákonom, resp. obchádzanie zákona pre zrušenie spoluvlastníctva bol hlavným argumentom prvostupňového orgánu, považovali žalobcovia uvedenie príkladu, že vedľa seba v spoluvlastníctve môžu vzniknúť aj situácie, pri ktorých dôjde vedľa seba k podielovému aj bezpodielovému spoluvlastníctvu za objasňujúce dôvody. Dva právne úkony spojené v jednej dohode zlučujú pri vyporiadani podielového spoluvlastníctva pôvodné parcely v BSM a dielmi už existujúcich parciel, zvyšujú ich výmeru a pridávajú nových vlastníkov, čím dochádza k tomu, že z výlučného BSM sa stáva majetok v podielovom spoluvlastníctve na novom pozemku, kde doterajší spoluvlastníci sa stávajú z výlučných vlastníkov spoluvlastníkmi s ďalšími osobami v inom režime spoluvlastníctva ( avšak nie k tomu istému podielu). Tým je využité len právo vlastníka s vecou nakladať.
28. Za arbitrárne považujú žalobcovia navrhované riešenie odvolacím orgánom, kedy by mali podľa ich názoru uzavrieť dve za sebou idúce dohody, a to najprv zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a následne dohodu o zlúčení pozemkov. Podľa žalovaného by to bol správny postup. Výsledok by bol ten istý, len by predstavoval nehospodárnosť v dosiahnutí cieľa.
29. Žalobcovia zastávajú názor, že pri uzatváraní dohody neporušili žiaden právny predpis, nekonali proti žiadnemu zákazu, ani sa neodchýlili od žiadneho kogentného ustanovenia, nezasiahli do práv iných a dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon týkajúci sa spoločnej veci v BSM vyhodnotili účastníci ako úkon nad rámec bežných vecí, preto bol súhlas bezpodielovej spoluvlastníčky potrebný. Pre úplnosť a nespochybňovanie došlo aj zo strany p. A. k úradnému osvedčeniu jej podpisu. Žalobcovi využili uzavretím dohody len svoje vlastnícke práva zaručené ústavou a ich obsah definovaný zákonom. Obmedzením ich zmluvnej voľnosti práve štát v osobe orgánov verejnej správy zasiahol neoprávnene do ich práv a to obmedzením s ich právom nakladať so svojím vlastníctvom bez zákonného rámca obmedzenia, ktoré by spĺňalo podmienky ústavy obsiahnuté v čl. 20 ods. 5 alebo 5. Tak žalovaný, ako aj ďalší účastník v rámci svojho konania porušili ustanovenie § 31, ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. ako aj čl. 2 ods. 1 Ústavy SR. Tým bolo porušené ich základné právo vlastniť, zaručené čl. 20 Ústavy SR.
30. Všetky dôvody vedúce orgány verejnej správy k zamietnutiu návrhu a potvrdeniu rozhodnutia pri nevyhovení odvolaniu sú podľa žalobcov nesprávnym právnym posúdením veci a to nad rámec zisťovania v zmysle § 31 ods. 1 KZ a ostatných príslušných ustanovení katastrálneho zákona a správneho poriadku. Preto účastníci predpokladajú, že splnili podmienky povolenia vkladu a zápisu práv vyplývajúcich z dohody do katastra nehnuteľností. Žalovaný pritom porušil povinnosť vyrovnať sa so zásadnými námietkami v odvolaní smerujúcimi proti hlavným dôvodom zamietnutia návrhu najmä s námietkou proti pokusu o zrušenie BSM v dohode. V odôvodnení rozhodnutia vymenoval síce niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, ale podľa § 47 ods. 3 SP sa správnou úvahou mal vyporiadať s ich použitím na konkrétny prípad, čo priamo z odôvodnenia rozhodnutia nie je pri každom vymenovanom ustanovení zrejmé ( najmä u ustanovení týkajúcich sa BSM, rovnako ako sa nevyrovnal s námietkou zmluvnej voľnosti zaručenou občianskym zákonníkom na základe ústavného článku 2.
31. Z uvedených dôvodov majú za to, žalovaný aj ďalší účastník nesprávne posúdili ustanovenia dohody a vyvodili nesprávne právne a správne názory pri jej posúdení a z toho vyplynulo aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného
32. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.03.2018. Nestotožňoval sa s tvrdeniami žalobcu, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že GP, ktorý je technickým podkladom k právnym úkonom v zmysle Dohody, nereflektuje na právny stav
- vlastnícke vzťahy evidované k Pozemku 1, Pozemku2 a k Pozemku3, pričom GP je za súčasného stavu jeho vyhotovenia nezapísateľny do katastra nehnuteľností, z dôvodu miešania vlastníckych foriem pri dotknutých pozemkoch, bez adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných zmien. Účastníci Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „Občiansky zákonník“) musia byť bezvýhradne všetci spoluvlastníci a vyporiadanie sa má tykať konkrétnej nehnuteľnosti, voči ktorej si účastníci dohody zrušujú svoje doposiaľ v určitých podieloch evidované spoluvlastníctvo a nanovo sa vyporiadajú podľa takto uzatvorenej dohody. Vyporiadanie sa však musí tykať len konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú účastníci dohody, a zároveň spoluvlastníci, vlastnia. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní tak vznikne konsenzom všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu.
33. V zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takejto dohody, nadobúdajú vždy len podieloví spoluvlastníci, nikdy nie osoba, ktorá predtým nehnuteľnosť nevlastnila. V takomto prípade ide o iný druh právneho úkonu napr. prevod nehnuteľnosti darovaním, kúpou alebo zámenou.
34. Žalobcovia oprávnenosť nadobudnutia podielu p. M. A. na časti pozemku (t. j. dielu č. 3 a 4) obhajujú, tým, že bola účastníčkou Dohody a mala úradne osvedčený podpis. Takýto prezentovaný názor žalobcov je však podľa Úradu nesprávny. Skutočnosť či by bola alebo nebola p. M. A. účastníčkou Dohody je irelevantná, nakoľko v Dohode nebol vyjadrený iný/ďalší právny úkon, ktorým by p. M. A. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 v zmysle GP nadobudla. Taktiež z Dohody nie je jasné, na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel p. J. K. na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
35. V zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej „katastrálny zákon“) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
36. Úrad zdôrazňuje, že Dohoda nie je vkladuschopná na podklade predloženého GP aj napriek tomu, že GP má autorizačné a úradné overenie. Vo všeobecnosti geometricky plán, ako technicky podklad, na základe ktorého dochádza k zmene evidovania vlastníctva, musí korešpondovať so zmluvou alebo dohodou. Úž pri vyhotovovaní geometrického plánu na daný účel je potrebné dbať, aby skutkový a právny stav zamýšľaného právneho úkonu navzájom korešpondoval s geometrickým plánom.
37. V zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Dohodu ako takú nie je možné na podklade predloženého GP technicky, za rešpektovania chronológie právnych úkonov, zaevidovať do katastra nehnuteľností z dôvodu absencie právneho úkonu nadobudnutia časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 p. M. A. a časti pozemku zodpovedajúcich dielu č. 1 a 2 p. J. K..
38. Namiesto toho, aby sa z GP z dielu č. 3 a z dielu č. 4 vytvoril samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J. K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom podiele, GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už evidované vlastnícke vzťahy.
39. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
40. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
41. V zmysle takto vyhotoveného a k návrhu na vklad priloženého GP a Dohody by sa J. K. stala ideálnou podielovou spoluvlastníckou dielu č. 1 vytvoreného z Pozemku2 a dielu č. 2 vytvoreného z Pozemku3, pričom Pozemok2 a Pozemok3 predtým v žiadnom spoluvlastníckom režime nevlastnila a manželia R. A. a M. A. by sa stali ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov dielu č. 3 a 4 odčleneného z Pozemku l, hoci predtým Pozemok l v režime bezpodielového spoluvlastníctva nevlastnili.
42. Ak by sa mal Úrad stotožniť s názorom žalobcov, že v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej výmere parcely, otázkou by bolo, na základe akého právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A.Á. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom č. 3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
43. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
44. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
45. Predložený GP vyjadruje vôľu žalobcov, ako chcú v budúcnosti vlastniť predmetné nehnuteľnosti, avšak takéto evidovanie vlastníctva nie je možné dosiahnuť na základe Dohody, nakoľko by v takomto prípade neboli údaje katastra hodnoverné.
46. Úrad v rozhodnutí uviedol ako jedno z riešení dosiahnutia zosúladenia skutkového a právneho stavu evidovania nehnuteľností želaného žalobcami prepracovaním GP tak, že budú z dielov č. 3 a č. 4 vytvorené samostatné parcely, ktoré nadobudnú v zmysle novej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva p. J. K. a p. R. A.. Ak by bolo naďalej úmyslom p. J. K., p. R. A. a M. A. spojiť Pozemok2 a Pozemok3 s pozemkom, ktorý by vznikol na základe novej dohody a k nej prepracovanému GP, v tomto prípade je možné na základe právneho úkonu napr. zámeny, darovania alebo kúpy nadobudnúť k predmetným pozemkom podielové spoluvlastníctvo a následne GP spojiť predmetné parcely do jednej, resp. do dvoch parciel. Takéto navrhované riešenie je však podľa názoru žalobcov vyjadrenom v žalobe nehospodárne, čo však nie je zákonný argument pre ich požiadavky v posudzovanom prípade. Taktiež žalobcovia v žalobe uvádzajú, že zvolili takéto „netradičné riešenie komplexného charaktéru“, z dôvodu hospodárnosti.
IV.
Posúdenie veci
47. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
51. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
52. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 53. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
54. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
55. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
56. Podľa § 7 katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
57. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
59. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
60. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
61. Podľa §30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva.
62. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
63. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
64. Podľa § 41 ods. 1, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ("katastrálny zákon"), práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
65. Podľa § 41 ods. 2, zákona č. 162/1995 Z.z., práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
66. Podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.
67. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
68. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
69. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
70. Podľa §132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
71. Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
72. Podľa § 136 ods. 1 a 2, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
73. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
74. Podľa §137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
75. Podľa §139 ods. 1, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
76. Podľa §141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
77. Podľa §143a ods. 1 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
78. Podľa § 143a ods. 3 OZ, dohoda podľa odsekov 1 a <. vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
79. Podľa §148a ods. 2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
80. Podľa § 151 OZ, ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
81. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
82. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania.
83. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
84. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
85. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
86. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
87 .Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
88. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
89. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
90. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
91.V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť správnosť záverov Okresného úradu Bratislava, ako aj žalovaného pri posúdení Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a Geometrického plánu č. 27/2017 pri povoľovaní zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobcovia sa rozhodli usporiadať si vlastnícke vzťahy k Pozemkom 1, 2,3 a 4 prostredníctvom Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a Geometrického plánu.
92. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností. Aby kataster mohol slúžiť týmto cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov, najmä verejných listín. Hodnovernosť údajov katastra je teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Z ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku zároveň vyplýva zásada materiálnej pravdy, ktorej uplatnenie v správnom konaní predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je preto povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na správny orgán až do vydania rozhodnutia. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).
93.V rozsudku sp. zn. 10Sžr/159/2011 zo dňa 07.12.2011 Najvyšší súd SR zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
94. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/54/2015 zo dňa 05.04.2016). Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Prípadne rozhodnutie o zastavení konania okrem iného aj z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu alebo jeho príloh (§ 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona).
95.V rozhodnutí sp. zn 1Sžo/204/2008 zo dňa 01.07.2009 Najvyšší súd SR vyslovil, že správa katastra (v tomto prípade okresný úrad) je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Príslušný okresný úrad má vo vkladovom konaní povinnosť skúmať platnosť zmluvy, podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a rovnako tak oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou.
96.V danom prípade bola sporná "zapísateľnosť Geometrického plánu" v spojení s Dohodou. Okresný úrad aj žalovaný mali za to, že Geometrický plán za stavu jeho súčasného vyhotovenia nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností z dôvodu miešania vlastníckych foriem pri dotknutých pozemkoch, bez adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných zmien.
97. Žalobcovia vo svojom podaní súdu zo dňa 02.05.2018 uviedli, že ich jediným cieľom bolo rozdeliť si pozemky, ktorých sú spoluvlastníkmi tak, aby ich mohli samostatne užívať. V Dohode jasne vyjadrili, že všetci s takýmto usporiadaním súhlasia, preto nie je možné konštatovať, že ide o zápis GP bez právneho úkonu. Odmietli, že Dohoda smerovala k zrušenie BSM manželov M. a R. A.. Uviedli, že "dva právne úkony spojené v jednej dohode zlučujú pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pôvodné parcely v BSM a dielmi už existujúcich parciel, zvyšujú ich výmeru a pridávajú nových vlastníkov, čím dochádza k tomu, že z výlučného BSM sa stáva majetok v podielovom spoluvlastníctve na novom pozemku, kde doterajší spoluvlastníci sa stávajú z výlučných vlastníkov spoluvlastníkmi s ďalšími osobami v inom režime spoluvlastníctva ( avšak nie k tomu istému podielu). Tým je využité len právo vlastníka s vecou nakladať."
98. Vo svetle uvedeného súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou prvostupňového orgánu dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, medzi ktoré určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či boli úkony zmeny vlastníckych vzťahov vykonané riadne v súlade so zákonom. Pri tom zistil, že Prvostupňový orgán preto pri skúmaní predmetných dokumentov podľa názoru súdu neprekročil svoje zákonné oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správny súd prisvedčil žalovanému, že absencia adekvátneho zmluvného vyjadrenia technicky realizovaných zmien mala za následok jeho nezapísateľnosť do katastra nehnuteľností. Pozemok, ktorého sa Dohoda týkala bol v podielovom vlastníctve žalobcov 1 až 5. V prípade každého z nich išlo výlučne o podielové spoluvlastníctvo a nebolo predmetom BSM. M. A., manželka R. A., ktorý bol pôvodným spoluvlastníkom pôvodného Pozemku, nadobudla v dôsledku Dohody vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým nemala predtým žiaden právny nárok. Ani v prípade J. z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
99. V zmysle §141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Z Gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva existujúcich nehnuteľností výlučne medzi jej aktuálnymi spoluvlastníkmi. V prípade, ako je tento, keď M. A., ktorá nebola dovtedajšou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nadobúda k nej vlastnícke právo (akoukoľvek formou, či už podielové alebo bezpodielové), ide o iný druh právneho úkonu, napríklad darovanie alebo kúpa a Dohoda nemôže nahrádzať zodpovedajúci právny úkon ako je napríklad kúpna alebo darovacia zmluva. A to i napriek tomu, že účastníci Dohody prejavili s jej znením svoj súhlas. V Dohode nebol vyjadrený žiadny ďalší právny úkon, ktorým by p. M. A. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 3 a 4 v zmysle GP nadobudla. Taktiež z Dohody nie je jasné, na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel p. ID. na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že podľa §39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.
100. Súd prisvedčil žalovanému v tom, že ak by sa mal žalovaný stotožniť s názorom žalobcov, že v prípade takto vyhotovenej Dohody spolu s jej technickým podkladom GP, dochádza u manželov R. A. a M. A. len ku transformovaniu z výlučného vlastníctva na podielové spoluvlastníctvo v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podiel v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej výmere parcely, sporné by bolo, na základe akého právneho úkonu nadobudli manželia R. A. a M. A. podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielom č. 3 a 4. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila. GP technicky riešil nielen Pozemok l v spoluvlastníctve Q. W., J. W., J. K. a R. A., ale aj Pozemok 2 a Pozemok 3, ktorý vlastnia v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov R. A. a M. A.. GP nevytvoril z dielu č. 3 a z dielu č. 4 samostatný pozemok, ktorý by vlastnili J. K. a R. A. v príslušnom spoluvlastníckom
podiele, ale GP predmetné diely pričlenil k pôvodným pozemkom registra E. KN p.č. XXXX/XX a p.č. XXXX/X, čím zväčšil ich výmeru, avšak nerešpektoval k nim už evidované vlastnícke vzťahy. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, predložený GP vyjadruje síce vôľu žalobcov, ako chcú v budúcnosti vlastniť predmetné nehnuteľnosti, avšak takéto evidovanie vlastníctva nie je možné dosiahnuť na základe Dohody, nakoľko by v takomto prípade neboli údaje katastra hodnoverné.
101.V slovenskom právnom poriadku je vlastníctvo nehnuteľností a ich prevod do značnej miery formalizované. Je potrebné si uvedomiť, že kupujúci, či obdarovaný sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti dňom podpisu príslušnej zmluvy, ale až dňom, kedy kataster rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Úlohou orgánu verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností je posudzovať spôsobilosť predkladaných listín tvoriť podklad k riadnemu prevodu nehnuteľností. Je nepochybné, že v danom prípade došlo popri vyporiadaní sa spoluvlastníkov aj k prevodu nehnuteľnosti keď sa pani M. A. mala stať spoluvlastníčkou novovytvoreného pozemku. A k takémuto prevodu skutočne Okresný úrad nemal podklady. Zároveň ten istý prípad nastáva aj u p. J. K., pretože z Dohody nie je jasné na základe akého právneho úkonu by mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na časti pozemku zodpovedajúcemu dielu č. 1 a 2, keď predtým takúto časť pozemku nevlastnila.
102. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia v 1/ až 5/ rade v žalobe neuviedli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Žalovaný vec správne právne posúdil. Súd rovnako nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
103. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).