Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/142/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M.V., bývajúcej v Ď.,

zastúpenej Mgr. V.D., advokátkou v K., proti žalovanej F.N.L.P., so sídlom v K., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 5. decembra 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 5. decembra 2007, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 3. mája 2007, č.k. -222 určil

znalcovi MUDr. L.H. znalečné za vypracovaný znalecký posudok č. 3/2007 zo dňa 23. apríla

2007 v celkovej výške 11 330,- Sk. Zároveň prikázal učtárni Okresného súdu Košice II

vyplatiť znalcovi znalečné do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že

o náhrade trov štátu bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rozhodol tak podľa § 2 ods. 4,

, , o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 5 písm. b/, § 6 ods. 1, 2, § 14

ods. 3, 4 vyhlášky č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu

času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne uznesením z 5. decembra 2007,

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti určenia znalečného

spočívajúceho v odmene vo výške 10 800,- Sk ako vecne správne v zmysle

potvrdil. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priznal znalcovi

znalečné v súlade s ustanovením časovým

spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín vynaložených na vyhotovenie znaleckého

posudku.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením a Mala za to, že

pochybením súdu, ktorý pri rozhodovaní neprihliadol na ňou doplnené dôvody odvolania, a to

aj napriek tomu, že mu to zákon výslovne v ustanovení ukladá, sa jej

odňala možnosť konať pred súdom a došlo tak k porušeniu jej práv. Taktiež tým súd podľa jej

názoru dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalovaná považovala dovolanie žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 2

a 3 za neprípustné a navrhla ho v súlade s ustanovením v spojení

s odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátkou ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra 2008). Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o znalečnom, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k vade konania v zmysle Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Vzhľadom na námietky dovolateľky a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolateľka v dovolaní namietala ( ).

Z obsahu dovolania žalobkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ O.s.p vyvodzuje z toho, že odvolací súdu pri rozhodovaní neprihliadol na ňou

doplnené dôvody odvolania.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vytýka túto vadu konania dôvodne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že nedostatok

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúcich

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.

, , , , ) treba za porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Hoci ustanovenie (v znení do 15. októbra 2008) v porovnaní s rozsudkom

zjednodušuje obsah písomného vyhotovenia uznesenia, i táto forma rozhodnutia súdu,

ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo

o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania, musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia

súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má

byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu

veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je

predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením

práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného

dovolania.

Tieto požiadavky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa, nakoľko

sa odvolací súd námietkami žalobkyne, uplatnenými v doplnení odvolania, vôbec nezaoberal.

V predmetnej veci dovolateľka podaním došlým súdu 21. mája 2007 (č.l. 243 spisu)

doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 15. mája 2005

tak, že navrhla znížiť znalcovi odmenu okrem dôvodov uvedených v odvolaní aj z dôvodu, že

znalecký posudok, ktorý v tejto veci znalec vypracoval, nie je vypracovaný kvalitne.

Vychádzala pritom z ustanovenia Žalobkyňa tak urobila

v 15-dňovej lehote na podanie odvolania.

Odvolací súd napriek tomu v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia okrem

iného uviedol: „V prejednávanej veci odvolateľka namieta výšku tarifnej odmeny znalca,

pričom netvrdí, že znalec vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. Z uvedeného

je teda zrejmé, že odvolanie nie je dôvodné, lebo tarifnú odmenu znalca možno znížiť iba

z dôvodov uvedených v cit. ust. “

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa tarifná odmena

a/ zvýši, ak zadávateľ vyžaduje vykonanie úkonu bezodkladne alebo za mimoriadne

obťažných okolností,

b/ zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon

oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na

námietky žalobkyne uplatnené v doplnení odvolania, ktorými napadla úkon znalca ako

vykonaný nekvalitne, čím jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/

Dovolací súd má za to, že odvolací súd mal skúmať, vzhľadom na námietky uplatnené

žalobkyňou, kvalitu znaleckého posudku, nakoľko išlo o priznanie znalečného, ktoré sa

v prípadoch ustanovených v – teda i v prípade, ak je posudok

vypracovaný nekvalitne – zníži alebo neprizná, a že sa s týmito námietkami vo svojom

uznesení vôbec nezaoberal.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková