Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : A. P., S. so sídlom v K., proti žalovanému :

Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/4626-25650/2007/992517-r z 26.

marca 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra

2009, č.k. -56, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24. septembra 2009, č.k. -56, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,

ktorým ako odvolací orgán podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte len „“) potvrdil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice

IV č.j. /Gaz, Sedm zo 17.1.2007, ktorým podľa § 35 ods.1 písm. a/

bola žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta vo výške

66 201 Sk z kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou

v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005,

so splatnosťou do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obsahom žaloby v tomto konaní boli v podstate

iba námietky spochybňujúce správnosť určenia výšky dane z pridanej hodnoty u žalobcu za

zdaňovacie obdobie december 2005, t.j. námietky, ktoré žalobca uviedol aj v konaní na

Krajskom súde v Košiciach pod č.k. . Z tohto dôvodu konanie v predmetnej veci

bolo uznesením z 19.6.2008 prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej

pod č.k. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „NS SR“)

rozsudkom sp.zn. zo 14.5.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -33 z 30.10.2008. Krajský súd zdôraznil, že v uvedenom konaní sa súdy

vysporiadali so všetkými žalobnými námietkami uvádzanými žalobcom aj v tomto konaní,

týkajúcimi sa možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty pri tzv. intrakomu-

nitárnych obchodoch. Prvostupňový súd v rozsudku č.k. -33 z 30.10.2008 okrem

iného konštatoval, že nebolo možné, aby žalobca postupoval v súlade s ust. § 43

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

„“ alebo „zákon o DPH“) tak, že by si uplatnil oslobodenie od DPH na vývoz

tovaru spoločnosťou S., M. realizovaný dňa 8.12.2005 vyšpecifikovaný vo faktúre č. X.

v celkovej vyčíslenej cene 3 518 739,51 Sk, t.j. 91 358 Eur, pričom svoj záver oprel

o judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a najmä o Nariadenie Rady (ES) č.

179/2003 zo 7.10.2003, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.2.2004 a ktorého obsahom je

stanovenie pravidiel a postupu pre výmenu určitých informácií elektronickými prostriedkami

alebo vo vzťahu k DPH ohľadne transakcie vnútri spoločenstva, podľa ktorého (článok 27

3

ods.1) každý členský štát prevádzkuje elektronickú databázu obsahujúcu register osôb,

ktorým boli v uvedenom členskom štáte vydané IČ pre DPH. Uviedol, že označené

nariadenie je vykonávacím predpisom k Šiestej Smernici č. 77/388/EHS, pričom z predmetnej

Smernice do ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH bol transformovaný článok 28c časť

A písm. a citovanej Smernice a NS SR v tejto súvislosti v rozsudku zo

14.5.2009 uviedol, že ustanovenie § 43 zákona o DPH je potrebné vykladať euro konformne,

a to so zreteľom na článok 28c časť A Smernice č. 77/388/EHS. V citovanom rozsudku ďalej

NS SR uviedol, že „v tomto prípade bolo potrebné prihliadnuť na fakt, že odberateľ žalobcu

nemal vydané identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty tak, ako to vyžaduje okrem iného

aj čl. 22 ods.1 písm. c/, d/ a e/ Šiestej Smernice 77/388/EHS, čo potvrdila aj kancelária CLO

v M.. Z jej potvrdenia vyplynulo, že takéto identifikačné číslo odberateľ žalobcu v rozhodnom

období, teda v čase predmetnej dodávky a vystavenia daňového dokladu, nemal. Nebol preto

osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte s oprávnením používať identifikačné

číslo DPH na intrakomunitárne obchody. Z tohto dôvodu aj podľa názoru odvolacieho senátu

nevzniklo žalobcovi právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru

z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH), preto správca dane ako aj

žalovaný postupovali zákonne, keď žalobcovi správca dane rozhodnutím z 20.6.2006 vyrubil

za zdaňovacie obdobie december 2005 DPH v sume 551 679 Sk.“ Na základe uvedeného

krajský súd konštatoval, že na Krajskom súde v Košiciach v uvedenom konaní bola teda

právoplatne posúdená otázka dôvodnosti do vyrubenia dane z pridanej hodnoty žalobcovi za

zdaňovacie obdobie december 2005. Preto v nadväznosti na obsah žalobných námietok

uvedených žalobcom v posudzovanom konaní konštatoval, že právny základ pre uloženie

pokuty postupom podľa bol dôvodný a zákonný.

Zdôraznil tiež, že obsahom žaloby v danej veci pritom neboli žiadne iné námietky

spochybňujúce výšku uloženej pokuty, resp. mechanizmus jej výpočtu alebo iné skutočnosti

rozhodujúce pre sankčný postup správcu dane podľa .

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,

v rámci ktorého namietal, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci žalovaným a ním nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,

následných nesprávnych skutkových záverov, je vecne a právne nesprávne, a preto podal

odvolanie v súlade s ust. a Žalobca zotrval na stanovisku, že

postup správcu dane pri ukladaní pokuty v danej veci nebol správny, keďže daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 bola podľa neho odvedená v správnej

4

výške, a preto nie je správny záver správcu dane konštatujúci daňovú povinnosť žalobcu na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 vyššiu o sumu 551 678,70 Sk

ako bola v skutočnosti odvedená. Na základe uvedeného žalobca považoval za nesprávne aj

následné nadväzujúce rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 66 201 Sk. Zdôraznil, že

v posudzovanej veci pre účely oslobodenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského

štátu od DPH bola spornou skutočnosť v zmysle § 43 písm. c/ zákona o DPH, a to či tovar

bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. S uvedenou skutočnosťou sa podľa názoru žalobcu

krajský súd s poukazom na § 11 ods.13 zákona o DPH, nevysporiadal, pričom znenie zákona

o DPH nehovorí nič o tom, že osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte je

osoba, ktorej je pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte „s oprávnením

používať identifikačné číslo DPH na intrakomunitárne obchody“. Uviedol, že zákon túto

podmienku nepozná a žalovaný si ju medzi zákonom stanovené podmienky „dokombinoval“,

pričom krajský súd tento mylný názor prevzal a založil na ňom svoje skutkovo i právne

nesprávne rozhodnutie. Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je

to, aby odberateľ (v danom prípade S.) v inom členskom štáte bol v skutočnosti platcom DPH

a mal ako platca DPH pridelené identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom štáte.

Nepridelenie ďalšieho evidenčného čísla (v tvare predpokladanom Smernicou) subjektu, ktorý

reálne platcom DPH už je a má už raz pridelené, stále platné identifikačné číslo pre DPH

v tomto členskom štáte, nemôže znamenať, že takýto subjekt by bol považovaný za platcu

DPH pre všetky vnútroštátne i medzinárodné obchody, okrem obchodov intrakomunitárnych.

Žalobca uviedol, že obchodnej spoločnosti S. nepochybne bolo pridelené identifikačné číslo

pre DPH v M. ešte pred sporným obchodom so žalobcom. Túto skutočnosť nepoprel ani

žalovaný ani súd prvého stupňa. S. teda bola a je osobou identifikovanou pre daň, čím sa

znenie ust. o dani z pridanej hodnoty, naplnilo bezo zbytku.

Výklad, aký učinil žalovaný a aj súd prvého stupňa by viedol k záveru, že existujú akési dve

skupiny platcov DPH. Platcovia DPH akceptovaní ako platcovia za každých okolností

a platcovia DPH akceptovaní ako platcovia za každých okolností s výnimkou

intrakomunitárnych obchodov. Do druhej skupiny by zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa

mala spadať i maďarská spoločnosť S., ktorá je žalobcom i súdom prvého stupňa síce

akceptovaná ako platca DPH, ale nie pre obchodovanie so žalobcom (teda nie pre

intrakomunitárne obchody). Pre toto „delenie“ platcov DPH niet ani právnych ani logických

dôvodov. Ak je nejaký subjekt platcom DPH, je ním pri každom svojom obchode. Žalobca

ďalej uviedol, že identifikácia novým číslom DPH má len charakter evidenčnej zmeny

označenia, nie zmeny obsahovej (čo sa týka toho, či je alebo nie je platcom DPH). Cieľom

5

identifikačného čísla v tvare predpokladanom Smernicou 77/388/EHS nie je rozdelenie

platcov DPH na dve vyššie naznačené skupiny, táto smernica má za cieľ uľahčiť rozoznávanie

platcov DPH od neplatcov DPH. Na túto skutočnosť následne nadväzuje možnosť získavať

informácie o platnosti tohto čísla, na ktorú poukazuje aj súd prvého stupňa, a ktorá má

situáciu obchodným partnerom uľahčiť a nie skomplikovať. Rozhodujúcim predsa nie je,

akým spôsobom resp. odkiaľ mal žalobca informácie o svojom obchodnom partnerovi

a o jeho „platcovstve DPH“, ale to, či tento obchodný partner v skutočnosti v štáte svojho

sídla platcom DPH je a teda či má pridelené identifikačné číslo pre DPH v tomto členskom

štáte. S. nepochybne platcom DPH bola a identifikačné číslo pre DPH v M. pridelené mala.

Žalobca poukázal, že účelom európskej právnej úpravy skutočne je (ako správne uviedol súd

prvého stupňa) prenos daňových povinností do štátov spotreby, avšak osobami povinnými

odviesť DPH za takéto dodávky sú všetky osoby, ktoré sú v štáte spotreby platcami DPH

(teda ktoré majú pridelené identifikačné číslo pre daň v domovskom členskom štáte) a nie iba

niektoré z nich so špeciálnym identifikačným číslom, ako nesprávne uvádza odporca i súd

prvého stupňa. Z uvedených skutočností a dôkazov žalobca považoval za zrejmé, že i tretia

podmienka stanovená v o dani z príjmov pre oslobodenie dodania

tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH bola splnená a rozsudok prvostupňového

súdu, ktorý sa opiera o nesprávne právne názory žalovaného a nesprávne vyriešenú, v tomto

konaní predbežnú otázku zákonnosti do vyrubenia dane, a ktorým prvostupňový súd žalobu

zamietol, je v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že horeoznačené rozhodnutie žalovaného z 26.3.2007 sa zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené odvolacie ako aj

prvostupňové trovy konania, ktorých výšku v rámci odvolania písomne špecifikoval.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že v žalobe ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne

dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť a nezákonnosť samotného rozhodnutia o uložení

pokuty, pričom všetky dôvody žaloby sa týkajú skutkových zistení a právnych záverov

správcu dane, ktoré sú uvedené v dodatočnom platobnom výmere č. /Sedm,

Gaz zo dňa 20.06.2006, a s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom skoršom rozhodnutí

č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa 15.11.2006, ktoré bolo už predmetom súdneho

6

preskúmania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. – 33 zo dňa 30.10.2008

zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. I/223/12706-76265/2006/992517-r zo dňa

15.11.2006 a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa

14.05.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Vzhľadom na to, že o daňovej

povinnosti žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté, žalovaný považoval následné uloženie

sankcie za súladné so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu / /, a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. mája 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia / /.

Podľa ustanovenia správca dane uloží

daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej

sadzby Národnej banky Slovenska a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane

a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

alebo dodatočnom hlásení.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým podľa bola

žalobcovi ako daňovému subjektu uložená pokuta vo výške 66 201 Sk z kladného rozdielu

7

medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní k dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, bolo vydané potom, ako

bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie december 2005. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia žalovaného

č. I/223/12706-76265/2006/992517-r z 15.11.2006, ktorým podľa § 48 ods.5 zák.č.

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV

č.j. /Sedm, Gaz z 20.6.2006, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods.6

písm. b/ bod 1 vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

december 2005 v sume 551 679 Sk. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/223/12706-76265/2006/992517-r z 15.11.2006 na základe žaloby, ktorú ako

nedôvodnú Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30.10.2008, č.k. -33, zamietol.

Uvedený rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 14.5.2009,

sp.zn. , ako vecne správny potvrdil.

Za tohto stavu vo veci, keď otázka dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej

hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2005 bola právoplatne posúdená, aj

podľa názoru odvolacieho súdu boli na strane žalovaného splnené zákonné podmienky pre

aplikáciu ustanovenia , t.j. pre uloženie pokuty

žalobcovi.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd

sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,

ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom

rozsahu stotožnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

8

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská