Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1aa/367579.57300e.pdf
PDF · 177.9 KB
No categories available
8Sžf/13/2009
Najvyšší súd 8Sžf/13/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu : A. P., S. so sídlom v K., proti žalovanému :
Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/4626-25650/2007/992517-r z 26.
marca 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra
2009, č.k. 6S/53/2007-56, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 24. septembra 2009, č.k. 6S/53/2007-56, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
2
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,
ktorým ako odvolací orgán podľa § 48 ods.5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte len „zák.č. 511/1992 Zb.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice
IV č.j. 698/320/4430/07/Gaz, Sedm zo 17.1.2007, ktorým podľa § 35 ods.1 písm. a/
zák.č. 511/1992 Zb. bola žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta vo výške
66 201 Sk z kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou
v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005,
so splatnosťou do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obsahom žaloby v tomto konaní boli v podstate
iba námietky spochybňujúce správnosť určenia výšky dane z pridanej hodnoty u žalobcu za
zdaňovacie obdobie december 2005, t.j. námietky, ktoré žalobca uviedol aj v konaní na
Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 6S/8/2007. Z tohto dôvodu konanie v predmetnej veci
bolo uznesením z 19.6.2008 prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej
pod č.k. 6S/8/2007, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „NS SR“)
rozsudkom sp.zn. 3Sžf/17/2009 zo 14.5.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/8/2007-33 z 30.10.2008. Krajský súd zdôraznil, že v uvedenom konaní sa súdy
vysporiadali so všetkými žalobnými námietkami uvádzanými žalobcom aj v tomto konaní,
týkajúcimi sa možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty pri tzv. intrakomu-
nitárnych obchodoch. Prvostupňový súd v rozsudku č.k. 6S/8/2007-33 z 30.10.2008 okrem
iného konštatoval, že nebolo možné, aby žalobca postupoval v súlade s ust. § 43
zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len
„zák.č. 222/2004“ alebo „zákon o DPH“) tak, že by si uplatnil oslobodenie od DPH na vývoz
tovaru spoločnosťou S., M. realizovaný dňa 8.12.2005 vyšpecifikovaný vo faktúre č. X.
v celkovej vyčíslenej cene 3 518 739,51 Sk, t.j. 91 358 Eur, pričom svoj záver oprel
o judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a najmä o Nariadenie Rady (ES) č.
179/2003 zo 7.10.2003, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.2.2004 a ktorého obsahom je
stanovenie pravidiel a postupu pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami
alebo vo vzťahu k DPH ohľadne transakcie vnútri spoločenstva, podľa ktorého (článok 27
3
ods.1) každý členský štát prevádzkuje elektronickú databázu obsahujúcu register osôb,
ktorým boli v uvedenom členskom štáte vydané IČ pre DPH. Uviedol, že označené
nariadenie je vykonávacím predpisom k Šiestej Smernici č. 77/388/EHS, pričom z predmetnej
Smernice do ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH bol transformovaný článok 28c časť
A písm. a citovanej Smernice a NS SR v tejto súvislosti v rozsudku 3Sžf/17/2009 zo
14.5.2009 uviedol, že ustanovenie § 43 zákona o DPH je potrebné vykladať euro konformne,
a to so zreteľom na článok 28c časť A Smernice č. 77/388/EHS. V citovanom rozsudku ďalej
NS SR uviedol, že „v tomto prípade bolo potrebné prihliadnuť na fakt, že odberateľ žalobcu
nemal vydané identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty tak, ako to vyžaduje okrem iného
aj čl. 22 ods.1 písm. c/, d/ a e/ Šiestej Smernice 77/388/EHS, čo potvrdila aj kancelária CLO
v M.. Z jej potvrdenia vyplynulo, že takéto identifikačné číslo odberateľ žalobcu v rozhodnom
období, teda v čase predmetnej dodávky a vystavenia daňového dokladu, nemal. Nebol preto
osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte s oprávnením používať identifikačné
číslo DPH na intrakomunitárne obchody. Z tohto dôvodu aj podľa názoru odvolacieho senátu
nevzniklo žalobcovi právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH), preto správca dane ako aj
žalovaný postupovali zákonne, keď žalobcovi správca dane rozhodnutím z 20.6.2006 vyrubil
za zdaňovacie obdobie december 2005 DPH v sume 551 679 Sk.“ Na základe uvedeného
krajský súd konštatoval, že na Krajskom súde v Košiciach v uvedenom konaní bola teda
právoplatne posúdená otázka dôvodnosti do vyrubenia dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2005. Preto v nadväznosti na obsah žalobných námietok
uvedených žalobcom v posudzovanom konaní konštatoval, že právny základ pre uloženie
pokuty postupom podľa § 35 ods.1 písm. a/ zák.č. 511/1992 Z.z. bol dôvodný a zákonný.
Zdôraznil tiež, že obsahom žaloby v danej veci pritom neboli žiadne iné námietky
spochybňujúce výšku uloženej pokuty, resp. mechanizmus jej výpočtu alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre sankčný postup správcu dane podľa § 35 zák.č. 511/1992 Z.z..
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,
v rámci ktorého namietal, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci žalovaným a ním nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,
následných nesprávnych skutkových záverov, je vecne a právne nesprávne, a preto podal
odvolanie v súlade s ust. § 205 ods.1 písm. d/ a f/ O.s.p. Žalobca zotrval na stanovisku, že
postup správcu dane pri ukladaní pokuty v danej veci nebol správny, keďže daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 bola podľa neho odvedená v správnej
4
výške, a preto nie je správny záver správcu dane konštatujúci daňovú povinnosť žalobcu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 vyššiu o sumu 551 678,70 Sk
ako bola v skutočnosti odvedená. Na základe uvedeného žalobca považoval za nesprávne aj
následné nadväzujúce rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 66 201 Sk. Zdôraznil, že
v posudzovanej veci pre účely oslobodenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského
štátu od DPH bola spornou skutočnosť v zmysle § 43 písm. c/ zákona o DPH, a to či tovar
bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. S uvedenou skutočnosťou sa podľa názoru žalobcu
krajský súd s poukazom na § 11 ods.13 zákona o DPH, nevysporiadal, pričom znenie zákona
o DPH nehovorí nič o tom, že osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte je
osoba, ktorej je pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte „s oprávnením
používať identifikačné číslo DPH na intrakomunitárne obchody“. Uviedol, že zákon túto
podmienku nepozná a žalovaný si ju medzi zákonom stanovené podmienky „dokombinoval“,
pričom krajský súd tento mylný názor prevzal a založil na ňom svoje skutkovo i právne
nesprávne rozhodnutie. Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je
to, aby odberateľ (v danom prípade S.) v inom členskom štáte bol v skutočnosti platcom DPH
a mal ako platca DPH pridelené identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom štáte.
Nepridelenie ďalšieho evidenčného čísla (v tvare predpokladanom Smernicou) subjektu, ktorý
reálne platcom DPH už je a má už raz pridelené, stále platné identifikačné číslo pre DPH
v tomto členskom štáte, nemôže znamenať, že takýto subjekt by bol považovaný za platcu
DPH pre všetky vnútroštátne i medzinárodné obchody, okrem obchodov intrakomunitárnych.
Žalobca uviedol, že obchodnej spoločnosti S. nepochybne bolo pridelené identifikačné číslo
pre DPH v M. ešte pred sporným obchodom so žalobcom. Túto skutočnosť nepoprel ani
žalovaný ani súd prvého stupňa. S. teda bola a je osobou identifikovanou pre daň, čím sa
znenie ust. § 43 zák. č. 222/2007 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, naplnilo bezo zbytku.
Výklad, aký učinil žalovaný a aj súd prvého stupňa by viedol k záveru, že existujú akési dve
skupiny platcov DPH. Platcovia DPH akceptovaní ako platcovia za každých okolností
a platcovia DPH akceptovaní ako platcovia za každých okolností s výnimkou
intrakomunitárnych obchodov. Do druhej skupiny by zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa
mala spadať i maďarská spoločnosť S., ktorá je žalobcom i súdom prvého stupňa síce
akceptovaná ako platca DPH, ale nie pre obchodovanie so žalobcom (teda nie pre
intrakomunitárne obchody). Pre toto „delenie“ platcov DPH niet ani právnych ani logických
dôvodov. Ak je nejaký subjekt platcom DPH, je ním pri každom svojom obchode. Žalobca
ďalej uviedol, že identifikácia novým číslom DPH má len charakter evidenčnej zmeny
označenia, nie zmeny obsahovej (čo sa týka toho, či je alebo nie je platcom DPH). Cieľom
5
identifikačného čísla v tvare predpokladanom Smernicou 77/388/EHS nie je rozdelenie
platcov DPH na dve vyššie naznačené skupiny, táto smernica má za cieľ uľahčiť rozoznávanie
platcov DPH od neplatcov DPH. Na túto skutočnosť následne nadväzuje možnosť získavať
informácie o platnosti tohto čísla, na ktorú poukazuje aj súd prvého stupňa, a ktorá má
situáciu obchodným partnerom uľahčiť a nie skomplikovať. Rozhodujúcim predsa nie je,
akým spôsobom resp. odkiaľ mal žalobca informácie o svojom obchodnom partnerovi
a o jeho „platcovstve DPH“, ale to, či tento obchodný partner v skutočnosti v štáte svojho
sídla platcom DPH je a teda či má pridelené identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom
štáte. S. nepochybne platcom DPH bola a identifikačné číslo pre DPH v M. pridelené mala.
Žalobca poukázal, že účelom európskej právnej úpravy skutočne je (ako správne uviedol súd
prvého stupňa) prenos daňových povinností do štátov spotreby, avšak osobami povinnými
odviesť DPH za takéto dodávky sú všetky osoby, ktoré sú v štáte spotreby platcami DPH
(teda ktoré majú pridelené identifikačné číslo pre daň v domovskom členskom štáte) a nie iba
niektoré z nich so špeciálnym identifikačným číslom, ako nesprávne uvádza odporca i súd
prvého stupňa. Z uvedených skutočností a dôkazov žalobca považoval za zrejmé, že i tretia
podmienka stanovená v § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z príjmov pre oslobodenie dodania
tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH bola splnená a rozsudok prvostupňového
súdu, ktorý sa opiera o nesprávne právne názory žalovaného a nesprávne vyriešenú, v tomto
konaní predbežnú otázku zákonnosti do vyrubenia dane, a ktorým prvostupňový súd žalobu
zamietol, je v rozpore so zákonom.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že horeoznačené rozhodnutie žalovaného z 26.3.2007 sa zrušuje a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené odvolacie ako aj
prvostupňové trovy konania, ktorých výšku v rámci odvolania písomne špecifikoval.
Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že v žalobe ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne
dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť a nezákonnosť samotného rozhodnutia o uložení
pokuty, pričom všetky dôvody žaloby sa týkajú skutkových zistení a právnych záverov
správcu dane, ktoré sú uvedené v dodatočnom platobnom výmere č. 698/320/48379/06/Sedm,
Gaz zo dňa 20.06.2006, a s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom skoršom rozhodnutí
č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa 15.11.2006, ktoré bolo už predmetom súdneho
6
preskúmania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/8/2007 – 33 zo dňa 30.10.2008
zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa
15.11.2006 a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/17/2009 zo dňa
14.05.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Vzhľadom na to, že o daňovej
povinnosti žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný považoval následné uloženie
sankcie za súladné so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 20. mája 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./.
Podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm. a/ zák.č. 511/1992 Zb. správca dane uloží
daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane
a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
alebo dodatočnom hlásení.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ktorým podľa § 35 ods.1 písm. a/ zák.č. 511/1992 Zb. bola
žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta vo výške 66 201 Sk z kladného rozdielu
7
medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, bolo vydané potom, ako
bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2005. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia žalovaného
č. I/223/12706-76265/2006/992517-r z 15.11.2006, ktorým podľa § 48 ods.5 zák.č.
511/1992 Zb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV
č.j. 698/320/48379/06/Sedm, Gaz z 20.6.2006, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods.6
písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
december 2005 v sume 551 679 Sk. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/223/12706-76265/2006/992517-r z 15.11.2006 na základe žaloby, ktorú ako
nedôvodnú Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30.10.2008, č.k. 6S/8/2007-33, zamietol.
Uvedený rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 14.5.2009,
sp.zn. 6S/8/2007, ako vecne správny potvrdil.
Za tohto stavu vo veci, keď otázka dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej
hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2005 bola právoplatne posúdená, aj
podľa názoru odvolacieho súdu boli na strane žalovaného splnené zákonné podmienky pre
aplikáciu ustanovenia § 35 ods.1 písm. a/ zák.č. 511/1992 Zb., t.j. pre uloženie pokuty
žalobcovi.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané
žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd
sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom
rozsahu stotožnil.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
8
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 20. mája 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská