Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/28/2010

Najvyšší súd 1ObdoV/28/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I. – A., D., G.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. E. Š., advokátom v B., P., proti ţalovanému: S. – M.. P. S., D.,

B., o zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -448 zo 16. decembra 2009, právoplatného 5. februára 2010,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. -429 zo

4. novembra 2009 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za ním podané odvolanie

zo 16. 10. 2009 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -404

z 08. 10. 2009 v sume 24 648,- eur podľa poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov

v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia s poučením, ţe ak poplatok v určenej lehote

nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

uznesením č. k. -448 zo 16. decembra 2009, právoplatného 05. februára 2010,

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa .

V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe základom pre posúdenie

dôvodnosti odvolania je, či ţaloba ţalobcu, ktorá došla na Okresný súd Bratislava I je

2

oslobodená od súdnych poplatkov podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ţalobca

v ţalobe uviedol, ţe si uplatnil náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom podľa . Okresný súd

Bratislava I postúpil vec dňa 01. augusta 2006 Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne

príslušnému, a to ako obchodnú vec, ktorá nepatrí do správneho súdneho oddelenia, keďţe

predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale

peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody. Odvolací súd poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe ide

o obchodnú vec, potvrdzujú i rozhodnutia obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a sp. zn. . Preto odvolací súd konštatoval, ţe

uplatnený nárok ţalobcu je obchodno-právny vzťah, a vyhodnotil postup súdu prvého stupňa

za správny, keď napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi - ţalobcovi súdny poplatok za

odvolanie vo výške 24 648,- eur podľa poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov. Poznamenal pritom, ţe

odvolateľ nenamietol výšku vyrubeného poplatku, namietol, ţe je oslobodený od súdneho

poplatku. Záverom objasnil, ţe nároku ţalobcu uplatneného podľa ,

keďţe náhrada škody nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku podľa § 9

citovaného zákona, sa moţno domáhať ţalobou na súde v konaní podľa tretej časti

.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca.

Dôvodnosť dovolania vzhliadol v ustanovení tvrdiac, ţe v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, a to konkrétne k vadám vymedzeným v ustanoveniach

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, - dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, -

dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Okrem výskytu

týchto štyroch vád konania, označil dovolateľ ako ďalšie dovolacie dôvody aj ustanovenie

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

3

nesprávne rozhodnutie vo veci), a ustanovenie (rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu i súdu prvostupňového a zastavenia konania.

Zároveň podal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania bez ich špecifikácie

a ţiadal tieţ odloţiť vykonateľnosť uznesenia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné, a keďţe nevykazuje ani ţiadne z vád, či uţ namietaných alebo

nenamietaných, podľa , je potrebné ho odmietnuť podľa

v nadväznosti na veta prvá .

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolací súd pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ

by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ). Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

4

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, pričom vo svojom

potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania nemoţno

vyvodiť z ustanovení .

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g) , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolateľ poukázal na existenciu podmienky prípustnosti dovolania uvedenú

v ustanoveniach , , a .

Hoci dovolateľ tvrdil, ţe uznesenie odvolacieho súdu je postihnuté vadami konania

uvedenými v ustanoveniach , , a , dovolací súd nezistil existenciu

ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v zákonnom ustanovení , či uţ

namietanej, alebo nenamietanej, dovolateľom. Pre posúdenie existencie procesnej vady

v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe

v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Podľa , dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237.

5

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Dovolateľ vzhliadol existenciu vady konania pojatej do ustanovenia § 237 písm. a)

/rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov/ v tom, ţe oba súdy niţších

stupňov rozhodovali ako súdy neprávomocné (obchodné súdy, hoci vec patrí do právomoci

občianskoprávnych súdov) v dôsledku nesprávneho zaradenia ţaloby do súdneho registra.

Podľa dovolateľa je totiţ právnym základom ţaloby náhrada škody spôsobená nezákonným

rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom podľa

Zb.. Z toho vyvodil, ţe je potrebné pouţiť ustanovenia upravujúce platenie súdnych poplatkov

týkajúce sa ţalôb voči štátu, t. j. ustanovenie , podľa

ktorého je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol

vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje a .

Podľa účinného ku dňu podania ţaloby (k 8. 2. 2005), súdy v občianskom

súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Takto ohraničený súbor sa

týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej

autonómie účastníkov. Veci sem zaradené prejednávajú a rozhodujú prevaţne súdy; len

výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa

účinného ku dňu podania ţaloby, v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov, súdy

prejednávajú i rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú

priamo na práve súkromnom, a to len vtedy, ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten

dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

prípadne postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

nie je daná v prípade, ak súd nesprávne konanie z tohto dôvodu zastavil. V takom prípade je

dovolanie prípustné z dôvodu, ţe účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť

6

konať pred súdom ( psím. f/ ). Podľa , ak sa má pred konaním na súde

konať u iného orgánu môţu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní

s konečnou platnosťou vyriešená.

Úvodom sa ţiada k tejto dovolacej námietke poznamenať, ţe dovolateľ si zamieňa

právomoc (, 8 a 8a ) s vecnou príslušnosťou ( ). Pod súdnom právomocou

podľa sa rozumie zákonom vymedzený rozsah otázok, ktoré je súd oprávnený riešiť.

V ţiadnom prípade nemôţe byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak

o tejto otázke nie je podľa zákona príslušný na rozhodnutie iný orgán. Jeho námietka týkajúca

sa tvrdenia, ţe predmetnú vec nesprávne rozhodovali „obchodné súdy, hoci vec patrí do

právomoci občianskoprávnych súdov“, je námietkou vecnej príslušnosti, no v nijakom

prípade námietkou právomoci súdov. Avšak aj v prípade, ţe by ju formuloval ako námietku

vecnej príslušnosti, ktorá by uţ samozrejme nemohla byť dovolacím dôvodom podľa § 237

písm. a) , nebola by opodstatnenou, pretoţe ţalobca podal ţalobu na Okresný súd

Bratislava I dňa 8. 2. 2005. V čase začatia tohto konania bolo účinným znením ustanovenia

znenie: Krajské súdy ako súdy prvého stupňa ďalej rozhodujú

v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje, ţe rozhoduje súd. Osobitným predpisom bol

v tomto prípade o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý v ustanovení § 10 ustanovuje:

Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania

ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde. Z uvedeného je zrejmé, ţe v danom spore bol vecne príslušným krajský súd. A keďţe

v súlade s vyjadrujúcim zásadu perpetuatio fori, sa konanie uskutočňuje na

súde, ktorý je vecne a mieste príslušný a príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú

v čase začatia konania a trvá aţ do jeho skončenia, bol na predmetné konanie vecne ( )

a miestne ( ) príslušný Krajský súd v Bratislave.

Na margo tejto námietky dovolací súd konštatuje, ţe k existencii vady konania podľa

nedošlo. V zhode so závermi odvolacieho súdu, má i dovolací súd za to,

ţe predmetnom tohto konania je peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody, nie preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Svedčia o tom doklady zaloţené v spise: č. l.

217 – Okresný súd Bratislava I postúpil dňa 01. 08. 2006 predmetnú vec Krajskému súdu

v Bratislave ako súdu vecne príslušnému, kde bola zapísaná do súdneho registra Cb, čiţe ako

obchodná vec. Na č. l. 229 sa síce nachádza Ţiadosť vo veci konajúcej sudkyni Krajského

7

súdu v Bratislave, JUDr. Jarmily Glončákovej, z 31. 07. 2008, adresovaná predsedníčke

Krajského súdu v Bratislave, o preradenie spisu z obchodného do správneho kolégia, pretoţe

predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu, čo je vec, o ktorej

rozhodujú sudcovia zo správneho kolégia; ale tejto ţiadosti nebolo vyhovené. Z Oznámenia

podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo 14. 08. 2008 (č. l. 230) vyplýva, ţe vec

nepatrí do súdneho oddelenia správneho, pretoţe predmetom konania nie je preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody,

a preto bude naďalej vedená v obchodnoprávnom súdnom oddelení. Odvolací súd taktieţ

správne poznamenal vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe o skutočnosti, ţe sa jedná

o obchodnú vec, svedčí i rozhodnutie obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. (č. l. 385).

Z uvedeného vyplýva správnosť záveru odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil uplatnený

nárok ţalobcu ako obchodnoprávny vzťah, a konštatoval tým i správnosť postupu súdu

prvého stupňa, keď odvolaním ţalobcu napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi

(ţalobcovi) súdny poplatok za odvolanie vo výške 24.648,- eur podľa poloţky 1 písm. a)

Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania odvolania.

Odvolací súd náleţite odôvodnil svoje potvrdzujúce uznesenie v zmysle aj

ozrejmením, ţe nároku ţalobcu uplatneného podľa , keďţe náhrada škody

nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku podľa § 9 cit. zákona, sa moţno domáhať

ţalobou na súde v konaní podľa tretej časti .

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie.

V súvislosti s touto namietanou vadou odvolacieho konania dovolateľ argumentuje nie

dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu (č. l. 448), ktorého posúdenie je

predmetom tohto dovolacieho konania, ale argumentuje dovolaním napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu (č. l. 444), ktorý ale nie je predmetom tohto dovolacieho konania (dovolacie

konanie, ktorého predmetom je posúdenie dovolaním ţalobcu napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu - č. l. 444, sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

). Dôvod na podanie dovolania na základe videl

dovolateľ v tom, ţe tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, nevychádzali zo zásady

8

res iudicata pro veritate accipitur (rozsúdená vec sa prijíma ako pravda), pretoţe ich obchodné

senáty rozhodovali občianskoprávnu vec ako vec patriacu do správneho súdnictva, hoci

rozhodnutia ţalovaného uţ boli právoplatne preskúmané správnym súdom, a to rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -81 zo 07. 12. 2005.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej ( ) je daná vtedy, ak v novom

konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní.

Samotná skutočnosť, ţe v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo ţe jeho

účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, ţe ide o tú istú vec. Totoţnosť veci

charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb

a totoţnosť predmetu konania. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok

vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých

bol uplatnený, t. j. o nárok zaloţený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých

skutkových okolností. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak

majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom

konaní vystupujú ako ţalovaní a v druhom ako ţalobcovia). Tých istých účastníkov sa

konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu

singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí boli účastníkmi uţ právoplatne

skončeného konania. Pokým z uvedených znakov absentuje čo i len jeden, nejde o tú istú vec,

takţe skoršie právoplatné rozhodnutie nemôţe zakladať prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej. O prekáţku veci právoplatne rozhodnutej nejde ani v tom prípade, ak ide síce

v novom konaní o právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak uplatnený nárok sa

opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku ktorým došlo aţ

neskôr.

Nenaplnenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia je zrejmý

z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -81 zo 07. 12. 2005, právoplatného

dňa 26. 01. 2006, zaloţeného v spise na č. l. 362 – 365. Napriek tomu, ţe v oboch konaniach

ide o totoţných účastníkov, bolo predmetom konania vedeného na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. preskúmanie zákonnosti 55 rozhodnutí ţalovaného zo

dňa 27. 1. 2005 podľa piatej časti (správne súdnictvo), jeho

druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

- a nasl. ). Naproti tomu, predmetnom súdenej veci, ktorá nie je vecou podľa piatej

časti , ale jedná sa o ţalobu o splnenie povinnosti podľa

9

písm. b) upravenú v tretej časti , t. j. jej predmetom je

zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

K vade konania podľa , ktorú vyhodnotil dovolateľ ako

opodstatnený dovolací dôvod podľa , uviedol, ţe odvolací súd odňal

ţalobcovi moţnosť konať pred súdom tým, ţe o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového

súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie (sp. zn. ) nerozhodoval v tom

istom konaní, ako o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. ),

a vôbec ho o tom neinformoval. Ďalej mu mala byť odňatá moţnosť konať pred odvolacím

súdom i tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní , ani

v konaní . Podľa dovolateľa tento postup odvolacieho súdu mu znemoţnil

vyjadriť sa k nesprávnemu zaradeniu ţaloby do súdneho registra a v súvislosti s tým

k nesprávnemu úradnému postupu súdu v prideľovaní veci súdu, ktorá nepatrí do jeho

právomoci (obchodnému súdu namiesto civilného súdu), a taktieţ mu tento postup neumoţnil

vyjadriť sa k tomu, ţe bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) súd vylúčil zo

základného konania na samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je

pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom

konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen

postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných

zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto

činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia

priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu,

ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto,

ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.

10

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Dovolací súd zistil, ţe ţalobca vytýka túto vadu nenáleţite. Ţalobcovi nemohla byť

popísaným spôsobom odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom, pretoţe odvolací súd ani

nemohol rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho

poplatku za odvolanie (sp. zn. ) v tom istom konaní, v ktorom rozhodoval

o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. ). Postupy pri

zapisovaní jednotlivých vecí predloţených Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„NS SR“) sú upravené v rozvrhu práce NS SR. V súvislosti s danou vecou ide o Rozvrh práce

NS SR na rok 2009, ktorý v bode 5, II. článku (Rozdelenie práce medzi senáty), IV. časti

(Kolégiá a senáty NS SR - Všeobecné ustanovenia), uvádza: „Ak sa pri jednom predložení

spisu ukáže, že je potrebné rozhodnúť o viacerých predmetoch (t. j. okrem rozhodnutia vo

veci samej sú napadnuté aj rozhodnutia týkajúce sa poplatkov, oslobodenia od súdnych

poplatkov, o znalečnom, prípadne ak je vznesená námietka zaujatosti a pod.), zapíšu sa všetky

tieto veci do jedného senátu. Rovnako treba postupovať aj v prípade, ak po nápade veci (ale

ešte pred jej rozhodnutím) dodatočne napadne na NS SR opravný prostriedok smerujúci proti

ďalším rozhodnutiam vydaným v tejto veci.“ Znamená to, ţe sa zapíšu do jedného senátu, ale

pod rôznymi spisovými značkami, aby ich bolo moţné odlíšiť. Podrobnejší opis jednotlivých

súdnych registrov vedených na NS SR s určením, ktoré veci sa do týchto súdnych registrov

zapisujú, a spôsob, akým sa súdne registre vedú, ustanovuje Registratúrny poriadok

a registratúrny plán NS SR vydaný dňa 31. 07. 2008 a účinný od 01. 08. 2008.

V danom prípade nastala situácia opísaná v druhej vete bodu 5, II. článku, IV. časti

Rozvrhu práce NS SR na rok 2009. Po nápade veci, t. j. po 11. 11. 2009 (predkladacia správa

č. l. 430), kedy bol najvyššiemu súdu predloţený spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

na rozhodnutie o o odvolaní ţalobcu (č. l. 407 – 422) proti rozsudku súdu

prvého stupňa vo veci samej nachádzajúceho sa v spise na č. l. 404 (ale ešte pred jej

rozhodnutím), dodatočne napadol na najvyšší súd z Krajského súdu v Bratislave dňa

11. 12. 2009 (č. l. 440) aj opravný prostriedok smerujúci proti ďalšiemu rozhodnutiu

vydanému v tejto veci, a to odvolanie ţalobcu (č. l. 438 – 439) proti uzneseniu súdu prvého

11

stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie nachádzajúceho sa v spise na č. l. 429.

Z toho vyvstala potreba zapísať aj túto vec (odvolanie ţalobcu proti uzneseniu súdu prvého

stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie) do jedného senátu, t. j. do senátu 6Obo,

v ktorom uţ bola zapísaná prvá vec (odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo

veci samej), ale pod inou spisovou značkou (tzn. rozdielnou spisovou značkou od spisovej

značky pridelenej elektronickou podateľňou NS SR uţ skôr predloţenej veci – odvolaniu

ţalobcu proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej, ktorej bola pridelená spisová

značka ), t. j. pod spisovou značkou (potvrdenie podateľne

NS SR o pridelení spisovej značky - č. l. 441).

Je nutné podotknúť, ţe odvolací súd nemal povinnosť o tomto informovať ţalobcu.

Táto skutočnosť mu, resp. jeho právnemu zástupcovi, mohla, a mala byť známa, pretoţe tak

rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Registratúrny poriadok

a registratúrny plán Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú prístupné na webovej stráne

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Naviac, ţalobcovi alebo jeho

právnemu zástupcovi nič nebránilo vyuţiť moţnosť nazretia do súdneho spisu, ktorú im

zaručuje ustanovenie . Nenáleţitou je preto jeho tvrdenie, ţe odvolací súd

vylúčil bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) zo základného konania na

samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie. Postup

odvolacieho súdu zaloţený na vyššie citovaných ustanoveniach Rozvrhu práce NS SR na rok

2009, nemá ţiadnu spojitosť s vylučovaním veci na samostatné konania v zmysle § 112

ods. 2 , ako si to mylne vykladá dovolateľ.

Neobstojí ani ďalšia dovolateľova námietka týkajúca sa odňatia mu moţnosti konať

pred odvolacím súdom tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní

, ani v konaní , čím mu znemoţnil vyjadriť sa k, podľa neho,

podstatným veciam. V oboch odvolacích konaniach postupoval odvolací súd správne

a v zmysle zákona, keď nenariadil odvolacie pojednávania. V odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorého sa týka toto dovolacie konanie, postupoval odvolací súd

v súlade s ustanovením účinného v čase podania odvolania a rozhodovania

o odvolaní (ďalej len „v rozhodnom čase“), podľa ktorého v ostatných prípadoch moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Neporušil tým ustanovenie § 214

ods. 1 účinné v rozhodnom čase, ktoré prikazuje vţdy predsedovi senátu odvolacieho

súdu nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ak:

12

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Navyše, keďţe

predmetom odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. bolo prejednanie

odvolania ţalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho poplatku za

odvolanie, ktoré je procesným uznesením, nevzťahuje sa citované ustanovenie § 214 ods. 1

účinné v rozhodnom čase na toto odvolacie konanie vôbec, pretoţe sa nejedná

o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Odkaz na uplatnenie citovaného

zákonného ustanovenia je zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia

odvolacieho súdu (č. l. 448 – strana druhá, odsek tretí). V odvolacom konaní vedenom pod

pod sp. zn. , ktorého sa však toto dovolacie konanie netýka (je predmetom

dovolacieho konania pod sp. zn. ), postupoval odvolací súd taktieţ v súlade

s ustanovením účinného v rozhodnom čase. Odkaz na uplatnenie tohto

zákonného ustanovenia je takisto zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu (č. l. 444 – strana šesť, odsek piaty). V tomto prípade sa síce jednalo

o rozhodnutie vo veci samej, ale predseda odvolacieho senátu nevzhliadol potrebu

zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa , preto rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie

účinného v rozhodnom čase.

Zjavne preto nie je daná existencia vady konania podľa , ktorá by

bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania podľa , napriek

primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

).

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podmienky vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci upravuje

ustanovenie . Ak bolo rozhodnuté o vylúčení sudcu a sudca napriek tomu vo veci

rozhodol, je daný dovolací dôvod podľa . Ak však neexistuje ţiadne

rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, dovolací súd môţe pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania

v zmysle citovaného ustanovenia posúdiť otázku vylúčenia samostatne. Nesprávne

13

obsadeným súdom je taký súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi

zloţenie súdneho orgánu, ktorý má tú ktorú vec prejednať a o nej rozhodnúť.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sudca je predstaviteľ súdnej

moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných

štátnych orgánov.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,

spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade

so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona).

Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods.1

o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného,

psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako

i aspekt objektívny – kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam

o tom, ţe sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto

zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu povaţované za

právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci,

v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom

alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený

na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môţe dôjsť iba vtedy, keď je

evidentné, ţe vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú

povahu a intenzitu, ţe aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo

nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah

14

sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom, a je potrebné taktieţ

vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli.

Z prejednávania a rozhodovania veci nemôţe byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne

zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a nepodloţené tvrdenie dovolateľa o tom, ţe

o veci samej, a aj o súdnom poplatku za odvolanie, rozhodovali sudcovia obchodného senátu,

hoci mali rozhodovať sudcovia civilného senátu, z čoho vydedukoval, ţe takto nesprávne

obsadený súd rozhodol nesprávne aj o veci samej, aj o súdnom poplatku.

Dovolací súd, s poukazom na svoje skoršie odôvodnenie dovolateľom tvrdeného

výskytu vady konania podľa , upozorňuje na to, ţe ţalobcom uvádzané

výhrady voči vec prejednávajúcemu odvolacieho senátu NS SR, resp. všetkým trom

zákonným sudcom pôsobiacim vo vec prejednávajúcom odvolacom senáte NS SR, sú právne

irelevantné a nemôţu byť dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto

veci v zmysle citovaného .

Z uvedených skutočností je zjavné, ţe v preskúmavanej veci nie je daná existencia

vady konania v zmysle .

Podľa dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za

predpokladu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného

skutkového stavu. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak

pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Dovolací dôvod podľa ustanovenia je daný aj v prípade,

ak odvolací súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového základu ako

súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa a zopakoval dôkazy, na

ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.

K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil

ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.

15

Dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa vzhliadol dovolateľ

v tom, ţe Krajský súd v Bratislave nebol vecne príslušným na konanie vo veci samej ako súd

prvého stupňa. Navyše, podľa dovolateľa, Krajský súd v Bratislave o veci samej konal ako

správny súd, hoci za tento súd konal obchodnoprávny senát, a preskúmaval rozhodnutia

ţalovaného ako správneho orgánu, na čo nebol kompetentný. Tvrdil, ţe o skutočnosti, ţe

Krajský súd v Bratislave preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, svedčí

odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). V nemoţnosti preskúmavania mu však bránila res

iudicata – právoplatne skončené konanie sp. zn. -81 zo 07. 12. 2005. Dôvodil, ţe

preto je konanie postihnuté inou vadou v zmysle , ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a v spojení s tým, aj vo veci zaplatenia

súdneho poplatku. Znova zopakoval, ţe konanie je postihnuté inou vadou podľa § 241 ods. 2

písm. b) aj kvôli tomu, ţe oba súdny niţších stupňov (ich obchodné senáty) rozhodovali

o občianskoprávnej veci ako o veci patriacej do správneho súdnictva.

Takto dovolateľom vytknuté námietky nespadajú pod dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. b) . Je ţiaduce poznamenať, ţe tieto námietky dovolateľ na inom mieste

dovolania zahrnul pod vady konania podľa a , kam by aj, za

predpokladu, ţe by boli dôvodnými, patrili. Dovolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie neopodstatnenosti týchto dovolateľom vytknutých dovolacích dôvodov.

Nie je moţné súhlasiť s dovolateľovým tvrdením, ţe Krajský súd v Bratislave

preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, o čom údajne svedčí

odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je

zrejmé, ţe prvostupňový súd len z rozhodnutia ţalovaného, ako správneho orgánu, vychádzal

v súlade s ustanovením veta druhá . Jeho postup bol vyhodnotený za správny

i odvolaním súdom, ktorý rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil (č. l.

444).

Z uvedeného je zrejmá aj nedôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 241

ods. 2 písm. b) .

Podľa dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

16

Citované ustanovenie dovolateľ uplatnil ako ďalší dovolací

dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci ( )

je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť

vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné, a vady uvedené v , ani iná vada v zmysle

písm. b) , neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie

ţalobcu odmietol ako neprípustné podľa v spojení s

veta prvá .

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/

), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. októbra 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.