Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/77/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej,

právnej veci navrhovateľov: 1/ J. M., 2/ B. B., 3/ P. M., 4/ K. M., všetci zastúpení

advokátkou JUDr. A. Z., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove, za

účasti 1/ Obce P.N.V., zastúpenej JUDr. J. S., PhD., 2/ Slovenského pozemkového fondu,

o preskúmanie rozhodnutia odporu zo dňa 31. októbra 2006 č. OPÚ-2006/498-38/Mr, na

odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. k. -40 zo dňa

5. februára 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

-40 zo dňa 5. februára 2008 p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/-4/ náhradu trov odvolacieho

konania v sume 191,53 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. A. Z. v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporu zo dňa

31.októbra 2006, číslo: OPÚ-2006/498 - 38/Mr, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa

-

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodol vo

veci reštitučných nárokov oprávnených osôb - navrhovateľov v 1. až 4. rade vo veci vydania

nehnuteľnosti proti povinnej osobe Obci P.N.V. tak, že výrokom 1/ rozhodol tak, že

oprávnené osoby - navrhovatelia v 1. až 4. rade spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona.

Výrokom 2/ rozhodol tak, že oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 4 zákona nepriznáva

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcele č. X., ostatná plocha o výmere 10 201 m² a č. C KN

X., zastavaná plocha o výmere 72 m² v k. ú. P. Vo výroku 3/ rozhodol, že oprávneným

osobám sa podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona tieto nehnuteľnosti (špecifikované vo výroku 2)

nevydávajú. Výrokom 4/ rozhodol tak, že Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra

Sabinov na základe právoplatnosti tohto rozhodnutia zapíše vlastníctvo k parcele X.

v prospech Obce P.N.V., s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 14/98-

73, ktorý v odôvodnení uvádza, že zápis reštitučného rozhodnutia č. 721/92-37 z 15.09.1992

o schválení dohody medzi oprávnenými osobami a Obcou P.N.V. v časti parcely EN č. X. je

právne neúčinný z dôvodu, že v rozhodnutí je obsiahnutá nehnuteľnosť EN X. nad rámec

spísanej dohody a podľa je neplatný právny úkon, ktorý svojim

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Vo výroku 5/ odporca rozhodol,

že nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku uvedenom v bode 2 nie je dotknuté právo

oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona, ktorú si

môžu uplatniť v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na Slovenskom

pozemkovom fonde.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo vzťahu k rozsudku Okresného

súdu v Prešove č. k. -71 zo dňa 19.05.1999, z ktorého odporca pri rozhodovaní

vychádzal, najmä pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k parcele č. X., keď sa určilo

v prospech Obce P.N.V., že v tomto konaní sa okresný súd zaoberal jedinou skutočnosťou

a to, či predmetom dohody zo dňa 07.05.1992 bola parcela KN X. o výmere 10 273 m² a či

mohlo byť o nej rozhodnuté v rozhodnutí Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15.09.1992,

ktorým dohodu schválil.

Krajský súd poukázal na to, že v predmetnom konaní sa neriešila otázka oprávnenosti

nárokov oprávnených osôb, a teda ani otázka, či majú právo na navrátenie vlastníctva, alebo

len na náhradu podľa a tým, že táto parcela nebola predmetom

dohody podľa § 9 zákona neznamená, že správny orgán nemohol rozhodnúť o vlastníctve

oprávnených osôb k tejto parcele, a že ide o prekážku res iudicata.

-

Práve naopak, keďže k dohode podľa § 9 ods. 1 zákona vo vzťahu k parcele č. X.

nedošlo, podľa krajského súdu bol povinný rozhodnúť o vlastníctve pozemkový úrad (§ 9

ods. 4 zákona).

Ak odporca argumentoval vo vzťahu k parcele CKN X. tým, že vydaniu tohto

pozemku bráni prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f/ zákona, krajský súd poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. -29 zo dňa 14.10.2005, ktorým zrušil

skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa 22.10.2004 a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa

uvedeného rozsudku, úlohou odporcu v ďalšom konaní bolo náležité zistiť skutkový stav tak,

aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo sa nachádza na parcele X., aký to má

charakter a či prípadné stavby boli postavené v súlade so zákonom. Ďalej krajský súd vyslovil

názor, že za telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú

plochu s dvoma futbalovými bránkami.

Aj napriek vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, ktorý bol pre správny

orgán s poukazom na ustanovenie záväzný, odporca opätovne rozhodol

o nepriznaní vlastníckeho práva a nevydaní parcely č. X. oprávneným osobám z dôvodu, že sa

na nej nachádza zábradlím ohraničená trávnatá plocha s dvoma futbalovými bránkami, t.j.

futbalové ihrisko, ktoré s poukazom na potvrdenie Oblastného futbalového zväzu slúži na

vedenie futbalových súťaží a spĺňa parametre futbalového ihriska. Ďalej správny orgán

uviedol, že futbalové ihrisko bolo zriadené v roku 1957, oplotenie ihriska v roku 1961, t.j.

ešte pred účinnosťou stavebného

Aj keď presne nevymedzuje, čo treba chápať pod

telovýchovným a športovým zariadením, vychádzajúc z účelu zákona a gramatického výkladu

§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona krajský súd bol toho názoru, že samotné ihrisko nemožno

považovať za telovýchovné alebo športové zariadenie, pretože v konkrétnom prípade sa na

parcele č. X. nenachádzajú žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by

tvorili s ihriskom jeden stavebný celok - t.j. telovýchovné alebo športové zariadenie.

Pokiaľ odporca poukazuje na murované šatne a suché WC postavené v roku 1964 až

1966 na parcele CKN X. a následne na realizovanú vodovodnú a kanalizačnú prípojku, ktoré

boli podľa vyjadrenia Správy katastra Sabinov zo dňa 12.6.2006 zapísané ako legalizovaná

stavba, s geometrickým plánom, s prideleným súpisným číslom, v súlade s platnou

legislatívou, krajský súd odporcovi opätovne vytkol viacero pochybení, v dôsledku ktorých

-

rozhodnutie v časti týkajúcej sa parcely CKN X. vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

Vážneho pochybenia sa odporca orgán podľa krajského súdu dopustil, ak opomenul

takú podstatnú skutočnosť, akou je vlastníctvo oprávnených osôb k parcele CKN X. o výmere

72 m², čo vyplýva z listu vlastníctva č. X. k. ú. P., nachádzajúceho sa v administratívnom

spise.

Ak je parcela CKN X. vo vlastníctve oprávnených osôb (fyzických osôb), nemohol

odporca rozhodnúť o nepriznaní vlastníckeho práva k tejto parcele a o jej nevydaní

oprávneným osobám tak, ako je to uvedené vo výrokoch 2/, 3/ preskúmavaného rozhodnutia,

lebo podľa , ani iného zákona na to nemá oprávnenie a z rovnakých

dôvodov nemohol rozhodnúť ani tak, ako je to uvedené vo výroku 4/ rozhodnutia.

Krajský súd pritom poukázal na to, kto je oprávnenou osobou, povinnou osobou, kedy

sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti, kedy pozemky alebo ich časti nemožno vydať

je presne upravené v § 4, § 5, § 6, § 11 zákona.

Len v medziach týchto ustanovení a tohto zákona mohol a mal odporca podľa

krajského súdu postupovať.

Náhrada podľa § 11 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona prichádza do úvahy len

v prípade, že pozemky alebo ich časti nemožno zo zákonných dôvodov vydať, preto krajský

súd zrušil aj výrok 5/ preskúmavaného rozhodnutia.

Keďže rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 250q

ods. 2 a zrušil rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ a v rozsahu

zrušenia vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý vyjadril výhrady voči

povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy konania. Poukázal na to, že služby advokáta by sa

mali využívať v bežných občiansko-právnych konaniach, žalobách a nie v reštitučnom

konaní, kde sa podávajú iba opravné prostriedky. Poukázal na to, že čiastka vyrubených trov

konania je neprimerane vysoká. S čiastkou 9 376,--Sk nemôže odporca súhlasiť, s ohľadom

-

na rozpočet úradu, ktorý s takýmito neprimeranými platbami nepočíta. Namietal tiež lehotu

troch dní na úhradu trov konania, ktorá nie je v súlade s logikou a bežnou praxou

bezhotovostného obehu finančných prostriedkov.

Odporca napadol odvolaním aj rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že vlastnícke

právo k parcele CKN X. nemožno priznať z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej v § 11

ods. 1 písm. f/ zákona, z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť slúži ako športové zariadenie.

Evidencia pozemku futbalového ihriska je v katastri nehnuteľností vedená v súlade s platnou

právnou úpravou, dôkazom je ja predmetný list vlastníctva s uvedeným kódom spôsobu

využitia 14 500.

Odporca vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu, že trávnatá plocha ohraničená

dvoma futbalovými bránkami nie je športové zariadenie. Odporca poukázal na to, že plocha

predmetnej parcely CKN X. je oplotená plechovým plotom, ohraničená zábradlím a sú na nej

dve futbalové bránky a v blízkosti sú šatne a iné prislúchajúce stavby. Na predmetnej ploche

stále od založenia prebiehajú futbalové ligové zápasy, športujú žiaci blízkej základnej školy

a rôzne športové súťaže nie len miestnych ale aj regionálnych požiarnických súťaží a iných

druhov športu.

O nehnuteľnosti CKN č. X. bolo podľa odporcu potrebné rozhodnúť, pretože parcela

bola predmetom konfiškácie. Vlastníctvo v prospech oprávnených osôb je vedené na základe

rozhodnutia, ktoré obsahovalo predmetnú parcelu nad rámec dohody a nemala byť táto

parcela uvedená v predmetnom rozhodnutí č. 721/92-37 zo dňa 19.09.1992, čo konštatoval aj

rozsudok Okresného súdu v Prešove č. -71 zo dňa 19.05.1999. Preto odporca tento

chybný údaj napravil v novom rozhodnutí, ktorého predmetom má byť celá EN parcela X.

a nie len vytvorená CKN X., keďže konfiškovaná bola aj parcela CKN X. a keďže k dohode

o vydaní medzi oprávnenými osobami a povinnou osobou nebola uvedená parcela EN X.,

preto túto parcelu nemalo obsahovať rozhodnutie o schválení dohody. Keďže schválené bolo

to, čo nebolo dohodnuté, tento nedostatok bol povinný odporca rozhodnutím, ktoré rozhoduje

o parcele CKN X. a X. ako o parcelách vytvorených z pôvodnej konfiškovanej parcely

napraviť, lebo k dohode o jej vydaní nedošlo.

Na základe uvedeného odporca navrhol zrušiť výrok rozsudku vo výroku o zrušení

v bode 2/, 3/, 4/, 5/ a zároveň potvrdiť rozhodnutie odporcu. V prípade, že najvyšší súd

posúdi rozhodovanie o parcele CKN X. za neoprávnené, navrhol potvrdiť jednotlivé body

-

výroku rozhodnutia týkajúce sa len parcely CKN X. a v konaní o parcele CKN X. reštitučné

konanie zastaviť.

Navrhovatelia 1/-4/ sa k odvolaniu odporcu vyjadrili tak, že navrhli napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K námietke odporcu, podľa ktorej nie je možné

priznať navrhovateľom vlastnícke právo k parcele č. CKN X. z dôvodu zákonnej prekážky

uvedenej v § 11 ods.1 písm. f/ zákona, a teda že parcela je zastavaná športovým zariadením

navrhovatelia, uviedli, že odporca sa neriadil právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku

č. k. zo dňa 14.10.2005, že „trávnatý porast s dvoma bránkami nie je možné

považovať za stavbu športového zariadenia, najmä ak sa trávnaté ihrisko nachádza v tzv.

ochrannej pamiatkovej zóne kaštieľa“.

Na liste vlastníctva vedenom v katastri nehnuteľností na predmetnú parcelu je údaj

„chránené objekty územia pásma“, z čoho podľa navrhovateľov vyplýva, že v zmysle platnej

právnej úpravy sa v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky žiadne stavebné objekty slúžiace

športu nemôžu vyskytovať.

Podľa navrhovateľov je nepochopiteľné, že odporca svojím rozhodnutím tvrdohlavo

chráni záujmy futbalového zväzu a miestnych futbalistov, hoci je nepochybné, že ihrisko sa

dá zriadiť aj na inej parcele, avšak vytvoriť kultúrne prostredie obnovením francúzskeho

parku v areáli národnej kultúrnej pamiatky, ako je ich kaštieľ, nie je možné bez určenia

vlastníckeho práva k parcele č. X., preto rozhodnúť o náhradnom pozemku je v kontexte

s uvedeným absurdné.

K odvolacím námietkam odporcu vo vzťahu k bodom 3/ a 4/ navrhovatelia uviedli, že

výroky rozhodnutia odporcu pod č. OPÚ-2006/498-38/Mr zo dňa 31.10.2006 sú nezákonné

a nulitné z dôvodu, že odporca prekročil svoje zákonné kompetencie a rozhodol na rámec

zákona. Žiaden zákon nedáva odporcovi právomoc rozhodovať v prospech tretej osoby,

v danom prípade v prospech obce P.N.V.. Už len nezákonnosť výroku 4/ citovaného

rozhodnutia odporcu robí toto rozhodnutie nulitným správnym aktom v celom rozsahu a je to

dôvod na jeho zrušenie.

Navrhovatelia uviedli, že parcela č. X. je evidovaná ako zastavaná plocha, na ktorej je

postavená budova šatní vo vlastníctve obce P.N.V. s tým, že parcela č. X. bola GP č. 385-93-

GM/3 rozdelená až 19.07.1993, a teda ku dňu, kedy si navrhovatelia uplatnili reštitučný

-

nárok ešte žiadne stavby na týchto parcelách nemohli byť zapísané.

2

Parcela č. X. vo výmere 72 mnebola predmetom súdneho sporu pod č. k.

a nakoľko im bola vydaná a túto majú zapísanú na LV č. X. od roku 1992, nadobudli ju

minimálne právnym titulom vydržania.

Navrhovatelia napokon uviedli, že rozhodnutie súdu sp. zn. v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým sa vlastnícke právo

k parcele č. X. určilo v prospech obce P.N.V., bolo vydané len na tom skutkovom základe, že

rozhodnutie MPaV SR zo dňa 15.09.1992 je právne neúčinné ohľadom parcely č. X.,

nakoľko v tejto časti je toto rozhodnutie nulitným správny aktom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 14. mája 2009 ( a ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené l rozhodnutie zo dňa 31. októbra 2006, č.

OPÚ-2006/498-38/Mr, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) rozhodol tak, že výrokom 1/ rozhodol tak,

že oprávnené osoby - navrhovatelia v 1. až 4. rade spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona.

Výrokom 2/ rozhodol tak, že oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 4 zákona

nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcele č. C KN X., ostatná plocha

o výmere 10 201 m² a č. C KN X., zastavaná plocha o výmere 72 m² v kat. ú. P. Vo

výroku 3/ rozhodol, že oprávneným osobám sa podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona tieto

nehnuteľnosti (špecifikované vo výroku 2) nevydávajú. Výrokom 4/ rozhodol tak, že

Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra Sabinov na základe právoplatnosti tohto

rozhodnutia zapíše vlastníctvo k parcele C KN X. v prospech Obce P.N.V., s poukazom

na rozsudok Okresného súdu Prešov č. -73, ktorý v odôvodnení uvádza, že

zápis reštitučného rozhodnutia č. 721/92-37 z 15.09.1992 o schválení dohody medzi

-

oprávnenými osobami a Obcou P. v časti parcely EN č. X. je právne neúčinný z dôvodu,

že v rozhodnutí je obsiahnutá nehnuteľnosť EN č. X. nad rámec spísanej dohody

a podľa je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Vo výroku 5/ odporca rozhodol, že

nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku uvedenom v bode 2 nie je dotknuté právo

oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona, ktorú

si môžu uplatniť v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na

Slovenskom pozemkovom fonde.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že oprávnené osoby si dňa

31.8.1991 uplatnili na Pozemkovom úrade v Prešove reštitučný nárok na vydanie

nehnuteľností v k. ú. P., v ktorom okrem iných žiadali vydať aj nehnuteľnosť pod parcelným

číslom KN C X. Podľa doložených výpisov z pozemkovej knihy vložka č. X., X. a X., k. ú.

P. bola pôvodnou vlastníčkou H. M., rod. B.. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV

v Sabinove č. Kom 42/46 III zo dňa 27.08.1946 bol nehnuteľný majetok pôvodnej vlastníčke

skonfiškovaný podľa Nar. SNR Pôvodná vlastníčka zomrela

09.02.1966, obdobne aj jej syn JUDr. J. M., ktorý zomrel 07.08.1976. Ďalšími dedičmi

a zároveň oprávnenými osobami sú deti JUDr. J. M., ktoré si uplatnili reštitučný nárok. Dňa

07.05.1992 bola medzi Obcou P.N.V. a oprávnenými osobami uzavretá dohoda o vydaní

nehnuteľností. Táto dohoda neriešila parcelu EN č. X. o výmere 10 273 m². Pozemkový úrad

v Prešove rozhodnutím č. j. -37 zo dňa 15.09.1992 schválil dohodu medzi povinnou

osobou a oprávnenými osobami a zároveň riešil aj parcelu KN C X. o výmere 10 273 m² v

kultúre ostatná plocha, ktorá v dohode absentovala. Nakoľko sa proti rozhodnutiu nikto

neodvolal, nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť dňa 09.10.1992. Na základe tohto

rozhodnutia bola v katastri nehnuteľností zapísaná parcela č. KN C X. do listu vlastníctva č.

X. na oprávnené osoby.

Geometrickým plánom č. 385-93-GM/3 zo dňa 19.07.1993 bola parcela EN č. X.

rozdelená na dve parcely: KN C X./1 o výmere 10 201 m², druh pozemku ostatná plocha

a KN C X./2 o výmere 72 m², druh pozemku zastavaná plocha. V zmysle tohto

-

geometrického plánu požiadal Obecný úrad v P.N.V. listom zo dňa 03.08.1993 Správu

katastra v Prešove o zápis nehnuteľnosti – budovy šatne nachádzajúcej sa na parcele č. X./2

v k. ú. P., ktorá bola postavená v roku 1964. Následne sa v odôvodnení preskúmavaného

rozhodnutia uvádza, že Obcou P.N.V. bola podaná určovacia žaloba na Okresný súd

v Prešove o určenie vlastníckeho práva k parcele KN C X./1 o výmere 10 201 m² s tým, že

rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. -71 zo dňa 19.05.1999 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. -139 zo dňa 29.03.2000 bolo

rozhodnuté, že vlastníkom parcely KN C X./1 o výmere 10 201m² je Obec P.N.V.. Ďalej sa

v napadnutom rozhodnutí cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 28.02.2002, ktorý dovolanie oprávnených osôb vo vzťahu k rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. zamietol. Na základe rozsudku Okresného súdu

v Prešove bola parcela č. KN C X./1 zapísaná do listu vlastníctva č. X. v prospech Obce

P.N.V.

Na žiadosť oprávnených osôb odporca ako právny nástupca bývalého Pozemkového

úradu v Prešove pokračoval v konaní o reštitučnom nároku navrhovateľov v 1. až 4. rade už

len vo vzťahu k spornej parcele EN č. X. (identifikovaná na parcely CKN X./1 a X./2), keďže

sa predmetná parcela nenachádzala v pôvodnej dohode o vydaní medzi Obcou P.N.V.

a navrhovateľmi. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správny orgán uviedol, že

považuje vlastníctvo k parcele CKN X./2, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 72 m² za

spochybnené, lebo bolo zapísané na základe reštitučného rozhodnutia, ktoré nad rámec

obsahovalo parcelu EN č. X., pričom sa nenachádzala v dohode medzi povinnou osobou

a oprávnenými osobami.

Po prešetrení skutkového stavu správny orgán preveril možnosť vydania predmetnej

parcely, pričom zistil, že na parcele KN C X./1 sa nachádza futbalové ihrisko TJ Slovan

P.N.V. Podľa vyjadrenia Oblastného futbalového zväzu Prešov ihrisko bolo zriadené v roku

1958 a až doposiaľ na ňom TJ Slovan P.N.V. hrá svoje domáce majstrovské futbalové zápasy.

Podľa odporcu je to jednoznačná prekážka pre vydanie predmetnej nehnuteľnosti, a preto táto

parcela nemôže byť vrátená do vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona - na pozemku sú

telovýchovné a športové zariadenia. Rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2004, č. OPÚ-2004/1079-2

preto rozhodol o nevydaní predmetnej parcely a priznaní práva na náhradu.

Proti tomuto rozhodnutiu podali oprávnené osoby dňa 21.11.2004 opravný

prostriedok. Namietali, že správny orgán neúplné zistil skutkový stav a nevykonal dôkazy

-

navrhované oprávnenými osobami. Uviedli, že predmetná parcela nie je v údajoch katastra

evidovaná ako zastavaná plocha, ale ako ostatná plocha a že stavby nachádzajúce sa v okolí

ihriska boli postavené v roku 1994 a do toho času ako šatňa slúžil priestor kaštieľa. V podanom

opravnom prostriedku ďalej uviedli, že parcelu CKN X./1 tvorí francúzsky park prináležiaci ku

barokovému kaštieľu, prehlásenému za národnú kultúrnu pamiatku a potvrdili existenciu

chránených drevín. Zdôraznili, že vyhlásením ochranného pásma sú všetky stavby v okolí

kaštieľa nežiaduce a podľa rozhodnutia OÚŽP č. 439/1992-Ma z 18.02.1993, bod 4/ nie je

prípustná akákoľvek prevádzka alebo činnosť, ktorá by znehodnocovala alebo narúšala

prostredie areálu kaštieľa. Namietali, že správny orgán nebral do úvahy návrhy a dôkazy

navrhované oprávnenými osobami a ďalej citovali text rozhodnutia o vyhlásení ochranného

pásma kaštieľa, ktorý ich zaviazal k likvidácii nelegálnych stavieb v jeho okolí.

Odporca odstúpil opravný prostriedok spolu s administratívnym spisom krajského

súdu, ktorý rozsudkom č. k. -29 zrušil skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa

22.10.2004 a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia

navrhla JUDr. Z. v ďalšom konaní vyžiadať stanoviská správy katastra, príslušného

stavebného úradu a príslušného pamiatkového úradu. Tieto odporca vyžiadal a stanoviská

Obce P.N.V. - Spoločného obecného úradu pre územné plánovanie a stavebný poriadok zo

dňa 26.05.2006, Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ktoré bolo doručené dňa

05.06.2006, stanovisko Správy katastra Sabinov, ktoré bolo doručené dňa 8. 8. 2006, ako aj

vyjadrenie Obce P.N.V. v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval.

Vychádzajúc z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 06.06.1995,

ktoré sa nachádza v administratívnom spise, dospel k záveru, že stavby šatní a ihrisko možno

definovať podľa stavebného zákona ako trvalé stavby. Oblastný futbalový zväz vo vyjadrení

zo dňa 14.12.2004 jednoznačne považuje parcelu CKN X./1 za telovýchovné a športové

zariadenie. Odporca vo výrokoch preskúmavaného rozhodnutia rozhodol aj o parcele CKN

X./2 z dôvodu, že pochádza z pôvodnej parcely EN X. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že od vyhlásenia ochranného pásma sa všetky stavby realizovali v súlade

s právnymi predpismi. Budova šatní na parcele CKN č. X./2 je legalizovaná a v údajoch

katastra je evidovaná na LV č. X. so súpisným číslom X. v prospech Obce P.N.V. Podobne

parcela CKN č. X./1 vedená v údajoch katastra ako ostatná plocha bola legalizovaná pri

technicko-hospodárskom mapovaní v 70-tych rokoch 20. storočia ako nehnuteľnosť

s druhom pozemku ostatná plocha s kódom využitia 14 500. Vyhlásenie ochranného pásma

bolo vydané v roku 1993 čo znamená, že predmetným rozhodnutím už nemohol byť

-

chránený pôvodný park, ktorý od roku 1957 neexistoval. V tom čase bola predmetná

nehnuteľnosť po konfiškácii vo vlastníctve štátu v užívaní TJ Slovan P.N.V. a zákonom

č. prešlo vlastníctvo štátu v intraviláne do vlastníctva Obce P.N.V., o čom

rozhodol aj Okresný súd v Prešove (č. k. ). Nehnuteľnosti podliehajúce reštitúcii už

preto nemohli byť vydané, mohlo byť rozhodnuté už len o ich náhrade. Preto správny orgán

vo výroku svojho rozhodnutia rozhodoval o náhrade a neriešil možnosť navrátenia

vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

odporca uviedol, že z dôvodu nápravy rozhodoval v zmysle pôvodného podania

navrhovateľov o nehnuteľnosti pôvodne evidovanej ako KN č. X. vo výmere 10 273 m²,

v súčasnosti CKN X./1 o výmere 10 201 m² a X./2 o výmere 72 m². Nehnuteľnosť CKN X./1

nie je možné vydať v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona pre prekážku, že na pozemku sú

telovýchovné a športové zariadenia a parcelu CKN X./2 pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1

písm. d) zákona, lebo pozemok bol po prechode vlastníctva na štát zastavaný a stavba bráni

poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku.

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predpokladá, že už pri uzatváraní

dohody medzi povinnou osobou, Obcou P.N.V., a oprávnenými osobami sa pri spisovaní

pozemkov na vydanie parcela EN X. nenachádzala z dôvodu, že ju obidve strany pokladali za

nespôsobilú na vydanie. Dokazuje to aj text dohody, kde je uvedené, že: ... „za pozemky,

ktoré nemožno vydať oprávnené osoby týmto žiadajú náhradný pozemok od Slovenského

pozemkového fondu...". Predmetnú dohodu dobrovoľne a ako výraz svojej vôle podpísali

obidve zmluvné strany, pričom s poukazom na platnú právnu úpravu treba mať podľa

správneho orgánu jednoznačne za to, že tým bol v celosti vyriešený a vysporiadaný

uplatnený reštitučný nárok. Nepodchytením určitého pozemku do dohody preto treba

v súlade s obsahom a prejavom právneho úkonu chápať podľa odporcu tak, že v tejto časti

došlo k dohode medzi oprávnenou a povinnou osobou o tom, že takáto nehnuteľnosť nie je

a nebude predmetom vydania, ale sa stáva predmetom rozhodovania o náhrade z dôvodu

splnenia podmienok § 4, § 6, ale zároveň nesplnenia podmienok na vydanie pre prekážky

uvedené v § 11 zákona. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona si odporca vykladá tak, že len ak

k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby príslušný

pozemkový úrad. Zákonnou podmienkou rozhodovania odporcu je to, že nedošlo

v uplatnenom nároku k dohode. To zároveň znamená, že ak k dohode došlo (viď text

v dohode „za pozemky, ktoré nemožno vydať oprávnené osoby týmto žiadajú náhradný

pozemok od SPF..."), nie je daná kompetencia na rozhodovanie o vydaní predmetnej veci pre

pozemkový úrad. Uvedené skutočnosti podľa odporcu vyplývajú aj z konania a postupu

-

súdov, a to Okresného súdu v Prešove pod č. k. v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

. Súdy rozhodovali vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti -

parcele č. X./1, a to na návrh Obce P.N.V. voči oprávneným osobám. Obec P.N.V. bola

v tomto konaní úspešná a súd rozhodol, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

S poukazom na citovanú právnu úpravu a rozhodnutia súdov treba preto konštatovať, že

pokiaľ ide o parcelu EN X. (identifikovanú na CKN X./1 a CKN X./2) ide podľa odporcu

o vec právoplatne skončenú a ďalšie konanie správneho orgánu o vydanie predmetných

nehnuteľností by bolo porušením zásady „res iudicata", ktorú v plnom rozsahu prevzal aj náš

právny poriadok.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia v 1. až 4. rade domáhali

preskúmania tohto rozhodnutia. Žiadali zrušiť rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/

vrátane a vrátiť mu vec na nové konanie. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy

konania. Opravný prostriedok podali z dôvodu, že odporca v rozpore s ustanovením § 250r

nepostupoval a nerozhodoval podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý

vyslovil v rozhodnutí pod č. k. zo dňa 14. 10. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 11. 11. 2005. Naviac sa rozhodnutie správneho orgánu javí ako nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Zdôraznili, že odporca im ako oprávneným osobám nepriznal

s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. f) zákona vlastnícke právo k nehnuteľnosti -

parcele č. X./1 z dôvodu, že sa na nej nachádza futbalové ihrisko TJ Slovan P.N.V. zriadené

v roku 1956, na ktorom TJ dodnes hrá futbalové stretnutia. Podľa citovaného ustanovenia

pozemky alebo ich časť nemožno vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné

a športové zariadenia. V danom prípade nárok oprávnených osôb smeruje k vydaniu parcely,

ktorá je podľa údajov z katastra nehnuteľností jednoznačne označená ako ostatná plocha a nie

zastavaná plocha a podľa názoru navrhovateľov sa v žiadnom prípade nejedná

o telovýchovné a športové zariadenia tak, ako to má na mysli zákon o pôde. Navyše aj v liste

vlastníctva vedenom v katastri nehnuteľností na predmetnú parcelu je údaj „chránené objekty

územia pásma", z čoho nepochybne vyplýva, že v zmysle platnej právnej úpravy sa

v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky ani žiadne stavebné objekty slúžiace športu nemôžu

vyskytovať. Na výstavbu týchto objektov TJ nemala dôvod, jediný objekt, ktorý im slúžil ako

šatňa a sprchy bol až do roku 1994 kaštieľ. V roku 1994 bola na predmetnej parcele len

budova bufetu a suché WC. Až po roku 1994 TJ začala upravovať a pristavovať

k jestvujúcemu objektu šatňu a ďalšie provizórne stavby, ktoré tam dodnes stoja, v rozpore už

s vtedy platným rozhodnutím OÚ ŽP Sabinov zo dňa 18. 2. 1993. Parcelu č. X./1, ktorá

-

doposiaľ nie je vysporiadaná, pôvodne tvoril a má tvoriť francúzsky park prináležiaci

k barokovému kaštieľu, prehlásenému za národnú kultúrnu pamiatku. Navyše podľa

predložených dôkazov sa v areáli kaštieľa nachádzajú o štátnej

ochrane prírody chránené dreviny - duby lesné. Parcela, ktorá sa má vydať, nie je zastavaná

žiadnou stavbou, ktorá by mala charakter športového zariadenia, ani inak vymedzená ako

ihrisko a všetky „súvisiace" stavby boli postavené bez stavebného povolenia až po roku 1994.

Navyše ani nie je podstatné, či predmetná parcela má charakter ihriska s ostatnými

športovými zariadeniami, lebo s poukazom na ďalšie dôkazy vyplýva, že všetky nežiaduce

stavby vrátane ihriska sa musia z ochranného pásma odstrániť. Túto povinnosť uložili

vlastníkom, t.j. navrhovateľom kompetentné orgány štátnej správy - stavebný úrad

a pamiatkový úrad. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Obvodného úradu životného

prostredia v Sabinove sp. zn. OÚ ŽP 439/1992 zo dňa 18.02.1993, ktorým bolo rozhodnuté

o ochrannom pásme kaštieľa „M." s uvedením podmienok činnosti v ochrannom pásme

v článku II rozhodnutia. Podľa bodu 4 tohto článku je neprípustná akákoľvek prevádzka

alebo činnosť, ktorá by svojim charakterom znehodnocovala alebo narúšala prostredie areálu

kaštieľa. Podľa článku III ods. 4 tohto rozhodnutia platí, že je nutné po určení a získaní inej

vhodnej lokality na území obce premiestniť futbalové ihrisko so všetkými objektmi.

Navrhovatelia sú toho názoru, že odporca opätovne dôsledne nepostupoval podľa

ustanovenia § 32 Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, ktoré mu navrhli

účastníci. Zároveň v svojom rozhodnutí odporca žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy,

ktoré mu boli navrhovateľmi predložené a ktoré mu mali byť známe aj z úradnej povinnosti.

Odporca v svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy tvrdenia navrhovateľov a dôkazy, ktoré

mu predložili na osobnom stretnutí dňa 26. 10. 2004 a zaslali listom dňa 29. 10. 2004.

Rovnako po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove navrhli konajúcemu úradu

vykonať dôkazy v podaní zo dňa 18. 01. 2006, ktoré však všetky nevykonal a dožiadania na

dotknuté orgány štátnej správy a samosprávy, o ktoré sa opiera vo svojom rozhodnutí, nedal

navrhovateľom na vyjadrenie.

Opakovane zdôraznili, že parcela, na ktorej je zriadené ihrisko, je súčasťou

pamiatkovej zóny barokového kaštieľa, a teda sa nachádza v tzv. ochrannom území kultúrnej

pamiatky barokovej kúrie, pričom aj park, ktorý ako vlastníci kaštieľa majú obnoviť na

parcele č. X./1, je pamiatkovo chránený, na ktorom s poukazom na príslušné ustanovenia

zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti nie je možné zriaďovať žiadnu stavbu. Už v čase

vydania rozhodnutia odporcu zo dňa 15.09.1992 bolo navrhovateľom ako vlastníkom parcely

- 14 -8 Sžo 77/2008

č. X./1 nariadené obnoviť park v okolí kaštieľa v P.N.V. a odstrániť ihrisko a sekundárne

stavby (suché WC, bufet) podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia

v Sabinove č. 435/1992-Ma. Taktiež z priloženého záznamu zo dňa 15.03.1995 je zrejmé, že

stavebný úrad taktiež považoval stavby na parcele č. X./1 za nelegálne a zaviazal sa začať

konanie o ich odstránení z vlastného podnetu. Navrhovatelia vytkli, že v čase, keď bolo na

parcele č. X./1 zriadené ihrisko, vtedajší správca majetku porušoval zákon, a to § 2 ods. 2, 3,

zákona číslo o kultúrnych pamiatkach ako aj o štátnej

ochrane prírody. Konajúci úrad s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove si vyžiadal

stanovisko stavebného úradu, ktoré bolo zaslané podaním zo dňa 26.05.2006, avšak

vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad je totožný s povinnou osobou (t.j. s Obcou

P.N.V.) majú navrhovatelia za to, že sa jedná o stanovisko, ktoré nie je objektívne. Napokon

ani toto stanovisko neobsahuje podstatnú skutočnosť a to, že by sa na spornej parcele č. X./1

nachádzali nejaké stavby - športové zariadenia, keďže jediné „športové zariadenie" - šatňa sa

nachádza na parcele č. X./2 a nie na parcele č. X./1, unimobunky sú postavené na parcele č.

X., ktorá nie je predmetom reštitučného nároku navrhovateľov.

Zo stanoviska Správy katastra Sabinov vyplýva, že parcela č. X./1 je evidovaná

kódom 14 500 - pozemky, ktoré slúžia pre športové a rekreačné účely, avšak z tohto

stanoviska nie je zrejmé, aby sa na parcele č. X./1 nachádzali nejaké športové alebo

rekreačné zariadenia. Parcela č. X./2 je evidovaná ako zastavaná plocha, na ktorej je

postavená budova šatní vo vlastníctve Obce P.N.V. K tomu navrhovatelia poznamenali, že

parcela č. X. bola GP č. 385-93-GM/3 rozdelená až 19.07.1993 a teda ku dňu, kedy si

uplatnili reštitučný nárok ešte žiadne stavby na týchto parcelách nemohli byť zapísané.

Rozhodnutie odporcu vychádza aj z vyjadrenia Oblastného futbalového zväzu zo dňa

14.12.2004, ktoré je však pre posúdenie otázky súvisiacej s ustanovením § 11 ods. 1 písm. f)

zákona právne irelevantné.

Rozhodnutie odporcu sa opiera aj o rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. , ktorým sa

vlastnícke právo k parcele č. X./1 určilo v prospech Obce P.N.V. Toto rozhodnutie súdu však

bolo vydané len na tom skutkovom základe, že rozhodnutie MPaV SR zo dňa 15. 09. 1992 je

právne neúčinné ohľadom parcely č. X./1, nakoľko v tejto časti rozhodnutia je toto nulitným

správnym aktom. Nejedná sa o res iudicata, nakoľko Obec P.N.V. je povinnou osobou, ktorá

ohľadne parcely č. X./1 nepristúpila k dohode o jej vydaní, avšak reštitučný nárok musí byť

právne relevantným spôsobom ukončený, keďže o vydanie veci požiadali v súlade so

-

zákonom. Odporcovi uviedol, že mu nič nebránilo v tom, aby na základe vyššie uvedeného

rozhodol o vlastníctve k tejto parcele v prospech navrhovateľov, nakoľko táto kompetencia

pre odporcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona. Je preto nezmyselné tvrdenie úradu, že

ak k dohode medzi povinnou a oprávnenou osobou došlo, nie je daná kompetencia na

rozhodovanie o vydaní v predmetnej veci pre pozemkový úrad. Ďalej navrhovatelia zdôraznili,

že parcela X./2 o výmere 72 m² nebola predmetom súdneho sporu pod č. k. . Táto

bola vydaná oprávneným osobám, majú ju zapísanú na LV číslo X. od roku 1992, a teda ju

nadobudli do vlastníctva minimálne právnym titulom vydržania. V neposlednom rade

poukázali aj na tú skutočnosť, že konajúci úrad (odporca) nerešpektoval právny názor

Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku č. k. zo dňa 14. 10. 2005, podľa

ktorého „za telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú

plochu s dvomi futbalovými bránkami".

Vzhľadom na to, že reštitučný nárok navrhovateľov je odporcom posudzovaný už 17

rokov, poukázali aj na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré boli prijaté v obdobných

konaniach. V tejto súvislosti citovali nález ÚS ČR 78/98 Sb., ÚS ČR 42/01 Sb. 26, číslo

754/1 Sb. 31, poukázali na judikát NS CR pod číslom R 23/1997.

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 29.12.2006 navrhol

preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a opravný prostriedok zamietnuť.

Právny zástupca povinnej osoby Obce P.N.V. vo vyjadrení zo dňa 15.12.2006 navrhol

odvolanie zamietnuť a preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení , bez nariadenia

pojednávania podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré

mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že

opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V danom prípade odporca rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb podľa

(ďalej zákona) tak, že tieto osoby spĺňajú podmienky

zákona (výrok 1), avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, parcela č. CKN X./1, ostatná

plocha o výmere 10 201 m², a CKN X./2, zastavaná plocha o výmere 72 m², im podľa § 9

- 16 -8 Sžo 77/2008

ods. 4 zákona nepriznal a tieto nehnuteľnosti im s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1

písm. í); d) zákona nevydal (výrok 2/, 3/).

Za rozhodujúcu skutočnosť považoval súdne konanie vedené na Okresnom súde

Prešov pod č. k. , v ktorom okresný súd rozsudkom zo dňa 19.05.1999 určil, že

vlastníkom parcely CKN X./1 je Obec P.N.V., keďže dohoda o vydaní nehnuteľností

uzavretá medzi Obcou P.N.V. a oprávnenými osobami dňa 07.05.1992 neriešila parcelu EN

č. X. o výmere 10 273 m², preto táto parcela nemohla figurovať ani v rozhodnutí

Pozemkového úradu v Prešove č. j. -37 zo dňa 15.09.1992, ktorý dohodu schválil.

Odporca je toho názoru, že ak okresný súd potvrdil vlastníctvo k parcele CKN X./1

v prospech Obce P.N.V., nemôže byť už táto parcela vydaná, ale môže byť rozhodnuté už len

o náhrade. Preto vo výroku preskúmavaného rozhodnutia rozhodoval o náhrade a neriešil

možnosť navrátenia vlastníckeho práva.

Ďalej dôvodil tým, že z dôvodu nápravy rozhodol v zmysle pôvodného podania

oprávnených osôb o nehnuteľnosti pôvodne evidovanej ako KN X. o výmere 10 273 m²,

ktorej zodpovedajú parcely CKN X./1 a CKN X./2.

Nehnuteľnosť CKN X./1 pritom nemožno vydať pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1

písm. f) zákona, lebo na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia a parcelu CKN X./2

pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) zákona, lebo je zastavaná a stavba bráni

poľnohospodárskemu a lesnému využitiu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu v Prešove č. k. -71 zo dňa 19.05.1999, že v predmetnom konaní sa

okresný súd zaoberal jedinou skutočnosťou a to, či predmetom dohody zo dňa 07.05.1992

bola parcela KN X. o výmere 10 273 m² a či mohlo byť o nej rozhodnuté v rozhodnutí

Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15.09.1992, ktorým dohodu schválil.

V predmetnom konaní sa neriešila otázka oprávnenosti nárokov oprávnených osôb,

a teda ani otázka, či majú právo na navrátenie vlastníctva, alebo len na náhradu podľa zákona

č. a tým, že táto parcela nebola predmetom dohody podľa zákona

neznamená, že správny orgán nemohol rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb k tejto

parcele, a že ide o prekážku res iudicata.

-

Práve naopak, keďže k dohode podľa § 9 ods. 1 zákona vo vzťahu k parcele č. X.

nedošlo, bol odporca povinný rozhodnúť o vlastníctve (§ 9 ods. 4 zákona).

Ak odporca argumentoval vo vzťahu k parcele CKN X./1 tým, že vydaniu tohto

pozemku bráni prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f) zákona, je potrebné poukázať na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. -29 zo dňa 14.10.2005, ktorým zrušil

skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa 22. 10. 2004 a vrátil vec na ďalšie konanie.

Ako správne uviedol krajský súd, úlohou odporcu v ďalšom konaní bolo náležité zistiť

skutkový stav tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo sa nachádza na

parcele CKN X./1, aký to má charakter a či prípadné stavby boli postavené v súlade so

zákonom. Je potrebné tiež vychádzať z vysloveného názoru krajského súdu, že za

telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú plochu s dvomi

futbalovými bránkami.

Aj napriek vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, ktorý bol pre odporcu

s poukazom na ustanovenie záväzný, odporca opätovne rozhodol o nepriznaní

vlastníckeho práva a nevydaní parcely č. X./1 oprávneným osobám z dôvodu, že sa na nej

nachádza zábradlím ohraničená trávnatá plocha s dvomi futbalovými bránkami, t.j. futbalové

ihrisko, ktoré s poukazom na potvrdenie Oblastného futbalového zväzu slúži na vedenie

futbalových súťaží a spĺňa parametre futbalového ihriska. Ďalej odporca uviedol, že futbalové

ihrisko bolo zriadené v roku 1957, oplotenie ihriska v roku 1961, t.j. ešte pred účinnosťou

stavebného

Hoci presne nevymedzuje, čo treba chápať pod

telovýchovným a športovým zariadením, vychádzajúc z účelu zákona a gramatického

výkladu § 11 ods. 1 písm. f) zákona odvolací súd sa zhoduje s názorom krajského súdu,

že samotné ihrisko nemožno považovať za telovýchovné alebo športové zariadenie,

pretože v konkrétnom prípade sa na parcele č. X./1 nenachádzajú žiadne stavby, resp.

stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok - t.j.

telovýchovné alebo športové zariadenie.

Pokiaľ odporca poukazuje na murované šatne a suché WC postavené v roku 1964 až

1966 na parcele CKN X./2 a následne na realizovanú vodovodnú a kanalizačnú prípojku,

-

ktoré boli podľa vyjadrenia Správy katastra Sabinov zo dňa 12.06.2006 zapísané ako

legalizovaná stavba, s geometrickým plánom, s prideleným súpisným číslom, v súlade

s platnou legislatívou, bolo dôvodné vytknutie krajského súdu viacero pochybení vo vzťahu

k odporcovi, v dôsledku ktorých rozhodnutie v časti týkajúcej sa parcely CKN X./2 vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom

administratívneho spisu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že pochybenia sa odporca

dopustil, ak opomenul takú podstatnú skutočnosť, akou je vlastníctvo oprávnených osôb

k parcele CKN X./2 o výmere 72 m², čo vyplýva z listu vlastníctva č. X. k. ú. P.,

nachádzajúceho sa v administratívnom spise. Ak je parcela CKN X./2 vo vlastníctve

oprávnených osôb (fyzických osôb), nemohol odporca rozhodnúť o nepriznaní

vlastníckeho práva k tejto parcele a o jej nevydaní oprávneným osobám tak, ako je to

uvedené vo výrokoch 2/, 3/ preskúmavaného rozhodnutia, lebo podľa zákona č.

, ani iného zákona na to nemá oprávnenie a z rovnakých dôvodov nemohol

rozhodnúť ani tak, ako je to uvedené vo výroku 4/ rozhodnutia, že Katastrálny úrad

v Prešove, Správa katastra Sabinov zapíše vlastníctvo k parcele CKN X./2 v prospech

Obce P.N.V. s poukazom na rozsudok OS v Prešove č. k. -73, ktorý ale vo

vzťahu k parcele CKN X./2 ani nerozhodoval.

Kto je oprávnenou osobou, povinnou osobou, kedy sa oprávneným osobám vydajú

nehnuteľnosti, kedy pozemky alebo ich časti nemožno vydať je presne upravené v § 4, § 5,

§ 6, § 11 zákona.

Len v medziach týchto ustanovení a tohto zákona mohol a mal odporca aj podľa

názoru odvolacieho súdu postupovať.

Rovnako bolo potrebné súhlasiť s námietkou navrhovateľov týkajúcou sa

objektívneho posúdenia legálnosti stavieb (šatní) na parcele X./2, keď odporca vychádzal zo

stanoviska stavebného úradu zo dňa 26.05.2006, ktorý je totožný s povinnou osobou

a uspokojil sa s tvrdením, že boli realizované pred účinnosťou stavebného zákona, čo však

neznamená, že sú to nelegálne stavby.

Tvrdenie odporcu, ako správne uviedol krajský súd je v rozpore s obsahom

administratívneho spisu, kde sa nachádza oznámenie J. M. zo dňa 22.02.1995 o porušení

- 19 -8 Sžo 77/2008

stavebného zákona a Záznam spísaný dňa 15.03.1995 z výkonu štátneho stavebného dohľadu

na pozemku - parcele č. X. v k. ú. P., v ktorom príslušní pracovníci štátneho stavebného

dozoru konštatujú, že na parcele č. X. v k. ú. P. je realizovaná stavba šatní a bufetu

o rozmeroch cca 7,15 x 10,10 m², s ktorou nesúhlasí s tým, že na základe uvedených

skutočností zaháji konanie o odstránení stavby (legalizácii) po doručení právoplatného

rozhodnutia OS v Prešove ohľadne vlastníckych vzťahov.

Náhrada podľa § 11 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona prichádza do úvahy len

v prípade, že pozemky alebo ich časti nemožno zo zákonných dôvodov vydať, preto krajský

súd dôvodne zrušil aj výrok 5/ preskúmavaného rozhodnutia.

Keďže rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, krajský súd správne napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a)

v spojení s ustanovením a zrušil rozhodnutie odporcu vo

výrokoch 2/ až 5/ a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu, ani čo do výroku o náhrade trov konania,. Námietka

odporcu týkajúce sa neprimeranej výšky vyrúbených trov konania (9 376,-Sk), s ktorou

odporca nesúhlasí vzhľadom na rozpočet úradu, ktorý s takýmito neprimeranými platbami

nepočíta, je vo vzťahu k výsledku konania, a teda úspechu navrhovateľov, ktorým právo na

priznanie náhrady trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania v zmysle § 250

k ods. 1 prináleží, je právne irelevantná, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu

podľa potvrdil ako vecne správny.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude postupovať podľa právneho názoru

vysloveného v tomto rozhodnutí, ktorým je správny orgán viazaný ( ).

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

ustanovení a ods. 1 v spojení s , tak, že

úspešným navrhovateľom v prvom až štvrtom rade priznal ich náhradu v sume 191,53 €,

ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v prvom až

štvrtom rade JUDr. A. Z., vedený v T., a.s., číslo účtu X. v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov pri

poskytovaní právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Základná

sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3

vyhlášky, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní štyroch osôb (navrhovateľov). Suma

náhrady trov konania vo výške 191,53 € pozostáva z odmeny za nasledovné úkony právnej

služby:

- podanie na súd vo veci samej zo dňa 14.apríla 2008 – 155,62 € (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky),

- režijný paušál 1 x 6,34 € = 11,78 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky),

- daň z pridanej hodnoty 19% zo sumy 155,62 € = 29,57 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal navrhovateľom v prvom až štvrtom rade

náhradu za prípravu a prevzatie veci, ktorú si ich právna zástupkyňa uplatňovala, nakoľko

náhrada za tento úkon právnej služby podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky bola

navrhovateľom priznaná v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

-40 zo dňa 5.februára 2008.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 14. mája 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková