Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)0a1/369333.f9c0aa.pdf
PDF · 213.5 KB
No categories available
8Sžo/77/2008
Najvyšší súd 8 Sžo 77/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej,
právnej veci navrhovateľov: 1/ J. M., 2/ B. B., 3/ P. M., 4/ K. M., všetci zastúpení
advokátkou JUDr. A. Z., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove, za
účasti 1/ Obce P.N.V., zastúpenej JUDr. J. S., PhD., 2/ Slovenského pozemkového fondu,
o preskúmanie rozhodnutia odporu zo dňa 31. októbra 2006 č. OPÚ-2006/498-38/Mr, na
odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Sp 2/2007-40 zo dňa
5. februára 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Sp 2/2007-40 zo dňa 5. februára 2008 p o t v r d z u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/-4/ náhradu trov odvolacieho
konania v sume 191,53 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. A. Z. v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporu zo dňa
31.októbra 2006, číslo: OPÚ-2006/498 - 38/Mr, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa
§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodol vo
veci reštitučných nárokov oprávnených osôb - navrhovateľov v 1. až 4. rade vo veci vydania
nehnuteľnosti proti povinnej osobe Obci P.N.V. tak, že výrokom 1/ rozhodol tak, že
oprávnené osoby - navrhovatelia v 1. až 4. rade spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona.
Výrokom 2/ rozhodol tak, že oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 4 zákona nepriznáva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcele č. X., ostatná plocha o výmere 10 201 m² a č. C KN
X., zastavaná plocha o výmere 72 m² v k. ú. P. Vo výroku 3/ rozhodol, že oprávneným
osobám sa podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona tieto nehnuteľnosti (špecifikované vo výroku 2)
nevydávajú. Výrokom 4/ rozhodol tak, že Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra
Sabinov na základe právoplatnosti tohto rozhodnutia zapíše vlastníctvo k parcele X.
v prospech Obce P.N.V., s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 14/98-
73, ktorý v odôvodnení uvádza, že zápis reštitučného rozhodnutia č. 721/92-37 z 15.09.1992
o schválení dohody medzi oprávnenými osobami a Obcou P.N.V. v časti parcely EN č. X. je
právne neúčinný z dôvodu, že v rozhodnutí je obsiahnutá nehnuteľnosť EN X. nad rámec
spísanej dohody a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Vo výroku 5/ odporca rozhodol,
že nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku uvedenom v bode 2 nie je dotknuté právo
oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona, ktorú si
môžu uplatniť v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na Slovenskom
pozemkovom fonde.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vo vzťahu k rozsudku Okresného
súdu v Prešove č. k. 9 C 14/98-71 zo dňa 19.05.1999, z ktorého odporca pri rozhodovaní
vychádzal, najmä pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k parcele č. X., keď sa určilo
v prospech Obce P.N.V., že v tomto konaní sa okresný súd zaoberal jedinou skutočnosťou
a to, či predmetom dohody zo dňa 07.05.1992 bola parcela KN X. o výmere 10 273 m² a či
mohlo byť o nej rozhodnuté v rozhodnutí Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15.09.1992,
ktorým dohodu schválil.
Krajský súd poukázal na to, že v predmetnom konaní sa neriešila otázka oprávnenosti
nárokov oprávnených osôb, a teda ani otázka, či majú právo na navrátenie vlastníctva, alebo
len na náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb. a tým, že táto parcela nebola predmetom
dohody podľa § 9 zákona neznamená, že správny orgán nemohol rozhodnúť o vlastníctve
oprávnených osôb k tejto parcele, a že ide o prekážku res iudicata.
Práve naopak, keďže k dohode podľa § 9 ods. 1 zákona vo vzťahu k parcele č. X.
nedošlo, podľa krajského súdu bol povinný rozhodnúť o vlastníctve pozemkový úrad (§ 9
ods. 4 zákona).
Ak odporca argumentoval vo vzťahu k parcele CKN X. tým, že vydaniu tohto
pozemku bráni prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f/ zákona, krajský súd poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Sp 5/05-29 zo dňa 14.10.2005, ktorým zrušil
skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa 22.10.2004 a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa
uvedeného rozsudku, úlohou odporcu v ďalšom konaní bolo náležité zistiť skutkový stav tak,
aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo sa nachádza na parcele X., aký to má
charakter a či prípadné stavby boli postavené v súlade so zákonom. Ďalej krajský súd vyslovil
názor, že za telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú
plochu s dvoma futbalovými bránkami.
Aj napriek vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, ktorý bol pre správny
orgán s poukazom na ustanovenie § 250r O.s.p. záväzný, odporca opätovne rozhodol
o nepriznaní vlastníckeho práva a nevydaní parcely č. X. oprávneným osobám z dôvodu, že sa
na nej nachádza zábradlím ohraničená trávnatá plocha s dvoma futbalovými bránkami, t.j.
futbalové ihrisko, ktoré s poukazom na potvrdenie Oblastného futbalového zväzu slúži na
vedenie futbalových súťaží a spĺňa parametre futbalového ihriska. Ďalej správny orgán
uviedol, že futbalové ihrisko bolo zriadené v roku 1957, oplotenie ihriska v roku 1961, t.j.
ešte pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb.
Aj keď zákon č. 229/1991 Zb. presne nevymedzuje, čo treba chápať pod
telovýchovným a športovým zariadením, vychádzajúc z účelu zákona a gramatického výkladu
§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona krajský súd bol toho názoru, že samotné ihrisko nemožno
považovať za telovýchovné alebo športové zariadenie, pretože v konkrétnom prípade sa na
parcele č. X. nenachádzajú žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by
tvorili s ihriskom jeden stavebný celok - t.j. telovýchovné alebo športové zariadenie.
Pokiaľ odporca poukazuje na murované šatne a suché WC postavené v roku 1964 až
1966 na parcele CKN X. a následne na realizovanú vodovodnú a kanalizačnú prípojku, ktoré
boli podľa vyjadrenia Správy katastra Sabinov zo dňa 12.6.2006 zapísané ako legalizovaná
stavba, s geometrickým plánom, s prideleným súpisným číslom, v súlade s platnou
legislatívou, krajský súd odporcovi opätovne vytkol viacero pochybení, v dôsledku ktorých
rozhodnutie v časti týkajúcej sa parcely CKN X. vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
Vážneho pochybenia sa odporca orgán podľa krajského súdu dopustil, ak opomenul
takú podstatnú skutočnosť, akou je vlastníctvo oprávnených osôb k parcele CKN X. o výmere
72 m², čo vyplýva z listu vlastníctva č. X. k. ú. P., nachádzajúceho sa v administratívnom
spise.
Ak je parcela CKN X. vo vlastníctve oprávnených osôb (fyzických osôb), nemohol
odporca rozhodnúť o nepriznaní vlastníckeho práva k tejto parcele a o jej nevydaní
oprávneným osobám tak, ako je to uvedené vo výrokoch 2/, 3/ preskúmavaného rozhodnutia,
lebo podľa zákona č. 229/1991 Zb., ani iného zákona na to nemá oprávnenie a z rovnakých
dôvodov nemohol rozhodnúť ani tak, ako je to uvedené vo výroku 4/ rozhodnutia.
Krajský súd pritom poukázal na to, kto je oprávnenou osobou, povinnou osobou, kedy
sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti, kedy pozemky alebo ich časti nemožno vydať
je presne upravené v § 4, § 5, § 6, § 11 zákona.
Len v medziach týchto ustanovení a tohto zákona mohol a mal odporca podľa
krajského súdu postupovať.
Náhrada podľa § 11 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona prichádza do úvahy len
v prípade, že pozemky alebo ich časti nemožno zo zákonných dôvodov vydať, preto krajský
súd zrušil aj výrok 5/ preskúmavaného rozhodnutia.
Keďže rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 250q
ods. 2 a § 2501 ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ a v rozsahu
zrušenia vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý vyjadril výhrady voči
povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy konania. Poukázal na to, že služby advokáta by sa
mali využívať v bežných občiansko-právnych konaniach, žalobách a nie v reštitučnom
konaní, kde sa podávajú iba opravné prostriedky. Poukázal na to, že čiastka vyrubených trov
konania je neprimerane vysoká. S čiastkou 9 376,--Sk nemôže odporca súhlasiť, s ohľadom
na rozpočet úradu, ktorý s takýmito neprimeranými platbami nepočíta. Namietal tiež lehotu
troch dní na úhradu trov konania, ktorá nie je v súlade s logikou a bežnou praxou
bezhotovostného obehu finančných prostriedkov.
Odporca napadol odvolaním aj rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že vlastnícke
právo k parcele CKN X. nemožno priznať z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej v § 11
ods. 1 písm. f/ zákona, z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť slúži ako športové zariadenie.
Evidencia pozemku futbalového ihriska je v katastri nehnuteľností vedená v súlade s platnou
právnou úpravou, dôkazom je ja predmetný list vlastníctva s uvedeným kódom spôsobu
využitia 14 500.
Odporca vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu, že trávnatá plocha ohraničená
dvoma futbalovými bránkami nie je športové zariadenie. Odporca poukázal na to, že plocha
predmetnej parcely CKN X. je oplotená plechovým plotom, ohraničená zábradlím a sú na nej
dve futbalové bránky a v blízkosti sú šatne a iné prislúchajúce stavby. Na predmetnej ploche
stále od založenia prebiehajú futbalové ligové zápasy, športujú žiaci blízkej základnej školy
a rôzne športové súťaže nie len miestnych ale aj regionálnych požiarnických súťaží a iných
druhov športu.
O nehnuteľnosti CKN č. X. bolo podľa odporcu potrebné rozhodnúť, pretože parcela
bola predmetom konfiškácie. Vlastníctvo v prospech oprávnených osôb je vedené na základe
rozhodnutia, ktoré obsahovalo predmetnú parcelu nad rámec dohody a nemala byť táto
parcela uvedená v predmetnom rozhodnutí č. 721/92-37 zo dňa 19.09.1992, čo konštatoval aj
rozsudok Okresného súdu v Prešove č. 9 C 14/98-71 zo dňa 19.05.1999. Preto odporca tento
chybný údaj napravil v novom rozhodnutí, ktorého predmetom má byť celá EN parcela X.
a nie len vytvorená CKN X., keďže konfiškovaná bola aj parcela CKN X. a keďže k dohode
o vydaní medzi oprávnenými osobami a povinnou osobou nebola uvedená parcela EN X.,
preto túto parcelu nemalo obsahovať rozhodnutie o schválení dohody. Keďže schválené bolo
to, čo nebolo dohodnuté, tento nedostatok bol povinný odporca rozhodnutím, ktoré rozhoduje
o parcele CKN X. a X. ako o parcelách vytvorených z pôvodnej konfiškovanej parcely
napraviť, lebo k dohode o jej vydaní nedošlo.
Na základe uvedeného odporca navrhol zrušiť výrok rozsudku vo výroku o zrušení
v bode 2/, 3/, 4/, 5/ a zároveň potvrdiť rozhodnutie odporcu. V prípade, že najvyšší súd
posúdi rozhodovanie o parcele CKN X. za neoprávnené, navrhol potvrdiť jednotlivé body
výroku rozhodnutia týkajúce sa len parcely CKN X. a v konaní o parcele CKN X. reštitučné
konanie zastaviť.
Navrhovatelia 1/-4/ sa k odvolaniu odporcu vyjadrili tak, že navrhli napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K námietke odporcu, podľa ktorej nie je možné
priznať navrhovateľom vlastnícke právo k parcele č. CKN X. z dôvodu zákonnej prekážky
uvedenej v § 11 ods.1 písm. f/ zákona, a teda že parcela je zastavaná športovým zariadením
navrhovatelia, uviedli, že odporca sa neriadil právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku
č. k. 5 Sp 5/05 zo dňa 14.10.2005, že „trávnatý porast s dvoma bránkami nie je možné
považovať za stavbu športového zariadenia, najmä ak sa trávnaté ihrisko nachádza v tzv.
ochrannej pamiatkovej zóne kaštieľa“.
Na liste vlastníctva vedenom v katastri nehnuteľností na predmetnú parcelu je údaj
„chránené objekty územia pásma“, z čoho podľa navrhovateľov vyplýva, že v zmysle platnej
právnej úpravy sa v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky žiadne stavebné objekty slúžiace
športu nemôžu vyskytovať.
Podľa navrhovateľov je nepochopiteľné, že odporca svojím rozhodnutím tvrdohlavo
chráni záujmy futbalového zväzu a miestnych futbalistov, hoci je nepochybné, že ihrisko sa
dá zriadiť aj na inej parcele, avšak vytvoriť kultúrne prostredie obnovením francúzskeho
parku v areáli národnej kultúrnej pamiatky, ako je ich kaštieľ, nie je možné bez určenia
vlastníckeho práva k parcele č. X., preto rozhodnúť o náhradnom pozemku je v kontexte
s uvedeným absurdné.
K odvolacím námietkam odporcu vo vzťahu k bodom 3/ a 4/ navrhovatelia uviedli, že
výroky rozhodnutia odporcu pod č. OPÚ-2006/498-38/Mr zo dňa 31.10.2006 sú nezákonné
a nulitné z dôvodu, že odporca prekročil svoje zákonné kompetencie a rozhodol na rámec
zákona. Žiaden zákon nedáva odporcovi právomoc rozhodovať v prospech tretej osoby,
v danom prípade v prospech obce P.N.V.. Už len nezákonnosť výroku 4/ citovaného
rozhodnutia odporcu robí toto rozhodnutie nulitným správnym aktom v celom rozsahu a je to
dôvod na jeho zrušenie.
Navrhovatelia uviedli, že parcela č. X. je evidovaná ako zastavaná plocha, na ktorej je
postavená budova šatní vo vlastníctve obce P.N.V. s tým, že parcela č. X. bola GP č. 385-93-
GM/3 rozdelená až 19.07.1993, a teda ku dňu, kedy si navrhovatelia uplatnili reštitučný
nárok ešte žiadne stavby na týchto parcelách nemohli byť zapísané.
2
Parcela č. X. vo výmere 72 mnebola predmetom súdneho sporu pod č. k. 9C 14/98
a nakoľko im bola vydaná a túto majú zapísanú na LV č. X. od roku 1992, nadobudli ju
minimálne právnym titulom vydržania.
Navrhovatelia napokon uviedli, že rozhodnutie súdu sp. zn. 9C 14/98 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 443/99, ktorým sa vlastnícke právo
k parcele č. X. určilo v prospech obce P.N.V., bolo vydané len na tom skutkovom základe, že
rozhodnutie MPaV SR zo dňa 15.09.1992 je právne neúčinné ohľadom parcely č. X.,
nakoľko v tejto časti je toto rozhodnutie nulitným správny aktom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 14. mája 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené l rozhodnutie zo dňa 31. októbra 2006, č.
OPÚ-2006/498-38/Mr, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) rozhodol tak, že výrokom 1/ rozhodol tak,
že oprávnené osoby - navrhovatelia v 1. až 4. rade spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 zákona.
Výrokom 2/ rozhodol tak, že oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 4 zákona
nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcele č. C KN X., ostatná plocha
o výmere 10 201 m² a č. C KN X., zastavaná plocha o výmere 72 m² v kat. ú. P. Vo
výroku 3/ rozhodol, že oprávneným osobám sa podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona tieto
nehnuteľnosti (špecifikované vo výroku 2) nevydávajú. Výrokom 4/ rozhodol tak, že
Katastrálny úrad v Prešove, Správa katastra Sabinov na základe právoplatnosti tohto
rozhodnutia zapíše vlastníctvo k parcele C KN X. v prospech Obce P.N.V., s poukazom
na rozsudok Okresného súdu Prešov č. 9 C 14/98-73, ktorý v odôvodnení uvádza, že
zápis reštitučného rozhodnutia č. 721/92-37 z 15.09.1992 o schválení dohody medzi
oprávnenými osobami a Obcou P. v časti parcely EN č. X. je právne neúčinný z dôvodu,
že v rozhodnutí je obsiahnutá nehnuteľnosť EN č. X. nad rámec spísanej dohody
a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Vo výroku 5/ odporca rozhodol, že
nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku uvedenom v bode 2 nie je dotknuté právo
oprávnených osôb na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona, ktorú
si môžu uplatniť v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na
Slovenskom pozemkovom fonde.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že oprávnené osoby si dňa
31.8.1991 uplatnili na Pozemkovom úrade v Prešove reštitučný nárok na vydanie
nehnuteľností v k. ú. P., v ktorom okrem iných žiadali vydať aj nehnuteľnosť pod parcelným
číslom KN C X. Podľa doložených výpisov z pozemkovej knihy vložka č. X., X. a X., k. ú.
P. bola pôvodnou vlastníčkou H. M., rod. B.. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie ONV
v Sabinove č. Kom 42/46 III zo dňa 27.08.1946 bol nehnuteľný majetok pôvodnej vlastníčke
skonfiškovaný podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nar. SNR 104/1945 Zb. Pôvodná vlastníčka zomrela
09.02.1966, obdobne aj jej syn JUDr. J. M., ktorý zomrel 07.08.1976. Ďalšími dedičmi
a zároveň oprávnenými osobami sú deti JUDr. J. M., ktoré si uplatnili reštitučný nárok. Dňa
07.05.1992 bola medzi Obcou P.N.V. a oprávnenými osobami uzavretá dohoda o vydaní
nehnuteľností. Táto dohoda neriešila parcelu EN č. X. o výmere 10 273 m². Pozemkový úrad
v Prešove rozhodnutím č. j. 721/92-37 zo dňa 15.09.1992 schválil dohodu medzi povinnou
osobou a oprávnenými osobami a zároveň riešil aj parcelu KN C X. o výmere 10 273 m² v
kultúre ostatná plocha, ktorá v dohode absentovala. Nakoľko sa proti rozhodnutiu nikto
neodvolal, nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť dňa 09.10.1992. Na základe tohto
rozhodnutia bola v katastri nehnuteľností zapísaná parcela č. KN C X. do listu vlastníctva č.
X. na oprávnené osoby.
Geometrickým plánom č. 385-93-GM/3 zo dňa 19.07.1993 bola parcela EN č. X.
rozdelená na dve parcely: KN C X./1 o výmere 10 201 m², druh pozemku ostatná plocha
a KN C X./2 o výmere 72 m², druh pozemku zastavaná plocha. V zmysle tohto
geometrického plánu požiadal Obecný úrad v P.N.V. listom zo dňa 03.08.1993 Správu
katastra v Prešove o zápis nehnuteľnosti – budovy šatne nachádzajúcej sa na parcele č. X./2
v k. ú. P., ktorá bola postavená v roku 1964. Následne sa v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia uvádza, že Obcou P.N.V. bola podaná určovacia žaloba na Okresný súd
v Prešove o určenie vlastníckeho práva k parcele KN C X./1 o výmere 10 201 m² s tým, že
rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 9C 14/98-71 zo dňa 19.05.1999 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Co 443/99-139 zo dňa 29.03.2000 bolo
rozhodnuté, že vlastníkom parcely KN C X./1 o výmere 10 201m² je Obec P.N.V.. Ďalej sa
v napadnutom rozhodnutí cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3Cdo 119/2000 zo dňa 28.02.2002, ktorý dovolanie oprávnených osôb vo vzťahu k rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co 443/99 zamietol. Na základe rozsudku Okresného súdu
v Prešove bola parcela č. KN C X./1 zapísaná do listu vlastníctva č. X. v prospech Obce
P.N.V.
Na žiadosť oprávnených osôb odporca ako právny nástupca bývalého Pozemkového
úradu v Prešove pokračoval v konaní o reštitučnom nároku navrhovateľov v 1. až 4. rade už
len vo vzťahu k spornej parcele EN č. X. (identifikovaná na parcely CKN X./1 a X./2), keďže
sa predmetná parcela nenachádzala v pôvodnej dohode o vydaní medzi Obcou P.N.V.
a navrhovateľmi. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správny orgán uviedol, že
považuje vlastníctvo k parcele CKN X./2, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 72 m² za
spochybnené, lebo bolo zapísané na základe reštitučného rozhodnutia, ktoré nad rámec
obsahovalo parcelu EN č. X., pričom sa nenachádzala v dohode medzi povinnou osobou
a oprávnenými osobami.
Po prešetrení skutkového stavu správny orgán preveril možnosť vydania predmetnej
parcely, pričom zistil, že na parcele KN C X./1 sa nachádza futbalové ihrisko TJ Slovan
P.N.V. Podľa vyjadrenia Oblastného futbalového zväzu Prešov ihrisko bolo zriadené v roku
1958 a až doposiaľ na ňom TJ Slovan P.N.V. hrá svoje domáce majstrovské futbalové zápasy.
Podľa odporcu je to jednoznačná prekážka pre vydanie predmetnej nehnuteľnosti, a preto táto
parcela nemôže byť vrátená do vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona - na pozemku sú
telovýchovné a športové zariadenia. Rozhodnutím zo dňa 22. 10. 2004, č. OPÚ-2004/1079-2
preto rozhodol o nevydaní predmetnej parcely a priznaní práva na náhradu.
Proti tomuto rozhodnutiu podali oprávnené osoby dňa 21.11.2004 opravný
prostriedok. Namietali, že správny orgán neúplné zistil skutkový stav a nevykonal dôkazy
navrhované oprávnenými osobami. Uviedli, že predmetná parcela nie je v údajoch katastra
evidovaná ako zastavaná plocha, ale ako ostatná plocha a že stavby nachádzajúce sa v okolí
ihriska boli postavené v roku 1994 a do toho času ako šatňa slúžil priestor kaštieľa. V podanom
opravnom prostriedku ďalej uviedli, že parcelu CKN X./1 tvorí francúzsky park prináležiaci ku
barokovému kaštieľu, prehlásenému za národnú kultúrnu pamiatku a potvrdili existenciu
chránených drevín. Zdôraznili, že vyhlásením ochranného pásma sú všetky stavby v okolí
kaštieľa nežiaduce a podľa rozhodnutia OÚŽP č. 439/1992-Ma z 18.02.1993, bod 4/ nie je
prípustná akákoľvek prevádzka alebo činnosť, ktorá by znehodnocovala alebo narúšala
prostredie areálu kaštieľa. Namietali, že správny orgán nebral do úvahy návrhy a dôkazy
navrhované oprávnenými osobami a ďalej citovali text rozhodnutia o vyhlásení ochranného
pásma kaštieľa, ktorý ich zaviazal k likvidácii nelegálnych stavieb v jeho okolí.
Odporca odstúpil opravný prostriedok spolu s administratívnym spisom krajského
súdu, ktorý rozsudkom č. k. 5Sp 5/05-29 zrušil skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa
22.10.2004 a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
navrhla JUDr. Z. v ďalšom konaní vyžiadať stanoviská správy katastra, príslušného
stavebného úradu a príslušného pamiatkového úradu. Tieto odporca vyžiadal a stanoviská
Obce P.N.V. - Spoločného obecného úradu pre územné plánovanie a stavebný poriadok zo
dňa 26.05.2006, Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ktoré bolo doručené dňa
05.06.2006, stanovisko Správy katastra Sabinov, ktoré bolo doručené dňa 8. 8. 2006, ako aj
vyjadrenie Obce P.N.V. v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval.
Vychádzajúc z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 06.06.1995,
ktoré sa nachádza v administratívnom spise, dospel k záveru, že stavby šatní a ihrisko možno
definovať podľa stavebného zákona ako trvalé stavby. Oblastný futbalový zväz vo vyjadrení
zo dňa 14.12.2004 jednoznačne považuje parcelu CKN X./1 za telovýchovné a športové
zariadenie. Odporca vo výrokoch preskúmavaného rozhodnutia rozhodol aj o parcele CKN
X./2 z dôvodu, že pochádza z pôvodnej parcely EN X. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že od vyhlásenia ochranného pásma sa všetky stavby realizovali v súlade
s právnymi predpismi. Budova šatní na parcele CKN č. X./2 je legalizovaná a v údajoch
katastra je evidovaná na LV č. X. so súpisným číslom X. v prospech Obce P.N.V. Podobne
parcela CKN č. X./1 vedená v údajoch katastra ako ostatná plocha bola legalizovaná pri
technicko-hospodárskom mapovaní v 70-tych rokoch 20. storočia ako nehnuteľnosť
s druhom pozemku ostatná plocha s kódom využitia 14 500. Vyhlásenie ochranného pásma
bolo vydané v roku 1993 čo znamená, že predmetným rozhodnutím už nemohol byť
chránený pôvodný park, ktorý od roku 1957 neexistoval. V tom čase bola predmetná
nehnuteľnosť po konfiškácii vo vlastníctve štátu v užívaní TJ Slovan P.N.V. a zákonom
č. 138/1991 Zb. prešlo vlastníctvo štátu v intraviláne do vlastníctva Obce P.N.V., o čom
rozhodol aj Okresný súd v Prešove (č. k. 9C 14/98). Nehnuteľnosti podliehajúce reštitúcii už
preto nemohli byť vydané, mohlo byť rozhodnuté už len o ich náhrade. Preto správny orgán
vo výroku svojho rozhodnutia rozhodoval o náhrade a neriešil možnosť navrátenia
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
odporca uviedol, že z dôvodu nápravy rozhodoval v zmysle pôvodného podania
navrhovateľov o nehnuteľnosti pôvodne evidovanej ako KN č. X. vo výmere 10 273 m²,
v súčasnosti CKN X./1 o výmere 10 201 m² a X./2 o výmere 72 m². Nehnuteľnosť CKN X./1
nie je možné vydať v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona pre prekážku, že na pozemku sú
telovýchovné a športové zariadenia a parcelu CKN X./2 pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1
písm. d) zákona, lebo pozemok bol po prechode vlastníctva na štát zastavaný a stavba bráni
poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku.
Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predpokladá, že už pri uzatváraní
dohody medzi povinnou osobou, Obcou P.N.V., a oprávnenými osobami sa pri spisovaní
pozemkov na vydanie parcela EN X. nenachádzala z dôvodu, že ju obidve strany pokladali za
nespôsobilú na vydanie. Dokazuje to aj text dohody, kde je uvedené, že: ... „za pozemky,
ktoré nemožno vydať oprávnené osoby týmto žiadajú náhradný pozemok od Slovenského
pozemkového fondu...". Predmetnú dohodu dobrovoľne a ako výraz svojej vôle podpísali
obidve zmluvné strany, pričom s poukazom na platnú právnu úpravu treba mať podľa
správneho orgánu jednoznačne za to, že tým bol v celosti vyriešený a vysporiadaný
uplatnený reštitučný nárok. Nepodchytením určitého pozemku do dohody preto treba
v súlade s obsahom a prejavom právneho úkonu chápať podľa odporcu tak, že v tejto časti
došlo k dohode medzi oprávnenou a povinnou osobou o tom, že takáto nehnuteľnosť nie je
a nebude predmetom vydania, ale sa stáva predmetom rozhodovania o náhrade z dôvodu
splnenia podmienok § 4, § 6, ale zároveň nesplnenia podmienok na vydanie pre prekážky
uvedené v § 11 zákona. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona si odporca vykladá tak, že len ak
k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby príslušný
pozemkový úrad. Zákonnou podmienkou rozhodovania odporcu je to, že nedošlo
v uplatnenom nároku k dohode. To zároveň znamená, že ak k dohode došlo (viď text
v dohode „za pozemky, ktoré nemožno vydať oprávnené osoby týmto žiadajú náhradný
pozemok od SPF..."), nie je daná kompetencia na rozhodovanie o vydaní predmetnej veci pre
pozemkový úrad. Uvedené skutočnosti podľa odporcu vyplývajú aj z konania a postupu
súdov, a to Okresného súdu v Prešove pod č. k. 9C 14/98 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Co 443/99 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3 Cdo 119/2000. Súdy rozhodovali vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti -
parcele č. X./1, a to na návrh Obce P.N.V. voči oprávneným osobám. Obec P.N.V. bola
v tomto konaní úspešná a súd rozhodol, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
S poukazom na citovanú právnu úpravu a rozhodnutia súdov treba preto konštatovať, že
pokiaľ ide o parcelu EN X. (identifikovanú na CKN X./1 a CKN X./2) ide podľa odporcu
o vec právoplatne skončenú a ďalšie konanie správneho orgánu o vydanie predmetných
nehnuteľností by bolo porušením zásady „res iudicata", ktorú v plnom rozsahu prevzal aj náš
právny poriadok.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia v 1. až 4. rade domáhali
preskúmania tohto rozhodnutia. Žiadali zrušiť rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/
vrátane a vrátiť mu vec na nové konanie. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy
konania. Opravný prostriedok podali z dôvodu, že odporca v rozpore s ustanovením § 250r
O.s.p. nepostupoval a nerozhodoval podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý
vyslovil v rozhodnutí pod č. k. 5Sp 5/05 zo dňa 14. 10. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11. 11. 2005. Naviac sa rozhodnutie správneho orgánu javí ako nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Zdôraznili, že odporca im ako oprávneným osobám nepriznal
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. f) zákona vlastnícke právo k nehnuteľnosti -
parcele č. X./1 z dôvodu, že sa na nej nachádza futbalové ihrisko TJ Slovan P.N.V. zriadené
v roku 1956, na ktorom TJ dodnes hrá futbalové stretnutia. Podľa citovaného ustanovenia
pozemky alebo ich časť nemožno vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné
a športové zariadenia. V danom prípade nárok oprávnených osôb smeruje k vydaniu parcely,
ktorá je podľa údajov z katastra nehnuteľností jednoznačne označená ako ostatná plocha a nie
zastavaná plocha a podľa názoru navrhovateľov sa v žiadnom prípade nejedná
o telovýchovné a športové zariadenia tak, ako to má na mysli zákon o pôde. Navyše aj v liste
vlastníctva vedenom v katastri nehnuteľností na predmetnú parcelu je údaj „chránené objekty
územia pásma", z čoho nepochybne vyplýva, že v zmysle platnej právnej úpravy sa
v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky ani žiadne stavebné objekty slúžiace športu nemôžu
vyskytovať. Na výstavbu týchto objektov TJ nemala dôvod, jediný objekt, ktorý im slúžil ako
šatňa a sprchy bol až do roku 1994 kaštieľ. V roku 1994 bola na predmetnej parcele len
budova bufetu a suché WC. Až po roku 1994 TJ začala upravovať a pristavovať
k jestvujúcemu objektu šatňu a ďalšie provizórne stavby, ktoré tam dodnes stoja, v rozpore už
s vtedy platným rozhodnutím OÚ ŽP Sabinov zo dňa 18. 2. 1993. Parcelu č. X./1, ktorá
doposiaľ nie je vysporiadaná, pôvodne tvoril a má tvoriť francúzsky park prináležiaci
k barokovému kaštieľu, prehlásenému za národnú kultúrnu pamiatku. Navyše podľa
predložených dôkazov sa v areáli kaštieľa nachádzajú zákonom č. 1/1955 Zb. o štátnej
ochrane prírody chránené dreviny - duby lesné. Parcela, ktorá sa má vydať, nie je zastavaná
žiadnou stavbou, ktorá by mala charakter športového zariadenia, ani inak vymedzená ako
ihrisko a všetky „súvisiace" stavby boli postavené bez stavebného povolenia až po roku 1994.
Navyše ani nie je podstatné, či predmetná parcela má charakter ihriska s ostatnými
športovými zariadeniami, lebo s poukazom na ďalšie dôkazy vyplýva, že všetky nežiaduce
stavby vrátane ihriska sa musia z ochranného pásma odstrániť. Túto povinnosť uložili
vlastníkom, t.j. navrhovateľom kompetentné orgány štátnej správy - stavebný úrad
a pamiatkový úrad. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia v Sabinove sp. zn. OÚ ŽP 439/1992 zo dňa 18.02.1993, ktorým bolo rozhodnuté
o ochrannom pásme kaštieľa „M." s uvedením podmienok činnosti v ochrannom pásme
v článku II rozhodnutia. Podľa bodu 4 tohto článku je neprípustná akákoľvek prevádzka
alebo činnosť, ktorá by svojim charakterom znehodnocovala alebo narúšala prostredie areálu
kaštieľa. Podľa článku III ods. 4 tohto rozhodnutia platí, že je nutné po určení a získaní inej
vhodnej lokality na území obce premiestniť futbalové ihrisko so všetkými objektmi.
Navrhovatelia sú toho názoru, že odporca opätovne dôsledne nepostupoval podľa
ustanovenia § 32 Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný zistiť presne a úplne stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, ktoré mu navrhli
účastníci. Zároveň v svojom rozhodnutí odporca žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy,
ktoré mu boli navrhovateľmi predložené a ktoré mu mali byť známe aj z úradnej povinnosti.
Odporca v svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy tvrdenia navrhovateľov a dôkazy, ktoré
mu predložili na osobnom stretnutí dňa 26. 10. 2004 a zaslali listom dňa 29. 10. 2004.
Rovnako po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove navrhli konajúcemu úradu
vykonať dôkazy v podaní zo dňa 18. 01. 2006, ktoré však všetky nevykonal a dožiadania na
dotknuté orgány štátnej správy a samosprávy, o ktoré sa opiera vo svojom rozhodnutí, nedal
navrhovateľom na vyjadrenie.
Opakovane zdôraznili, že parcela, na ktorej je zriadené ihrisko, je súčasťou
pamiatkovej zóny barokového kaštieľa, a teda sa nachádza v tzv. ochrannom území kultúrnej
pamiatky barokovej kúrie, pričom aj park, ktorý ako vlastníci kaštieľa majú obnoviť na
parcele č. X./1, je pamiatkovo chránený, na ktorom s poukazom na príslušné ustanovenia
zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti nie je možné zriaďovať žiadnu stavbu. Už v čase
vydania rozhodnutia odporcu zo dňa 15.09.1992 bolo navrhovateľom ako vlastníkom parcely
- 14 -8 Sžo 77/2008
č. X./1 nariadené obnoviť park v okolí kaštieľa v P.N.V. a odstrániť ihrisko a sekundárne
stavby (suché WC, bufet) podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia
v Sabinove č. 435/1992-Ma. Taktiež z priloženého záznamu zo dňa 15.03.1995 je zrejmé, že
stavebný úrad taktiež považoval stavby na parcele č. X./1 za nelegálne a zaviazal sa začať
konanie o ich odstránení z vlastného podnetu. Navrhovatelia vytkli, že v čase, keď bolo na
parcele č. X./1 zriadené ihrisko, vtedajší správca majetku porušoval zákon, a to § 2 ods. 2, 3,
§ 5 zákona číslo 7/1958 Zb. o kultúrnych pamiatkach ako aj zákon č. 1/1955 Zb. o štátnej
ochrane prírody. Konajúci úrad s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove si vyžiadal
stanovisko stavebného úradu, ktoré bolo zaslané podaním zo dňa 26.05.2006, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad je totožný s povinnou osobou (t.j. s Obcou
P.N.V.) majú navrhovatelia za to, že sa jedná o stanovisko, ktoré nie je objektívne. Napokon
ani toto stanovisko neobsahuje podstatnú skutočnosť a to, že by sa na spornej parcele č. X./1
nachádzali nejaké stavby - športové zariadenia, keďže jediné „športové zariadenie" - šatňa sa
nachádza na parcele č. X./2 a nie na parcele č. X./1, unimobunky sú postavené na parcele č.
X., ktorá nie je predmetom reštitučného nároku navrhovateľov.
Zo stanoviska Správy katastra Sabinov vyplýva, že parcela č. X./1 je evidovaná
kódom 14 500 - pozemky, ktoré slúžia pre športové a rekreačné účely, avšak z tohto
stanoviska nie je zrejmé, aby sa na parcele č. X./1 nachádzali nejaké športové alebo
rekreačné zariadenia. Parcela č. X./2 je evidovaná ako zastavaná plocha, na ktorej je
postavená budova šatní vo vlastníctve Obce P.N.V. K tomu navrhovatelia poznamenali, že
parcela č. X. bola GP č. 385-93-GM/3 rozdelená až 19.07.1993 a teda ku dňu, kedy si
uplatnili reštitučný nárok ešte žiadne stavby na týchto parcelách nemohli byť zapísané.
Rozhodnutie odporcu vychádza aj z vyjadrenia Oblastného futbalového zväzu zo dňa
14.12.2004, ktoré je však pre posúdenie otázky súvisiacej s ustanovením § 11 ods. 1 písm. f)
zákona právne irelevantné.
Rozhodnutie odporcu sa opiera aj o rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k.
9C 14/98 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co 443/99, ktorým sa
vlastnícke právo k parcele č. X./1 určilo v prospech Obce P.N.V. Toto rozhodnutie súdu však
bolo vydané len na tom skutkovom základe, že rozhodnutie MPaV SR zo dňa 15. 09. 1992 je
právne neúčinné ohľadom parcely č. X./1, nakoľko v tejto časti rozhodnutia je toto nulitným
správnym aktom. Nejedná sa o res iudicata, nakoľko Obec P.N.V. je povinnou osobou, ktorá
ohľadne parcely č. X./1 nepristúpila k dohode o jej vydaní, avšak reštitučný nárok musí byť
právne relevantným spôsobom ukončený, keďže o vydanie veci požiadali v súlade so
zákonom. Odporcovi uviedol, že mu nič nebránilo v tom, aby na základe vyššie uvedeného
rozhodol o vlastníctve k tejto parcele v prospech navrhovateľov, nakoľko táto kompetencia
pre odporcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona. Je preto nezmyselné tvrdenie úradu, že
ak k dohode medzi povinnou a oprávnenou osobou došlo, nie je daná kompetencia na
rozhodovanie o vydaní v predmetnej veci pre pozemkový úrad. Ďalej navrhovatelia zdôraznili,
že parcela X./2 o výmere 72 m² nebola predmetom súdneho sporu pod č. k. 9C 14/98. Táto
bola vydaná oprávneným osobám, majú ju zapísanú na LV číslo X. od roku 1992, a teda ju
nadobudli do vlastníctva minimálne právnym titulom vydržania. V neposlednom rade
poukázali aj na tú skutočnosť, že konajúci úrad (odporca) nerešpektoval právny názor
Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku č. k. 5Sp 5/05 zo dňa 14. 10. 2005, podľa
ktorého „za telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú
plochu s dvomi futbalovými bránkami".
Vzhľadom na to, že reštitučný nárok navrhovateľov je odporcom posudzovaný už 17
rokov, poukázali aj na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré boli prijaté v obdobných
konaniach. V tejto súvislosti citovali nález ÚS ČR 78/98 Sb., ÚS ČR 42/01 Sb. 26, číslo
754/1 Sb. 31, poukázali na judikát NS CR pod číslom R 23/1997.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 29.12.2006 navrhol
preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a opravný prostriedok zamietnuť.
Právny zástupca povinnej osoby Obce P.N.V. vo vyjadrení zo dňa 15.12.2006 navrhol
odvolanie zamietnuť a preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd podľa § 2501 a nasledujúcich ustanovení O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V danom prípade odporca rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb podľa
zákona č. 229/1991 Zb. (ďalej zákona) tak, že tieto osoby spĺňajú podmienky § 6 ods. 2
zákona (výrok 1), avšak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, parcela č. CKN X./1, ostatná
plocha o výmere 10 201 m², a CKN X./2, zastavaná plocha o výmere 72 m², im podľa § 9
- 16 -8 Sžo 77/2008
ods. 4 zákona nepriznal a tieto nehnuteľnosti im s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
písm. í); d) zákona nevydal (výrok 2/, 3/).
Za rozhodujúcu skutočnosť považoval súdne konanie vedené na Okresnom súde
Prešov pod č. k. 9C 14/98, v ktorom okresný súd rozsudkom zo dňa 19.05.1999 určil, že
vlastníkom parcely CKN X./1 je Obec P.N.V., keďže dohoda o vydaní nehnuteľností
uzavretá medzi Obcou P.N.V. a oprávnenými osobami dňa 07.05.1992 neriešila parcelu EN
č. X. o výmere 10 273 m², preto táto parcela nemohla figurovať ani v rozhodnutí
Pozemkového úradu v Prešove č. j. 721/92-37 zo dňa 15.09.1992, ktorý dohodu schválil.
Odporca je toho názoru, že ak okresný súd potvrdil vlastníctvo k parcele CKN X./1
v prospech Obce P.N.V., nemôže byť už táto parcela vydaná, ale môže byť rozhodnuté už len
o náhrade. Preto vo výroku preskúmavaného rozhodnutia rozhodoval o náhrade a neriešil
možnosť navrátenia vlastníckeho práva.
Ďalej dôvodil tým, že z dôvodu nápravy rozhodol v zmysle pôvodného podania
oprávnených osôb o nehnuteľnosti pôvodne evidovanej ako KN X. o výmere 10 273 m²,
ktorej zodpovedajú parcely CKN X./1 a CKN X./2.
Nehnuteľnosť CKN X./1 pritom nemožno vydať pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1
písm. f) zákona, lebo na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia a parcelu CKN X./2
pre prekážku uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) zákona, lebo je zastavaná a stavba bráni
poľnohospodárskemu a lesnému využitiu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že vo vzťahu k rozsudku
Okresného súdu v Prešove č. k. 9C 14/98-71 zo dňa 19.05.1999, že v predmetnom konaní sa
okresný súd zaoberal jedinou skutočnosťou a to, či predmetom dohody zo dňa 07.05.1992
bola parcela KN X. o výmere 10 273 m² a či mohlo byť o nej rozhodnuté v rozhodnutí
Pozemkového úradu Prešov zo dňa 15.09.1992, ktorým dohodu schválil.
V predmetnom konaní sa neriešila otázka oprávnenosti nárokov oprávnených osôb,
a teda ani otázka, či majú právo na navrátenie vlastníctva, alebo len na náhradu podľa zákona
č. 229/1991 Zb. a tým, že táto parcela nebola predmetom dohody podľa § 9 zákona
neznamená, že správny orgán nemohol rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb k tejto
parcele, a že ide o prekážku res iudicata.
Práve naopak, keďže k dohode podľa § 9 ods. 1 zákona vo vzťahu k parcele č. X.
nedošlo, bol odporca povinný rozhodnúť o vlastníctve (§ 9 ods. 4 zákona).
Ak odporca argumentoval vo vzťahu k parcele CKN X./1 tým, že vydaniu tohto
pozemku bráni prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f) zákona, je potrebné poukázať na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp 5/05-29 zo dňa 14.10.2005, ktorým zrušil
skoršie rozhodnutie odporcu zo dňa 22. 10. 2004 a vrátil vec na ďalšie konanie.
Ako správne uviedol krajský súd, úlohou odporcu v ďalšom konaní bolo náležité zistiť
skutkový stav tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo sa nachádza na
parcele CKN X./1, aký to má charakter a či prípadné stavby boli postavené v súlade so
zákonom. Je potrebné tiež vychádzať z vysloveného názoru krajského súdu, že za
telovýchovné a športové zariadenie nemožno považovať ohraničenú trávnatú plochu s dvomi
futbalovými bránkami.
Aj napriek vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, ktorý bol pre odporcu
s poukazom na ustanovenie § 250r O.s.p. záväzný, odporca opätovne rozhodol o nepriznaní
vlastníckeho práva a nevydaní parcely č. X./1 oprávneným osobám z dôvodu, že sa na nej
nachádza zábradlím ohraničená trávnatá plocha s dvomi futbalovými bránkami, t.j. futbalové
ihrisko, ktoré s poukazom na potvrdenie Oblastného futbalového zväzu slúži na vedenie
futbalových súťaží a spĺňa parametre futbalového ihriska. Ďalej odporca uviedol, že futbalové
ihrisko bolo zriadené v roku 1957, oplotenie ihriska v roku 1961, t.j. ešte pred účinnosťou
stavebného zákona č. 50/1976 Zb.
Hoci zákon č. 229/1991 Zb. presne nevymedzuje, čo treba chápať pod
telovýchovným a športovým zariadením, vychádzajúc z účelu zákona a gramatického
výkladu § 11 ods. 1 písm. f) zákona odvolací súd sa zhoduje s názorom krajského súdu,
že samotné ihrisko nemožno považovať za telovýchovné alebo športové zariadenie,
pretože v konkrétnom prípade sa na parcele č. X./1 nenachádzajú žiadne stavby, resp.
stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok - t.j.
telovýchovné alebo športové zariadenie.
Pokiaľ odporca poukazuje na murované šatne a suché WC postavené v roku 1964 až
1966 na parcele CKN X./2 a následne na realizovanú vodovodnú a kanalizačnú prípojku,
ktoré boli podľa vyjadrenia Správy katastra Sabinov zo dňa 12.06.2006 zapísané ako
legalizovaná stavba, s geometrickým plánom, s prideleným súpisným číslom, v súlade
s platnou legislatívou, bolo dôvodné vytknutie krajského súdu viacero pochybení vo vzťahu
k odporcovi, v dôsledku ktorých rozhodnutie v časti týkajúcej sa parcely CKN X./2 vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že pochybenia sa odporca
dopustil, ak opomenul takú podstatnú skutočnosť, akou je vlastníctvo oprávnených osôb
k parcele CKN X./2 o výmere 72 m², čo vyplýva z listu vlastníctva č. X. k. ú. P.,
nachádzajúceho sa v administratívnom spise. Ak je parcela CKN X./2 vo vlastníctve
oprávnených osôb (fyzických osôb), nemohol odporca rozhodnúť o nepriznaní
vlastníckeho práva k tejto parcele a o jej nevydaní oprávneným osobám tak, ako je to
uvedené vo výrokoch 2/, 3/ preskúmavaného rozhodnutia, lebo podľa zákona č.
229/1991 Zb., ani iného zákona na to nemá oprávnenie a z rovnakých dôvodov nemohol
rozhodnúť ani tak, ako je to uvedené vo výroku 4/ rozhodnutia, že Katastrálny úrad
v Prešove, Správa katastra Sabinov zapíše vlastníctvo k parcele CKN X./2 v prospech
Obce P.N.V. s poukazom na rozsudok OS v Prešove č. k. 9C 14/98-73, ktorý ale vo
vzťahu k parcele CKN X./2 ani nerozhodoval.
Kto je oprávnenou osobou, povinnou osobou, kedy sa oprávneným osobám vydajú
nehnuteľnosti, kedy pozemky alebo ich časti nemožno vydať je presne upravené v § 4, § 5,
§ 6, § 11 zákona.
Len v medziach týchto ustanovení a tohto zákona mohol a mal odporca aj podľa
názoru odvolacieho súdu postupovať.
Rovnako bolo potrebné súhlasiť s námietkou navrhovateľov týkajúcou sa
objektívneho posúdenia legálnosti stavieb (šatní) na parcele X./2, keď odporca vychádzal zo
stanoviska stavebného úradu zo dňa 26.05.2006, ktorý je totožný s povinnou osobou
a uspokojil sa s tvrdením, že boli realizované pred účinnosťou stavebného zákona, čo však
neznamená, že sú to nelegálne stavby.
Tvrdenie odporcu, ako správne uviedol krajský súd je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu, kde sa nachádza oznámenie J. M. zo dňa 22.02.1995 o porušení
- 19 -8 Sžo 77/2008
stavebného zákona a Záznam spísaný dňa 15.03.1995 z výkonu štátneho stavebného dohľadu
na pozemku - parcele č. X. v k. ú. P., v ktorom príslušní pracovníci štátneho stavebného
dozoru konštatujú, že na parcele č. X. v k. ú. P. je realizovaná stavba šatní a bufetu
o rozmeroch cca 7,15 x 10,10 m², s ktorou nesúhlasí s tým, že na základe uvedených
skutočností zaháji konanie o odstránení stavby (legalizácii) po doručení právoplatného
rozhodnutia OS v Prešove ohľadne vlastníckych vzťahov.
Náhrada podľa § 11 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 1 zákona prichádza do úvahy len
v prípade, že pozemky alebo ich časti nemožno zo zákonných dôvodov vydať, preto krajský
súd dôvodne zrušil aj výrok 5/ preskúmavaného rozhodnutia.
Keďže rozhodnutie odporcu vo výrokoch 2/ až 5/ vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, krajský súd správne napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a)
v spojení s ustanovením § 250q ods. 2 a § 2501 ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporcu vo
výrokoch 2/ až 5/ a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu, ani čo do výroku o náhrade trov konania,. Námietka
odporcu týkajúce sa neprimeranej výšky vyrúbených trov konania (9 376,-Sk), s ktorou
odporca nesúhlasí vzhľadom na rozpočet úradu, ktorý s takýmito neprimeranými platbami
nepočíta, je vo vzťahu k výsledku konania, a teda úspechu navrhovateľov, ktorým právo na
priznanie náhrady trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania v zmysle § 250
k ods. 1 OSP prináleží, je právne irelevantná, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude postupovať podľa právneho názoru
vysloveného v tomto rozhodnutí, ktorým je správny orgán viazaný (§ 250r O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
ustanovení § 246c ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešným navrhovateľom v prvom až štvrtom rade priznal ich náhradu v sume 191,53 €,
ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v prvom až
štvrtom rade JUDr. A. Z., vedený v T., a.s., číslo účtu X. v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri
poskytovaní právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Základná
sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3
vyhlášky, nakoľko ide o spoločné úkony pri zastupovaní štyroch osôb (navrhovateľov). Suma
náhrady trov konania vo výške 191,53 € pozostáva z odmeny za nasledovné úkony právnej
služby:
- podanie na súd vo veci samej zo dňa 14.apríla 2008 – 155,62 € (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky),
- režijný paušál 1 x 6,34 € = 11,78 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky),
- daň z pridanej hodnoty 19% zo sumy 155,62 € = 29,57 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal navrhovateľom v prvom až štvrtom rade
náhradu za prípravu a prevzatie veci, ktorú si ich právna zástupkyňa uplatňovala, nakoľko
náhrada za tento úkon právnej služby podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky bola
navrhovateľom priznaná v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
5 Sp 2/2007-40 zo dňa 5.februára 2008.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 14. mája 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková