Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: A., s.r.o., zastúpený: JUDr. M. K., advokát, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/12706-

76265/2006/992517-r, zo dňa 15.11.2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. -33 zo dňa 30.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -33 zo dňa 30. októbra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -33 zo dňa 30.10.2008 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa 15.11.2006, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. /Sedm,Gaz zo dňa 20.06.2006 –

dodatočný platobný výmer, ktorým podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ) vyrubil žalobcovi – platiteľovi

dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2005 v sume 51 679,-- Sk na tom základe, že pri overovaní identifikačného čísla

(ďalej IČ) dane z pridanej hodnoty maďarského odberateľa žalobcu spoločnosti S.-X. K.., na

základe údajov v systéme VIES údajov získaných prostredníctvom maďarského systému

údajov, bolo zistené, že odberateľovi žalobcu bolo pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ)

platné pre Európsky trh až dňa 22.02.2006, teda takmer dva mesiace po tom, ako bolo

zrealizované a vyfakturované predmetné daňové plnenie, keďže žalobca ako dodávateľ

vystavil dňa 08.12.2005 faktúru č. 2519039 pre odberateľa S.-X. K., Maďarsko v celkovej

sume 91 358 eur, t.j. 3 455 250,90 Sk. V decembri 2005 spoločnosť S.-X. K.., nebola

v Maďarsku identifikovaná pre DPH pre trh Európskych spoločenstiev, z tohto dôvodu nebola

splnená podmienka obsiahnutá v ust. o DPH v znení neskorších

predpisov, čo malo za následok vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH,

podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Z tohto dôvodu bol žalobca

ako platiteľ DPH zo základu dane 2 903 572,20 Sk vyúčtovanej vo faktúre č. 2519039,

odviesť DPH vo výške 551 678,70 Sk.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri obchodovaní v rámci

vnútorného trhu európskeho spoločenstva je dôležité, aby obchodní partneri boli osobami

identifikovanými pre daň. Identifikačné číslo DPH je číslo ustanovené v článku 22 ods. l

písm. c/, d/ a e/ smernice 77/388/EHS (ďalej aj Šiesta smernica). Každé jednotlivé

identifikačné číslo musí mať prefix podľa medzinárodnej normy ISO č. 3166, alfa 2, pomocou

ktorého sa dá identifikovať členský štát vydávajúci toto identifikačné číslo (článok 22 ods. l

písm. d/ Šiestej smernice). Členské štáty musia prijať opatrenia potrebné na zaistenie toho,

že identifikačné systémy rozlíšia zdaniteľné osoby referované pod písmenom c/ a na to,

aby sa zabezpečilo správne uplatnenie prechodných opatrení pre zdanenie interných transakcií

v rámci spoločenstva ako sú stanovené v tejto hlave (článok 22 ods. l písm. e/ šiestej smernice

Rady).

Podľa článku 1 ods. l tretia veta nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa

07.10.2003, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2004, toto nariadenie stanovuje pravidlá

a postupy pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami, najmä čo sa týka

DPH ohľadom transakcií vnútri spoločenstva.

Podľa článku 27 ods. l citovaného nariadenia každý členský štát prevádzkuje

elektronickú databázu obsahujúcu register osôb, ktorým boli v uvedenom členskom štáte

vydané identifikačné čísla DPH.

Podľa článku 27 ods. 4 nariadenia Rady príslušné orgány jednotlivých členských

štátov (podľa článku 2 nariadenia) zabezpečia, aby osoby zúčastnené na dodávke tovarov

a služieb vo vnútri spoločenstva mali možnosť získavať informácie o platnosti

identifikačného čísla DPH akejkoľvek určenej osoby.

Článok 27 ods. 4 nariadenia teda priznáva dodávateľom možnosť získať potvrdenie

o platnosti identifikačného čísla DPH ktorejkoľvek konkrétnej osoby. Každý členský štát má

vlastný systém na overovanie identifikačných čísel DPH, v závislosti od členských štátov

možno žiadosť o overenie cez telefón, fax alebo elektronicky cez internetovú stránku

(citované z osobitnej správy č. 8/2007 o administratívnej spolupráci v oblasti daní z pridanej

hodnoty spolu s odpoveďami Komisie). Toto nariadenie, ktoré je vykonávacím predpisom

k Šiestej smernici bez potreby ďalšej vnútroštátnej úpravy stanovilo právo podnikateľských

subjektov overiť si platnosť identifikačného čísla DPH subjektov iných členských krajín.

Pretože pri intrakomunitárnom obchode má podstatný význam identifikačné číslo

pre DPH, dodávateľ (v našom prípade žalobca) mal možnosť požiadať o informáciu

na centrálnom úrade – CLO zriadenom pri Daňovom riaditeľstve Banská Bystrica. Tým,

že tak žalobca neurobil a spoľahol sa iba na informácie o identifikačnom čísle pre DPH

od objednávateľa, nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil,

že dodávka vnútri spoločenstva nebude viesť k daňovému úniku (podvodu) – rozsudok

Súdneho dvora vec C-409/04).

S poukazom na oprávnenie podľa článku 27 ods.4 citovaného nariadenia Rady

a s poukazom na povinnosť preukázať splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia

od dane podľa § 43 zákona o DPH na strane daňového subjektu, je potrebné podľa krajského

súdu, vykladať pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte" tak, ako to urobil

žalovaný, t.j. osoba identifikovaná pre daň pre intrakomunitáme obchody. Keďže účelom

európskej úpravy je prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť

daň za takú dodávku bude len tá osoba, ktorá je identifikovaná pre DPH pre intrakomunitáme

obchody. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. l Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len , žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že podmienky

pre oslobodenie dodania tovaru od DPH podľa o DPH, sú v zákone

presne stanovené. Rozhodnutie odporcu, o preskúmanie ktorého je vedený tento spor,

sa však od zákonom stanovených podmienok odchyľuje a k týmto pridáva „podmienky“

ďalšie, v zákone neuvedené, ktorých splnenie následne žalovaný skúmal, navyše nedôsledne

a z týchto skutkových „zistení" potom vyvodzoval mylné právne závery. Prvostupňový súd

tieto závery odporcu následne prevzal a oprel o nich svoje rozhodnutie, proti ktorému smeruje

toto odvolanie.

V zmysle o DPH oslobodené od DPH je dodanie tovaru

z tuzemska do iného členského štátu za predpokladu, že sú splnené rozhodujúce tri

skutočnosti (podmienky):

a) že tovar bol prepravený do iného členského štátu,

b) že išlo o predaj za protihodnotu,

c) že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň.

Prvé dve skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Spornou sa stalo splnenie tretej

zákonnej podmienky a to, či tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň.

V zmysle ust. § 11 ods. 13 zákona o DPH sa osobou identifikovanou pre daň

v inom členskom štáte podľa odvolateľa rozumie osoba, ktorej je pridelené identifikačné

číslo pre daň v inom členskom štáte. S uvedenou skutočnosťou sa podľa žalobcu súd prvého

stupňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Konštatovanie súdu prvého stupňa v závere

napadnutého rozsudku, že pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“

treba vykladať tak, ako to urobil žalovaný, t,j. osoba identifikovaná pre daň pre intrako-

munitárne obchody, je tvrdením nesprávnym a nemajúcim oporu v zákone.

Znenie o DPH nehovorí podľa odvolateľa nič o tom,

že osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte je osoba, ktorej je pridelené

identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte „s oprávnením používať identifikačné

číslo DPH na intrakomunitárne obchody". Túto podmienku zákon nepozná a žalovaný,

rovnako ako správny orgán prvého stupňa si ju medzi zákonom stanovené podmienky

„dokombinoval", pričom prvostupňový súd tento mylný názor prevzal a založil na ňom

svoje skutkovo i právne nesprávne rozhodnutie.

Žalobca sa naďalej pridŕža dikcie zákona a má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou

je to, aby odberateľ (v danom prípade S.-X. K.) v inom členskom štáte bol platcom DPH

a mal ako platca DPH pridelené identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom štáte.

Nepridelenie ďalšieho evidenčného čísla (v tvare predpokladanom Smernicou) subjektu,

ktorý reálne platcom DPH už je a má už raz pridelené a stále platné identifikačné číslo

pre DPH v tomto členskom štáte nemôže znamenať, že takýto subjekt by bol považovaný

za platcu DPH pre všetky vnútroštátne i medzinárodné obchody okrem obchodov

interkomunitárnych.

Obchodnej spoločnosti S.-X. K. nepochybne bolo pridelené identifikačné číslo pre

DPH v Maďarsku ešte pred sporným obchodom so žalobcom. Túto skutočnosť nepopiera

ani žalovaný, ani súd prvého stupňa. S.-X. K. teda bola a je osobou identifikovanou pre daň,

čím sa znenie o DPH naplnilo bezo zbytku.

Cieľom identifikačného čísla v tvare predpokladanom Smernicou 77/388/EHS nie je

rozdelenie platcov DPH na dve vyššie naznačené skupiny, táto smernica má za cieľ uľahčiť

rozoznávanie platcov DPH od neplatcov DPH. Na túto skutočnosť následne nadväzuje

možnosť získavať informácie o platnosti tohto čísla, na ktorú poukazuje aj súd prvého

stupňa a ktorá má situáciu obchodným partnerom uľahčiť a nie skomplikovať.

Rozhodujúcim predsa nie je akým spôsobom, resp. odkiaľ mal navrhovateľ informácie

o svojom obchodnom partnerovi a o jeho „platcovstve DPH", ale to, či tento obchodný

partner v skutočnosti v štáte svojho sídla platcom DPH je a teda či má pridelené

identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom štáte. A S.-X. K.. nepochybne platcom DPH

bola a identifikačné číslo pre DPH v Maďarsku pridelené mala. Účelom európskej právnej

úpravy totiž skutočne je (ako správne uviedol súd prvého stupňa) prenos daňových

povinností do štátov spotreby, avšak osobami povinnými odviesť DPH za takéto dodávky sú

všetky osoby, ktoré sú v štáte spotreby platcami DPH (teda ktoré majú pridelené

identifikačné číslo pre daň v domovskom členskom štáte) a nie iba niektoré z nich

so špeciálnym identifikačným číslom, ako nesprávne uvádza odporca i súd prvého stupňa.

Z uvedených skutočností a dôkazov je teda nesporne zrejmé, že i tretia podmienka

stanovená v o DPH, pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska

do iného členského štátu od DPH, bola splnená a rozsudok prvostupňového súdu,

ktorý sa opiera o nesprávne právne názory odporcu, a ktorým prvostupňový súd žalobu

zamietol je v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu je vecne a právne nesprávny. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje

odvolaciemu súdu, aby vo veci vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok súdu prvého stupňa

a to tak, že sa zrušuje rozhodnutie odporcu sp. zn. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa

15.11.2006 a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že podstatou sporu

bolo posúdenie otázky, či maďarský odberateľ S.-X. K. bol v čase vystavenia faktúry osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a či žalobca si mohol uplatniť oslobodenie

podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Správca dane na základe predložených dokladov overoval, či maďarský odberateľ je

osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z odpovede Maďarskej colnej správy

vyplynulo, že spoločnosť S.-X. K. nebola v čase vystavenia faktúry (08.12.2005) osobou

identifikovanou pre daň, t.j. nemala pridelené identifikačné číslo platné pre európsky trh. Toto

číslo bolo uvedenej spoločnosti pridelené až dňa 22.02.2006. Žalobca tak v podanej žalobe,

ako aj v podanom odvolaní argumentuje tým, že ustanovenie upravuje

iba to, že nadobúdateľ musí byť osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a

bodka. Čo sa rozumie osobou identifikovanou pre daň upravuje ustanovenie § 11 ods. 13 cit.

zákona. Preto požiadavka orgánu prvého stupňa, aby nadobúdateľ bol identifikovaný pre daň

v inom členskom štáte pre trh ES je nad rámec zákona. S týmto názorom žalobcu sa žalovaný

nestotožňuje. Od 01.05.2004 sa aj Maďarská republika stala členským štátom Spoločenstva

a začlenením sa do spoločného európskeho trhu prijala aj Maďarská republika záväzok

uplatňovať určité spoločné princípy vyplývajúce z práva Európskej únie. To znamená, že aj

subjekty Maďarskej republiky pre obchodovanie medzi členskými štátmi mali mať pridelené

IČ pre daň s prefixom príslušného členského štátu podľa medzinárodného štandardu ISO.

Členské štáty EÚ boli povinné zapracovať do svojho právneho poriadku Šiestu smernicu

Rady EÚ č. 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 (platná do 31.12.2006), pričom národným

orgánom bol ponechaný výber formy a metód. Cieľom Šiestej smernice bolo odstrániť

obmedzenia pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu, integrácia národných ekonomík

členských štátov EÚ, zabezpečiť, aby spoločný systém DPH nediskriminoval tovar a služby

podľa pôvodu, aby spoločný trh umožnil spravodlivú hospodársku súťaž podobajúcu sa

skutočnému vnútornému trhu, zjednotiť základné pojmy.

Zavedenie smernice do domáceho práva musí byť také, aby zabezpečilo jej plnú

aplikáciu (C-21797 Komisia vs Nemecko). Ustanovenia komunitárneho práva je potrebné

vykladať nielen podľa ich textového znenia, ale tiež v kontexte, v ktorom sa vyskytujú

a za účelom pravidiel, ktorých sú súčasťou (C-223/98). Národný súd by mal pri interpretácii

národného práva postupovať vo svetle znenia a účelu smernice a to v čo najvyššej miere,

aby naplnil účel smernice a tým splnil ustanovenia tretieho odseku čl. 249 Zmluvy o ES

(C-106/89 Marleasing).

V kontexte s vyššie uvedeným je potrebné podľa žalovaného vykladať ustanovenie

a v rámci toho posúdenie otázky, koho možno považovať

za osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte. Má za to, že výklad tohto ustanovenia

zákona je správny a je v súlade aj s judikatúrou ESD. Skutočnosť, že Maďarská republika

zvolila rozdielne postupy pri prideľovaní identifikačných čísel pre DPH pre vnútroštátne

obchody a pre intrakomunitárne dodávky, nemôže to byť posúdené ako poľahčujúca okolnosť

pre slovenského dodávateľa (žalobcu). V tejto súvislosti tiež žalovaný poukázal na to,

že podstatou úpravy obsiahnutej v nie je, aby dodávanie tovaru

nadobúdateľom z iných členských štátov, ktorí sú platcami DPH bolo oslobodené od DPH

v Slovenskej republike. Cieľom a podstatou je dosiahnuť prenos daňových príjmov

do členského štátu miesta konečnej spotreby dodávaných tovarov zavedením zdaňovania

nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva a tak zamedziť dvojitému zdaneniu. Z odpovede

maďarskej daňovej správy vyplýva, že maďarský odberateľ dodávku tovaru v Maďarsku

nezdanil, z čoho následne vyplýva, že sa nepovažoval za osobu identifikovanú pre daň.

Keďže nadobudnutie tovaru v členskom štáte, v ktorom skončila preprava tovaru,

t.j. v Maďarskej republike, nebolo zdanené, bolo možné pristúpiť k zdaneniu dodania tovaru

v tuzemsku. V ďalšom poukazuje na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.03.2007.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského

súdu Košice č.k. ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné. Na základe uvedeného v súlade s veta druhá v spojení

s veta druhá a a napadnutý rozsudok potvrdil

ako vecne správny.

Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, že žalobca ako dodávateľ

dodal spoločnosti S.-X. K.., Maďarsko dňa 08.12.2005 tovar vyšpecifikovaný vo faktúre č. X.

v celkovej vyčíslenej cene 3 518 739,51 Sk t.j. 91 358 eur. Faktúra mala splatnosť dňa

22.12.2005.

Správca dane – Daňový úrad Košice IV vykonal u žalobcu daňovú kontrolu,

o výsledku ktorej vyhotovil protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 698/320/285-

44013/06/Gaz,Sedm zo dňa 07.06.2006, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a bol

mu doručený dňa 19.06.2006. Na podklade uvedených zistení správca dane vydal dodatočný

platobný výmer č.j. /Sedm,Gaz zo dňa 20.06.2006, ktorým vyrubil

žalobcovi ako platiteľovi DPH za zdaňovacie obdobie december 2005 v sume 551 679,-- Sk,

keďže bolo v rámci konania zistené, že odberateľ žalobcu spoločnosť S.-X. K.., Maďarsko

v rozhodujúcom období nemal vydané daňové IČ pre európsky trh a to na podklade údajov

nachádzajúcich sa v systéme VIES – systém pre automatickú výmenu informácií o DPH

v rámci európskeho spoločenstva. Na podklade uvedeného dospel správca dane a rovnako aj

žalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa 15.11.2006,

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.06.2006, pretože neboli

splnené podmienky, ktoré vyžaduje ust. o DPH, keďže

nadobúdateľ tovaru nebol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

S uvedeným stanoviskom sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd

vychádzajúc najmä zo skutočnosti, že vnútroštátna maďarská právna úprava rozlišuje

platiteľov DPH pre vnútroštátny trh a subjekty – platiteľov DPH medzi členskými štátmi,

ktoré majú pridelené IČ pre daň s prefixom príslušného členského štátu. Odberateľ žalobcu

tak, ako to vyplynulo z medzinárodného dožiadania – CLO (Central Lason Office)

pre Maďarsko, spoločnosť S.-X. K. mala v rozhodujúcom daňovom období pridelené daňové

IČ len pre daň, ktoré bolo platné pre domáci trh. IČ pre Európsky trh spoločnosti platí až od

dátumu 22.02.2006.

S poukazom na uvedené žalovaný ako aj prvostupňový súd konštatovali, že nebolo

možné, aby žalobca postupoval v súlade s § 43 zákona o DPH tak, že by si uplatnil

oslobodenie od DPH na predmetný vývoz tovaru. Svoj záver krajský súd opiera o judikatúru

Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a najmä o nariadenie Rady (ES) č. 179/2003 zo dňa

07.10.2003, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.02.2004, ktorého obsahom je stanovenie

pravidiel a postupu pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami

alebo vo vzťahu k DPH ohľadne transakcie vnútri spoločenstva, podľa ktorého (čl. 27 ods. 1)

každý členský štát prevádzkuje elektronickú databázu obsahujúcu register osôb, ktorým boli

v uvedenom členskom štáte vydané IČ pre DPH. Uvedené nariadenie je vykonávacím

predpisom k Šiestej Smernici č. 77/388/EHS, pričom z predmetnej smernice do ustanovenia

§ 43 ods. 1 zákona o DPH bol transformovaný čl. 28c časť A písm. a/ citovanej smernice,

na základe ktorého, za vopred definovaných podmienok s cieľom zabezpečiť správnu

a priamu aplikáciu zákona o oslobodení od dane tak, aby zabránili daňovému úniku,

obchádzaniu alebo zneužitiu zákonných ustanovení. Členské štáty oslobodia od dane

tam uvedené položky.

Na základe uvedeného odvolací súd názor krajského súdu, že ustanovenie § 43 zákona

o DPH je potrebné vykladať euro konformne a to so zreteľom na čl. 28c časť A smernice

č. 77/388/EHS. Takýto výklad smeruje k zamedzeniu daňových únikov, k obchádzaniu

alebo zneužitiu zákonných ustanovení. V tomto prípade bolo potrebné prihliadnuť na fakt,

že odberateľ žalobcu nemal vydané identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,

tak ako to vyžaduje okrem iného aj čl. 22 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ Šiestej smernice 77/388/EHS,

čo potvrdila aj kancelária CLO v Maďarsku. Z jej potvrdenia vyplynulo, že takéto

identifikačné číslo odberateľ žalobcu v rozhodnom období, teda v čase predmetnej dodávky

a vystavenia daňového dokladu, nemal. Nebol preto osobou identifikovanou pre daň

v inom členskom štáte s oprávnením používať identifikačné číslo DPH na intrakomunitárne

obchody. Z tohto dôvodu aj podľa názoru odvolacieho senátu nevzniklo žalobcovi právo

na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu ( ), preto správca dane ako aj žalovaný

postupovali zákonne, keď žalobcovi správca dane rozhodnutím zo dňa 20.06.2006 vyrubil

za zdaňovacie obdobie december 2005 DPH v sume 551 679,-- Sk. na základe uvedeného

pridržiavajúc sa v plnom rozsahu dôvodov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku Krajského

súdu v Košiciach ( ) senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdil

napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. -33 zo dňa 30.10.2008.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá v spojení s a nepriznal žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 14. mája 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková