Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/20/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej

v právnej veci žalobcu: Ing. V., G., zastúpeného advokátom JUDr. E., H. proti žalovanému:

S., o zaplatenie 24 434 608,80 Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 6. októbra 2008, č. k. -249, v znení opravného uznesenia z 19.

januára 2009, č. k. -277, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. októbra 2008, č. k.

-249 v znení opravného uznesenia z 19. januára 2009, č. k. -277

sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému

nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca si uplatnil náhradu škody, spôsobenej

ne

Žalobca doručil Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu

v Bratislave prihlášky podľa o odrodách a osivách

a požiadal o uznanie množiteľských porastov pšenice letnej - ozimnej, ktoré boli osiate

množiteľským materiálom odrôd Balada, Boka, Brea a Bruta. Žalobca prihlášky doručil

so sprievodným listom z 25.februára 2002, na ktorom mu potvrdili pečiatkou a podpisom

prevzatie prihlášok 27. februára 2002. Dňom doručenia prihlášok bolo začatých deväť

správnych konaní podľa v spojení s a 38 písm. d/

V začatých deviatich správnych konaniach bolo jedným

rozhodnutím kontrolného ústavu z 27. mája 2002, sp. zn. 382/III/02 zastavené uznávanie

množiteľských porastov. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca ako účastník správnych konaní

podal listom z 12. júna 2002, sp. zn. 31/2000-14-419 odvolanie. M. odvolanie zamietlo

a potvrdilo napadnuté rozhodnutie rozhodnutím z 18. júna 2002, č. -510. Listom

z 10. marca 2003, sp. zn. 22/2002 podal žalobca návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania. Jeho návrhu bolo vyhovené. Následne kontrolný ústav ako

prvostupňový správny orgán podal 13. októbra 2003, sp. zn. rozklad proti

rozhodnutiu z 11. júla 2003, č. k. -420. Súd z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že

medzi zmluvnými stranami M. ako strana, ktorá poskytuje výhradné právo a A., Z., zastúpený

Ing. V., bola uzavretá 2. januára 1994 zmluva o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné

využívanie a ďalšie množenie odrôd M.. Podľa čl. I ods. 2 M., a.s.

ako výhradný nositeľ práva splnomocňuje A. za nositeľa výhradného práva

na skúšanie, prihlasovanie k registrácii a prihlasovanie k právnej ochrane, množeniu

a obchodnému využívaniu osív svojich odrôd v Slovenskej republike za podmienok

uvedených v tejto zmluve. V tejto zmluve nebol udelený súhlas majiteľa šľachtiteľských

osvedčení na vykonanie úkonov podľa

Keď žalobca nemal s majiteľom šľachtiteľského osvedčenia uzavretú licenčnú zmluvu, nemá

nárok ani na ukončenie množiteľského cyklu ako jedného z osobitných práv, spojených

s obchodným využívaním odrody, čím mu nemohla vzniknúť škoda, ktorú si uplatňuje.

Rozhodnutie o náhrade škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé

i na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou, ako jeden

z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej povinnosti spočíva

v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Príčinná súvislosť,

ako jedna zásada zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,

že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná,

nemôže byť len predpokladaná. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí

byť bezprostredný. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebol

naplnený ani predpoklad - príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

ako ani protiprávny úkon, preto žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

nesprávne. Poukázal na rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci a obdobnej

veci o vecnej príslušnosti súdu. V tejto veci súd dospel k záveru, že vecne príslušným

na prejednanie a rozhodnutie veci je krajský súd a v druhej obdobnej veci rozhodol o vecnej

príslušnosti okresného súdu. Žalobca sa prikláňa k názoru, že v danom prípade mal vec

na prvom stupni rozhodnúť Okresný súd Bratislava I, ktorý je súdom špecializovaným

na oblasť priemyselných práv. Ďalej namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, lebo záverečná reč žalovaného mu v písomnej forme bola doručená

krátkou cestou na poslednom pojednávaní a on sa nemal možnosť s ňou oboznámiť.

Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že žalovaný

svojim vlastným rozhodnutím vyhovel podnetu na preskúmanie svojho rozhodnutia mimo

odvolacieho konania, čím potvrdil, že pôvodné správne konanie bolo zastavené protiprávne

a tým došlo k nesprávnemu úradnému postupu konajúcich správnych orgánov a k vydaniu

nezákonných rozhodnutí. Tvrdí, že napriek tomu, že súd mal preukázanú nezákonnosť

rozhodnutí žalovaného v roku 2003, mal tým preukázanú škodu z neuznávania množiteľských

porastov a množiteľských materiálov, k tvrdeniu žalobcu vôbec neprihliadol. Tvrdí,

že v konaní bola splnená podmienka na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody podľa § 4

ods. 1 a že nezákonné rozhodnutia žalovaného boli zrušené rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 29. septembra 2005, č. k. -54, ,

ktorými samotný súd uznal, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné. Uvedený rozsudok je

pre súd v prejednávanej veci záväzný a tento napriek tomu naň neprihliadol.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že chýba súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia

na množenie a prihlasovanie množiteľských materiálov do uznávacieho konania, odvolateľ

uviedol, že samotná zmluva z 2. januára 1994 bola tzv. contracta mixta v zmysle § 491 ods. 1

Obč. zák., lebo obsahovala aj mandát na registráciu uvedených odrôd a aj mandát na ich

právnu ochranu a zároveň obsahovala aj súhlas na výhradné obchodné využívanie odrôd

na území Slovenskej republiky, teda exkluzivitu. Žalobca tvrdí, že táto zmluva už podľa

názvu bola zmluvou, na základe ktorej žalobca nadobudol o. i. aj výhradné právo

na obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd M., M., a.s. na území Slovenskej republiky.

Konajúci súd na názov zmluvy neprihliadol a dospel k neopodstatnenému záveru, že touto

zmluvou nebol udelený súhlas majiteľa šľachtiteľských osvedčení na vykonávanie úkonov

podľa § 8 ods. 5 písm. a/ zákona

č. Tento záver je nesprávny. Žalobca je toho názoru, že najmenej 80% textu

zmluvy z 2. januára 1994 sa týka práve samotného výkonu priemyselných práv v semenárskej

praxi, teda sa týka licenčnej zmluvy v zmysle a ods.

2 Obch. zák. Od roku 1994 žalobca ako poskytovateľ licencie dodával množiteľom

východiskové množiteľské materiály, tieto sa rozmnožovali, množiteľské porasty sa uznávali

spolu s vyrobenými množiteľskými materiálmi v správnych konaniach, a to na základe

sublicenčných zmlúv, uzatváraných výhradne medzi žalobcom a množiteľmi podľa čl. II

ods. 4 zmluvy z 2. januára 1994. Je toho názoru, že príčinná súvislosť bola v konaní

preukázaná tým, že žalovaný a ÚKSUP porušili právnu povinnosť spočívajúcu v existencii

takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a žalobcova škoda je následkom

protiprávnych úkonov ÚKSUP-u a žalovaného, ktorých sa dopustili tým, že neuznávali

množiteľské porasty a množiteľské materiály, hoci im táto povinnosť vyplýva zo zákona.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkazy, predloženú

zmluvu posúdil ako zmluvu obchodnú, ktorou nebol udelený súhlas majiteľa šľachtiteľských

osvedčení na vykonanie úkonov podľa , z čoho

vyplýva, že žalobca s majiteľom šľachtiteľského osvedčenia nemal uzavretú licenčnú zmluvu,

nemal ani právo na dokončenie množiteľského cyklu ako jedného z osobitných práv

spojených s obchodným využívaním odrody, čím mu nemohla vzniknúť škoda, ktorú si

uplatňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa v zmysle ustanovenia bez nariadenia

pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie 24 434 508,80 Sk z titulu náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Ústredného

kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, Bratislava (ďalej len ÚKSUP) ako

prvostupňového správneho orgánu a žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu,

ktorú si žalobca uplatnil v zmysle Žalobca svoj nárok opiera

o rozhodnutie žalovaného z 11. júla 2003, č. 5856/02-420, ktorým vyhovel podnetu

na preskúmanie svojho rozhodnutia z 18. júna 2002, č. 5856/02-510 mimo odvolacieho

konania a zrušil rozhodnutie ÚKSUP-u, ako aj svoje potvrdzujúce rozhodnutie, vydané

v rámci odvolacieho konania, ktorými rozhodnutiami boli konania vo veci prihlásených

porastov odrody M. do uznávacieho konania zastavené.

Z predložených rozhodnutí vyplýva, že začaté konania o prihláške k uznaniu porastov

boli zastavené z dôvodu, že nebol predložený súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia

právne chránených odrôd podľa , ktoré sa vyžaduje

v prípade, ak ide o odrodu právne chránenú. Podľa rozhodnutia žalovaného z 11. júla 2003,

č. 5856/02-420 prvostupňový a druhostupňový správny orgán nesprávne jedným rozhodnutím

zatavil 9 správnych konaní, začatých na návrh účastníka, pričom nezisťoval skutočný stav

veci a nezaobstaral si potrebné doklady pre rozhodnutie, najmä neskúmal, či došlo alebo

nedošlo k zániku práva účastníka správneho konania na dokončenie množiteľského cyklu

u zastupovaných odrôd po ukončení platnosti zmluvy z 2. januára 1994. Neskúmal, či tento

účastník má alebo nemá právo na obchodné využívanie predmetných odrôd. Preto uložil

ÚKSUP-u, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie, posúdiť každé začaté konanie samostatne

a vyhodnotiť predložené dôkazy a opäť o žiadosti podľa čl. V ods. 5 zmluvy z roku 1994

rozhodnúť po vyžiadaní súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia na obchodné využívanie

odrody.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol

prvostupňovému a druhostupňovému správnemu orgánu formálne pochybenie. Formálne

pochybenie správneho orgánu však nie je v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca nedosiahol

zisk a nespôsobilo mu ani inú škodu. Žalobcovi nič nebránilo, aby po právoplatnom zastavení

konania opätovne podal prihlášky a nič mu nebránilo ani žalovať správny orgán

pre nečinnosť, teda postupovať podľa štvrtej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Navyše žalobca nedoložil do spisu pozitívne rozhodnutie, len rozhodnutie

o formálnom pochybení správneho orgánu. Preto súd prvého stupňa správne uzavrel,

že rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé

od preukázania príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou

a existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemôže byť len

predpokladaná, ako v danom prípade.

Pokiaľ ide o námietku vecnej nepríslušnosti konajúceho súdu, tejto námietke odvolací

súd nevyhovel, nakoľko v konaní nedošlo k procesnému pochybeniu, ktoré by malo

za následok nesprávne rozhodnutie a navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim

rozhodnutím z 26. septembra 2007 právoplatne rozhodol, že o nároku žalobcu na náhradu

škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, rozhodne Krajský súd v Bratislave.

Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca mal v konaní možnosť predkladať

návrhy na dokazovanie, mal možnosť sa vyjadrovať na pojednávaní k výsledkom

dokazovania a až po vyhlásení účastníkov, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania, súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Preto žalobcovi nebolo znemožnené

uplatnenie jeho procesných práv a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom

na to, odvolací súd ani tejto námietke odvolateľa nevyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru,

že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol, preto napadnuté

rozhodnutie podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému nevznikli žiadne trovy

odvolacieho konania, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.