Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/11/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. má-

ja 2009 v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Pavla

Tomana a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenej MUDr. J. K., pre trestný čin

ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára2006 o dovolaní

obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa

11. septembra 2008, rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvinenej MUDr. J.K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 321ods. 1 písm. d/ písm. e/, ods. 2

zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa

27. marca 2008 , ktorým bola obvinená MUDr. J. K. uznaná vinnou zo spáchania trestného

činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do

1. januára2006 na tom skutkovom základe, ţe

dňa 10. septembra 2004 o 14.35 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 406,

EVČ: X. po diaľnici D1 v smere od B. do T. a v kilometri 38,370 km diaľničného úseku

prechádzala z ľavého jazdného pruhu do pravého pri rýchlosti 120 km za hodinu v čase, keď

v pravom jazdnom pruhu jazdilo vozidlo zn. FORD EVČ: X., ktoré viedol vodič sv.

poškodený V. R., pričom zadnou pravou časťou vozidla narazila do ľavej prednej časti jeho

vozidla a pri zráţke vozidlo zn. FORD sa dostalo do nekontrolovateľného šmyku a narazilo

do stredových zvodidiel a vozidlo obţalovanej sa prevrátilo do poľa, pričom pri dopranej

nehode sv. poškodený Mgr. P. J. utrpel ťaţké zranenie pomliaţdenie spodiny mozgu

s krvácaním do komôr, zlomeniny 2-10 rebra vpravo, zlomeninu 3 rebra vľavo, zlomeninu

druhého krčného stavca, zlomeninu panvy zlomeninu pravej kľúčnej kosti, prasknutie pečene

s krvácaním do brušnej dutiny, pomliaţdenie pľúc, hlavy, hrudníka, brucha a trupu s dobou

liečenia v spojení s práceneschopnosťou doposiaľ s trvalými následkami. Obţalovaná svojím

konaním porušila ustanovene ,

za čo jej bol krajským súdom uloţený podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, pričom výkon trestu jej bol

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a súčasne jej bol uloţený podľa

§ 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest zákazu činnosti riadenia

motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní dvoch rokov.

Obvinená MUDr. J. K. podala prostredníctvom obhajcu dovolanie proti rozsudku

krajského súdu, uplatniac dovolacie dôvody podľa ods. l písm. c/, písm. g/ ,

teda s odôvodnením, ţe zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu

a z dôvodu ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

V odôvodnení dovolania obvinená vyjadrila názor, ţe krajský súd ako súd odvolací

pochybil, keď neprihliadol k v odvolaniu namietaným skutočnostiam, najmä, ţe súdny znalec

sa vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú

vplyv na posúdenie miery trestnej zodpovednosti obvinenej, ţe neprihliadol k porušeniu

povinnosti vodiča u V.R., ktorý jazdil nedovolenou rýchlosťou, nevykonal osobne ohliadku

miesta dopravnej nehody a nevyjadril sa ani k otázke predpokladaných zranení poškodeného

J., ak by bol tento vo vozidle pripútaný. Odvolací súd sa riadne nezaoberal ani vyjadrením

doc. Ing. P. I., PhD., pracovníka Katedry cestnej a mestskej dopravy Dopravnej univerzity

v Ţiline a znalca z odboru cestnej dopravy.

Dovolateľ dôvodil, ţe v týchto okolnostiach vidí dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/

Z uvedených dôvodov obvinená navrhla aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad zrušil

a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II vo svojom písomnom vyjadre-

ní k dovolaniu obvinenej v podstate uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za zákonné

a podľa jeho názoru nie sú dôvody dovolania podľa splnené. Preto navrhol aby

dovolací súd dovolanie obvinenej MUDr. J. K. odmietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým

rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorým bol

odsudzujúci rozsudok prvostupňového súdu (ktorým bola obvinená uznaná vinnou a bol jej

uloţený trest), zrušený len v časti výroku o treste a ktorým jej boli znovu uloţené tresty

(rovnakého druhu i výmery).

Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané

obvinenou prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa § 369

ods. 2 písm. b/ a K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde

Bratislava II, t.j. v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané,

tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda, a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinená poukazuje na dôvody

uvedené v teda na to, ţe bolo zásadným spôsobom porušené

právo na obhajobu a tieţ na dôvody uvedené v , teda,

ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Obvinená dovolacími námietkami spochybňuje správnosť záverov znaleckého

posudku súdneho znalca Ing. Igora M. Š. najmä, ţe sa nevysporiadal v dostatočnom rozsahu

so všetkými skutočnosťami, ktoré majú vplyv na posúdenie miery trestnej zodpovednosti

obvinenej. Súčasne namietala aj ustálené skutkové okolnosti dopravnej nehody a v tejto

súvislosti poukázala na nedostatočné hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany krajského

súdu a domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave a vrátenia veci

tomuto súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacích dôvodov uvedených

v , dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade

boli zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvinenej a či je rozhodnutie zaloţené

na nezákonne vykonaných dôkazoch.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu vyplýva, ţe Okresný súd Bratislava II,

okrem iného, vykonal dokazovanie oboznámením znaleckého posudku Ing. Igora M. Š.

súdneho znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý na pokyn policajného orgánu vyhotovil

znalecký posudok o technike jazdy vodičov zúčastnených na dopravnej nehode, o príčinách

jej vzniku a o moţnostiach na jej zabránenie zo strany jej účastníkov.

Dovolací súd sa nestotoţňuje s dovolacími námietkami obvinenej zaloţenými

na tvrdení, ţe tento dôkaz bol vykonaný v rozpore so zákonom, resp. ţe pri jeho vykonaní

boli zásadne porušené jej obhajobné práva.

Z obsahu trestného spisu je celkom nepochybné, ţe prvostupňový súd v posudzovanej

veci tento dôkaz riadne a zákonným spôsobom vykonal, a to za účasti obvinenej a jej obhajcu

s moţnosťou v plnom rozsahu svoje obhajobné práva uplatniť.

Na základe uvedených zistení najvyšší súd uzatvára, ţe súd konal plne v súlade

so zákonom a teda v tomto smere mu nemoţno nič vytknúť.

Obvinená namietajúc závery znaleckého dokazovania (na základe vyjadrenia doc. Ing.

P. I., PhD.,) prevaţne sa zaoberala námietkami voči viacerým konkrétnym skutkovým

okolnostiam dopravnej nehody a namietala takto správnosť zisteného skutkového stavu .

V tomto smere dovolací súd pripomína, ţe v rámci dovolacieho konania, ako konania

o mimoriadnom opravnom prostriedku, nie je moţné vykonávať revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani preskúmavať nimi vykonané dokazovanie.

Správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd teda nemôţe skúmať a ani meniť

a je vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého

stupňa. V trestnej veci obvinenej MUDr. J.K. to teda znamená, ţe pre dovolací súd je

rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchala skutok tak, ako je uvedené

v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd.

Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre

naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zo spáchania ktorého trestného činu bola

obvinená uznaná vinnou.

Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu prečítaním „vyjadrenia k znaleckému posudku

Ing. I. M. Š. č. 67/2005“ Doc. Ing. P. I. PhD., ktoré predloţila obvinená v priebehu súdneho

konania treba uviesť nasledovné:

Podľa účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako

aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc

na návrh strán.

Podľa účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní

hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány

činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V priebehu prípravného konania i na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bratislava

II boli v procesnom postavení svedka okrem poškodeného V. R. vypočuté ďalšie osoby

a oboznámený celý rad listinných dôkazov. Stanovisko obvinenej prezentované v odôvodnení

dovolania, ţe závery znaleckého posudku Ing. I. M. Š. sú z hľadiska otázky zavinenia

nesprávne resp. nedostatočné, vyznieva značne subjektívne.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy

po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza

k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť konkrétne

pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu

dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným

všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie

citovanom ustanovení účinného do 1. januára 2006, podľa ktorej orgány

postupujú tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov

činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd

moţnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah

dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami

v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán

v porovnaní s mnoţstvom, kvalitou a závaţnosťou tých dôkazov, ktoré uţ boli vo veci

vykonané.

Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvinenej, spočívajúcu v tvrdení, ţe súd

odmietol vykonať niektorý z navrhovaných dôkazov, je preto treba povaţovať z hľadiska

naplnenia dovolacieho dôvodu podľa za irelevantnú.

V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe v postupe súdov nie je moţné vidieť

ţiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje

ţiaden podklad o tom, ţe by okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho

konania postupovali v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj, ţe by

vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvinenej, nie sú splnené dôvody

dovolania podľa a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. c/ dovolanie obvinenej MUDr. J. K. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 20. mája 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

.