Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
80d/387278.874ff9.pdf
PDF · 187 KB
No categories available
1ObdoV/28/2010
Najvyšší súd 1ObdoV/28/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. I. – A., D., G.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. E. Š., advokátom v B., P., proti ţalovanému: S. – M.. P. S., D.,
B., o zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 4Cb/12/2007, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6Obo/125/2009-448 zo 16. decembra 2009, právoplatného 5. februára 2010,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. 4Cb/12/2007-429 zo
4. novembra 2009 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za ním podané odvolanie
zo 16. 10. 2009 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cb/12/2007-404
z 08. 10. 2009 v sume 24 648,- eur podľa poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia s poučením, ţe ak poplatok v určenej lehote
nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
uznesením č. k. 6Obo/125/2009-448 zo 16. decembra 2009, právoplatného 05. februára 2010,
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP.
V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe základom pre posúdenie
dôvodnosti odvolania je, či ţaloba ţalobcu, ktorá došla na Okresný súd Bratislava I je
oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ţalobca
v ţalobe uviedol, ţe si uplatnil náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Okresný súd
Bratislava I postúpil vec dňa 01. augusta 2006 Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne
príslušnému, a to ako obchodnú vec, ktorá nepatrí do správneho súdneho oddelenia, keďţe
predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody. Odvolací súd poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe ide
o obchodnú vec, potvrdzujú i rozhodnutia obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Obo/20/2009 a sp. zn. 1Obo/211/2006. Preto odvolací súd konštatoval, ţe
uplatnený nárok ţalobcu je obchodno-právny vzťah, a vyhodnotil postup súdu prvého stupňa
za správny, keď napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi - ţalobcovi súdny poplatok za
odvolanie vo výške 24 648,- eur podľa poloţky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona č. zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov. Poznamenal pritom, ţe
odvolateľ nenamietol výšku vyrubeného poplatku, namietol, ţe je oslobodený od súdneho
poplatku. Záverom objasnil, ţe nároku ţalobcu uplatneného podľa zákona č. 58/1969 Zb.,
keďţe náhrada škody nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku podľa § 9
citovaného zákona, sa moţno domáhať ţalobou na súde v konaní podľa tretej časti
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca.
Dôvodnosť dovolania vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a) OSP tvrdiac, ţe v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237, a to konkrétne k vadám vymedzeným v ustanoveniach
§ 237 písm. a) OSP - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § 237 písm. d) OSP - dovolanie je
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. f) OSP -
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 237 písm. g) OSP - dovolanie je
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Okrem výskytu
týchto štyroch vád konania, označil dovolateľ ako ďalšie dovolacie dôvody aj ustanovenie
§ 241 ods. 2 písm. b) OSP (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), a ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c) OSP (rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu i súdu prvostupňového a zastavenia konania.
Zároveň podal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania bez ich špecifikácie
a ţiadal tieţ odloţiť vykonateľnosť uznesenia odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP) najskôr
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné, a keďţe nevykazuje ani ţiadne z vád, či uţ namietaných alebo
nenamietaných, podľa § 237 OSP, je potrebné ho odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP
v nadväznosti na § 243b ods. 5 veta prvá OSP.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 OSP, dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolací súd pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ
by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239
OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
OSP) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá OSP). Podľa
§ 239 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, pričom vo svojom
potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania nemoţno
vyvodiť z ustanovení § 239 OSP.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 OSP, ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) OSP, moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 OSP
vylúčené. Dovolateľ poukázal na existenciu podmienky prípustnosti dovolania uvedenú
v ustanoveniach § 237 písm. a), d), f) a g) OSP.
Hoci dovolateľ tvrdil, ţe uznesenie odvolacieho súdu je postihnuté vadami konania
uvedenými v ustanoveniach § 237 písm. a), d), f) a g) OSP, dovolací súd nezistil existenciu
ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či uţ
namietanej, alebo nenamietanej, dovolateľom. Pre posúdenie existencie procesnej vady
v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe
v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce
zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP, dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237.
Podľa § 237 písm. a) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Dovolateľ vzhliadol existenciu vady konania pojatej do ustanovenia § 237 písm. a)
OSP /rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov/ v tom, ţe oba súdy niţších
stupňov rozhodovali ako súdy neprávomocné (obchodné súdy, hoci vec patrí do právomoci
občianskoprávnych súdov) v dôsledku nesprávneho zaradenia ţaloby do súdneho registra.
Podľa dovolateľa je totiţ právnym základom ţaloby náhrada škody spôsobená nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969
Zb.. Z toho vyvodil, ţe je potrebné pouţiť ustanovenia upravujúce platenie súdnych poplatkov
týkajúce sa ţalôb voči štátu, t. j. ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb., podľa
ktorého je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol
vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje § 7 a § 8 OSP.
Podľa § 7 ods. 1 OSP účinného ku dňu podania ţaloby (k 8. 2. 2005), súdy v občianskom
súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Takto ohraničený súbor sa
týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej
autonómie účastníkov. Veci sem zaradené prejednávajú a rozhodujú prevaţne súdy; len
výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa
§ 7 ods. 2 OSP účinného ku dňu podania ţaloby, v občianskom súdnom konaní súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov, súdy
prejednávajú i rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú
priamo na práve súkromnom, a to len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 OSP).
Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten
dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec
prípadne postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu
nie je daná v prípade, ak súd nesprávne konanie z tohto dôvodu zastavil. V takom prípade je
dovolanie prípustné z dôvodu, ţe účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť
konať pred súdom (§ 237 psím. f/ OSP). Podľa § 8 OSP, ak sa má pred konaním na súde
konať u iného orgánu môţu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní
s konečnou platnosťou vyriešená.
Úvodom sa ţiada k tejto dovolacej námietke poznamenať, ţe dovolateľ si zamieňa
právomoc (§ 7, 8 a 8a OSP) s vecnou príslušnosťou (§ 9 OSP). Pod súdnom právomocou
podľa § 7 OSP sa rozumie zákonom vymedzený rozsah otázok, ktoré je súd oprávnený riešiť.
V ţiadnom prípade nemôţe byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak
o tejto otázke nie je podľa zákona príslušný na rozhodnutie iný orgán. Jeho námietka týkajúca
sa tvrdenia, ţe predmetnú vec nesprávne rozhodovali „obchodné súdy, hoci vec patrí do
právomoci občianskoprávnych súdov“, je námietkou vecnej príslušnosti, no v nijakom
prípade námietkou právomoci súdov. Avšak aj v prípade, ţe by ju formuloval ako námietku
vecnej príslušnosti, ktorá by uţ samozrejme nemohla byť dovolacím dôvodom podľa § 237
písm. a) OSP, nebola by opodstatnenou, pretoţe ţalobca podal ţalobu na Okresný súd
Bratislava I dňa 8. 2. 2005. V čase začatia tohto konania bolo účinným znením ustanovenia
§ 9 ods. 3 písm. b) OSP znenie: Krajské súdy ako súdy prvého stupňa ďalej rozhodujú
v prípadoch, ak osobitný predpis ustanovuje, ţe rozhoduje súd. Osobitným predpisom bol
v tomto prípade zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý v ustanovení § 10 ustanovuje:
Ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania
ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Z uvedeného je zrejmé, ţe v danom spore bol vecne príslušným krajský súd. A keďţe
v súlade s § 11 ods. 1 OSP vyjadrujúcim zásadu perpetuatio fori, sa konanie uskutočňuje na
súde, ktorý je vecne a mieste príslušný a príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú
v čase začatia konania a trvá aţ do jeho skončenia, bol na predmetné konanie vecne (§ 9 OSP)
a miestne (§ 84 OSP) príslušný Krajský súd v Bratislave.
Na margo tejto námietky dovolací súd konštatuje, ţe k existencii vady konania podľa
§ 237 písm. a) OSP nedošlo. V zhode so závermi odvolacieho súdu, má i dovolací súd za to,
ţe predmetnom tohto konania je peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody, nie preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Svedčia o tom doklady zaloţené v spise: č. l.
217 – Okresný súd Bratislava I postúpil dňa 01. 08. 2006 predmetnú vec Krajskému súdu
v Bratislave ako súdu vecne príslušnému, kde bola zapísaná do súdneho registra Cb, čiţe ako
obchodná vec. Na č. l. 229 sa síce nachádza Ţiadosť vo veci konajúcej sudkyni Krajského
súdu v Bratislave, JUDr. Jarmily Glončákovej, z 31. 07. 2008, adresovaná predsedníčke
Krajského súdu v Bratislave, o preradenie spisu z obchodného do správneho kolégia, pretoţe
predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu, čo je vec, o ktorej
rozhodujú sudcovia zo správneho kolégia; ale tejto ţiadosti nebolo vyhovené. Z Oznámenia
podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo 14. 08. 2008 (č. l. 230) vyplýva, ţe vec
nepatrí do súdneho oddelenia správneho, pretoţe predmetom konania nie je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale peňaţný nárok ţalobcu na náhradu škody,
a preto bude naďalej vedená v obchodnoprávnom súdnom oddelení. Odvolací súd taktieţ
správne poznamenal vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe o skutočnosti, ţe sa jedná
o obchodnú vec, svedčí i rozhodnutie obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/20/2009 (č. l. 385).
Z uvedeného vyplýva správnosť záveru odvolacieho súdu, ktorý vyhodnotil uplatnený
nárok ţalobcu ako obchodnoprávny vzťah, a konštatoval tým i správnosť postupu súdu
prvého stupňa, keď odvolaním ţalobcu napadnutým uznesením vyrubil odvolateľovi
(ţalobcovi) súdny poplatok za odvolanie vo výške 24.648,- eur podľa poloţky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania odvolania.
Odvolací súd náleţite odôvodnil svoje potvrdzujúce uznesenie v zmysle § 219 ods. 2 OSP aj
ozrejmením, ţe nároku ţalobcu uplatneného podľa zák. č. 58/1969 Zb., keďţe náhrada škody
nebola priznaná v predbeţnom prerokovaní nároku podľa § 9 cit. zákona, sa moţno domáhať
ţalobou na súde v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 237 písm. d) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie.
V súvislosti s touto namietanou vadou odvolacieho konania dovolateľ argumentuje nie
dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu (č. l. 448), ktorého posúdenie je
predmetom tohto dovolacieho konania, ale argumentuje dovolaním napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu (č. l. 444), ktorý ale nie je predmetom tohto dovolacieho konania (dovolacie
konanie, ktorého predmetom je posúdenie dovolaním ţalobcu napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu - č. l. 444, sa vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
1ObdoV/23/2012). Dôvod na podanie dovolania na základe § 237 písm. d) OSP videl
dovolateľ v tom, ţe tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, nevychádzali zo zásady
res iudicata pro veritate accipitur (rozsúdená vec sa prijíma ako pravda), pretoţe ich obchodné
senáty rozhodovali občianskoprávnu vec ako vec patriacu do správneho súdnictva, hoci
rozhodnutia ţalovaného uţ boli právoplatne preskúmané správnym súdom, a to rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/2005-81 zo 07. 12. 2005.
Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 OSP) je daná vtedy, ak v novom
konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní.
Samotná skutočnosť, ţe v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo ţe jeho
účastníkmi sú tí istí účastníci, ešte neznamená, ţe ide o tú istú vec. Totoţnosť veci
charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb
a totoţnosť predmetu konania. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých
bol uplatnený, t. j. o nárok zaloţený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých
skutkových okolností. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak
majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom
konaní vystupujú ako ţalovaní a v druhom ako ţalobcovia). Tých istých účastníkov sa
konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu
singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí boli účastníkmi uţ právoplatne
skončeného konania. Pokým z uvedených znakov absentuje čo i len jeden, nejde o tú istú vec,
takţe skoršie právoplatné rozhodnutie nemôţe zakladať prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej. O prekáţku veci právoplatne rozhodnutej nejde ani v tom prípade, ak ide síce
v novom konaní o právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak uplatnený nárok sa
opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku ktorým došlo aţ
neskôr.
Nenaplnenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. d) OSP je zrejmý
z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/170/2005-81 zo 07. 12. 2005, právoplatného
dňa 26. 01. 2006, zaloţeného v spise na č. l. 362 – 365. Napriek tomu, ţe v oboch konaniach
ide o totoţných účastníkov, bolo predmetom konania vedeného na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 2S/170/2005 preskúmanie zákonnosti 55 rozhodnutí ţalovaného zo
dňa 27. 1. 2005 podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo), jeho
druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
- § 247 a nasl. OSP). Naproti tomu, predmetnom súdenej veci, ktorá nie je vecou podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku, ale jedná sa o ţalobu o splnenie povinnosti podľa § 80
písm. b) OSP upravenú v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. jej predmetom je
zaplatenie 410 806,45 eur s príslušenstvom.
Podľa § 237 písm. f) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
K vade konania podľa § 237 písm. f) OSP, ktorú vyhodnotil dovolateľ ako
opodstatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP, uviedol, ţe odvolací súd odňal
ţalobcovi moţnosť konať pred súdom tým, ţe o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového
súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie (sp. zn. 6Obo/125/2009) nerozhodoval v tom
istom konaní, ako o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. 6Obo/113/2009),
a vôbec ho o tom neinformoval. Ďalej mu mala byť odňatá moţnosť konať pred odvolacím
súdom i tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní 6Obo/113/2009, ani
v konaní 6Obo/125/2009. Podľa dovolateľa tento postup odvolacieho súdu mu znemoţnil
vyjadriť sa k nesprávnemu zaradeniu ţaloby do súdneho registra a v súvislosti s tým
k nesprávnemu úradnému postupu súdu v prideľovaní veci súdu, ktorá nepatrí do jeho
právomoci (obchodnému súdu namiesto civilného súdu), a taktieţ mu tento postup neumoţnil
vyjadriť sa k tomu, ţe bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) súd vylúčil zo
základného konania na samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je
pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom
konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen
postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných
zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto
činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia
priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu,
ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto,
ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f) OSP je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Dovolací súd zistil, ţe ţalobca vytýka túto vadu nenáleţite. Ţalobcovi nemohla byť
popísaným spôsobom odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom, pretoţe odvolací súd ani
nemohol rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho
poplatku za odvolanie (sp. zn. 6Obo/125/2009) v tom istom konaní, v ktorom rozhodoval
o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (sp. zn. 6Obo/113/2009). Postupy pri
zapisovaní jednotlivých vecí predloţených Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„NS SR“) sú upravené v rozvrhu práce NS SR. V súvislosti s danou vecou ide o Rozvrh práce
NS SR na rok 2009, ktorý v bode 5, II. článku (Rozdelenie práce medzi senáty), IV. časti
(Kolégiá a senáty NS SR - Všeobecné ustanovenia), uvádza: „Ak sa pri jednom predložení
spisu ukáže, že je potrebné rozhodnúť o viacerých predmetoch (t. j. okrem rozhodnutia vo
veci samej sú napadnuté aj rozhodnutia týkajúce sa poplatkov, oslobodenia od súdnych
poplatkov, o znalečnom, prípadne ak je vznesená námietka zaujatosti a pod.), zapíšu sa všetky
tieto veci do jedného senátu. Rovnako treba postupovať aj v prípade, ak po nápade veci (ale
ešte pred jej rozhodnutím) dodatočne napadne na NS SR opravný prostriedok smerujúci proti
ďalším rozhodnutiam vydaným v tejto veci.“ Znamená to, ţe sa zapíšu do jedného senátu, ale
pod rôznymi spisovými značkami, aby ich bolo moţné odlíšiť. Podrobnejší opis jednotlivých
súdnych registrov vedených na NS SR s určením, ktoré veci sa do týchto súdnych registrov
zapisujú, a spôsob, akým sa súdne registre vedú, ustanovuje Registratúrny poriadok
a registratúrny plán NS SR vydaný dňa 31. 07. 2008 a účinný od 01. 08. 2008.
V danom prípade nastala situácia opísaná v druhej vete bodu 5, II. článku, IV. časti
Rozvrhu práce NS SR na rok 2009. Po nápade veci, t. j. po 11. 11. 2009 (predkladacia správa
č. l. 430), kedy bol najvyššiemu súdu predloţený spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4Cb/12/2007 na rozhodnutie o o odvolaní ţalobcu (č. l. 407 – 422) proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej nachádzajúceho sa v spise na č. l. 404 (ale ešte pred jej
rozhodnutím), dodatočne napadol na najvyšší súd z Krajského súdu v Bratislave dňa
11. 12. 2009 (č. l. 440) aj opravný prostriedok smerujúci proti ďalšiemu rozhodnutiu
vydanému v tejto veci, a to odvolanie ţalobcu (č. l. 438 – 439) proti uzneseniu súdu prvého
stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie nachádzajúceho sa v spise na č. l. 429.
Z toho vyvstala potreba zapísať aj túto vec (odvolanie ţalobcu proti uzneseniu súdu prvého
stupňa o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie) do jedného senátu, t. j. do senátu 6Obo,
v ktorom uţ bola zapísaná prvá vec (odvolanie ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo
veci samej), ale pod inou spisovou značkou (tzn. rozdielnou spisovou značkou od spisovej
značky pridelenej elektronickou podateľňou NS SR uţ skôr predloţenej veci – odvolaniu
ţalobcu proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej, ktorej bola pridelená spisová
značka 6Obo/113/2009), t. j. pod spisovou značkou 6Obo/125/2009 (potvrdenie podateľne
NS SR o pridelení spisovej značky 6Obo/125/2009 - č. l. 441).
Je nutné podotknúť, ţe odvolací súd nemal povinnosť o tomto informovať ţalobcu.
Táto skutočnosť mu, resp. jeho právnemu zástupcovi, mohla, a mala byť známa, pretoţe tak
rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Registratúrny poriadok
a registratúrny plán Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú prístupné na webovej stráne
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Naviac, ţalobcovi alebo jeho
právnemu zástupcovi nič nebránilo vyuţiť moţnosť nazretia do súdneho spisu, ktorú im
zaručuje ustanovenie § 44 ods. 1 OSP. Nenáleţitou je preto jeho tvrdenie, ţe odvolací súd
vylúčil bez akéhokoľvek procesnoprávneho úkonu (uznesenia) zo základného konania na
samostatné konanie vec týkajúcu sa iba zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie. Postup
odvolacieho súdu zaloţený na vyššie citovaných ustanoveniach Rozvrhu práce NS SR na rok
2009, nemá ţiadnu spojitosť s vylučovaním veci na samostatné konania v zmysle § 112
ods. 2 OSP, ako si to mylne vykladá dovolateľ.
Neobstojí ani ďalšia dovolateľova námietka týkajúca sa odňatia mu moţnosti konať
pred odvolacím súdom tým, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie ani v konaní
6Obo/113/2009, ani v konaní 6Obo/125/2009, čím mu znemoţnil vyjadriť sa k, podľa neho,
podstatným veciam. V oboch odvolacích konaniach postupoval odvolací súd správne
a v zmysle zákona, keď nenariadil odvolacie pojednávania. V odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 6Obo/125/2009, ktorého sa týka toto dovolacie konanie, postupoval odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP účinného v čase podania odvolania a rozhodovania
o odvolaní (ďalej len „v rozhodnom čase“), podľa ktorého v ostatných prípadoch moţno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Neporušil tým ustanovenie § 214
ods. 1 OSP účinné v rozhodnom čase, ktoré prikazuje vţdy predsedovi senátu odvolacieho
súdu nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ak:
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Navyše, keďţe
predmetom odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6Obo/125/2009 bolo prejednanie
odvolania ţalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu o vyrubení súdneho poplatku za
odvolanie, ktoré je procesným uznesením, nevzťahuje sa citované ustanovenie § 214 ods. 1
OSP účinné v rozhodnom čase na toto odvolacie konanie vôbec, pretoţe sa nejedná
o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Odkaz na uplatnenie citovaného
zákonného ustanovenia § 214 ods. 2 OSP je zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho uznesenia
odvolacieho súdu (č. l. 448 – strana druhá, odsek tretí). V odvolacom konaní vedenom pod
pod sp. zn. 6Obo/113/2009, ktorého sa však toto dovolacie konanie netýka (je predmetom
dovolacieho konania pod sp. zn. 1ObdoV/23/2012), postupoval odvolací súd taktieţ v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 OSP účinného v rozhodnom čase. Odkaz na uplatnenie tohto
zákonného ustanovenia je takisto zrejmý z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu (č. l. 444 – strana šesť, odsek piaty). V tomto prípade sa síce jednalo
o rozhodnutie vo veci samej, ale predseda odvolacieho senátu nevzhliadol potrebu
zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP, preto rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 OSP
účinného v rozhodnom čase.
Zjavne preto nie je daná existencia vady konania podľa § 237 písm. f) OSP, ktorá by
bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ OSP, napriek
primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
OSP).
Podľa § 237 písm. g) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podmienky vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci upravuje
ustanovenie § 14 OSP. Ak bolo rozhodnuté o vylúčení sudcu a sudca napriek tomu vo veci
rozhodol, je daný dovolací dôvod podľa § 237 písm. g) OSP. Ak však neexistuje ţiadne
rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, dovolací súd môţe pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania
v zmysle citovaného ustanovenia posúdiť otázku vylúčenia samostatne. Nesprávne
obsadeným súdom je taký súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi
zloţenie súdneho orgánu, ktorý má tú ktorú vec prejednať a o nej rozhodnúť.
Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sudca je predstaviteľ súdnej
moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných
štátnych orgánov.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade
so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona).
Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods.1
OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného,
psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako
i aspekt objektívny – kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam
o tom, ţe sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto
zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu povaţované za
právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci,
v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom
alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený
na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného.
K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môţe dôjsť iba vtedy, keď je
evidentné, ţe vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú
povahu a intenzitu, ţe aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo
nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah
sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom, a je potrebné taktieţ
vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli.
Z prejednávania a rozhodovania veci nemôţe byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne
zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a nepodloţené tvrdenie dovolateľa o tom, ţe
o veci samej, a aj o súdnom poplatku za odvolanie, rozhodovali sudcovia obchodného senátu,
hoci mali rozhodovať sudcovia civilného senátu, z čoho vydedukoval, ţe takto nesprávne
obsadený súd rozhodol nesprávne aj o veci samej, aj o súdnom poplatku.
Dovolací súd, s poukazom na svoje skoršie odôvodnenie dovolateľom tvrdeného
výskytu vady konania podľa § 237 písm. a) OSP, upozorňuje na to, ţe ţalobcom uvádzané
výhrady voči vec prejednávajúcemu odvolacieho senátu NS SR, resp. všetkým trom
zákonným sudcom pôsobiacim vo vec prejednávajúcom odvolacom senáte NS SR, sú právne
irelevantné a nemôţu byť dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto
veci v zmysle citovaného § 14 ods. 1 OSP.
Z uvedených skutočností je zjavné, ţe v preskúmavanej veci nie je daná existencia
vady konania v zmysle § 237 písm. g) OSP.
Podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za
predpokladu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného
skutkového stavu. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak
pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) OSP je daný aj v prípade,
ak odvolací súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového základu ako
súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 OSP a zopakoval dôkazy, na
ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.
K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil
ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.
Dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP vzhliadol dovolateľ
v tom, ţe Krajský súd v Bratislave nebol vecne príslušným na konanie vo veci samej ako súd
prvého stupňa. Navyše, podľa dovolateľa, Krajský súd v Bratislave o veci samej konal ako
správny súd, hoci za tento súd konal obchodnoprávny senát, a preskúmaval rozhodnutia
ţalovaného ako správneho orgánu, na čo nebol kompetentný. Tvrdil, ţe o skutočnosti, ţe
Krajský súd v Bratislave preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, svedčí
odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). V nemoţnosti preskúmavania mu však bránila res
iudicata – právoplatne skončené konanie sp. zn. 2S/170/2005-81 zo 07. 12. 2005. Dôvodil, ţe
preto je konanie postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a v spojení s tým, aj vo veci zaplatenia
súdneho poplatku. Znova zopakoval, ţe konanie je postihnuté inou vadou podľa § 241 ods. 2
písm. b) OSP aj kvôli tomu, ţe oba súdny niţších stupňov (ich obchodné senáty) rozhodovali
o občianskoprávnej veci ako o veci patriacej do správneho súdnictva.
Takto dovolateľom vytknuté námietky nespadajú pod dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. b) OSP. Je ţiaduce poznamenať, ţe tieto námietky dovolateľ na inom mieste
dovolania zahrnul pod vady konania podľa § 237 písm. a) a d) OSP, kam by aj, za
predpokladu, ţe by boli dôvodnými, patrili. Dovolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie neopodstatnenosti týchto dovolateľom vytknutých dovolacích dôvodov.
Nie je moţné súhlasiť s dovolateľovým tvrdením, ţe Krajský súd v Bratislave
preskúmaval rozhodnutia ţalovaného ako správneho orgánu, o čom údajne svedčí
odôvodnenie jeho rozsudku (č. l. 404). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je
zrejmé, ţe prvostupňový súd len z rozhodnutia ţalovaného, ako správneho orgánu, vychádzal
v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 veta druhá OSP. Jeho postup bol vyhodnotený za správny
i odvolaním súdom, ktorý rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil (č. l.
444).
Z uvedeného je zrejmá aj nedôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 241
ods. 2 písm. b) OSP.
Podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Citované ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolateľ uplatnil ako ďalší dovolací
dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP)
je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť
vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je
podľa § 239 OSP prípustné, a vady uvedené v § 237 OSP, ani iná vada v zmysle § 241 ods. 2
písm. b) OSP, neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie
ţalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5
veta prvá OSP.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/
OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. októbra 2012
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.